← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·5.2.2021

T-101/21

Zrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62021TN0101

C_2021163SK.01003901.xml

3.5.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 163/39

Žaloba podaná 5. februára 2021 – Primagra/Komisia

(Vec T-101/21)

(2021/C 163/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Primagra a.s. (Milín, Česká republika) (v zastúpení: S. Sobolová a O. Billard, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil zákaz poskytovania grantov uložený listom žalovanej z 22. októbra 2020, ARES (2020) 5759350,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že žalovaná porušila základné práva žalobkyne tak priamo, ako aj nepriamo, pretože žalobkyňa počas vyšetrovania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého aktu, nikdy nemala možnosť uplatniť svoje právo byť vypočutá.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nemá právomoc vykonať audit konkrétnych grantov a rozhodovať o konkrétnych žiadostiach o poskytnutie grantov pochádzajúcich z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, keďže je oprávnená preskúmať len všeobecný súlad systémov riadenia a kontroly, ktoré členské štáty vykonávajú, ale nemá nijakú právomoc na vykonanie hĺbkového auditu a rozhodovanie o konkrétnych žiadostiach o grant podaných individuálnymi spoločnosťami.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nemá právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo členských štátov, pretože jej právomoci sú striktne obmedzené zásadou prenesenia právomocí stanovenou v článkoch 5 a 13 Zmluvy o Európskej únii, na tom, že každá výnimka z tejto zásady sa musí posudzovať reštriktívne, a na tom, že zo zásady prenesenia právomoci v spojení s ustanoveniami Zmlúv jasne vyplýva, že žalovaná nemá právomoc uplatňovať vnútroštátne právo členského štátu. Ustanovenia českého práva, na ktoré sa odvoláva žalovaná, v žiadnom prípade nemôžu byť predmetom kontroly z hľadiska nariadenia č. 1303/2013 ( 1 ) , ktoré je právnym základom postupu auditu, ktorý predchádzal prijatiu napadnutého aktu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nepreukázala obsah českého práva a dopustila sa nesprávneho posúdenia pri jeho výklade a uplatňovaní. Žalovaná namiesto toho, aby preukázala obsah českého práva, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora, poskytla zjavne nesprávny výklad českého práva, a to najmä § 4c zákona o konflikte záujmov tým, že úmyselne ignorovala judikatúru českých súdov, ako aj konečné, záväzné a vykonateľné rozhodnutie českých orgánov týkajúce sa predmetu postupu auditu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého aktu.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa tiež dopustila nesprávneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní práva Únie, pretože nesprávne dospela k záveru, že došlo k porušeniu článku 61 rozpočtového nariadenia ( 2 ) , a nezohľadnila skutočnosť, že české predpisy o konfliktoch záujmov sú v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 ).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-101/21 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik