T-124/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0124
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021138SK.01005101.xml
19.4.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 138/51
Žaloba podaná 25. februára 2021 – Mariani a i./Parlament
(Vec T-124/21)
(2021/C 138/68)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobcovia: Thierry Mariani (Paríž, Francúzsko) a 22 ďalších žalobcov (v zastúpení: F. Wagner, avocat)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil článok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2223 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom ( Ú. v. EÚ L 437, 2020, s. 49 ), a konkrétne článok 3 ods. 11, článok 4 ods. 2 písm. a) a b), článok 5 písm. a) ods. 1, článok 7 písm. b) ods. 3a, článok 9a ods. 1 až 4, ako boli zmenené a doplnené,
—
zaviazal Európsky parlament na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú jediný dôvod, založený na porušení Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), Európskeho dohovoru o ľudských právach, všeobecných zásad uznávaných judikatúrou, Protokolu o výsadách a imunitách poslancov, Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu a Štatútu poslancov.
Žalobcovia vytýkajú napadnutému aktu, že Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) umožňuje okamžitý a neohlásený prístup ku všetkým informáciám o poslancoch a ich asistentoch, ako aj do ich priestorov, bez nariadenia nezávislým súdom, ako je pravidlom vo všetkých demokratických štátoch.
Žalobcovia kritizujú napadnutý akt takisto preto, že podľa nich umožňuje OLAF prístup k súkromným zariadeniam, výpisom z bankových účtov a bankovým účtom poslancov a ich asistentov.
Žalobcovia sa domnievajú, že také vyšetrovacie metódy môže OLAF použiť na základe jednoduchého anonymného udania a majú obavy, aby poslanci, najmä ak patria k parlamentnej opozícii, neboli vystavení tlaku, vydieraniu a inému zastrašovaniu na základe jednoduchého anonymného udania, čo by mohlo sťažiť ich poslaneckú činnosť.
Žalobcovia ďalej poukazujú na to, že kontrolór procesných záruk nie je v žiadnom prípade nezávislý orgán, ako je vyšetrujúci sudca voči vyšetrovateľom z radov polície, keďže tento kontrolór je menovaný Komisiou, od ktorej závisia jeho prostriedky. Žalobcovia sa domnievajú, že taký systém neposkytuje žiadne záruky nestrannosti voči opozičným poslancom, ktorí môžu byť predmetom vyšetrovania zo strany OLAF.
Žalobcovia napadnutému aktu ďalej vytýkajú, že spochybňuje všeobecné zásady práva Únie zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty, keďže umožňuje, aby mal OLAF prístup k informáciám, ktoré sa ho netýkajú, a ktoré sa netýkajú ani Parlamentu či ktoréhokoľvek orgánu Únie.
Žalobcovia sa napokon domnievajú, že napadnutý akt spochybňuje všeobecné zásady práva Únie zakotvené v článkoch 8 a 9 protokolu o výsadách a imunitách poslancov, keďže napadnuté nariadenie umožňuje OLAF zasahovať do imunity poslancov bez toho, aby súdny orgán vopred požiadal o zbavenie ich poslaneckej imunity, a, a fortiori , bez toho, aby toto zbavenie dosiahol, a takisto bez toho, aby išlo o pristihnutie pri čine. Podľa žalobcov napadnuté nariadenie umožňuje OLAF a teda aj Európskemu parlamentu, ktorý ho požiada, obísť imunitu a nedotknuteľnosť poslancov a mať tak prístup ku skutočnostiam, ku ktorým by inak OLAF prístup nemal.