T-131/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0131
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021206SK.01002602.xml
31.5.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 206/26
Žaloba podaná 28. februára 2021 – Região Autónoma da Madeira/Komisia
(Vec T-131/21)
(2021/C 206/34)
Jazyk konania: portugalčina
Účastníci konania
Žalobca: Região Autónoma da Madeira (v zastúpení: M. Gorjão-Henriques a A. Saavedra, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
nariadil založenie dokumentov zo správneho konania, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, do spisu tak, ako to požaduje predmetná žaloba,
—
nariadil spojenie tejto veci s vecou T-95/21 (Portugalská republika/Európska komisia) na spoločné konanie,
—
zrušil článok 1, ako aj články 4 až 6, rozhodnutia Komisie C(2020) 8550 final zo 4. decembra 2020„o schéme štátnej pomoci SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN), ktorú zaviedlo Portugalsko v prospech slobodného pásma Madeira (Zona Franca de Madeira; ZFM) – Režim III“, a
—
zaviazal Európsku komisiu na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov žalobcu.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, resp. na nedostatočnom odôvodnení, keďže sporné opatrenie nepredstavuje verejnú pomoc, lebo nemá všeobecnú povahu a nie je selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Žalobca konkrétne tvrdí, že opatrenie nie je selektívne preto, že je súčasťou všeobecnej štruktúry portugalského daňového systému.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže Režim III slobodného pásma Madeira (ZFM) sa uskutočňoval v súlade s rozhodnutiami Komisie z rokov 2007 a 2013 a s článkami 107 a 108 ZFEÚ. Žalobca tvrdí, že požiadavka, aby zisky plynuli z činností reálne a fyzicky uskutočnených v autonómnej oblasti Madeira, nesmie byť vykladaná v tom zmysle, že možno zohľadňovať iba dodatočné náklady podnikov registrovaných v ZFM súvisiace s odľahlosťou, ďalej že daňové impulzy možno uplatňovať len na ich zisky plynúce z transakcií priamo zaťažených týmito dodatočnými nákladmi a že vylúčené sú činnosti vyvíjané mimo Madeiry podnikmi a medzinárodnou pôsobnosťou, ktoré majú živnostenské oprávnenie v ZFM.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnych skutkových zisteniach uvedených v rozhodnutí Komisie, resp. na jeho nedostatočnom odôvodnení, keďže požiadavky daňového režimu a ich kontrola zo strany vnútroštátnych a regionálnych orgánov sú vhodné na účely kontroly režimu III ZFM. Žalobca konkrétne tvrdí, že zákonné požiadavky spočívajúce v samostatnom účtovníctve pre príjmy generované v ZFM a v plnení veľkého množstva daňových povinností umožňujú vnútroštátnym a regionálnym orgánom riadnu a účinnú kontrolu a dohľad nad Režimom III ZFM.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v rozhodnutí Komisie spočívajúcom v tom, že pojem „pracovné miesto“ uplatniteľný na Režim III ZFM je vymedzený vnútroštátnymi právnymi predpismi, takže metodika definovania pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného úväzku (FTE) a ročných pracovných jednotkách (RPJ) sa neuplatní. Žalobca tvrdí, že na účely vyhodnotenia požiadavky Režimu III ZFM súvisiacej s vytvorením, či udržaním pracovných miest trpí napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v uplatnení metodiky pre definovanie pracovných miest v „FTE“ a „UTA“, keďže pojem „pracovné miesto“ uplatniteľný na režim ZFM je vymedzený vnútroštátnymi pracovnoprávnymi predpismi.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnych skutkových zisteniach uvedených v rozhodnutí, resp. na jeho nedostatočnom odôvodnení, keďže kontrola požiadavky na vytvorenie či udržanie pracovných miest bola riadna a účinná. Žalobca tvrdí, že vnútroštátne orgány poskytli Európskej komisii informácie, na základe ktorých možno vyhodnotiť kontrolu požiadavky na vytvorenie či udržanie pracovných miest v ZFM, takže napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávnych skutkových zistení, resp. je nedostatočne odôvodnené.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení všeobecných zásad práva Európskej únie. Žalobca konkrétne tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie, a to so zásadou proporcionality, zásadou právnej istoty, zásadou ochrany legitímnej dôvery a zásadou riadnej správy veci verejných.