T-175/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0175
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021206SK.01003501.xml
31.5.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 206/35
Žaloba podaná 2. apríla 2021 – RH/Komisia
(Vec T-175/21)
(2021/C 206/43)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: RH (v zastúpení: L. Levi a M. Vandenbussche, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie z 18. februára 2021 o tom, že sa žalobca na dobu 18 mesiacov vylučuje z účasti na konaniach v oblasti verejného obstarávania a grantov, na ktoré sa vzťahuje rozpočet EÚ a 11. Európsky rozvojový fond, alebo z výberu na účely vynakladania finančných prostriedkov Únie podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 a na účely vynakladania finančných prostriedkov v rámci Európskeho rozvojového fondu podľa nariadenia (EÚ) č. 2018/1877, a že sa rozhodnutie o vylúčení uverejní na internetových stránkach Komisie,
—
priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 17 385 832 eur,
—
zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri právnej kvalifikácii vážneho profesijného pochybenia.
—
Žalobca tvrdí, že celá argumentácia žalovanej je založená iba na hypotetickej domnienke, že žalobca potenciálne mohol mať pri stretnutiach s príjemcami prístup k dôverným informáciám. Žalovaná sa tak dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri právnej kvalifikácii vážneho profesijného pochybenia v zmysle článku 93 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( 1 ) , článku 106 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( 2 ) a článku 136 ods. 1 písm. c) bodu v) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 ( 3 ) .
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení prezumpcie neviny a obrátení dôkazného bremena.
—
Okrem toho, že v napadnutom rozhodnutí nie je správne kvalifikovaná existencia „vážneho profesijného pochybenia“, žalobca tvrdí, že je na žalovanej, aby preukázala svoje tvrdenia, keďže žalobca je nevinný, pokiaľ nie je preukázaná jeho vina.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení skutkového stavu a na zjavnej neexistencii vážneho profesijného pochybenia, a to najmä v zmysle článku 136 ods. 1 písm. c) bodu v) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 (čo v každom prípade predstavuje zjavné pochybenie), a tiež na protiprávnosti správy OLAF a napadnutého rozhodnutia.
—
Žalobca spochybňuje tvrdenie Komisie a záver o profesijnom pochybení a znovu tvrdí, že sa nepokúsil získať a nezískal dôverné informácie súvisiace s jedným z jeho projektov. OLAF i DG NEAR hrubým spôsobom skreslili skutkový stav aj dôkazy predložené žalobcom a vo vzťahu k tomuto stavu a dôkazom vyvodili nesprávne právne závery.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti konať s náležitou starostlivosťou a povinnosti riadnej správy, ako je uvedená v článku 41 Charty základných práv EÚ.
—
Žalobca tvrdí, že žalovaná nekonala s náležitou starostlivosťou ani v rámci vyšetrovania OLAF ani v súvislosti s rozhodnutím DG NEAR.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení práva sa v konaní účinne brániť.
—
Žalobca tvrdí, že v dobe kontroly na mieste, ktorú vykonával OLAF v priestoroch žalobcu, nebolo jednoznačne povedané, že žalobca je vnímaný/kvalifikovaný ako dotknutá osoba. Žalobca si po prvýkrát uvedomil, že je považovaný za dotknutú osobu, až na základe oznámenia o zhrnutí skutkových okolností. Vzhľadom na to, že OLAF považoval žalobcu za dotknutú osobu, je o to menej pochopiteľné, že členovia vedenia žalobcu neboli pri vyšetrovaní, ktoré viedlo k zhrnutiu skutkových okolností, vypočutí.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti uviesť odôvodnenie.
—
Žalovaná v danom prípade žalobcu obviňuje, že sa pokúsil získať dôverné informácie, ale neuvádza, o aké informácie má ísť alebo aké konkrétne okolnosti zdôvodňujú právnu kvalifikáciu „vážneho profesijného pochybenia“. Žalobca teda nie je schopný napadnutému rozhodnutiu porozumieť a v plnom rozsahu posúdiť jeho zákonnosť, keďže nemôže zistiť, či boli informácie skutočne dôverné, a predložiť dôkazy o tom, že boli naozaj verejne prístupné všetkým potenciálnym konkurentom.
—
Žalovaná takisto podľa názoru žalobcu nevysvetlila, prečo by malo byť údajné pochybenie – keby bolo preukázané ( quod non ) – považované vo svetle okolností daného prípadu za závažné. Riadne odôvodnená údajne nie je ani sankcia vo forme uverejnenia.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality v súvislosti so sankciami vylúčenia a jeho uverejnením.
—
Žalobca tvrdí, že sa žalovaná dopustila nesprávneho právneho posúdenia, a to tým, že pri posudzovaní kritéria odôvodňujúceho vylúčenie porušila zásadu proporcionality. Subsidiárne ďalej tvrdí, že keby zistené okolnosti mohli byť kvalifikované ako vážne profesijné pochybenie ( quod non ), sankcia spočívajúca vo vylúčení na 18 mesiacov a v uverejnení tejto sankcie sú vzhľadom na konkrétne posúdenie kritérií stanovených v článku 136 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 neprimerané.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 74).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 2012, p. 1 ).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ).