T-175/21

C_2021206SK.01003501.xml

31.5.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/35

Žaloba podaná 2. apríla 2021 – RH/Komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 18. februára 2021 o tom, že sa žalobca na dobu 18 mesiacov vylučuje z účasti na konaniach v oblasti verejného obstarávania a grantov, na ktoré sa vzťahuje rozpočet EÚ a 11. Európsky rozvojový fond, alebo z výberu na účely vynakladania finančných prostriedkov Únie podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 a na účely vynakladania finančných prostriedkov v rámci Európskeho rozvojového fondu podľa nariadenia (EÚ) č. 2018/1877, a že sa rozhodnutie o vylúčení uverejní na internetových stránkach Komisie,

—

priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 17 385 832 eur,

—

Žalobca tvrdí, že celá argumentácia žalovanej je založená iba na hypotetickej domnienke, že žalobca potenciálne mohol mať pri stretnutiach s príjemcami prístup k dôverným informáciám. Žalovaná sa tak dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri právnej kvalifikácii vážneho profesijného pochybenia v zmysle článku 93 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( 1 ) , článku 106 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( 2 ) a článku 136 ods. 1 písm. c) bodu v) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 ( 3 ) .

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení prezumpcie neviny a obrátení dôkazného bremena.

—

Okrem toho, že v napadnutom rozhodnutí nie je správne kvalifikovaná existencia „vážneho profesijného pochybenia“, žalobca tvrdí, že je na žalovanej, aby preukázala svoje tvrdenia, keďže žalobca je nevinný, pokiaľ nie je preukázaná jeho vina.

—

Žalobca tvrdí, že žalovaná nekonala s náležitou starostlivosťou ani v rámci vyšetrovania OLAF ani v súvislosti s rozhodnutím DG NEAR.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení práva sa v konaní účinne brániť.

—

Žalobca tvrdí, že v dobe kontroly na mieste, ktorú vykonával OLAF v priestoroch žalobcu, nebolo jednoznačne povedané, že žalobca je vnímaný/kvalifikovaný ako dotknutá osoba. Žalobca si po prvýkrát uvedomil, že je považovaný za dotknutú osobu, až na základe oznámenia o zhrnutí skutkových okolností. Vzhľadom na to, že OLAF považoval žalobcu za dotknutú osobu, je o to menej pochopiteľné, že členovia vedenia žalobcu neboli pri vyšetrovaní, ktoré viedlo k zhrnutiu skutkových okolností, vypočutí.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality v súvislosti so sankciami vylúčenia a jeho uverejnením.

—

Žalobca tvrdí, že sa žalovaná dopustila nesprávneho právneho posúdenia, a to tým, že pri posudzovaní kritéria odôvodňujúceho vylúčenie porušila zásadu proporcionality. Subsidiárne ďalej tvrdí, že keby zistené okolnosti mohli byť kvalifikované ako vážne profesijné pochybenie ( quod non ), sankcia spočívajúca vo vylúčení na 18 mesiacov a v uverejnení tejto sankcie sú vzhľadom na konkrétne posúdenie kritérií stanovených v článku 136 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 neprimerané.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 2012, p. 1 ).