Všeobecný súd Európskej únie·7.4.2021

T-183/21

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62021TN0183
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2021217SK.01005101.xml

7.6.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 217/51

Žaloba podaná 7. apríla 2021 – QP a i./Rada a i.

(Vec T-183/21)

(2021/C 217/67)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: QP a 15 ďalších žalobcov (v zastúpení: N. de Montigny, advokátka)

Žalovaní: Rada Európskej únie, Európska komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Eulex Kosovo

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

pokiaľ ide o pracovný vzťah:

—

pre všetkých žalobcov:

—

prekvalifikoval zmluvný vzťah žalobcov na pracovné zmluvy na dobu neurčitú,

—

uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu škody z dôvodu ich neúčasti na vnútroštátnom systéme sociálneho zabezpečenia, stanovenú na základe uplatniteľných právnych predpisov,

—

uložil im povinnosť zaplatiť úroky z týchto súm,

—

určil žalovaným lehotu na stanovenie uvedenej náhrady, ktorá má byť stanovená na základe relevantných uplatniteľných právnych predpisov a zásad stanovených Všeobecným súdom v rozhodnutí, ktoré vydá,

—

pre žalobcov, ktorých zmluvný vzťah bol ukončený jednostranným rozhodnutím žalovaných:

—

uložil žalovaným povinnosť zaplatiť odstupné:

—

žalobcovi QP: 42 092,50 eura,

—

žalobcovi QT: 69 880,54 eura,

—

žalobcovi QU: 53 749,17 eura,

—

žalobcovi QV: 57 159,69 eura,

—

žalobcovi QY: 63 298,15 eura,

—

žalobcovi RB: 55 303,02 eura,

—

žalobcovi RD: 55 373,64 eura,

—

žalobcovi RF: 40 201,21 eura,

—

uložil žalovaným povinnosť zaplatiť každému z nasledujúcich žalobcov náhradu škodu za protiprávne prepustenie vyčíslenú ex aequo et bono na 12 500 eur za odpracovaný rok:

—

uložil žalovaným povinnosť zaplatiť každému z týchto žalobcov, QP, QR, QS, QT, QU, QV, QW, QY, QZ, RA, RB, RC, RD a RE, rozdiel v plate po jeho znížení k 1. septembru 2012,

—

uložil im povinnosť zaplatiť úroky z týchto súm,

—

pokiaľ ide o ďalšie nároky:

—

určil, že žalobcovia mali byť prijatí ako dočasní zamestnanci jednej z prvých troch žalovaných, a vyhlásil, že títo žalovaní zaobchádzali so žalobcami bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia protiprávnym a diskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o ich odmeny, dôchodkové nároky a súvisiace výhody, ako aj záruky ďalšieho zamestnania,

—

uložil prvým trom žalovaným povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov náhradu škody, ktorá vznikla neuplatňovaním odmien, dôchodkových nárokov, náhrad a výhod vyplývajúcich z uplatňovania Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie, spôsobenej protiprávnym nerovnakým zaobchádzaním,

—

uložil im povinnosť zaplatiť úroky z týchto súm,

—

určil žalovaným lehotu na stanovenie uvedenej náhrady škody vzhľadom na platovú triedu a stupeň, do ktorých mali byť žalobcovia zaradení, priemernému rastu odmien, kariérny vývoj, príspevky, ktoré im mali byť vyplatené z titulu zmlúv dočasných zamestnancov, a na porovnanie takto získaných výsledkov s odmenami, ktoré boli žalobcom skutočne vyplatené,

subsidiárne:

—

uložil prvým trom žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu škody vyplývajúcu z ich mimozmluvnej zodpovednosti za nedodržiavanie ich základných práv, vyčíslenú ex aequo et bono na 20 000 eur za odpracovaný rok,

—

uložil im povinnosť zaplatiť úroky z týchto súm,

—

uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobcovia sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na zneužití práva opätovným uzatváraním zmlúv na dobu určitú a na porušení zásady proporcionality. Žalobcovia sa dovolávajú uplatňovania hmotného práva uplatniteľného na svoje zmluvy a požadujú prekvalifikovanie svojich pracovných zmlúv uzatvorených s inštitúciami na pracovné zmluvy na dobu neurčitú, ako aj spätné vyplatenie svojich sociálnych práv a, v prípade niektorých z nich, zaplatenie odstupného.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Žalobcovia sa domnievajú, že právny rámec, ktorý žalovaní nastolili, pokiaľ ide o uzatváranie individuálnych medzinárodných pracovných zmlúv, je v porovnaní s podmienkami prijímania ostatných zamestnancov Únie jednak diskriminačný, jednak nedostatočne jasný, a napokon v rozpore s pravidlami európskeho verejného poriadku, vrátane hodnôt a zásad zakotvených Chartou základných práv Európskej únie.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na právnej neistote a na porušení práva na riadnu správu veci verejných.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady prerokovania so zástupcami zamestnancov.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení Európskeho kódexu riadnej správnej praxe.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení práva na voľný pohyb pracovníkov.