T-213/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0213
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021228SK.01003501.xml
14.6.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 228/35
Žaloba podaná 16. apríla 2021 – Mlékárna Hlinsko/Komisia
(Vec T-213/21)
(2021/C 228/47)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Mlékárna Hlinsko a.s. (Hlinsko, Česká republika) (v zastúpení: S. Sobolová a O. Billard, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil zákaz poskytovania grantov uložený listom žalovanej z 22. októbra 2020, ARES (2020) 5759350,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila základné práva žalobkyne, a to tak priamo, ako aj nepriamo, pretože žalobkyňa nikdy počas vyšetrovania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého aktu, nemohla vykonať svoje právo byť vypočutá.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci žalovanej na kontrolu osobitných grantov a na rozhodovanie o konkrétnych žiadostiach o poskytnutie grantov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, pretože je oprávnená preskúmať len všeobecný súlad systémov riadenia a kontroly, ktoré členské štáty vykonávajú, ale nemá nijakú právomoc na vykonanie hĺbkového auditu a rozhodovanie o konkrétnych žiadostiach o grant podaných individuálnymi spoločnosťami.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nemá právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo členských štátov, pretože jej právomoci sú striktne obmedzené zásadou prenesenia právomocí stanovenou v článkoch 5 a 13 Zmluvy o Európskej únii; akákoľvek odchýlka od tejto zásady sa musí posudzovať striktne a z kombinácie zásady prenesenia právomocí a ustanovení Zmlúv jasne vyplýva, že žalovaná nemá právomoc uplatňovať vnútroštátne právo členského štátu. Ustanovenia českého práva, na ktoré sa odvoláva žalovaná, v žiadnom prípade nemôžu byť predmetom kontroly podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 ( 1 ) , ktoré predstavuje právny základ postupu auditu, ktorý predchádzal prijatiu napadnutého aktu.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nepreukázala obsah českého práva a dopustila sa nesprávneho posúdenia pri jeho výklade a uplatňovaní. Žalovaná namiesto toho, aby preukázala obsah českého práva, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora, poskytla zjavne nesprávny výklad českého práva, a to najmä § 4c zákona o konflikte záujmov ( 2 ) tým, že úmyselne ignorovala judikatúru českých súdov, ako aj konečné, záväzné a vykonateľné rozhodnutie českých orgánov týkajúce sa vecne postupu auditu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého aktu.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa tiež dopustila nesprávneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní práva Únie, pretože nesprávne dospela k záveru, že došlo k porušeniu článku 61 rozpočtového nariadenia ( 3 ) a nezohľadnila skutočnosť, že české predpisy o konfliktoch záujmov sú v rozpore so základnými zásadami práva Únie.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 ).
( 2 ) Český zákon č. 159/2006 o konflikte záujmov, v znení zmien a doplnení.
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ).