T-221/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0221
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021228SK.01003801.xml
14.6.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 228/38
Žaloba podaná 25. apríla 2021 – Taliansko/Komisia
(Vec T-221/21)
(2021/C 228/50)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, G. Rocchitta, C. Gerardis, a E. Feola, avvocati dello Stato)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie 2021/261 zo 17. februára 2021 v rozsahu, v akom sa voči Taliansku uplatňujú finančné opravy týkajúce sa vyšetrovaní AA/2017/013 (pomoc na plochu – OP TUTTI – rozpočtový rok 2018 – 67 368 272,99 eura) a CEB/2018/057 (rozpočtový rok 2017 a omeškané platby – PO TUTTI – čistá suma 74 978 660,98 eura – hrubá suma 75 696 497,283 eura,
—
subsidiárne, zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa uplatňuje paušálna oprava vo výške 67 368 272,99 eura v súvislosti s auditom AA/2017/013 (pomoc na plochu – OP TUTTI – rozpočtový rok 2018 – 67 368 272,99 eura) namiesto presnej opravy, ktorú AGEA vyčíslila na 27 848 824,26 eura,
—
v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod, týkajúci sa vyšetrovania AA/2017/013 v súvislosti s pomocou na plochu, je založený na porušení článku 4 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608 ), pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „trvalý trávny porast“ prijaté na vnútroštátnej úrovni na základe ministerskej vyhlášky z 18.11.2014.
2.
Druhý žalobný dôvod, týkajúci sa vyšetrovania AA/2017/013, je založený na porušení článku 52 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, s. 549 ), ako aj článok 12 ods. 2 a 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 18 ), pokiaľ ide o uplatňovanie paušálnej sadzby, hoci bolo možné vyčísliť skutočné riziko pre rozpočet Únie.
3.
Tretí žalobný dôvod, týkajúci sa vyšetrovania AA/2017/013, je založený na porušení článku 296 ods. 2 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie v súvislosti s uplatnením všeobecnej doložky „neprimeraného úsilia“, na základe ktorej je odôvodnená paušálna oprava.
4.
Štvrtý žalobný dôvod, týkajúci sa vyšetrovania CEB/2018/057 v súvislosti s omeškaním platieb, je založený na porušení článku 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 907/2014 v súvislosti s údajným omeškaním platieb týkajúcich sa jednotnej žiadosti za rok 2015 napriek prítomnosti „osobitných podmienok“ riadenia spojených s uplatňovaním reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2015 – 2020.