T-347/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0347
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021320SK.01005001.xml
9.8.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 320/50
Žaloba podaná 21. júna 2021 – Hypo Vorarlberg Bank/SRB
(Vec T-347/21)
(2021/C 320/56)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Hypo Vorarlberg Bank AG (Bregenz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Eisenberger a A. Brenneis, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie SRB zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií na rok 2021 (SRB/ES/2021/22), vrátane jeho príloh, a to v každom prípade v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie, ako aj jeho prílohy týka sumy, ktorú má žalobkyňa zaplatiť,
—
prerušil konanie na základe článku 69 písm. c) alebo d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu dovtedy, kým bude s konečnou platnosťou rozhodnuté v (spojených) veciach C-584/20 P ( 1 ) a C-621/20 P ( 2 ) , C-663/20 P ( 3 ) a C-664/20 P ( 4 ) , keďže tieto konania, ktoré prebiehajú už určitý čas, sa z veľkej časti týkajú tých istých právnych otázok,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení podstatných náležitostí z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo v plnom rozsahu oznámené žalobkyni.
—
Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobkyni v plnom rozsahu oznámené, čo je v rozpore s článkom 1 druhým pododsekom ZEÚ, článkami 15, 296 a 298 ZFEÚ, ako aj s článkami 42 a 47 Charty základných práve Európskej únie (ďalej len „Charta“). Oboznámenie sa s údajmi je ako hlavný prvok napadnutého rozhodnutia nevyhnutné na to, aby bolo možné porozumieť výpočtami súvisiacimi s platením príspevkov a ich preskúmať.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení podstatných náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
—
Napadnuté rozhodnutie nespĺňa povinnosť odôvodnenia vyplývajúcu z článku 296 ods. 2 ZFEÚ, ako aj z článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty z dôvodu, že jej boli oznámené len niektoré vybrané sprostredkované výsledky. Pokiaľ ide o voľnú úvahu SRB, ani posúdenia, ktoré vykonala, ani dôvody, ktoré majú podložiť tieto posúdenia, neboli spresnené.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na nesplnení podstatných náležitostí z dôvodu nevypočutia žalobkyne a nedodržania jej práva byť vypočutý.
—
V rozpore s tým, čo stanovuje článok 41 ods. 1 a 2 písm. a) Charty, žalobkyňa nebola vypočutá ani pred prijatím napadnutého rozhodnutia ani pred prijatím platobného výmeru založeného na tomto rozhodnutí. Tiež jej nebolo umožnené predložiť svoje pripomienky, a to napriek konzultačnému konaniu, ktoré bolo nedávno zavedené.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na nezákonnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 ( 5 ) ako oprávneného základu na prijatie napadnutého rozhodnutia alebo nezákonnosti spôsobu úpravy na základe rizikového profilu stanoveného v tomto nariadení.
—
V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že články 4 až 7, 9, ako aj príloha I delegovaného nariadenia 2015/63, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, stanovujú systém stanovenia príspevkov, ktoré je bez akejkoľvek transparentnosti, čo je v rozpore s článkami 16, 17, 41 a 47 Charty a čo nedovoľuje zabezpečiť ani dodržanie článkov 20 a 21 Charty ani súlad so zásadami proporcionality a právnej istoty.
5.
Piaty žalobný dôvod sa zakladá na nezákonnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( 6 ) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 ( 7 ) ako oprávnených základov na prijatie delegovaného nariadenia 2015/63 a teda napadnutého rozhodnutia.
—
Subsidiárne žalobkyňa v rámci piateho žalobného dôvodu uvádza nezákonnosť ustanovení smernice 2014/59 a nariadenia č. 806/2014 stanovujúce systém platenia príspevkov vykonávaný delegovaným nariadením 2015/63, ktoré nemožno vykladať v súlade so Zmluvami a nespĺňajú teda povinnosť odôvodnenia právnych aktov, sú v rozpore so zásadou právnej istoty, ako aj so Zmluvami (najmä článok 1 druhý odsek ZEÚ a články 15, 296 a 298 ZFEÚ) a s Chartou (najmä články 16, 17, 41, 42 a 47 Charty).
( 1 ) Ú. v. EÚ C 423, 2020, s. 32 .
( 2 ) Ú. v. EÚ C 443, 2020, s. 17 .
( 3 ) Ú. v. EÚ C 44, 2020, s. 33 .
( 4 ) Ú. v. EÚ C 44, 2020, s. 35 .
( 5 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
( 6 ) Smernica z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).
( 7 ) Nariadenie z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).