T-360/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0360
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021320SK.01005301.xml
9.8.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 320/53
Žaloba podaná 25. júna 2021 – Portigon/SRB
(Vec T-360/21)
(2021/C 320/59)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Portigon AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: D. Bliesener, V. Jungkind a F. Geber, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie SRB zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií na rok 2021 (SRB/ES/2021/22) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
—
prerušil konanie na základe článku 69 písm. c) alebo d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu dovtedy, kým bude s konečnou platnosťou rozhodnuté vo veciach T-413/18 ( 1 ) , T-481/19 ( 2 ) , T-339/20 ( 3 ) , T-424/20 ( 4 ) a C-664/20 P ( 5 ) , alebo dovtedy, kým nebudú ukončené tieto konania akýmkoľvek iným spôsobom,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 ( 6 ) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/81 ( 7 ) a Zmluvy o FEÚ v rozsahu, v akom bola definovaná ako subjekt povinný platiť príspevky do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len „fond“).
—
SRB nesprávne určila, že žalobkyňa je povinná platiť príspevky, pretože nariadenie č. 806/2014 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( 8 ) nestanovujú povinnosť platenia príspevku pre inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje postup riešenia krízovej situácie.
—
Normotvorca nemal zakladať povinnosť platenia príspevku na článku 114 ZFEÚ z dôvodu neexistencie vzťahu s vnútorným trhom. Harmonizácia systému platenia príspevku na úrovni Únie neuľahčuje výkon základných slobôd a ani nezamedzuje citlivým narušeniam hospodárskej súťaže inštitúcií, ktoré boli sa stiahli z trhu.
—
SRB nesprávne určila, že na žalobkyňu sa vzťahuje povinnosť platenia príspevku, pretože inštitúcia nečelí riziku, postup riešenia krízovej situácie na základe nariadenia č. 806/2014 je vylúčený a inštitúcia nemá nijaký význam z hľadiska stability finančného systému.
—
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 ( 9 ) je v rozpore s článkom 114 ZFEÚ, ako aj článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59, ako hlavné ustanovenie na výpočet príspevkov (článkov 290 ods. 1 druhý odsek ZFEÚ).
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 41 ods. 2 písm. c) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), pretože spôsob výpočtu neumožňuje v plnom rozsahu odôvodniť výpočet príspevkov. Delegované nariadenie 2015/63 je sčasti neplatné.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení článkov 16 a 20 Charty, pretože z dôvodu osobitnej situácie žalobkyne napadnuté rozhodnutie porušuje všeobecnú zásadu rovnosti, ako aj základné právo na slobodu podnikania.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na nesplnení podstatných náležitostí a pravdepodobne článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81, pretože nie je isté, či bolo napadnuté rozhodnutie autentifikované. Okrem toho SRB dostatočne neposúdila skutkový stav, nevypočula žalobkyňu pred prijatím napadnutého rozhodnutia a toto rozhodnutie dostatočne neodôvodnila.
5.
Piaty žalobný dôvod, ktorý je uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014v rozsahu, v akom cieľová úroveň bola stanovená na veľmi vysokú sumu, pretože SRB nemohla stanoviť túto sumu na viac ako 55 miliárd eur.
6.
Šiesty žalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59, pretože SRB mala v rámci výpočtu výšky príspevku vylúčiť pasíva bez rizík relevantných pasív.
7.
Siedmy žalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia 2015/63, pretože SRB nesprávne vypočítala príspevky žalobkyne, keď zohľadnila brutto hodnotu je zmlúv o derivovaných nástrojoch.
8.
Ôsmy žalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63, pretože SRB nesprávne dospela k záveru, že žalobkyňa je inštitúcia v reštrukturalizácii.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 294, 2018, s. 41 .
( 2 ) Ú. v. EÚ C 305, 2019, s. 60 .
( 3 ) Ú. v. EÚ C 240, 2020, s. 34 .
( 4 ) Ú. v. EÚ C 279, 2020, s. 70 .
( 5 ) Ú. v. EÚ C 44, 2020, s. 35 .
( 6 ) Nariadenie z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 7 ) Vykonávacie nariadenie 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
( 8 ) Smernica z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).
( 9 ) Delegované nariadenie z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).