T-383/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0383
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021338SK.01003001.xml
23.8.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 338/30
Žaloba podaná 7. júla 2021 – Banque postale/SRB
(Vec T-383/21)
(2021/C 338/39)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: La Banque postale (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a M. Dalon, avocats)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2021 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
—
na základe článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že tieto ustanovenia nariadenia o SRM, vykonávacieho nariadenia a delegovaného nariadenia sa neuplatňujú:
—
článok 69 ods. 1 a 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o SRM,
—
článok 4 ods. 2, články 6 a 7, ako aj príloha I delegovaného nariadenia,
—
článok 4 vykonávacieho nariadenia,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania tým, že metódy výpočtu príspevkov ex ante do SRF stanovené v nariadení o SRM a delegovanom nariadení neodrážajú skutočnú veľkosť ani skutočné riziko inštitúcií.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže mechanizmus príspevkov ex ante do SRF stanovený nariadením o SRM a delegovaným nariadením je založený na posúdení, ktoré umelo zhoršuje rizikový profil veľkých francúzskych inštitúcií, akou je žalobkyňa, a tým vedie k neprimerane vysokej výške príspevku.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, keďže výpočet výšky príspevkov ex ante stanovený nariadením o SRM, delegovaným nariadením a vykonávacím nariadením jednak nebolo možné vopred dostatočne presne predvídať a jednak nezávisí ani tak od vlastnej situácie a rizikového profilu danej inštitúcie, ako skôr od jej relatívnej situácie v porovnaní s inými prispievajúcimi inštitúciami. Nakoniec sa žalobkyňa domnieva, že Komisia nemala byť zodpovedná za určenie ukazovateľov rizika v rámci delegovaného nariadenia, keďže tieto kritériá majú výrazne vymedzujúcu a rozhodujúcu úlohu pri určovaní výšky príspevku (článok 290 ZFEÚ).
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočne jasné a úplné informácie na odôvodnenie a kontrolu výšky dlžného príspevku.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady účinnej súdnej ochrany. Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tiež tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neuvádza dostatočne jasné a úplné informácie na odôvodnenie a preskúmanie výšky dlžného príspevku.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia pokiaľ ide o obmedzenie používania neodvolateľných platobných záväzkov, pretože napadnuté rozhodnutie presne a podrobne neuvádza, prečo je potrebné jednak stanoviť strop používania neodvolateľných platobných záväzkov (ďalej len „NPZ“) na 15 % a jednak prijať ako zábezpeku len hotovosť
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že riziká procyklickosti a likvidity, na ktoré sa odvoláva SRB s cieľom obmedziť používanie NPZ, sú neopodstatnené, najmä vzhľadom na špecifické vlastnosti NPZ a kontext ich používania.
8.
Ôsmy žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení. Žalobkyňa tvrdí, že SRB vychádza z nesprávneho výkladu ustanovení, ktoré umožňujú používanie NPZ, keď na základe abstraktnej analýzy jednak zavádza rovnaké opatrenie pre všetky inštitúcie, a jednak zbavuje tieto ustanovenia akéhokoľvek užitočného účinku, keďže podiel NPZ je systematicky a bez dostatočného odôvodnenia obmedzený na zákonné minimum.