T-482/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0482
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021382SK.01003502.xml
20.9.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 382/35
Žaloba podaná 9. augusta 2021 – TenneT TSO a TenneT TSO/ACER
(Vec T-482/21)
(2021/C 382/49)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: TenneT TSO GmbH (Bayreuth, Nemecko) a TenneT TSO BV(Arnhem, Holandsko) (v zastúpení: D. Uwer, J. Meinzenbach, P. Rieger, R. Klein a S. Westphal, advokáti)
Žalovaná: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
v celom rozsahu zrušil rozhodnutie odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ASRO) č. A-001-2021 (konsolidované znenie) z 28. mája 2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ASRO č. 30/2020 z 30. novembra 2020 o návrhu prevádzkovateľov prenosových sústav (PPS) v kľúčových regiónoch výpočtu kapacity (RVK) na metodiku rozdelenia nákladov na redispečing a vzájomný obchod (MRNRVO),
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozsah potvrdenej metodiky rozdelenia nákladov na redispečing a vzájomný obchod je nezákonný. Podľa tohto rozsahu sú v zásade „všetky“ sieťové prvky s aspoň 220 kilovoltovou úrovňou spôsobilé na rozdelenie nákladov podľa zásady „znečisťovateľ platí“ v zmysle článku 16 ods. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (ďalej len „NE“). Toto je nezákonné. Rozsah metodiky rozdelenia nákladov musí byť v súlade s postupom výpočtu kapacity, podľa ktorého je technicky možné obmedziť cezhraničný obchod, a teda vyžadovať redispečing a protiopatrenia cezhraničného významu, len v prípade sieťových prvkov s distribučným koeficientom prenosu výkonu (DKPV) najmenej 5 %.
Napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože porušuje najmä článok 16 ods. 13 NE a článok 74 ods. 2 a 4 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia (ďalej len „nariadenie PKRP“). Odvolací senát sa mýli v tom, že je potrebný právny základ na rozšírenie rozdelenia nákladov podľa zásady „znečisťovateľ platí“ aj na sieťové prvky s distribučným koeficientom prenosu výkonu nižším než 5 %.
Takýto právny základ však neexistuje. Okrem toho zahrnutie takmer všetkých sieťových prvkov do rozsahu pôsobnosti predmetnej metodiky porušuje článok 74 nariadenia PKRP, pretože vedie k nesprávnym stimulom a nie je zlučiteľné so zákonnými povinnosťami a zodpovednosťou príslušných PPS.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože odvolacia rada nezákonne potvrdila metódu Power Flow Colouring (ďalej len „PFC“) ako metódu rozloženia toku uplatniteľnú na predmetnú metodiku.
PFC je v rozpore s cieľom článku 16 ods. 13 NE zaviesť zásadu „znečisťovateľ platí“. PFC nie je založený na skutočných fyzických tokoch, ale skôr na virtuálnych trhových výsledkoch. Je pritom všeobecne známe, že fyzické toky sa líšia od trhových výsledkov. Výsledok PFC preto neumožňuje spoľahlivo určiť skutočného pôvodcu príslušného preťaženia. V dôsledku toho PFC tiež neumožňuje stanoviť správne stimuly na riadenie preťažení, nápravné opatrenia a efektívne investície, čo je v rozpore s článkom 74 nariadenia PKRP. Odvolacia rada ďalej riadne neposúdila technické aspekty, ktoré majú za následok nezákonnosť PFC, a vyvodila nedôveryhodné závery z nespôsobilých dôkazov.
Pokiaľ ide o rozloženie toku, odvolací senát tiež nezákonne potvrdil špecifické predpoklady, ktoré sa vzťahujú len na proces rozkladu toku na sieťových prvkoch vysokonapäťového jednosmerného prúdu (VNJP). Tieto predpoklady sú fyzicky nepodložené, sú v rozpore s článkom 16 ods. 13 NE a vedú k zvýšenému pripisovaniu nákladov na sieťové prvky VNJP. Okrem toho tieto predpoklady zavádzajú diskriminačné zaobchádzanie so sieťovými prvkami VNJP v porovnaní so sieťovými prvkami striedavého prúdu. Odvolacia rada tieto predpoklady týkajúce sa sieťových prvkov VNJP dostatočne nezohľadnila a na základe nespôsobilých dôkazov vyvodila nedôveryhodné závery.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože nezákonne potvrdzuje prahovú hodnotu toku spoločnej slučky, ktorú ASRO stanovila na 10 % na základe odhadov nákladov. Toto je v rozpore s článkom 16 ods. 13 NE, pretože táto prahová hodnota nie je založená na spoľahlivých skutočných údajoch o úrovni prietokov v slučke, ktoré by existovali v prípade neexistencie štrukturálnych preťažení. ASRO nebola príslušná určiť 10 % prahovú hodnotu. Táto prahová hodnota tiež nezohľadňuje článok 16 ods. 8 NE, podľa ktorého môžu prevádzkovatelia prenosových sústav použiť až 30 % pre vnútorné toky, rezervu spoľahlivosti a toky v slučke. Okrem toho je posúdenie odvolacej rady založené na nesprávnom posúdení skutkového stavu a stanovuje nesprávne stimuly pre investície do siete v rozpore s článkom 74 nariadenia PKRP. Odvolacia rada navyše vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď predpokladala, že článok 16 ods. 13 NE by vyžadoval prahovú hodnotu slučkového toku len pre ponukovú zónu namiesto hraníc ponukovej zóny.