T-527/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0527
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021422SK.01002801.xml
18.10.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 422/28
Žaloba podaná 30. augusta 2021 – Abenante a i./Rada a Parlament
(Vec T-527/21)
(2021/C 422/37)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobcovia: Stefania Abenante (Ferrara, Taliansko) a ďalších 423 žalobcov (v zastúpení: M. Sandri, avvocato)
Žalované: Európsky parlament a Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
ako dočasné opatrenie okamžite ukončil uplatňovanie článku [3] ods. 1 písm. a) a b),
—
zrušiť napadnuté nariadenie v celom rozsahu,
—
subsidiárne i) s konečnou platnosťou zrušil článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/953 ( 1 ) , a ii) zrušil článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/953 s konečnou platnosťou a/alebo do doby, kým bude do nariadenia vložené výslovné ustanovenie, že pozitívnym prípadom ochorenia Covid-19 je iba ochorenie, ako je stanovené v protokoloch vydaných Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v oblasti testov RT-PCR vo vzťahu k asymptomatickým osobám a vo vzťahu k symptomatickým osobám, pokiaľ ide o vývojové cykly,
—
subsidiárne v druhom rade ako možný kompromis, pokiaľ ide o špecifické požiadavky účastníkov konania, zrušiť článok 3 ods. 1 písm. a) a b) napadnutého nariadenia a čiastočne zmeniť toto ustanovenie tak, že nahradí znenie týchto písmen povinnosťou, aby sa vydanie preukazu EÚ podmienilo tým, že každý občas EÚ sa podrobí za okolností stanovených v nariadení testu slín a aby v prípade pozitívneho výsledku tohto testu boli dodržané protokoly WHO a ECDC s cieľom účinne overiť potvrdený prípad ochorenia COVID-19 spôsobeného vírusom SARS-CoV-2,
—
nariadiť žalovaným nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a rezolúcií Rady Európy č. 2383/21 2361/21.
V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že napadnuté nariadenie tým, že uprednostňuje osoby očkované proti ochoreniu COVID-19 pred neočkovanými osobami na nesprávnom vedeckom predpoklade, že očkované osoby neprenášajú ochorenie, zakladá protiprávnu diskrimináciu, pokiaľ ide o výkon práva na voľný pohyb, ktorú výslovne zakazuje Rada Európy, ktorá je výkonným orgánom Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), organizácia, ktorej členmi sú členské štáty, ktorú podporuje Európska únia a od ktorej politík sa tak členské štáty a Európska únia nemôžu odchýliť.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 20, 21, 41 až 49 a 54 Charty.
V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že napadnuté nariadenie neodkazuje na žiadny zdroj, ktorý by mohol poskytnúť akýkoľvek nepriamy alebo priamy dôkaz o tom, že skutočne existuje vedecká neistota ohľadom skutočnosti, že očkované osoby prenášajú vírus SARS-CoV-2 menej ako zdravé osoby. Neuskutočnila sa nevyhnutná a predbežná primeraná lekársko-vedecká konzultácia, ktorá by podporila toto tvrdenie. Tvrdenie, že očkované osoby neprenášajú ochorenie odporuje zneniu nariadenia, ktoré uvádza, že je potrebné čakať na dôkazy. Žiadny občan Únie nemôže byť diskriminovaný pri výkone svojho základného práva na neobmedzený pohyb pri neexistencii akéhokoľvek dôkazu o pravdivosti vedeckého základu pre takéto obmedzenie.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 21 Charty z hľadiska zneužitia právomoci a porušenia zásady zákonnosti stanovenej v článku 49 Charty z dôvodu chýbajúceho opodstatnenia vedeckého základu nariadenia.
V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že testovanie a registrácia vakcín určených na zabránenie šírenia vírusu SARS-CoV-2 nikdy neboli zamýšľané, aby zabránili očkovaným osobám preniesť ochorenie. Rozšíriť použiteľnosť vakcín nad rámec testovania a registrácie je protiprávne. Existuje rad nepopierateľných a nespochybniteľných listinných dôkazov založených na štatistikách týkajúcich sa vývoja nákazy v Európe a vo svete, ktoré ukazujú, že krajiny s najvyšším počtom očkovaných osôb majú najviac nakazených a že očkované osoby prispievajú k šíreniu variánt, a najmä varianty „delta“. Existujú dôkazy, že úmrtnosť na COVID-19 je vyššia medzi očkovanými osobami.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 20 a 35 Charty z dôvodu že napadnuté nariadenie nie je v súlade s pokynmi WHO a ECDC ohľadom používania testov. Zneužitie právomoci.
V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že testy RT-PCR sú v laboratóriách niektorých krajín amplifikované vo vyššom počte cyklov než je počet cyklov stanovený ECDC a WHO ako spoľahlivý. Testy sú používané bez predchádzajúceho alebo následného klinického overenia, takže nesprávna amplifikácia vedie k chybným výsledkom. V prípade pozitívneho výsledku sa test neopakuje, v rozpore s pokynmi WHO, takže aj z tohto hľadiska je testovanie in vitro úplne nespoľahlivé. Napadnuté nariadenie stanovuje aj povinný screening asymptomatických osôb, aby mohli získať preukaz EÚ, zatiaľ čo pokyny WHO stanovujú, že test RT-PCR a/alebo rýchly test je pre asymptomatické osoby zbytočný, keďže neexistuje dôkaz, že prenášajú ochorenie. Jediným skutočne uskutočniteľným riešením, ako dosiahnuť pri najvyššej úrovni vedeckej serióznosti cieľ, ktorý stanovuje napadnuté nariadenie, aby cestovanie bolo čo najbezpečnejšie, je, aby sa očkované a neočkované osoby podrobili testu slín okamžite pred požadovaným potrebným použitím a aby sa v prípade pozitívneho výsledku podrobili testu RT-PCR amplifikovaného v počte cyklov, ktorý je zlučiteľný s pokynmi WHO a ECDC.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 zo 14. júna 2021 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19 ( Ú. v. EÚ L 211, 2021, s. 1 ).