← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·29.11.2021

T-760/21

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62021TN0760

C_2022051SK.01003701.xml

31.1.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/37

Žaloba podaná 29. novembra 2021 – DCM Film Distribution/Komisia

(Vec T-760/21)

(2022/C 51/50)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DCM Film Distribution GmbH (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: A. Huttenlauch, M. Klasse a P. Hesse, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2021) 7095 final z 28. septembra 2021 o preskúmaní zákonnosti aktu Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 ( 1 ) v súlade s článkom 264 ods. 1 ZFEÚ a

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že výklad Komisie týkajúci sa pojmu „európska spoločnosť“ je nezlučiteľný s doslovným významom usmernení a pracovného programu.

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložila kritérium štátnej príslušnosti tým, že odkázala výlučne na fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi žalujúcej spoločnosti. Komisia teda nesprávne chápe pojem „vlastníctvo“ tak, že znamená „konečné vlastníctvo“. Znenie neumožňuje dospieť k záveru, že štátna príslušnosť „konečných akcionárov“ a nielen priamych akcionárov je rozhodujúca pre kvalifikáciu odvolateľky ako európskej spoločnosti. Tento úzky výklad Komisie je podporený nielen znením, ale aj nekoherentným významom pojmov „štátna príslušnosť“, „spoločnosť pochádzajúca z Únie“ a „európske dielo“, ktoré sú navyše v rozpore s ich bežným chápaním vyplývajú z práva Únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že výklad Komisie týkajúci sa pojmu „európska spoločnosť“ nie je zlučiteľný s právom Únie vyššej právnej sily.

Tým, že sa rozhodnutie Komisie opiera o tento nesprávny výklad bez toho, aby dostatočne zohľadnilo skutkové okolnosti prejednávanej veci, je v rozpore s cieľmi platného práva Únie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie je v rozpore s nariadením (EÚ) č. 1295/2013 ( 2 ) , na ktorom je založené financovania podprogramu Creative Europe MEDIA.

Odvolávanie sa na štátnu príslušnosť konečných vlastníkov žalujúcej spoločnosti ako podmienky oprávnenosti na financovanie nemá žiadny základ v nariadení o Creative Europe, pretože odporuje pojmu koherentné vykonávanie všeobecných a osobitných cieľov podprogramu Creative Europe MEDIA.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie Komisie porušuje aj požiadavky nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 3 ) .

Výklad kritérií oprávnenosti použitý Komisiou nespĺňa zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré je Komisia povinná dodržiavať vo svojich rozhodnutiach o financovaní v oblasti grantov.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie Komisie porušuje článok 20 Charty základných práv Európskej únie.

Rozhodnutie Komisie by viedlo k tomu, že by sa zaoberali podobnými vecami na úkor niektorých subjektov, čo by nebolo objektívne odôvodnené.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia prekročila hranice svojej voľnej úvahy.

Voľba výkladu, ktorý je v rozpore s právom Únie napriek viacerým alternatívnym výkladom, ktoré sú v súlade s právom Únie, predstavuje zneužitie právomoci voľnej úvahy zo strany Komisie.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie Komisie porušuje zásadu proporcionality.

Žalobkyňa tvrdí, že poskytnutie financovania pod podmienkou, že by bol vylúčený odliv ziskov do tretích krajín, by bolo rovnako účinným, ale miernejším opatrením.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva ( Ú. v. ES L 11, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 235).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 221 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-760/21 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik