← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.11.2023

C-125/22

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CA0125

C_202400466SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2024/466

3.1.2024

Rozsudok

Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, zittingsplaats ’s-Hertogenbosch – Holandsko) – X, Y, ich 6 maloletých detí/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

[vec C-125/22 ( 1 ) , Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Pojem vážne bezprávie)]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná politika v oblasti azylu a doplnkovej ochrany - Smernica 2011/95/EÚ - Článok 15 - Podmienky priznania doplnkovej ochrany - Zohľadnenie aspektov týkajúcich sa individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa, ako aj všeobecnej situácie v krajine pôvodu - Humanitárna situácia)

(C/2024/466)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: X, Y, ich 6 maloletých detí

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Výrok

rozsudku

1.

Článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany

sa má vykladať v tom zmysle, že:

príslušný vnútroštátny orgán musí na účely určenia, či môže byť žiadateľ o medzinárodnú ochranu oprávnený na doplnkovú ochranu, skúmať všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa tak individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa, ako aj všeobecnej situácie v krajine pôvodu, a to predtým, ako zistí typ vážneho bezprávia, ktoré tieto skutočnosti prípadne umožňujú zdôvodniť.

2.

Článok 15 písm. c) smernice 2011/95

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely posúdenia existencie reálneho rizika utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v tomto ustanovení, musí mať príslušný vnútroštátny orgán možnosť zohľadniť iné skutočnosti týkajúce sa individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa, než je samotná okolnosť, že pochádza z oblasti danej krajiny, kde dochádza k „najextrémnejším prípadom všeobecného násilia“ v zmysle rozsudku ESĽP zo 17. júla 2008, NA. v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2008:0717JUD002590407, § 115).

3.

Článok 15 písm. b) smernice 2011/95

sa má vykladať v tom zmysle, že:

intenzita všeobecného násilia panujúceho v krajine pôvodu žiadateľa nemôže oslabiť požiadavku individualizácie vážneho bezprávia definovaného v tomto ustanovení.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 213, 30.5.2022 .

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/466/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-125/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik