C-147/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CA0147
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202301104SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2023/1104
4.12.2023
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 19. októbra 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék – Maďarsko) – trestné konanie proti Terhelt5
(Vec C-147/22, ( 1 ) Központi Nyomozó Főügyészség)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda - Článok 54 - Charta základných práv Európskej únie - Článok 50 - Zásada ne bis in idem - Prípustnosť trestného stíhania obvineného za činy korupcie v členskom štáte po ukončení trestného konania, ktoré voči nemu za tie isté činy začala prokuratúra iného členského štátu - Podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby bolo možné domnievať sa, že obvinený bol právoplatne odsúdený - Podmienka posúdenia veci samej - Požiadavka dôkladného vyšetrovania - Neexistencia vypočutia obvineného)
(C/2023/1104)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék
Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom
Terhelt5
za účasti: Központi Nyomozó Főügyészség
Výrok
rozsudku
Zásada ne bis in idem uvedená v článku 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990, ktorý nadobudol platnosť 26. marca 1995, v spojení s článkom 50 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
za právoplatné rozhodnutie v zmysle týchto článkov sa má považovať rozhodnutie o oslobodení obvineného prijaté v prvom členskom štáte v nadväznosti na vyšetrovanie týkajúce sa najmä činov korupcie, ak je proti tomu istému obvinenému za tie isté činy vedené nové trestné stíhanie v druhom členskom štáte a ak:
—
rozhodnutie o oslobodení bolo prijaté prokuratúrou bez uloženia trestu a bez zásahu súdu a vychádzalo zo zistenia, že neexistujú dôkazy spôsobilé preukázať, že obvinený skutočne spáchal trestný čin, ktorý sa mu vytýka,
—
podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva má prokuratúra napriek konečnej povahe takéhoto rozhodnutia o oslobodení možnosť pokračovať v konaní za presne vymedzených podmienok, ako je objavenie sa nových skutočností alebo významných dôkazov, a pokiaľ v každom prípade trestný čin nie je premlčaný, a
—
počas vyšetrovania prokuratúra prvého členského štátu zhromažďovala údaje bez toho, aby obvineného, ktorý je občanom iného členského štátu, vypočula, keďže vyšetrovací úkon, ktorý má povahu donucovacieho opatrenia a ktorého cieľom je zistiť miesto jeho pobytu, sa napokon ukázal ako neúspešný,
pričom platí, že skutočnosť, že prokuratúra prvého členského štátu nevypočula obvineného, môže prokuratúra druhého členského štátu zohľadniť ako jeden z prípadných ďalších relevantných prvkov poukazujúcich na neexistenciu dôkladného vyšetrovania v prvom členskom štáte, avšak za predpokladu, že sa preukáže, že za okolností prejednávanej veci prináležalo prokuratúre prvého členského štátu, aby vykonala vyšetrovací úkon na zabezpečenie účinného vypočutia uvedeného obvineného, ktorý zjavne mohol priniesť nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli do značnej miery spochybniť dôvodnosť rozhodnutia o oslobodení.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 213, 30.05.2022 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1104/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)