C-216/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CA0216
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202402274SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/2274
2.4.2024
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 8. februára 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Sigmaringen – Nemecko) – A. A./Bundesrepublik Deutschland
[Vec C-216/22 ( 1 ) , Bundesrepublik Deutschland (Prípustnosť následnej žiadosti)]
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 33 ods. 2 písm. d) a článok 40 ods. 2 a 3 - Následná žiadosť - Podmienky pre zamietnutie takejto žiadosti ako neprípustnej - Pojem „nové skutočnosti alebo zistenia“ - Rozsudok Súdneho dvora týkajúci sa otázky výkladu práva Únie - Článok 46 - Právo na účinný opravný prostriedok - Právomoc vnútroštátneho súdu rozhodnúť z vecného hľadiska o takejto žiadosti, ak je rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej nezákonné - Procesné záruky - Článok 14 ods. 2)
(C/2024/2274)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgericht Sigmaringen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: A. A.
Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland
Výrok
rozsudku
1.
Článok 33 ods. 2 písm. d) a článok 40 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
každý rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vrátane rozsudku, ktorý sa obmedzuje na výklad ustanovenia práva Únie, ktoré už bolo účinné v čase prijatia rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti, predstavuje novú skutočnosť, v zmysle týchto ustanovení, bez ohľadu na dátum jeho vydania, ak významne zvyšuje pravdepodobnosť, že žiadateľ spĺňa podmienky požadované na poskytnutie medzinárodnej ochrany.
2.
Článok 46 ods. 1 písm. a) bod ii) smernice 2013/32
sa má vykladať v tom zmysle, že:
umožňuje, ale nevyžaduje, aby členské štáty splnomocnili svoje súdy, aby v prípade zrušenia rozhodnutia o zamietnutí následnej žiadosti ako neprípustnej, rozhodli o tejto žiadosti samy bez toho, aby sa vec musela vrátiť na posúdenie rozhodujúcemu orgánu, za predpokladu, že tieto súdy dodržia záruky stanovené v ustanoveniach kapitoly II tejto smernice.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 244, 27.6.2022 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2274/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)