C-222/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CA0222
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202402389SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/2389
8.4.2024
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 29. februára 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof – Rakúsko) – Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl/JF
(Vec C-222/22 ( 1 ) , Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Následná náboženská konverzia))
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Azylová politika - Smernica 2011/95/EÚ - Podmienky na priznanie doplnkovej ochrany - Obsah tejto ochrany - Článok 5 - Potreby medzinárodnej ochrany, ktoré vznikli na mieste - Následná žiadosť o priznanie postavenia utečenca - Článok 5 ods. 3 - Pojem „okolnosti, ktoré žiadateľ vytvoril svojím vlastným rozhodnutím od opustenia krajiny pôvodu“ - Úmysel zneužitia a účelového využitia uplatňovaného konania - Činnosti v hostiteľskom členskom štáte, ktoré nie sú vyjadrením presvedčenia alebo orientácie a zotrvaním na takomto presvedčení alebo orientácii, ktoré boli prejavované už v krajine pôvodu - Náboženská konverzia)
(C/2024/2389)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl
Žalovaný: JF
Výrok
rozsudku
Článok 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznanie postavenia utečenca v nadväznosti na následnú žiadosť v zmysle článku 2 písm. q) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany založenú na riziku prenasledovania vyplývajúceho z okolností, ktoré žiadateľ vytvoril svojím vlastným rozhodnutím od opustenia krajiny pôvodu, podmieňuje tým, že tieto okolnosti predstavujú vyjadrenie presvedčenia a zotrvanie na takomto presvedčení, ktoré žiadateľ prejavoval už v tejto krajine.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 244, 27.6.2022 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2389/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)