C-225/22

Rozsudok

Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 4. septembra 2025 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Apelacyjny w Krakowie – Poľsko) – „R“ S.A./AW „T“ sp. z o.o.

(Vec C-225/22 ( 1 ) , AW „T“)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Právny štát - Nezávislosť sudcov - Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ - Účinná súdna ochrana v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie - Vnútroštátna právna úprava a judikatúra zakazujúce spochybňovať legitimitu súdov a ústavných orgánov alebo určovať či posudzovať zákonnosť vymenovania ich sudcov vnútroštátnym súdom - Overenie, či súd vyššieho stupňa spĺňa požiadavky týkajúce sa záruky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, súdom nižšieho stupňa - Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) - Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych (Senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné) - Orgán, ktorý nie je nezávislým a nestranným súdom, vopred zriadeným zákonom - Prednosť práva Únie - Možnosť považovať súdne rozhodnutie za neplatné)

(C/2025/5547)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj zásada prednosti práv Únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia právnej úprave členského štátu, ako aj judikatúre jeho ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný vyhovieť rozhodnutiu vydanému rozhodovacím zložením súdu vyššieho stupňa v situácii, keď uvedený vnútroštátny súd na základe rozhodnutia Súdneho dvora konštatuje, že jeden alebo viacerí sudcovia, ktorí sú členmi uvedeného rozhodovacieho zloženia, nespĺňajú požiadavky nezávislosti, nestrannosti a predchádzajúceho zriadenia zákonom v zmysle tohto ustanovenia, pričom uvedenému súdu navyše vnútroštátne právo bráni overiť zákonnosť uvedeného rozhodovacieho zloženia na základe rovnakých skutočností, ako sú tie, ktoré boli uvedené v danom rozhodnutí Súdneho dvora.

2.

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že: