← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.3.2023

C-239/22

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CA0239

C_2023164SK.01001701.xml

8.5.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/17

Rozsudok

Súdneho dvora (ôsma komora) z 9. marca 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation – Belgicko) – État belge, Promo 54/Promo 54, État belge

(Vec C-239/22, État belge a Promo 54) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 12 ods. 1 a 2 - Dodanie budov alebo častí budov a pozemkov, na ktorých stoja, pred prvým obývaním - Neexistencia ustanovení vnútroštátneho práva upravujúcich spôsoby uplatnenia kritéria súvisiaceho s prvým obývaním - Článok 135 ods. 1 písm. j) - Oslobodenia od dane - Dodanie budovy po prestavbe, ktorá bola prvýkrát obývaná pred prestavbou - Vnútroštátna správna právna náuka, ktorá budovy, ktoré prešli zásadnými prestavbami, považuje za novostavby)

(2023/C 164/22)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: État belge, Promo 54

Žalovaní: Promo 54, État belge

Výrok

rozsudku

Článok 135 ods. 1 písm. j) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení s jej článkom 12 ods. 1 a 2

sa má vykladať v tom zmysle, že:

oslobodenie od dane stanovené v tomto prvom ustanovení na dodanie budov alebo častí budov a pozemkov, na ktorých stoja, s výnimkou tých, ktorých dodanie sa uskutoční pred ich prvým obývaním, sa uplatňuje aj na dodanie budovy, ktorá bola pred prestavbou obývaná, hoci dotknutý členský štát vo svojom vnútroštátnom práve nedefinoval pravidlá na uplatňovanie kritéria prvého obývania na prestavbu budov, ako mu to umožňuje druhé z uvedených ustanovení.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 257, 4.7.2022 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-239/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik