C-396/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CA0396
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202401379SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/1379
19.2.2024
Rozsudok
Súdneho dvora (siedma komora) z 21. decembra 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammergericht Berlin – Nemecko) – v konaní o výkone európskeho zatykača Generalstaatsanwaltschaft Berlin
[Vec C-396/22 ( 1 ) , Generalstaatsanwaltschaft Berlin (Odsúdenie v neprítomnosti)]
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Európsky zatykač - Článok 4a ods. 1 - Postup odovzdávania osôb medzi členskými štátmi - Podmienky výkonu - Dôvody na nepovinné nevykonanie - Výnimky - Povinné vykonanie - Trest uložený v neprítomnosti - Pojem „konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia“ - Konanie týkajúce sa zmeny predtým uložených trestov - Rozhodnutie ukladajúce súhrnný trest - Rozhodnutie vydané bez toho, aby sa dotknutá osoba osobne zúčastnila na konaní - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca absolútny zákaz odovzdania dotknutej osoby v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti - Povinnosť konformného výkladu)
(C/2024/1379)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Kammergericht Berlin
Účastník konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľ: Generalstaatsanwaltschaft Berlin
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia“, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, sa vzťahuje na konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, čím tak pritom došlo k dodatočnému zahrnutiu skôr uložených trestov, pokiaľ orgán vydávajúci tento rozsudok nemôže v tomto konaní opätovne preskúmať rozhodnutie o vine dotknutej osoby ani zmeniť tieto skôr uložené tresty, ale má určitú mieru voľnej úvahy na účely stanovenia výšky tohto súhrnného trestu.
2.
Článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorou sa toto ustanovenie preberá a ktorá vo všeobecnosti vylučuje možnosť vykonávajúceho súdneho orgánu vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu, pokiaľ sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila na konaní, ktoré viedlo k vydaniu dotknutého rozhodnutia, je v rozpore s uvedeným ustanovením. Vnútroštátny súd je povinný pri zohľadnení vnútroštátneho práva ako celku a uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel tohto rámcového rozhodnutia.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 359, 19.9.2022 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1379/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)