← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·20.6.2024

C-540/22

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CA0540

C_202404693SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2024/4693

5.8.2024

Rozsudok

Súdneho dvora (piata komora) z 20. júna 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Middelburg – Holandsko) – SN a i./Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

[Vec C-540/22 ( 1 ) , Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vysielanie pracovníkov z tretích krajín)]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Slobodné poskytovanie služieb - Články 56 a 57 ZFEÚ - Vyslanie štátnych príslušníkov tretích krajín podnikom z jedného členského štátu na výkon prác v inom členskom štáte - Doba presahujúca 90 dní počas obdobia 180 dní - Povinnosť vyslaných pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, byť držiteľmi povolenia na pobyt v hostiteľskom členskom štáte v prípade poskytovania služieb dlhšieho ako tri mesiace - Obmedzenie doby platnosti vydaných povolení na pobyt - Výška poplatkov za žiadosť o povolenie na pobyt - Obmedzenie slobodného poskytovania služieb - Naliehavé dôvody všeobecného záujmu - Proporcionalita)

(C/2024/4693)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Middelburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: SN a i.

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Výrok

rozsudku

1.

Články 56 a 57 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a sú vyslaní do členského štátu poskytovateľom služieb usadeným v inom členskom štáte, sa nemá automaticky priznať „odvodené právo na pobyt“, či už v členskom štáte, v ktorom sú zamestnaní, alebo v členskom štáte, do ktorého sú vyslaní.

2.

Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že v prípade, že podnik usadený v inom členskom štáte poskytuje v prvom členskom štáte služby po dobu presahujúcu tri mesiace, je tento podnik povinný získať povolenie na pobyt v hostiteľskom členskom štáte pre každého pracovníka, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny a ktorého plánuje do tohto členského štátu vyslať, a na účely získania toto povolenia vopred oznámi služby, na poskytnutie ktorých majú byť títo pracovníci vyslaní, a predloží orgánom hostiteľského členského štátu povolenia na pobyt, ktoré majú títo pracovníci v členskom štáte, v ktorom je tento podnik usadený, ako aj ich pracovné zmluvy.

3.

Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej po prvé platnosť povolenia na pobyt, ktoré možno udeliť pracovníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny vyslaným do tohto členského štátu, nemôže v nijakom prípade presiahnuť dobu stanovenú dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá tak môže byť kratšia ako doba potrebná na poskytnutie služby, na ktorú je tento pracovník vyslaný, po druhé doba platnosti tohto povolenia na pobyt je obmedzená na dobu platnosti pracovného povolenia a povolenia na pobyt, ktoré má dotknutá osoba v členskom štáte, v ktorom je usadený poskytovateľ služieb, a po tretie vydanie uvedeného povolenia na pobyt vyžaduje zaplatenie poplatkov vo vyššej výške, ako sú poplatky za vydanie potvrdenia o legálnom pobyte občanovi Únie, pokiaľ počiatočná doba platnosti povolenia nie je zjavne príliš krátka na to, aby zodpovedala potrebám väčšiny poskytovateľov služieb, ďalej je možné dosiahnuť obnovenie tohto povolenia bez príliš neprimeraných formalít, a napokon výška týchto poplatkov približne zodpovedá administratívnym nákladom na vybavenie žiadosti o takéto povolenie.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 463, 5.12.2022 .

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4693/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-540/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik