← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·19.12.2024

C-573/22

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CA0573

C_202501058SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/1058

24.2.2025

Rozsudok

Súdneho dvora (piata komora) z 19. decembra 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret – Dánsko) – A, B, Foreningen C/Skatteministeriet

(Vec C-573/22 ( 1 ) , Foreningen C a i.)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Článok 370 - Časť A bod 2 prílohy X - Výnimka - Pôsobnosť - Činnosti verejných rozhlasových a televíznych inštitúcií, ktoré sa financujú prostredníctvom povinného poplatku za vlastníctvo rozhlasových alebo televíznych zariadení)

(C/2025/1058)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: A, B, Foreningen C

Žalovaný: Skatteministeriet

Výrok

rozsudku

1.

Článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 370 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení s časťou A bodom 2 prílohy X k tejto smernici

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby členský štát, ktorý k 1. januáru 1978 podriadil dani z pridanej hodnoty činnosť verejnoprávneho vysielania financovanú z povinného koncesionárskeho poplatku, ktorý platí každý vlastník zariadenia umožňujúceho prijímať vysielacie programy, mohol pokračovať v zdaňovaní tejto činnosti, bez ohľadu na to, či táto činnosť patrí pod pojem „poskytovanie služieb za protihodnotu“ v zmysle tohto článku 2 ods. 1 písm. c).

2.

Článok 370 smernice 2006/112 v spojení s časťou A bodom 2 prílohy X k tejto smernici

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby členský štát, ktorý k 1. januáru 1978 podriadil dani z pridanej hodnoty činnosť verejnoprávneho vysielania, ktorá sa financuje z povinného koncesionárskeho poplatku, ktorý platí každý vlastník rozhlasového alebo televízneho prijímača, mohol pokračovať v zdaňovaní tejto činnosti, ak bola právna úprava týkajúca sa tohto poplatku po tomto dátume zmenená tak, že tento poplatok sa vyberá z dôvodu držby akéhokoľvek zariadenia umožňujúceho prijímať vysielacie programy vrátane smartfónu alebo počítača.

3.

Článok 370 smernice 2006/112 v spojení s časťou A bodom 2 prílohy X k tejto smernici

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby členský štát, ktorý k 1. januáru 1978 podriadil dani z pridanej hodnoty činnosť verejnoprávneho vysielania financovanú z povinného koncesionárskeho poplatku, mohol pokračovať v zdaňovaní tejto činnosti, ak bola právna úprava týkajúca sa tohto poplatku po tomto dátume zmenená tak, že umožnila, aby sa malá časť príjmov z tohto poplatku použila na jednej strane na financovanie vysielateľov, ktorí síce nie sú verejnoprávnymi subjektmi, ale vykonávajú činnosť verejnoprávneho vysielania, a na druhej strane na financovanie mediálnych alebo filmových spoločností, ktoré sú verejnoprávnymi subjektmi alebo boli zriadené verejnými rozhlasovými a televíznymi inštitúciami a podieľajú sa na činnosti vysielania bez toho, aby túto činnosť samy vykonávali.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 424, 7.11.2022 .

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1058/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-573/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik