C-601/22

Rozsudok

Súdneho dvora (prvá komora) z 11. júla 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesverwaltungsgericht Tirol – Rakúsko) – Umweltverband WWF Österreich, ÖKOBÜRO – Allianz der Umweltbewegung, Naturschutzbund Österreich, Umweltdachverband, Wiener Tierschutzverein/Amt der Tiroler Landesregierung

(Vec C-601/22 ( 1 ) , WWF Österreich a i.)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Platnosť a výklad - Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín - Smernica 92/43/EHS - Článok 12 ods. 1 - Systém prísnej ochrany živočíšnych druhov - Príloha IV - Canis lupus (vlk) - Rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi - Článok 16 ods. 1 - Vnútroštátne povolenie na odstrel jedinca voľne žijúceho zvieraťa druhu canis lupus - Hodnotenie stavu ochrany populácií predmetného druhu - Geografický rozsah - Určenie škody - Uspokojivé alternatívne riešenie)

(C/2024/5196)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Preskúmanie prvej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 12 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zmenenej smernicou 2013/17/EÚ z 13. mája 2013, v spojení s prílohou IV k smernici 92/43, zmenenej smernicou 2013/17.

2.

Článok 16 ods. 1 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka, ktorá je v ňom uvedená, podľa ktorej výnimka udelená na základe tohto ustanovenia nesmie mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácií príslušných druhov na území ich prirodzeného výskytu v priaznivom stave ochrany, sa môže posudzovať s prihliadnutím na dostupné údaje na úrovni biogeografického regiónu, ktorý prekračuje štátne hranice, len ak sa predtým konštatovalo, že táto výnimka nemá nepriaznivý vplyv na zachovanie takého priaznivého stavu ochrany na úrovni miestneho a vnútroštátneho územia dotknutého členského štátu.

3.

Článok 16 ods. 1 písm. b) smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „vážne poškodenie“ uvedený v tomto ustanovení sa nevzťahuje na budúce nepriame škody, ktoré nemožno pripísať jedincovi živočíšneho druhu, na ktorého sa vzťahuje výnimka udelená na základe uvedeného ustanovenia.

4.