C-752/22

Rozsudok

Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. marca 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus – Fínsko) – EP/Maahanmuuttovirasto

[vec C-752/22 ( 1 ) , EP (Vyhostenie osoby s dlhodobým pobytom)]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Prisťahovalecká politika - Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom - Smernica 2003/109/ES - Články 12 a 22 - Zvýšená ochrana proti vyhosteniu - Uplatniteľnosť - Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území iného členského štátu, ako je členský štát, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom - Rozhodnutie o odsune do členského štátu, ktorý mu priznal toto postavenie, prijaté týmto iným členským štátom z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti - Dočasný zákaz vstupu na územie uvedeného iného členského štátu, ktorý tento členský štát uložil - Nesplnenie povinnosti požiadať rovnaký členský štát o povolenie na pobyt podľa ustanovení kapitoly III smernice 2003/109 - Rozhodnutie o odsune tohto štátneho príslušníka tretej krajiny do jeho krajiny pôvodu prijaté uvedeným členským štátom z rovnakých dôvodov)

(C/2024/3048)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Článok 22 ods. 3 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

zvýšená ochrana proti vyhosteniu, ktorá sa podľa tohto ustanovenia poskytuje štátnym príslušníkom tretích krajín s dlhodobým pobytom, sa uplatňuje v kontexte rozhodnutia o odsune z územia Európskej únie prijatého druhým členským štátom v zmysle článku 2 písm. d) tejto smernice z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti vo vzťahu k takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak sa jednak zdržiava na území tohto členského štátu v rozpore so zákazom vstupu na toto územie, a jednak nepožiadal príslušné orgány uvedeného členského štátu o povolenie na pobyt podľa ustanovení kapitoly III uvedenej smernice.

2.

Článok 12 ods. 3 a článok 22 ods. 3 smernice 2003/109, zmenenej smernicou 2011/51,

sa majú vykladať v tom zmysle, že: