C-753/22
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CA0753
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202404696SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/4696
5.8.2024
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká. komora) z 18. júna 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Nemecko) – QY/Bundesrepublik Deutschland
[Vec C-753/22 ( 1 ) , Bundesrepublik Deutschland (Účinok rozhodnutia o priznaní postavenia utečenca)]
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 33 ods. 2 písm. a) - Nemožnosť orgánov členského štátu zamietnuť žiadosť o azyl ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho priznania postavenia utečenca v inom členskom štáte - Článok 4 Charty základných práv Európskej únie - Riziko neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v tomto inom členskom štáte - Posúdenie tejto žiadosti o azyl týmito orgánmi napriek priznaniu postavenia utečenca v uvedenom inom členskom štáte - Smernica 2011/95/EÚ - Článok 4 - Individuálne posúdenie)
(C/2024/4696)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: QY
Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland
Výrok
rozsudku
Článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, článok 4 ods. 1 druhá veta a článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, ako aj článok 10 ods. 2 a 3, článok 33 ods. 1 a článok 33 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
že ak príslušný orgán členského štátu nemôže využiť právomoc, ktorú mu priznáva toto posledné uvedené ustanovenie, zamietnuť ako neprípustnú žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú žiadateľom, ktorému už iný členský štát udelil takúto ochranu z dôvodu vážneho rizika, že tento žiadateľ bude v tomto inom členskom štáte vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle článku 4 Charty, má tento orgán povinnosť vykonať nové individuálne, úplné a aktualizované posúdenie tejto žiadosti pri novom konaní o medzinárodnej ochrane vedenom v súlade s ustanoveniam 2011/95 a 2013/32. V rámci tohto posúdenia však tento orgán musí v plnom rozsahu zohľadniť rozhodnutie uvedeného iného členského štátu o priznaní medzinárodnej ochrany uvedenému žiadateľovi a skutočnosti, ktorými je toto rozhodnutie podložené.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 104, 20.3.2023 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4696/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)