C-45/22

62022CC0045

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 27. apríla 2023 ( 1 )

Vec C‑45/22

HK

Ako vyplýva z jeho odôvodnení 1 a 45, cieľom nariadenia (ES) č. 883/2004 ( 2 ) je zabezpečiť koordináciu vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, aby sa zaručil účinný výkon práva na voľný pohyb osôb a aby sa tak prispelo k zlepšeniu životnej úrovne a podmienok zamestnávania osôb pohybujúcich sa v rámci Únie.

2.

V tomto rámci sa toto nariadenie zameriava najmä na obmedzenie rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych pravidiel proti súbehu starobných a pozostalostných dôchodkov, ktoré majú za následok zníženie dávky, na ktorú má poistenec nárok v jednom členskom štáte, pretože poberá dávku v inom členskom štáte. ( 3 ) V článku 55 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia sa tak uvádza, že ak poberanie dávok rôzneho druhu alebo iného príjmu vyžaduje uplatňovanie pravidiel na zamedzenie súbehu ustanovených právnymi predpismi daného členského štátu, v prípade dvoch alebo viacerých nezávislých dávok príslušné inštitúcie vydelia sumu dávky alebo dávok alebo iného príjmu, ktoré sa zohľadnili, počtom dávok podliehajúcich daným pravidlám.

3.

Ako sa majú v zmysle tohto ustanovenia vykladať slová „ktoré sa zohľadnili“? Presnejšie povedané, mala by sa vydeliť celková suma príslušných dávok alebo skôr suma príjmu presahujúca strop súbehu rôznych posudzovaných dávok? To je v podstate otázka, ktorú položil Tribunal du travail francophone de Bruxelles (Frankofónny pracovný súd Brusel, Belgicko) a ktorá má bezprecedentnú povahu, keďže Súdny dvor nikdy predtým článok 55 nariadenia č. 883/2004 nevykladal.

4.

V článku 46c nariadenia (EHS) č. 1408/71 ( 4 ), ktorý bol do tohto nariadenia vložený nariadením (EHS) č. 1248/92 ( 5 ), s názvom „Osobitné ustanovenia uplatňované v prípade súbehu jednej alebo viacerých dávok, o ktorých pojednáva článok 46a ods. 1[,] s jednou alebo viacerými dávkami rôzneho druhu alebo s iným príjmom, ak sú dotknutými štátmi dva alebo viac členských štátov“, sa v odseku 1 uvádza:

„Ak poberanie dávok rôzneho druhu alebo iného príjmu má za následok zníženie, pozastavenie alebo odňatie dvoch alebo viacerých dávok uvedených v článku 46 ods. 1 písm. a) bode i), čiastka, ktorá sa nebude vyplácať podľa striktného uplatňovania ustanovenia o znížení, pozastavení alebo odňatí dávok podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov, sa vydelí počtom dávok, na ktoré sa vzťahuje zníženie, pozastavenie alebo odňatie.“

6.

Nariadenie č. 1408/71 bolo od 1. mája 2010 zrušené a nahradené nariadením č. 883/2004.

2. Nariadenie č. 883/2004

7.

…

(28)

je nevyhnutné určiť výšku dôchodku, ktorá sa vypočíta v súlade s metódou používanou na spočítanie a pomerný výpočet a zaručiť ju prostredníctvom právneho systému spoločenstva tam, kde uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov vrátane pravidiel týkajúcich sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia dôchodku je menej výhodné ako uvedená metóda;

(29)

aby sa chránili migrujúci pracovníci a ich pozostalí pred príliš prísnym uplatňovaním pravidiel vnútroštátnych právnych predpisov o znížení[,] pozastavení alebo odňatí, je potrebné začleniť ustanovenia, ktoré budú presne riadiť uplatňovanie takýchto pravidiel;

(30)

8.

V článku 2 tohto nariadenia, nazvanom „Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje“, sa stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

2. Okrem toho sa toto nariadenie vzťahuje aj na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb, keď sú ich pozostalí štátnymi príslušníkmi členského štátu, alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.“

9.

V článku 3 tohto nariadenia, nazvanom „Vecná pôsobnosť“, sa v odseku 1 stanovuje:

Kapitola 5 hlavy III toho istého nariadenia, nazvaná „Starobné dôchodky a pozostalostné dôchodky“, obsahuje okrem iného články 52 až 55.

11.

V článku 52 uvedeného nariadenia, nazvanom „Priznanie dávok“, sa v jeho odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:

a)

podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);

2. Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55.

3. Daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu.“

12.

Odseky 1 a 2 článku 53 tohto nariadenia, nazvaného „Pravidlá na zamedzenie súbehu“, znejú:

„1. Každý súbeh dávok v invalidite, dávok v starobe a pozostalostných dávok, vypočítaných alebo poskytnutých na základe dôb poistenia a/alebo bydliska, ktoré dosiahla tá istá osoba[,] sa považuje za súbeh dávok rovnakého druhu.

2. Súbeh dávok, ktoré sa nemôžu považovať za dávky rovnakého druhu v zmysle odseku 1, sa považuje za súbeh dávok rôzneho druhu.“

alebo

b)

dávka, ktorej výška je stanovená na základe priznanej doby, ktorá sa považuje za dosiahnutú medzi dátumom, kedy sa poistná udalosť nastala[,] a neskorším dátumom, a ktorý sa prekrýva:

i)

s dávkou rovnakého typu s výnimkou prípadu, ak sa uzavrela dohoda medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi, aby sa predišlo tomu, že rovnaká priznaná doba sa zohľadní viac ako raz, alebo

ii)

dvoch alebo viacerých nezávislých dávok, príslušné inštitúcie vydelia výšku [sumu – neoficiálny preklad ] dávky alebo dávok alebo iného príjmu, ako keby sa zohľadnili [ktoré sa zohľadnili – neoficiálny preklad ], počtom dávok podliehajúcich daným pravidlám;

uplatňovanie tohto písm. nemôže danú osobu pozbaviť jej postavenia ako dôchodcu na účely ostatných kapitol tejto hlavy za podmienok a podľa postupov ustanovených vo vykonávacom nariadení.“

B.

Belgické právo

15.

Podľa článku 20 prvého a štvrtého odseku kráľovského nariadenia č. 50 z 24. októbra 1967 o starobných a pozostalostných dôchodkoch zamestnancov ( 6 ), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „kráľovské nariadenie č. 50“):

…

Ak má manžel alebo manželka uvedený alebo uvedená v prvom odseku nárok aj na jeden alebo viacero pozostalostných dôchodkov alebo dávok, ktoré ich nahrádzajú, v zmysle článku 10a [kráľovského nariadenia č. 50], pozostalostný dôchodok nesmie presiahnuť rozdiel medzi 110 % sumy pozostalostného dôchodku za všetky opracované roky na jednej strane a súčtom súm starobných dôchodkov alebo dávok, ktoré ich nahrádzajú, uvedených v prvom odseku a sumy rovnajúcej sa pozostalostnému dôchodku zamestnanca za všetky odpracované roky vynásobenej zlomkom alebo súčtom zlomkov, ktoré vyjadrujú výšku pozostalostných dôchodkov v iných dôchodkových systémoch, s výnimkou systému pre samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto podiely sú tie, ktoré boli alebo by boli ponechané pri uplatňovaní vyššie uvedeného článku 10a.

…“

17.

V článku 52a kráľovského nariadenia z 21. decembra 1967 sa stanovuje:

„Na účely uplatňovania článku 20 tretieho a štvrtého odseku kráľovského nariadenia č. 50 sa suma pozostalostného dôchodku pozostalého manžela alebo manželky priznaného podľa kráľovského nariadenia č. 50 alebo zákona z 20. júla 1990 (alebo kráľovského nariadenia z 23. decembra 1996) zníži o sumu pozostalostného dôchodku alebo dávky, ktorá ho nahrádza, priznaného podľa systému cudzieho štátu alebo podľa systému uplatniteľného na zamestnancov inštitúcie riadiacej sa medzinárodným právom verejným, ktorého sa nemožno vzdať.“

20.

K 1. decembru 2016 HK ako osoba poberal belgický starobný dôchodok vo výške 11962,55 eura ročne a španielsky starobný dôchodok vo výške 8276,28 eura ročne. Keďže manželka HK pracovala a platila príspevky vo viacerých členských štátoch, konkrétne v Belgicku, Španielsku a vo Fínsku, HK po jej smrti dostával aj španielsky pozostalostný dôchodok vo výške 5123,88 eura ročne a fínsky pozostalostný dôchodok vo výške 1281,24 eura ročne.

21.

Pokiaľ ide o Belgicko, SFP listom z 3. januára 2017 HK informovala, že skúma jeho možný nárok na belgický pozostalostný dôchodok. Dňa 22. decembra 2017 SFP informovala HK, že nemá nárok na takýto pozostalostný dôchodok, pretože jeho starobné dôchodky sú príliš vysoké. Dňa 26. decembra 2017 HK podal SFP sťažnosť proti tomuto zamietavému rozhodnutiu. Následne prebehla medzi HK a SFP korešpondencia o tom, ako zohľadniť rôzne dôchodkové dávky, ktoré HK poberal, s cieľom určiť, či a v akom rozsahu mal nárok na belgický pozostalostný dôchodok.

22.

Rozhodnutím z 18. septembra 2019 SFP informovala HK, že po opätovnom preskúmaní jeho situácie mal od 1. decembra 2016 nárok na belgický pozostalostný dôchodok vo výške 1929,03 eura brutto ročne. SFP uviedla, že nárok HK na belgický pozostalostný dôchodok bol preskúmaný z úradnej moci z dôvodu, že Fínska republika uplatňuje vnútroštátne pravidlá proti súbehu. SFP dodala, že pri určovaní tejto hrubej sumy sa zohľadnil súbehový strop, keďže HK poberal aj belgický starobný dôchodok.

26.

Podľa vnútroštátneho súdu sa v prejednávanej veci súbeh pozostalostného dôchodku pre zamestnancov a starobného dôchodku, a to belgického a zahraničného, musí považovať za súbeh dávok rôzneho druhu v zmysle článku 55 nariadenia č. 883/2004, keďže dávky vypočítané na základe pracovnej kariéry dvoch rôznych osôb nemožno považovať za dávky rovnakého druhu.

27.

Vnútroštátny súd dodáva, že článok 52 nariadenia č. 883/2004 rozlišuje medzi „nezávislou dávkou“ a „pomernou dávkou“ a že dotknutá osoba má od príslušnej inštitúcie každého dotknutého členského štátu nárok na vyššie sumy vypočítané v súlade s odsekom 1 písm. a) a b) tohto článku. V tomto prípade by SFP vypočítala, že v prípade belgického starobného dôchodku aj belgického pozostalostného dôchodku je nezávislá dávka pre HK výhodnejšia než pomerná dávka. Uvedený súd uvádza, že podľa jeho preskúmania by HK nemal nárok na pozostalostný dôchodok v rámci výpočtu pomernej dávky v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

28.

Ten istý súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o výpočet nezávislej dávky, HK má nárok na pozostalostný dôchodok len na základe uplatnenia článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004. Iný pracovník s belgickým starobným dôchodkom zo zamestnaneckej činnosti v rovnakej výške ako HK, t. j. vo výške 20238,83 eura, by pritom v Belgicku nedostával žiadny pozostalostný dôchodok. HK je preto vo výhodnejšej situácii z dôvodu uplatnenia práva Únie.

–

celkové starobné dôchodky, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní článku 52 kráľovského nariadenia z 21. decembra 1967, konkrétne belgické (11962,55 eura) a španielske (8276,28 eura) ročné starobné dôchodky, predstavujú sumu 20238,83 eura.

30.

Z rozhodnutia o postúpení veci takisto vyplýva, že výklady HK a SFP týkajúce sa výpočtu prekročenia stropu súbehu sa líšia. Podľa SFP by sa na určenie tohto prekročenia mala sčítať suma pozostalostného dôchodku (7638,46 eura) a celková výška starobných dôchodkov (20238,83 eura) a potom by sa mal odpočítať strop súbehu (16458,42 eura), čo by viedlo k sume 11418,87 eura. Znížený pozostalostný dôchodok by sa vypočítal takto: suma pozostalostného dôchodku (7638,46 eura) mínus prekročenie stropu súbehu (11418,87 eura), pričom táto suma sa vydelí dvoma (počet pozostalostných dôchodkov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá proti súbehu, t. j. belgický a fínsky pozostalostný dôchodok, pričom španielsky pozostalostný dôchodok sa neznižuje), t. j. 5709,43 eura, takže tento pozostalostný dôchodok by bol 7638,46 eura mínus 5709,43 eura, t. j. 1929,03 eura ročne.

31.

HK vykonáva iný výpočet, podľa ktorého sa na výpočet prekročenia stropu súbehu má suma pozostalostného dôchodku (7638,46 eura) pripočítať k súčtu starobných dôchodkov (20238,83 eura) vydelenému dvoma, t. j. 10119,41 eura, a od toho sa má odpočítať strop súbehu (16458,42 eura), čo zodpovedá sume 1299,45 eura. Znížený pozostalostný dôchodok by potom predstavoval 7638,46 eura mínus 1299,45 eura, t. j. sumu 6399,01 eura ročne.

„1.

Má sa pravidlo stanovené v článku 55 ods. 1 písm. a) [nariadenia č. 883/2004], podľa ktorého príslušné inštitúcie vydelia sumy dávky alebo dávok alebo iného príjmu, ktoré boli zohľadnené, počtom dávok podliehajúcich uvedeným pravidlám, vykladať v tom zmysle, že požaduje vydeliť príjmy zohľadnené ako také na účely uplatnenia pravidla na zamedzenie súbehu, počtom pozostalostných dôchodkov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá na zamedzenie súbehu?

2.

Má sa pravidlo článku 55 ods. 1 písm. a) [nariadenia č. 883/2004], podľa ktorého príslušné inštitúcie vydelia sumy dávky alebo dávok alebo iného príjmu, ktoré boli zohľadnené, počtom dávok podliehajúcich uvedeným pravidlám, vykladať, naopak, v tom zmysle, že požaduje, aby sa počtom pozostalostných dôchodkov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá na zamedzenie súbehu, nevydelil príjem zohľadnený ako taký na uplatnenie pravidla na zamedzenie súbehu, ale aby sa ním skôr vydelila časť príjmov presahujúcich súbehový strop, ktorá je stanovená napríklad v predmetnom vnútroštátnom pravidle?“

35.

HK, belgická a fínska vláda, ako aj Európska komisia, predložili písomné pripomienky Súdnemu dvoru.

Pokiaľ ide o priznanie belgického pozostalostného dôchodku, vnútroštátny súd pripomína, že Belgické kráľovstvo zaviedlo pravidlá na zamedzenie súbehu. Podľa judikatúry Súdneho dvora platí, že ak nie je stanovené inak, ustanovenia právnych predpisov členského štátu upravujúce zamedzenie súbehu sa uplatňujú voči osobám poberajúcim dávku, ktorú vypláca tento členský štát, pokiaľ môžu poberať iné dávky sociálneho zabezpečenia, a to aj v prípade, že takéto dávky boli získané podľa právnych predpisov iného členského štátu. ( 11 ) V súlade s článkom 52 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 tak príslušná vnútroštátna inštitúcia prípadne uplatňuje všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení stanovených v článkoch 53 až 55 tohto nariadenia.

39.

Ako uviedol vnútroštátny súd, belgická právna úprava neumožňuje súbeh pozostalostného dôchodku belgického zamestnanca s jedným alebo viacerými pozostalostnými dôchodkami priznanými podľa zahraničných právnych predpisov. ( 12 ) Podľa tohto súdu však v súlade s článkom 54 nariadenia č. 883/2004, ktorý sa týka súbehu dávok rovnakého druhu, sa toto pravidlo na zamedzenie súbehu v tomto prípade neuplatňuje. ( 13 ) Za týchto okolností sa táto vec týka spôsobu výpočtu výšky belgického pozostalostného dôchodku, ktorý HK poberá.

40.

42.

V tomto prípade sa na belgický pozostalostný dôchodok HK vzťahujú vnútroštátne pravidlá na zamedzenie súbehu, konkrétne článok 52 kráľovského nariadenia z 21. decembra 1967.

43.

Okrem toho nie je sporné, že starobné dôchodky HK na jednej strane a jeho belgický pozostalostný dôchodok na strane druhej musia byť považované za „dávky rôzneho druhu“ v zmysle článku 55 nariadenia č. 883/2004. V súlade s článkom 53 ods. 1 tohto nariadenia sa totiž za súbeh „dávok rovnakého druhu“ považuje každý súbeh dávok v invalidite, dávok v starobe a pozostalostných dávok, vypočítaných alebo poskytnutých na základe dôb poistenia a/alebo bydliska, ktoré dosiahla „tá istá osoba“. Preto dávky vypočítané alebo vyplatené na základe kariér dvoch rôznych osôb, v tomto prípade HK a jeho manželky, nemožno považovať za „dávky rovnakého druhu“ ( 18 ). Podľa odseku 2 tohto článku 53 sa však súbeh dávok, ktoré nie sú „rovnakého druhu“, považuje za súbeh „dávok rôzneho druhu“.

44.

Okrem toho sa záležitosť vo veci samej týka „nezávislých dávok“ v zmysle článku 55 nariadenia č. 883/2004, keďže podľa článku 52 tohto nariadenia SFP dospela k záveru, že pokiaľ ide o belgický starobný dôchodok aj belgický pozostalostný dôchodok HK, „nezávislá dávka“ (nazývaná aj „samostatná dávka“) je preňho výhodnejšia než pomerná dávka. ( 19 ) Okrem toho sa v článku 52 kráľovského nariadenia z 21. decembra 1967 stanovuje uplatňovanie pravidiel na zamedzenie súbehu v súvislosti s dvoma alebo viacerými nezávislými dávkami.

48.

V tejto súvislosti HK tvrdí, že vedľajšia veta „[ktoré sa zohľadnili]“ sa vzťahuje k hlavnej vete „[sumu] dávky alebo dávok alebo iného príjmu“, ktoré boli určené uplatnením vnútroštátnych pravidiel na zabránenie súbehu, a že v tomto prípade zohľadnenie súm príslušnými belgickými inštitúciami zodpovedá výberu jedného alebo viacerých starobných dôchodkov. Okrem toho, absencia výslovného odkazu v článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 na zohľadnenie sumy, ktorá presahuje strop súbehu rôznych dotknutých dôchodkov, by znamenala, že túto sumu nemožno zohľadniť a že navyše, na rozdiel od tohto ustanovenia, sa v odseku 1 písm. b) tohto článku odkazuje na „všetky prvky určené na uplatňovanie týchto pravidiel na zamedzenie súbehu“ ( 22 ).

49.

Tieto tvrdenia ma nepresvedčili. Po prvé podľa môjho názoru môže vzhľadom na znenie článku 55 ods. 1 písm. a) zohľadnenie predmetných súm zasahovať nielen vo fáze výberu príslušných dôchodkov, ale aj pri stanovení spôsobu výpočtu súm ponechaných na účely delenia. Na druhej strane sa v tomto ustanovení výslovne neuvádza, že by sa mala deliť celková suma príslušných dávok. Domnievať sa, že slová „[sumy, ktoré sa zohľadnili]“ nevyhnutne znamenajú odkaz na celkovú sumu príslušných dávok, by znamenalo zbaviť tieto slová ich významu alebo účelu a odstrániť priestor na voľnú úvahu, ktorý normotvorca Únie zamýšľal poskytnúť členským štátom.

50.

Preto podľa môjho názoru zo znenia článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 vyplýva, že členské štáty majú pri uplatňovaní svojich pravidiel na zamedzenie súbehu možnosť vydeliť sumu príjmu presahujúcu strop súbehu rôznych dotknutých dôchodkov. Tieto členské štáty by takisto mohli podľa vlastného uváženia rozhodnúť, že delenie, ktoré sa má vykonať, by sa radšej malo vzťahovať na celkovú sumu príslušných dávok.

54.

Vzhľadom na tieto odôvodnenia sa stotožňujem s názorom fínskej vlády, že článok 55 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia neharmonizuje konkrétny spôsob výpočtu pozostalostných dôchodkov alebo ich výšku. Stanovenie týchto rysov v rámci uplatňovania tohto ustanovenia je v kompetencii príslušných vnútroštátnych orgánov. Členský štát sa teda môže rozhodnúť deliť sumu presahujúcu strop súbehu rôznych dôchodkov. Inými slovami, z kontextu tohto ustanovenia nevyplýva, že členské štáty musia nevyhnutne prijať výklad, ktorý je pre dotknutú osobu najpriaznivejší, pokiaľ ide o sumu, ktorá sa má rozdeliť.

55.

58.

V tomto ohľade, opäť podľa judikatúry Súdneho dvora, nariadenie č. 883/2004 nezavádza spoločný systém sociálneho zabezpečenia, ale ponecháva v platnosti samostatné vnútroštátne systémy. Členské štáty si zachovávajú právomoc organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia a v prípade neexistencie harmonizácie na úrovni Únie prináleží každému členskému štátu, aby vo svojej právnej úprave určil najmä podmienky, ktoré zakladajú nárok na sociálne dávky, pri rešpektovaní práva Únie. ( 28 ) Neexistencia spoločného systému sociálneho zabezpečenia okrem toho znamená, že je potrebné zachovať finančnú integritu systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov a zároveň nepenalizovať pracovníkov, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb. ( 29 ) Cieľom pravidiel na zabránenie súbehu je teda zabrániť neoprávnenému súbehu sociálnych dávok. ( 30 )

59.

Z cieľov nariadenia č. 883/2004 preto vyplýva, že členské štáty sú oprávnené určiť, ako chcú zohľadniť sumy dávky alebo dávok alebo iných príjmov v rámci uplatňovania článku 55 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, a to najmä s cieľom zachovať finančnú integritu svojho systému sociálneho zabezpečenia. V tomto zmysle sú členské štáty oprávnené prijať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej rovnováhy svojich systémov s cieľom naďalej chrániť všetky sociálne poistené osoby.

60.

V tomto prípade belgická vláda tvrdí, že podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa dôchodkov pracovníkov, konkrétne článku 52 ods. 1 kráľovského nariadenia z 21. decembra 1967, sa v prípade súbehu starobného a pozostalostného dôchodku pravidlá na zamedzenie súbehu uplatňujú len na odvodený nárok (pozostalostný dôchodok), a nie na osobný nárok (starobný dôchodok), čo je vlastnosť, ktorá vysvetľuje spôsoby výpočtu sumy pozostalostného dôchodku, ktoré sa uplatnili. Podľa môjho názoru takýto prístup patrí do právomoci členských štátov a nie je úlohou zákonodarcu Únie ani Súdneho dvora, aby stanovili presné spôsoby výpočtu zohľadňovaných súm, ktoré by platili pre všetky tieto štáty.

63.

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené v týchto návrhoch, sa domnievam, že článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že ak poberanie dávok rôznej povahy vedie k uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy zakazujúcej súbeh nezávislých dávok, nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej príslušné inštitúcie na účely výpočtu výšky pozostalostného dôchodku vydelia sumu príjmu presahujúcu strop súbehu rôznych dotknutých dôchodkov počtom pozostalostných dôchodkov, na ktoré sa tieto pravidlá vzťahujú.

V. Návrh

64.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Tribunal du travail francophone de Bruxelles (Frankofónny pracovný súd Brusel), takto:

Článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

( 5 ) Nariadenie Rady z 30. apríla 1992, ktorým sa mení nariadenie č. 1408/71 [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 136, 1992, s. 7 ).

( 6 ) Moniteur belge z 27. októbra 1976, s. 11246.

( 7 ) Moniteur belge zo 16. januára 1968, s. 441.

( 8 ) Moniteur belge zo 17. januára 1997, s. 904.

( 9 ) Vnútroštátny súd uvádza, že táto suma, ktorá sa týka alternatívneho plného pozostalostného dôchodku, sa získa vynásobením sumy 7481,10 eura (súčet súm dôchodkov za roky obvyklého zamestnania a v hlavnom poradí) číslom 44/22 (obrátený kariérny podiel len za roky obvyklého zamestnania vykonávajúceho výlučne ako hlavné).

( 10 ) Tento dokument je k dispozícii (vo francúzštine) na tejto adrese: https://www.legislation.cnav.fr/Pages/texte.aspx?Nom=circulaire_cnav_2010_54_21052010_note3.

( 17 ) Ako uviedol jeden z autorov, ktorého spomína vnútroštátny súd, „tento predpis má za cieľ odstrániť negatívne dôsledky spoločného uplatňovania pravidiel na zamedzenie súbehu stanovených právnymi predpismi dvoch alebo viacerých členských štátov pre príjemcu. Ak sa tak má súčasne znížiť niekoľko nezávislých dávok uplatnením takýchto pravidiel, suma, na ktorú sa zníženie, pozastavenie alebo odňatie vzťahuje, sa musí vydeliť počtom dávok, ktoré podliehajú zníženiu, pozastaveniu alebo odňatiu.“ Pozri ROBERT, F.: Le régime juridique des pensions de retraite après une carrière dans plusieurs États membres. In: Journal de droit européen , č. 223, 2015, s. 354 – 360, najmä s. 359.

( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2013, Van den Booren ( C‑127/11 , EU:C:2013:140 , body 32 a 33 ).

( 19 ) Pozri bod 28 vyššie.

( 20 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 21 ) Rozsudok zo 16. marca 2023, Towercast ( C‑449/21 , EU:C:2023:207 , bod 31 a citovaná judikatúra).

( 22 ) Podľa článku 55 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004 „ak poberanie dávok rôzneho druhu alebo iného príjmu vyžaduje uplatňovanie pravidiel na zamedzenie súbehu ustanovených právnymi predpismi daného členského štátu sa týka jedného alebo viacerých paušálnych dávok, príslušné inštitúcie zohľadnia dávku alebo dávky alebo iný príjem a všetky prvky určené na uplatňovanie týchto pravidiel na zamedzenie súbehu, ako funkciu pomeru medzi dobami poistenia a/alebo bydliska stanoveného pre výpočet uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) bode ii)“.

( 29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2021, Zakład Ubezpieczeń Społecznych Oddział w Warszawie ( C‑866/19 , EU:C:2021:865 , bod 41 a citovaná judikatúra).

( 30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2014, Wieringovci ( C‑347/12 , EU:C:2014:300 , bod 55 a citovaná judikatúra).

( 31 ) Pozri rozsudok z 30. septembra 2021, Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (Uwv) ( C‑285/20 , EU:C:2021:785 , bod 42 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Ako zdôraznil autor citovaný vnútroštátnym súdom, v prípade starobných a pozostalostných dôchodkov sa jediná podstatná zmena medzi nariadeniami č. 1408/71 a č. 883/2004 týka jedného z pravidiel obmedzujúcich rozsah pôsobnosti vnútroštátnych pravidiel na zamedzenie súbehu, a to že sa už nedelí suma dávky, ktorá by nebola vyplatená, ale dávky alebo príjmy zohľadnené na účely uplatnenia pravidla o zamedzení súbehu. Pozri MORSA, M.: La coordination des systèmes de sécurité sociale: règlements (CE) 883/2004 et 987/2009 versus règlements n o 1408/71 et 574/72: ce qui a changé au 1 er mai 2010. In: Journal des tribunaux du travail , č. 1096, 2011, s. 181 – 192, najmä s. 191.

( 33 ) Pozri návrh nariadenia Rady (ES), ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, a nariadenie (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 [KOM(98) 547 v konečnom znení] ( Ú. v. ES C 325, 1998, s. 12 ). Komisia vo svojich písomných pripomienkach zdôrazňuje, že článok 37 jej návrhu nariadenia bol formulovaný podobne ako článok 46c nariadenia č. 1408/71 a že znenie článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 je výsledkom rokovaní počas legislatívneho postupu.