C-49/22

proti

TW

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Práva cestujúcich – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Článok 5 ods. 1 písm. a) – Článok 8 ods. 1 – Článok 9 – Zrušenie letu – Pandémia COVID‑19 – Repatriačný let organizovaný členským štátom – Konzulárne funkcie – Let prevádzkovaný rovnakou leteckou spoločnosťou a v rovnakom čase ako zrušený let – Povinnosť cestujúceho prispieť na pokrytie nákladov na repatriačný let – Pojem ‚presmerovanie za porovnateľných prepravných podmienok‘ – Právo na náhradu ceny – Povinnosť náležitej starostlivosti – Smernica (EÚ) 2015/2302 – Balík cestovných služieb – Článok 14 ods. 1 – Zníženie ceny“

I. Úvod

1.

3.

Podľa môjho názoru je odpoveď na túto otázku pomerne jednoznačná: nie, repatriačný let nemožno považovať za presmerovanie na účely nariadenia č. 261/2004. To však neznamená, že dotknutí jednotlivci vo veci samej, ktorí boli na dovolenke na Mauríciu, keď bol ich spiatočný let zrušený v dôsledku pandémie COVID‑19, a ktorí preto museli využiť repatriačný let organizovaný členským štátom ich štátnej príslušnosti, za ktorý museli zaplatiť príspevok, zostanú v súvislosti so svojimi nárokmi bez ochrany.

4.

Zhodou okolností možno totiž na skutkový stav vo veci samej bez ohľadu na nezvyčajné vlastnosti situácie uplatniť iné ustanovenia práva Únie (a prípadne vnútroštátneho práva), čo povedie k spravodlivému a vyváženému výsledku bez potreby vykonať akýkoľvek pôvodný výklad práva.

II. Právny rámec

A.

(5)

nakoľko rozdiel medzi pravidelnou a nepravidelnou leteckou dopravou sa zmenšuje, takáto ochrana by sa mala uplatňovať na cestujúcich nielen na pravidelných[,] ale aj na nepravidelných letoch vrátane tých, ktoré tvoria časť balíka dovolenkových [cestovných – neoficiálny preklad ] služieb;

…

(12)

rovnako by sa mali zmenšiť ťažkosti a nepohodlie cestujúcich spôsobené zrušením letov; toto by sa malo dosiahnuť tým, že dopravcovia budú nútení informovať cestujúcich o zrušení pred plánovaným časom odletu a navyše im ponúknuť primerané presmerovanie tak, aby sa cestujúci mohli zariadiť inak; ak tak neurobia[,] mali by leteckí dopravcovia cestujúcim poskytnúť náhradu okrem prípadov, keď zrušenie letu nastane za mimoriadnych okolností, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia;

(13)

cestujúci by mali byť plne informovaní o svojich právach v prípade odmietnutia nástupu do lietadla a zrušenia alebo veľkého meškania letov, tak aby mohli účinne svoje práva uplatňovať.“

6.

Článok 5 nariadenia č. 261/2004 s názvom „Zrušenie“ stanovuje:

„1. V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

a)

prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne pomoc v súlade s článkom 8; a

3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

7.

Článok 8 uvedeného nariadenia s názvom „Právo na náhradu [náhradu ceny – neoficiálny preklad ] alebo presmerovanie“ stanovuje:

„1. Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

a)

presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúceho, za predpokladu voľných miest.

2. Odsek 1 písmeno a) sa uplatňuje aj pri cestujúcich, ktorých lety tvoria časť balíka služieb, s výnimkou práva na náhradu, ak také práva vzniknú podľa smernice [Rady] 90/314/EHS [z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ( Ú. v. ES L 158, 1990, s. 59 ; Mim. vyd. 13/010, s. 132)].

…“

8.

Článok 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS ( 7 ), stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby mal cestujúci nárok na primerané zníženie ceny za akékoľvek obdobie, počas ktorého došlo k nesúladu so zmluvou, pokiaľ organizátor nepreukáže, že nesúlad so zmluvou možno pripísať cestujúcemu.“

5. podporu a repatriáciu v prípade núdze.“

III. Skutkový stav, vnútroštátne konanie a prejudiciálne otázky

10.

TW, ktorý je žalobcom vo veci samej, a jeho manželka mali obaja potvrdenú rezerváciu na let OS17 7. marca 2020 z Viedne (Rakúsko) na Maurícius, ako aj na let OS18 20. marca 2020 z Maurícia do Viedne. Tieto dva lety mala prevádzkovať Austrian Airlines a boli súčasťou balíka cestovných služieb.

11.

Zatiaľ čo prvý let bol vykonaný podľa plánu, Austrian Airlines spiatočný let zrušila z dôvodu situácie v oblasti zdravia a opatrení rakúskej spolkovej vlády, ktoré boli v reakcii na ňu prijaté. Hoci Austrian Airlines mala kontaktné údaje cestujúcich k dispozícii, nekontaktovala ich a neinformovala o zrušení spiatočného letu a ich právach podľa nariadenia č. 261/2004.

15.

Keďže mal Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg) pochybnosti, pokiaľ ide o výklad príslušných ustanovení nariadenia č. 261/2004, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že za presmerovanie do cieľového miesta za porovnateľných prepravných podmienok, ktoré má ponúknuť prevádzkujúci letecký dopravca v prípade zrušenia, sa považuje aj repatriačný let, ktorý sa uskutočňuje v rámci výkonu zvrchovaných funkcií štátu, ak prevádzkujúci letecký dopravca síce nemôže založiť právny nárok na prepravu cestujúceho, ale cestujúceho naň mohol zaregistrovať, ako aj prevziať náklady a let je na základe zmluvy so štátom nakoniec prevádzkovaný tým istým lietadlom a v rovnaký čas, ktorý bol plánovaný pre pôvodne zrušený let?

2.

Má sa článok 8 ods. 1 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý sa sám registroval na repatriačný let opísaný v prvej otázke a štátu zaň zaplatil povinný príspevok na pokrytie nákladov, má nárok na náhradu týchto výdavkov voči leteckému dopravcovi, ktorý priamo vyplýva z [uvedeného nariadenia], aj keď náklady nepozostávajú výlučne z čistých leteckých nákladov?“

Dvoma položenými prejudiciálnymi otázkami sa teda vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa TW môže oprávnene domáhať, aby mu Austrian Airlines nahradila sumu, ktorú zaplatil on aj jeho manželka, z dôvodu, že mu táto letecká spoločnosť „neponúkla“ repatriačný let, takže si nesplnila svoje povinnosti podľa nariadenia č. 261/2004.

19.

Skôr než sa budem zaoberať týmito otázkami, musím povedať, že som z ich znenia a rozsahu mierne zmätený. Tieto otázky sa totiž zameriavajú len na dva (nepochybne dôležité, no pomerne úzko vymedzené) problémy vyplývajúce z výkladu článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004. Predmetná situácia sa však podľa môjho názoru zrejme riadi aj inými ustanoveniami práva Únie, ktoré by vzhľadom na osobitné okolnosti mohli danému súdu poskytnúť pomerne jasný a jednoznačný rámec na riešenie sporu.

20.

V záujme toho, aby som vnútroštátnemu súdu poskytol pomoc v plnej miere, teda preformulujem druhú prejudiciálnu otázku a rozšírim jej rozsah a zároveň na konci týchto návrhov doplním niekoľko záverečných poznámok.

A.

Po prvé pôsobnosť nariadenia č. 261/2004 podľa môjho názoru nemožno vykladať v tom zmysle, že doň patria lety inej ako komerčnej povahy, ako sú repatriačné lety organizované členskými štátmi Únie. Tento záver vyplýva z viacerých pasáží v preambule aj v ustanoveniach tohto nariadenia. Predovšetkým by sa nemalo zabúdať na to, že i) repatriačné lety sa neponúkajú „na trhu“; ( 9 ) ii) povinný príspevok, ktorý cestujúci platili orgánom verejnej moci, nie je cestovným dostupným „pre verejnosť“; ( 10 ) iii) dopravnú službu neposkytujú leteckí dopravcovia, ktorí „na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby… majúcej zmluvu s takým cestujúcim“ vykonajú alebo zamýšľajú vykonať let, ( 11 ) a iv) cestujúci využívajúci repatriačné lety aspoň v tomto kontexte nie sú „spotrebitelia“, ( 12 ) pretože nie sú v styku s „obchodníkom“ ani s „hospodárskym subjektom“ ( 13 ) a nemajú žiadne konkrétne „právo“ (vyplývajúce zo zákona alebo zo zmluvy) týkajúce sa týchto letov vo vzťahu k ich organizátorovi. ( 14 )

24.

Po druhé nariadenie č. 261/2004 vychádza zo (súčasného) článku 100 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa normotvorcovi Únie umožňuje prijať „vhodné ustanovenia upravujúce námornú a leteckú dopravu “ ( 15 ) v kontexte spoločnej dopravnej politiky . V tejto súvislosti platí, že Zmluvy ponechávajú normotvorcovi Únie značnú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o cieľ a prostriedky spoločnej dopravnej politiky. ( 16 ) Rovnako však platí, že opatrenia, ktoré má normotvorca Únie stanoviť podľa článku 91 ZFEÚ na účely vykonávania spoločnej dopravnej politiky, nemajú s repatriačnými letmi očividne nič spoločné. ( 17 )

28.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že diplomatické a konzulárne funkcie členských štátov sú záležitosti, ktoré nepatria do rámca právomocí, ktoré sa Zmluvami prenášajú na Európsku úniu. V Zmluvách sa upravuje len jeden konkrétny aspekt diplomatickej a konzulárnej ochrany a pomoci pre jednotlivcov s občianstvom Únie, ( 20 ) konkrétne uplatnenie zásady zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti v tomto kontexte. ( 21 ) Pokiaľ ide o ostatné otázky, v Zmluvách sa stanovujú len určité povinnosti koordinácie a vzájomnej pomoci medzi (orgánmi, ktoré v skutočnosti sú) diplomatickou a konzulárnou službou (Európskou službou pre vonkajšiu činnosť) a misiami (delegáciami) Európskej únie a diplomatickými a konzulárnymi službami a misiami členských štátov. ( 22 ) Ako uviedol generálny advokát Bot vo svojich návrhoch vo veci Sólyom, vo všeobecnosti „oblasť diplomatických vzťahov zostáva v právomoci členských štátov“ ( 23 ), takže sa riadi najmä zásadami a pravidlami medzinárodného práva verejného. ( 24 )

29.

Repatriačné lety takisto nemožno považovať za poskytovanie „dopravných služieb“ v zmysle ustanovení Zmluvy o vnútornom trhu. ( 25 ) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa má v skutočnosti pojem „služby“ v zmysle týchto ustanovení „vykladať s prihliadnutím na slobodu poskytovania služieb zakotvenú v článku 56 ZFEÚ, ktorého pôsobnosť je obmedzená na hospodárske činnosti “ ( 26 ).

30.

Po tretie jazykový a systémový výklad článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 potvrdzuje, že pojem „presmerovanie“ nemožno rozšíriť tak, aby sa vzťahoval aj na repatriačné lety. Môže byť pravda, že na prvý pohľad tento pojem nie je vymedzený nikde v nariadení. Tento pojem však takisto nemožno vykladať bez zohľadnenia pôsobnosti a predmetu úpravy nariadenia č. 261/2004 ani ho nemožno nekriticky extrapolovať zo znenia článku 8 ods. 1 tohto nariadenia.

34.

V tejto súvislosti je sotva potrebné poukazovať na skutočnosť, že komerčné lety a repatriačné lety sú len veľmi ťažko porovnateľné. Ako som už zdôraznil, repatriačné lety organizujú vnútroštátne orgány (ministerstvo zahraničných vecí, veľvyslanectvá, konzuláty, atď.), ktoré rozhodujú predovšetkým o tom, kedy, akým spôsobom a v čí prospech by sa mali lety prevádzkovať a ako by sa mali vykonávať prípadné rezervácie. Prevádzkovanie týchto letov sa môže zveriť komerčným leteckým spoločnostiam, ale takisto sa môže použiť lietadlo vo vlastníctve štátu vrátane vojenského či iného lietadla, ktoré nie je určené na civilnú osobnú dopravu. Na prílet a odlet môžu využiť civilné letiská, ale aj vojenské letiská a môžu si vyžadovať posádku, ktorá absolvovala špeciálnu odbornú prípravu a/alebo získala osobitné certifikáty.

35.

Z pohľadu cestujúcich sa môžu podstatne líšiť služby poskytované pred letom, počas neho a po ňom. Cestujúci nemôžu očakávať, že v prípade repatriačných letov sa budú ponúkať rovnaké služby, aké sú typické pre komerčné lety, okrem iného pokiaľ ide o pomoc pri nástupe a výstupe, batožinu, pridelenie sedadiel, triedy a presun do vyššej triedy, jedlo a občerstvenie, vernostné míle, zábavu počas letu, atď.

36.

Keďže som sa počas svojej diplomatickej kariéry predtým, ako som začal pracovať na Súdnom dvore, na organizácii takýchto letov podieľal, môžem potvrdiť, že sa organizujú za iných podmienok, čím sa odlišujú od pravidelných komerčných letov.

40.

Výklad článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ktorý navrhuje TW, by teda bol v rozpore so známou právnou maximou ad impossibilia nemo tenetur (nikto nie je povinný robiť nemožné). ( 36 )

41.

Rozumiem, že z pohľadu TW zrejme neexistuje významný rozdiel medzi pôvodne rezervovaným letom a repatriačným letom, na ktorý spolu s manželkou nakoniec nastúpili: oba prevádzkoval rovnaký letecký dopravca (Austrian Airlines), ich odlet bol v rovnakom čase a použilo sa pri nich rovnaké lietadlo. V tejto súvislosti však to, čo TW môže vnímať ako „nepodstatné formality“, z právneho hľadiska predstavuje zásadný rozdiel: pôvodný let bol civilným letom, ktorý Austrian Airlines prevádzkovala nezávisle v rámci svojich obchodných činností, pričom prepravovala cestujúcich, ktorí mali letenku „vydan[ú] alebo povolen[ú] leteckým dopravcom alebo jeho splnomocneným[i] zástupc[ami]“ ( 37 ), zatiaľ čo let, na ktorý TW skutočne nastúpil, bol repatriačným letom, ktorého osobitné vlastnosti som už vysvetlil. Skutočnosť, že repatriačnému letu sa pridelilo odlišné číslo, preto nie je len „kozmetickou úpravou“, ale jasným určením, že let, na ktorý TW s manželkou nastúpili, mal iný právny status ako pôvodne rezervovaný let.

42.

Po piate nie je relevantné, že výklad navrhovaný TW by prispel k ochrane spotrebiteľov, čo je jedným z cieľov sledovaných nariadením č. 261/2004. Hoci tento cieľ môže byť chvályhodný, nemožno ho použiť na výklad ustanovení tohto nariadenia spôsobom, ktorý by rozšíril ich pôsobnosť mimo rámca zamýšľaného normotvorcom Únie a možno aj mimo rámca povoleného podľa súčasných pravidiel Zmlúv.

B.

Druhá otázka: povinnosti leteckých dopravcov v prípade zrušenia letu

46.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý sa sám registroval na repatriačný let a štátu zaň zaplatil povinný príspevok na pokrytie nákladov, má nárok na náhradu týchto výdavkov voči leteckému dopravcovi, ktorý priamo vyplýva z ustanovení uvedeného nariadenia, aj keď náklady presahujú výlučne letecké náklady.

47.

Odpoveď na tieto otázky podľa môjho názoru pomerne logicky vyplýva z môjho vysvetlenia vyššie: keďže repatriačný let organizovaný vnútroštátnymi orgánmi nepredstavuje „presmerovanie“, náklady na tento let by nemal znášať letecký dopravca. Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 teda neposkytuje základ, ktorý by umožňoval konštatovať, že TW môže od spoločnosti Austrian Airlines požadovať náhradu povinného príspevku zaplateného ministerstvu za repatriačný let.

1. Náhrada

51.

Podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 nariadenia č. 261/2004 majú cestujúci v prípade zrušenia letu s istými výnimkami právo na náhradu vo forme pevne stanovenej sumy, ktorej výška sa líši v závislosti od viacerých premenných.

52.

Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 však stanovuje, že „prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu…, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia“ ( 39 ).

53.

56.

Existuje však aj ďalšia forma pomoci, ktorú musia leteckí dopravcovia poskytovať v prípade zrušenia letov napriek tomu, že sa v článku 9 nariadenia č. 261/2004 ako taká výslovne neuvádza: konkrétne ide o povinnosť informovať cestujúceho o zrušení letu a o jeho právach. Zo znenia článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 5 ods. 2 a 4 nariadenia č. 261/2004 vykladaného so zreteľom na jeho odôvodnenia 12 a 20 vyplýva, že leteckí dopravcovia musia cestujúceho o zrušení letu informovať. Táto povinnosť sa má chápať ako povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich urýchlene po zrušení letu, aby sa títo cestujúci mohli zariadiť inak a účinne si uplatniť svoje práva. ( 42 ) Táto povinnosť môže napríklad zahŕňať potrebu upozorniť cestujúcich, že sa organizuje jeden či viac repatriačných letov (aj keď letecký dopravca nemôže cestujúcim ponúknuť miesta v rámci týchto letov).

57.

Ako Súdny dvor potvrdil v rozsudku vo veci McDonagh, nemožno konštatovať, že leteckí dopravcovia sú v prípade mimoriadnych okolností zbavení svojich povinností v súvislosti s pomocou cestujúcim a so starostlivosťou o cestujúcich. ( 43 ) Práve v týchto situáciách v skutočnosti cestujúci môžu najviac potrebovať, aby si splnili svoju povinnosť poskytnúť im pomoc a starostlivosť.

58.

Podľa môjho chápania TW a jeho manželku o zrušení letu neinformovala Austrian Airlines, ale cestovná kancelária. Neuvádza sa však, či komunikácia zo strany cestovnej kancelárie prebehla v primeranej lehote po zrušení letu alebo s omeškaním, ktoré mohlo TW zabrániť, aby sa zariadil iným spôsobom.

Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 9 nariadenia č. 261/2004 by sa mala cestujúcim v prípade zrušenia letu v zásade ponúknuť voľba medzi náhradou úplných nákladov na letenku za nevykonanú časť cesty a presmerovaním „za porovnateľných prepravných podmienok“ pri najbližšej príležitosti alebo podľa želania cestujúceho.

62.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania som vyrozumel, že z dôvodu verejných opatrení prijatých v príslušnom čase na boj proti pandémii neexistovali žiadne možnosti presmerovania TW a jeho manželky „za porovnateľných prepravných podmienok“, a to minimálne v blízkej budúcnosti. Presmerovanie preto bolo buď nemožné, alebo veľmi nepravdepodobné v primeranej lehote. ( 46 ) V každom prípade zrejme povinnosť navrhnúť presmerovanie zaniká, keď sa cestujúci rozhodne využiť repatriačný let. ( 47 )

63.

Povinnosť leteckého dopravcu nahradiť cestujúcim úplné náklady na zrušenú cestu „v cene, za ktorú bola [letenka] kúpená“, však naďalej trvá. Nielenže táto povinnosť nepodlieha žiadnym podmienkam (na rozdiel od povinnosti poskytnúť niektoré formy pomoci) ani výnimkám (na rozdiel od povinnosti poskytnúť náhradu), ale uplatňuje sa aj „pri cestujúcich, ktorých lety tvoria časť balíka služieb, s výnimkou práva na náhradu, ak také práva vzniknú“ podľa súčasnej smernice 2015/2302, ako výslovne stanovuje článok 8 ods. 2 nariadenia č. 261/2004.

64.

Napokon by som chcel doplniť niekoľko záverečných poznámok, ktoré snáď vnútroštátnemu súdu ďalej pomôžu pri rozhodovaní v prejednávanom spore. Zdá sa mi totiž, že okrem spôsobu, ktorý uvádzam vyššie, má TW k dispozícii aj iný spôsob , ako sa domáhať istej formy náhrady za sumu zaplatenú navyše vo vzťahu k jeho spiatočnému letu. ( 48 )

67.

Ako už bolo spomenuté, TW a jeho manželka si zrejme letenku kúpili v rámci balíka cestovných služieb. To znamená, že sa uplatňujú ustanovenia smernice 2015/2302. Ako Súdny dvor nedávno rozhodol v rozsudku vo veci FTI Touristik (Balík cestovných služieb na Kanárske ostrovy) ( 49 ), podľa článku 14 ods. 1 tejto smernice majú cestujúci nárok na zníženie ceny v dôsledku nesúladu so zmluvou pri plnení zmluvy o balíku služieb ( 50 ) aj v prípade, že nesúlad so zmluvou je spôsobený obmedzeniami, ktoré boli uložené na predchádzanie šíreniu infekčného ochorenia, ako je COVID‑19. Právo na zníženie ceny je totiž podmienené len tým, že došlo k nesúladu so zmluvou, ktorý nebolo možné pripísať cestujúcemu. Existencia mimoriadnych okolností, ktoré mohli nesúlad so zmluvou spôsobiť, v tejto súvislosti organizátora zodpovednosti nezbavuje.

68.

Podľa môjho názoru by malo zníženie ceny, na ktoré majú TW a jeho manželka nárok, v zásade zodpovedať nákladom na spiatočný let, ktorý bol zrušený.

69.

V. Návrh

72.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko), takto:

–

repatriačný let uskutočňovaný v rámci výkonu zvrchovaných funkcií členského štátu nemožno považovať za „presmerovanie za porovnateľných prepravných podmienok“ v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, a

–

( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 ( Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

( 7 ) Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1 .

( 8 ) BGBl. I, č. 40/2019.

( 9 ) Pozri odôvodnenie 4 nariadenia č. 261/2004, v ktorom sa uvádzajú „leteckí dopravcovia pôsobi[aci] na liberalizovanom trhu za harmonizovaných podmienok“.

( 10 ) Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 z pôsobnosti tohto nariadenia vylučuje „cestujúcich, ktorí sa prepravujú bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť“.

( 11 ) Pozri článok 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004, podľa ktorého „prevádzkujúci letecký dopravca“ znamená „leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let“.

( 18 ) Dohovor bol uzavretý vo Viedni 24. apríla 1963 a nadobudol platnosť 19. marca 1967 ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 596, s. 261).

( 19 ) Pozri v tejto súvislosti a s ďalšími odkazmi LEE, L. T., QUIGLEY, J.: Consular Law and Practice . 3. vydanie, Oxford University Press, 2008, s. 131.

( 20 ) Pozri článok 20 ods. 2 písm. c) a článok 23 ZFEÚ. Pozri v tejto súvislosti tiež článok 46 Charty základných práv Európskej únie a smernicu Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES ( Ú. v. EÚ L 106, 2015, s. 1 ).

( 21 ) Pozri analogicky rozsudok z 12. septembra 2006, Španielsko/Spojené kráľovstvo ( C‑145/04 , EU:C:2006:543 , bod 66 ).

( 22 ) Pozri článok 35 ZEÚ a článok 221 ods. 2 ZFEÚ.

( 23 ) Návrhy vo veci Maďarsko/Slovensko ( C‑364/10 , EU:C:2012:124 , bod 52 a citovaná judikatúra).

( 30 ) V súvislosti s týmto pojmom pozri analogicky rozsudok z 2. septembra 2021, Irish Ferries ( C‑570/19 , EU:C:2021:664 , body 68 a 69 ).

( 31 ) Pozri článok 4 nariadenia č. 261/2004.

( 32 ) Pozri článok 5 nariadenia č. 261/2004.

( 33 ) Porovnaj znenie článku 5 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.

( 34 ) Pokiaľ ide o tento posledný prvok, pozri vo všeobecnosti CURTI GIALDINO, C.: Diritto Diplomatico‑Consolare Internazionale ed Europeo . 5. vydanie, Giappichelli, 2020, s. 521.

( 35 ) Napríklad je možné, že musel byť obmedzený počet cestujúcich, aby sa zabezpečila minimálna vzdialenosť medzi obsadenými sedadlami.

( 42 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Rusu ( C‑354/18 , EU:C:2019:637 , body 54 a 55 ).

( 43 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2013 ( C‑12/11 , EU:C:2013:43 , bod 30 ). Podotýkam, že situácia, ktorá bola predmetom danej veci, je v mnohých smeroch podobná situácii v prejednávanej veci. Let bol v predmetnej veci zrušený z dôvodu výbuchu islandskej sopky Eyjafjallajökull. Išlo o nezvyčajnú a nepredvídateľnú udalosť, ktorá mala ďalekosiahle dôsledky pre letectvo v Európskej únii (uzavretie časti európskeho vzdušného priestoru, zrušenie mnohých letov, atď.) aj mimo nej.

( 44 ) Ak neexistujú pravidlá Únie týkajúce sa tejto otázky, určenie prináleží vnútroštátnemu súdu v súlade so zásadou vnútroštátnej procesnej autonómie. Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok z 24. októbra 2018, XC a i. ( C‑234/17 , EU:C:2018:853 , body 21 a 22 a citovaná judikatúra).

( 45 ) Návrhy vo veci C‑83/10 ( EU:C:2011:427 , bod 60 ).

( 46 ) Pozri podobne odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/648 z 13. mája 2020 týkajúce sa poukazov ponúkaných pasažierom a cestujúcim ako alternatívnu náhradu za zrušené balíky cestovných služieb a dopravné služby v súvislosti s pandémiou COVID‑19 (C/2020/3125) ( Ú. v. EÚ L 151, 2020, s. 10 ), ktoré v odôvodnení 7 uvádza: „Vzhľadom na to, že za súčasných okolností je presmerovanie fakticky neuskutočniteľné, voľba sa de facto obmedzuje prevažne na rôzne možnosti náhrady.“ Pozri mutatis mutandis tiež oznámenie Komisie – Výkladové usmernenia k predpisom EÚ o právach cestujúcich v kontexte vývoja situácie COVID‑19 ( Ú. v. EÚ C 89 I, 2020, s. 1 ), bod 2.1.