C-88/22

62022CC0088

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

zo 4. mája 2023 ( 1 )

Vec C‑88/22 P

QB

2.

V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku sa príspevok na expatriáciu vypláca zamestnancom, ktorí nie sú a neboli štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza ich miesto výkonu práce (ďalej len „štát služby“) (prvá zarážka), a ktorí počas obdobia piatich rokov, ktoré sa skončilo šesť mesiacov pred ich nástupom do služby (ďalej len „referenčné obdobie“), nemali zvyčajné bydlisko ani nevykonávali svoje hlavné zamestnanie na európskom území tohto štátu (druhá zarážka prvá veta). V tomto ohľade sa však nebudú brať do úvahy okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu (druhá zarážka druhá veta). V zásade teda hlavné zamestnanie alebo zvyčajné bydlisko v štáte zamestnania počas referenčného obdobia vedie k strate príspevku na expatriáciu. To však neplatí, ak zamestnanec počas referenčného obdobia vykonával službu pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu. Táto služba teda „neutralizuje“ hlavné zamestnanie alebo trvalý pobyt v štáte služby a znamená, že nárok zamestnanca na príspevok na expatriáciu zostáva zachovaný. V ďalšom texte budem preto článok 4 ods. 1 písm. a) druhú zarážku druhú vetu prílohy VII služobného poriadku označovať aj ako „pravidlo neutralizácie“.

3.

Ako je to však v prípade zamestnanca, ktorý bol počas päťročného referenčného obdobia vyslaný ako poľský sudca na Krajowa Szkola Sadownictwa i Prokuratury (Štátna škola súdnictva a prokuratúry, Poľsko, ďalej len „KSSiP“), ale zároveň zastával funkciu generálneho tajomníka Európskej siete odbornej justičnej prípravy (ďalej len „EJTN“), neziskového medzinárodného združenia podľa belgického práva so sídlom v Bruseli, následnom mieste výkonu práce zamestnanca? Kde v takom prípade zamestnanec vykonával svoje hlavné zamestnanie počas príslušného referenčného obdobia? A ak je toto miesto výkonu hlavného zamestnania v Belgicku, je táto činnosť službou pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu, aby sa na zamestnanca vzťahovalo pravidlo neutralizácie?

Článok 69 prvá veta služobného poriadku stanovuje:

„Príspevok na expatriáciu zodpovedá 16 % zo súčtu základného platu, príspevku na domácnosť a príspevku na nezaopatrené dieťa, na ktoré má úradník nárok.“

7.

Podľa článku 20 ods. 2 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie sa článok 69 služobného poriadku týkajúci sa príspevku na expatriáciu analogicky uplatňuje na dočasných zamestnancov.

8.

Článok 4 ods. 1 a 2 prílohy VII služobného poriadku znie:

ktorí počas obdobia piatich rokov, ktoré sa skončilo šesť mesiacov pred ich nástupom do služby, nemali zvyčajné bydlisko ani nevykonávali svoje hlavné zamestnanie na európskom území tohto štátu. Na účely tohto ustanovenia sa nebudú brať do úvahy okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu;

b)

úradníkom, ktorí sú alebo boli štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza ich miesto výkonu práce, ale ktorí počas obdobia 10 rokov, ktoré sa skončilo dňom ich nástupu do služby, mali zvyčajné bydlisko mimo európskeho územia tohto štátu z iných dôvodov ako z dôvodu plnenia povinností v službách štátu alebo medzinárodnej organizácie.

…

(2) Úradník, ktorý nie je a nikdy nebol štátnym príslušníkom štátu, na ktorého území je zamestnaný, a ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na príspevok na zahraničné bydlisko, zodpovedajúci jednej štvrtine príspevku na expatriáciu.“

III. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnutému rozsudku

12.

V decembri 2013 poľské ministerstvo spravodlivosti a EJTN uzavreli dohodu, na základe ktorej bol odvolateľ poverený funkciou generálneho tajomníka EJTN. Ide o neziskové medzinárodné združenie podľa belgického práva, ktoré nemá právnu subjektivitu a má sídlo v Bruseli. Jeho cieľom je rozvíjať programy odbornej prípravy s európskym rozmerom pre členov a zamestnancov justície. Členmi EJTN môžu byť orgány členských štátov zodpovedné za odbornú prípravu sudcov a prokurátorov alebo zapojené do odbornej justičnej prípravy na úrovni Únie.

13.

Pokiaľ ide o miesto výkonu činnosti, predpokladalo sa, že prítomnosť odvolateľa sa bude vyžadovať nielen v sídle KSSiP v Poľsku, ale aj v priestoroch siete EJTN v Bruseli a na každom inom mieste, kde sa budú vykonávať činnosti siete EJTN alebo kde sa prítomnosť odvolateľa bude považovať za záujem EJTN.

14.

Od 1. januára 2014 do 31. decembra 2019 odvolateľ pôsobil aj ako vedúci expert Centra medzinárodnej spolupráce KSSiP. Bol poverený zabezpečením riadnej spolupráce a realizáciou činností vyplývajúcich z pristúpenia KSSiP k EJTN.

18.

Dňa 16. júna 2020 sťažovateľ požiadal PMO o mediáciu vo veci príspevku na expatriáciu, ktorému PMO odmietol vyhovieť.

19.

Dňa 3. júla 2020 podal odvolateľ sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

20.

Rozhodnutím z 3. novembra 2020 orgán Komisie oprávnený uzatvárať zmluvy (ďalej len „OOUZ“) túto sťažnosť zamietol.

24.

Všeobecný súd tiež rozhodol, že druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku je nedôvodný. Rovnako ako Komisia v napadnutom rozhodnutí zastával názor, že miestom výkonu hlavného zamestnania odvolateľa počas referenčného obdobia bol Brusel a že služba poskytnutá odvolateľom nebola službou pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu.

25.

Napokon Všeobecný súd zamietol ako nedôvodný aj tretí žalobný dôvod odvolateľa založený na zjavne nesprávnom posúdení zo strany Komisie. Na jeho podporu uviedol, že Komisia správne uplatnila článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku a že v tomto ohľade nemá ani diskrečnú právomoc.

IV. Odvolacie konanie a vyjadrenia účastníkov konania

26.

uložil Komisii povinnosť znášať jej vlastné trovy konania, ako aj nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľovi v oboch stupňoch.

28.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor

–

zamietol odvolanie,

–

31.

PMO priznal žalobcovi po jeho nástupe do služby v Komisii príspevok na zahraničné bydlisko, ale nie príspevok na expatriáciu, keďže sa domnieval, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku neboli splnené. OOUZ zamietol sťažnosť odvolateľa proti tomuto rozhodnutiu.

32.

Odvolateľ tieto rozhodnutia neúspešne napadol na Všeobecnom súde a teraz napáda zamietnutie jeho argumentácie na prvom stupni Všeobecným súdom.

33.

Vo svojom jedinom odvolacom dôvode, ktorý je v podstate totožný s druhým žalobným dôvodom pred Všeobecným súdom, odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu porušenie článku 4 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku. Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti.

37.

V nasledujúcom texte najprv preukážem, že Všeobecný súd správne rozhodol, že odvolateľ počas referenčného obdobia vykonával svoje hlavné zamestnanie v Belgicku (časť A). Odvolateľ by teda mohol mať nárok na príspevok na expatriáciu podľa článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku len vtedy, ak by jeho činnosť vykonávaná v Belgicku bola prácou vykonávanou pre iný štát, pretože v takom prípade by sa na neho vzťahovalo pravidlo neutralizácie. Túto skutočnosť preskúmam v druhom kroku (časť B).

A. Hlavné zamestnanie

38.

Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že počas referenčného obdobia z dôvodu práce pre EJTN vykonával svoje hlavné zamestnanie v Bruseli.

39.

Podľa odvolateľa je tento záver nesprávne posúdený po právnej stránke. Úlohy pre EJTN vykonával v mene KSSiP. Okrem toho EJTN je len zoskupením vnútroštátnych inštitúcií subsidiárneho charakteru. Medzi EJTN a jej generálnym tajomníkom tiež neexistoval žiadny právny vzťah. Skôr bolo potrebné vziať do úvahy, že počas obdobia činnosti pre EJTN si naďalej zachoval status vnútroštátneho sudcu, bol zamestnaný poľským štátom a podliehal dohľadu KSSiP. Napokon zásada nezávislosti a nestrannosti súdnictva bráni predpokladu, že odvolateľ vykonával svoje hlavné zamestnanie pre EJTN.

43.

V nasledujúcom texte najprv vysvetlím, ako sa má určiť miesto výkonu hlavného zamestnania v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku (časť 1). Na základe toho následne preukážem, že Všeobecný súd správne rozhodol, že odvolateľ počas referenčného obdobia vykonával svoje hlavné zamestnanie v Bruseli (časť 2).

1.

Kritériá na určenie miesta výkonu hlavného zamestnania

44.

Okrem toho je podľa znenia relevantné miesto výkonu tejto činnosti na európskom území štátu služby.

48.

Potvrdzuje to aj zmysel a účel príspevku na expatriáciu. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „príspevok na expatriáciu je určený na kompenzáciu osobitnej záťaže a nevýhod, ktoré vzniknú [zamestnancom] pri nástupe do služby v inštitúciách Únie, keď sa musia presťahovať zo štátu bydliska do štátu služby a začleniť sa do nového prostredia. Splnenie alebo nesplnenie podmienok na priznanie príspevku na expatriáciu závisí aj od subjektívnej situácie [zamestnanca], konkrétne od stupňa jeho integrácie do nového prostredia, ako to vyplýva napríklad z… výkonu hlavného zamestnania. Cieľom poskytnutia príspevku na expatriáciu je teda vyrovnať faktickú nerovnosť, ktorá existuje medzi [zamestnancami], ktorí sú integrovaní do spoločnosti štátu služby a tými, ktorí nie sú“ ( 8 ).

49.

„Expatriácia“ uskutočnená pred nástupom do zamestnania, ( 9 ) t. j. integrácia zamestnanca v štáte služby, ktorá odôvodňuje zamietnutie príspevku na expatriáciu, môže teda vyplývať z výkonu hlavného zamestnania v tomto štáte. V tomto prípade prostredie, v ktorom sa zamestnanec pohybuje, nie je pre neho nové. ( 10 ) Dostatočný stupeň integrácie však zvyčajne existuje len vtedy, ak nejde len o vedľajšiu alebo podriadenú činnosť, ale o hlavné zamestnanie. Rozhodujúcimi kritériami na určenie tohto hlavného zamestnania sú okrem iného vynaložený pracovný čas a tomu zodpovedajúca výška mzdy. ( 11 )

50.

Všeobecný súd z toho vyvodil, že práca odvolateľa pre EJTN sa vykonávala najmä v jej sídle v Bruseli. Odvolateľ toto zistenie vo svojom odvolaní nespochybnil.

53.

Ako uviedol Všeobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že odvolateľ prichádzal do styku najmä s cudzincami v rámci svojich funkcií v Bruseli alebo že uviedol, že neovláda žiadny z úradných jazykov Belgicka, s tým nie je v rozpore. Tieto aspekty síce môžu ovplyvniť integráciu odvolateľa v Bruseli, ale nemajú vplyv na miesto, kde vykonáva svoje funkcie. Okrem toho ich nezohľadnenie nie je v rozpore s cieľom ani s regulačným kontextom článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku. Spojenie s hlavným zamestnaním totiž slúži aj na stanovenie jednoduchého a objektívneho kritéria na uchopenie situácie zamestnancov, ktorí sú nútení začleniť sa do nového prostredia tým, že sa zamestnajú v EÚ. ( 13 ) Tým sa zohľadňuje potreba právnej istoty.

54.

Záver, že odvolateľ vykonával svoju činnosť pre EJTN najmä v Bruseli nespochybňujú ani početné služobné cesty, ktoré uskutočnil v Európe. Ak je činnosť charakterizovaná cestovaním a poskytovaním služieb na rôznych miestach, nezdá sa nemožné, aby v určitom prípade neexistovalo stále miesto, kde sa vykonáva hlavné zamestnanie. Tomu však v danom prípade nič nenasvedčuje, najmä keď podľa zistení uvedených v bode 66 napadnutého rozsudku odvolateľ počas celého referenčného obdobia žil so svojou rodinou v služobnom byte v Bruseli, ktorý mu poskytla EJTN.

55.

Na rozdiel od názoru navrhovateľa nie je pre určenie miesta výkonu hlavného zamestnania dôležité, pre aký subjekt bola táto činnosť primárne vykonávaná. Ako už bolo uvedené v bodoch 48 až 50 vyššie, účel príspevku na expatriáciu vyžaduje, aby sa miesto výkonu hlavného zamestnania určilo na základe skutkových okolností. Rozhodujúce je miesto výkonu práce.

59.

To, či úlohy, ktoré odvolateľ vykonával pre EJTN, boli vykonávané v mene KSSiP, a teda v konečnom dôsledku v mene poľského štátu, teda nie je relevantné pre určenie miesta činnosti, ale nanajvýš pre otázku, či odvolateľ poskytoval službu pre iný štát. Inými slovami, aj keby sme sa pridŕžali tvrdenia odvolateľa, že úlohy, ktorými bol poverený vykonával primárne pre KSSiP a až sekundárne pre EJTN, miestom výkonu hlavného zamestnania odvolateľa počas referenčného obdobia je Brusel. Argumenty odvolateľa zosumarizované v bode 42 vyššie sú preto pre určenie miesta výkonu hlavného zamestnania odvolateľa irelevantné.

3.

Priebežný záver

60.

63.

Podľa odvolateľa judikatúra nepodporuje takýto zúžený výklad článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku. Okrem toho treba vziať do úvahy, že členovia súdnej moci nemôžu byť začlenení do stáleho zastúpenia štátu z dôvodu zásady deľby moci. Všeobecný súd svojím výkladom vylúčil možnosť, aby sa na členov súdnictva vzťahovala výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke druhej vety prílohy VII služobného poriadku. Pojem „práca vykonávaná pre iný štát“ sa preto má vykladať tak, že zahŕňa všetky okolnosti vyplývajúce zo služby pre iný štát bez toho, aby sa táto služba obmedzovala na službu v súvislosti s oficiálnym zastúpením tohto štátu.

64.

Okrem toho Všeobecný súd tým, že rozhodol, že služba pre EJTN nespadá pod pojem „práca vykonávaná pre iný štát“, nezohľadnil činnosť odvolateľa pre poľský štát a jeho postavenie sudcu. Tým, že odvolateľ plnil úlohy a povinnosti generálneho tajomníka EJTN zároveň plnil úlohy, ktoré mu boli pridelené KSSiP.

65.

V nasledujúcom texte najprv uvediem, aké požiadavky sa majú klásť na kritérium „práca vykonávaná pre iný štát“ (časť 1). V tejto súvislosti vysvetlím najmä to, že sa vyžaduje činnosť v inštitúcii tohto iného štátu v štáte služby. Následne vysvetlím, že navrhovateľ v referenčnom období nevykonával žiadnu službu pre iný štát (časť 2).

67.

Ako je uvedené v bode 48 vyššie, účelom príspevku na expatriáciu je kompenzovať osobitné zaťaženie a nevýhody, ktoré so sebou prináša vstup do služieb inštitúcií Únie pre zamestnancov, ktorí sa preto musia integrovať do nového prostredia. Pravidlo neutralizácie v druhej vete druhej zarážky článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku stanovuje, že „za situáciu, ktorá spĺňa podmienky na priznanie príspevku na expatriáciu možno považovať situáciu, keď počas obdobia piatich rokov, ktoré sa skončilo šesť mesiacov pred nástupom do zamestnania, mal bydlisko alebo vykonával pracovnú činnosť na európskom území štátu, v ktorom sa nachádza jeho miesto zamestnania, ale bol v službách iného štátu…“ ( 17 ). Vychádza sa z predpokladu, že v dôsledku výkonu tejto služby pretrváva špecifická väzba dotknutej osoby na tento iný štát. Táto väzba bráni vytvoreniu trvalého puta so štátom služby a dostatočnej integrácii dotknutej osoby do spoločnosti štátu služby. ( 18 ) Inými slovami v takejto situácii sa predpokladá pretrvávajúca „cudzosť“ zamestnanca v štáte služby, čo odôvodňuje rovnaké zaobchádzanie s ním ako s novoprijatými zamestnancami a zachovanie jeho nároku na vyplatenie príspevku na expatriáciu.

68.

Ako možno tento predpoklad odôvodniť na základe cieľov a systematiky príslušných pravidiel?

69.

Možno to po prvé odôvodniť tým, že výkon činnosti v zahraničí pre iný štát je zvyčajne len na obmedzený čas, a preto dotknutá osoba nemá záujem vytvoriť si s týmto štátom služby trvalú väzbu. Po druhé osobitné pracovné prostredie, v ktorom sa dotknutá osoba, ktorá vykonáva prácu pre iný štát nachádza v štáte služby, môže sťažovať sociálnu integráciu v tomto štáte. Po tretie pravidlo neutralizácie zodpovedá potrebe podporiť náborové kapacity inštitúcií Únie a zachovať ich príťažlivosť pre štátnych príslušníkov iných štátov, ako je štát, v ktorom majú sídlo, a to aj v prípade, že už v štáte služby vykonávali prácu počas obmedzeného obdobia. ( 19 )

73.

Hoci je teda pravda, že v rámci uplatňovania článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku je pre zamestnanca výhodné, ak vykonával prácu pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu, pretože toto ustanovenie v zásade zachováva jeho nárok na príspevok na expatriáciu, naopak, predchádzajúca činnosť v službách štátu alebo medzinárodnej organizácie v rámci uplatňovania článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku je pre neho nevýhodná, pretože spôsobuje neuplatniteľnosť tohto nároku. ( 22 ) Nemôže teda ísť o všeobecné zvýhodnenie práce vykonávanej pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu.

74.

76.

Táto typizácia sa vykonáva z dôvodu právnej istoty a zodpovedá potrebe preskúmať priznanie príspevku na expatriáciu na základe objektívnych a ľahko uplatniteľných kritérií. ( 25 ) Skutočnosť, že táto typizácia môže v jednotlivých prípadoch viesť k tomu, že zamestnanci nedostanú príspevok na expatriáciu, hoci ich situácia je blízka prípadom, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobnému poriadku, ( 26 ) ale zamestnanci pred nástupom do služieb Európskej únie vykonávali inú prácu než prácu pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu s tým nie je v rozpore. ( 27 )

b)

Požiadavka pracovať v inštitúcii tohto iného štátu

77.

Aké sú vzhľadom na tieto účely požiadavky kladené na prácu vykonávanú pre iný štát?

Na základe toho Súdny dvor vo svojich rozsudkoch Salvador García/Komisia, Herrero Romeu/Komisia, Salazar Brier/Komisia a De Bustamante Tello/Rada rozhodol, že jediným relevantným faktorom pre výklad pojmu „práca vykonávaná pre iný štát“ je skutočnosť, že práca sa vykonáva na stálom zastúpení štátu. ( 33 ) Toto tvrdenie však treba chápať v kontexte osobitostí rozhodnutých vecí a podľa môjho názoru ho nemožno chápať príliš úzko. Do toho, ako bolo uvedené v bode 78 vyššie, musia byť zahrnuté aj služby na veľvyslanectvách a diplomatických misiách.

81.

Je však napokon v každom prípade potrebné, aby bolo príslušné zamestnanie vykonávané pre iný štát v nejakej inštitúcii tohto iného štátu v štáte služby, ako je najmä veľvyslanectvo, diplomatická misia alebo stále zastúpenie?

2) Formulácia „Práca vykonávaná pre iný štát“

82.

Formulácia „práca vykonávaná pre iný štát“ to nevyhnutne nevyžaduje. V tomto ohľade, aspoň v nemeckej jazykovej verzii, existuje rozdiel oproti článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku, ktorý – užšie – hovorí o plnení povinností „v službách štátu“. Podobné nuansy sa nachádzajú aj v iných jazykových verziách. Vo francúzskej verzii tak článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku znie „services effectués pour un autre État“ ( 34 ) a článok 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku znie „l'exercice de fonctions dans un service d'un État“ ( 35 ).

Podľa môjho názoru ratio neutralizačného pravidla hovorí v prospech požiadavky, aby osoba bola priamo zamestnaná v samotnom štáte služby v inštitúcii druhého štátu. Ako je uvedené v bode 67 a nasl. vyššie, pravidlo neutralizácie obsahuje predpoklad založený na objektívnych a jednoduchých kritériách, že osoba si zachováva osobitnú väzbu na druhý štát. V požadovanom typizačnom prístupe sa táto domnienka zdá ako opodstatnená len vtedy, ak sa činnosť vykonáva priamo v inštitúcii druhého štátu, aj keď priamy právny vzťah medzi osobou a štátom nie je nevyhnutný. ( 37 ) Na druhej strane, ak sa činnosť vykonáva, hoci v mene a na účet druhého štátu, v tretej inštitúcii alebo v rôznych inštitúciách, oslabuje to existujúce prepojenie medzi osobou a štátom.

86.

Iný názor by viedol k podstatne zložitejšiemu uplatňovaniu práva a vyvolával by obavy z nastolenia značnej právnej neistoty. Ak by sa činnosť v inštitúcii iného štátu v štáte služby nepovažovala za nevyhnutnú, bolo by ťažké určiť, v ktorých prípadoch práca vykonávaná pre iný štát skutočne existuje.

87.

Postavenie alebo pracovný pomer s týmto iným štátom by na tento účel nepostačoval, pretože sa nezdá byť vylúčené, že v jednotlivých prípadoch môže byť práca pre iný štát vykonávaná aj prostredníctvom samostatnej zárobkovej činnosti ( 38 ) alebo zamestnania pre tretiu stranu. Takýto názor by bol navyše v rozpore s predchádzajúcou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa nevyžaduje práve priamy právny vzťah medzi dotknutou osobou a príslušným iným štátom. ( 39 )

88.

90.

Je teda podľa týchto kritérií činnosť, ktorú žalobca vykonával počas referenčného obdobia, službou pre poľský štát?

91.

V tomto prípade je zrejmé, že odvolateľ mal síce počas výkonu svojej činnosti v Bruseli naďalej postavenie poľského sudcu. Ako však vyplýva z toho, čo som doteraz uviedla, rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie pravidla neutralizácie nie je ani konkrétna činnosť vykonávaná osobou, ani jej konkrétny právny vzťah k tomuto inému štátu, ale jej začlenenie do inštitúcie tohto iného štátu v štáte služby.

92.

Podľa zistení uvedených v bodoch 64, 66 a 73 napadnutého rozsudku odvolateľ počas referenčného obdobia vykonával veľkú časť svojich povinností v kancelárii EJTN v Bruseli. Okrem toho podliehal kontrole riadiaceho výboru EJTN, ktorý mal právomoc pozastaviť jeho mandát a navrhnúť valnému zhromaždeniu jeho ukončenie. Tieto okolnosti svedčia o tom, že bol začlenený do inštitúcie EJTN v Belgicku. Ako vyplýva z bodov 3 a 82 napadnutého rozsudku, EJTN je neziskové medzinárodné združenie podľa belgického práva, ktorého cieľom je rozvíjať vzdelávacie programy s európskym rozmerom pre svojich členov a zamestnancov justície. Nie je teda inštitúciou poľského štátu.

96.

A po tretie potreba uplatňovať pravidlo neutralizácie na základe objektívnych a jednoduchých kritérií by umožnila vylúčiť určité skupiny osôb rovnako ako napríklad práca v čisto súkromnom sektore, ktorá je irelevantná. Ako sa uvádza v bode 67 a nasl. vyššie, pravidlo neutralizácie sa práve nemá chápať ako privilégium, ale je typicky založené len na špecifickej väzbe žiadateľa na iný štát. Ak by odvolateľ nepatril do pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku, ale do pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. b), široký výklad – rovnako vykladaného – pojmu „[plnenie] povinností v službách štátu“ by bol pre neho nevýhodný. ( 43 )

97.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani tým, že vychádzal z toho, že práca vykonávaná pre EJTN je jediným relevantným faktorom bez toho, aby zohľadnil postavenie odvolateľa ako sudcu a právny vzťah medzi ním a poľským štátom.

98.

Ako bolo práve vysvetlené, postavenie dotknutej osoby a jej právny vzťah k inému štátu nie sú rozhodujúce pre uplatnenie kritéria „práca vykonávaná pre iný štát“. Preto je tiež irelevantné, že odvolateľ bol počas referenčného obdobia naďalej zamestnaný ako krajský sudca poľským štátom a dostával plat priamo od krajského súdu.

Z uvedeného vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté. V dôsledku toho Súdny dvor rozhodne o trovách konania v súlade s článkom 184 ods. 2 rokovacieho poriadku. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa na odvolacie konanie uplatňuje na základe jeho článku 184 ods. 1, sa účastníkovi konania, ktorý nemal vo veci úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia požiadala o náhradu trov konania, je potrebné zaviazať odvolateľa na náhradu jeho vlastných trov konania a trov konania, ktoré vznikli Komisii.

VII. Návrh

101.

V súhrne navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

( 5 ) Rozsudky Súdneho dvora zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito ( C‑618/10 , EU:C:2012:349 , bod 61 ); zo 14. januára 2016, Vodafone ( C‑395/14 , EU:C:2016:9 , bod 40 ); z 25. januára 2018, Komisia/Česká republika ( C‑314/16 , EU:C:2018:42 , bod 47 ); z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers ( C‑302/20 , EU:C:2022:190 , bod 63 ), a z 12. januára 2023, Österreichische Post (Informácie o príjemcoch osobných údajov) ( C‑154/21 , EU:C:2023:3 , bod 29 ).

( 6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk ( C‑422/19 a C‑423/19 , EU:C:2021:63 , bod 65 ), a zo 17. januára 2023, Španielsko/Komisia ( C‑632/20 P , EU:C:2023:28 , body 40 až 42 ).

( 7 ) V jednotlivých prípadoch je možné, že sa hlavné zamestnanie zamestnanca nedá určiť, pretože vykonáva viacero činností rovnakého trvania. V takýchto prípadoch by výkon jednej z týchto činností v neskoršom štáte zamestnania počas referenčného obdobia nebránil priznaniu príspevku na expatriáciu.

( 8 ) Rozsudky z 24. januára 2008, Adam/Komisia ( C‑211/06 P , EU:C:2008:34 , body 38 a 39 ); z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , body 35 a 36 ); z 29. novembra 2007, Salvador García/Komisia ( C‑7/06 P , EU:C:2007:724 , body 43 a 44 ), Salazar Brier/Komisia ( C‑9/06 P , EU:C:2007:726 , body 41 a 42 ), Herrero Romeu/Komisia ( C‑8/06 P , EU:C:2007:725 , body 37 a 38 ), De Bustamante Tello/Rada ( C‑10/06 P , EU:C:2007:727 , body 33 a 34 ) a z 25. marca 2021, Alvarez y Bejarano a i./Komisia ( C‑517/19 P a C‑518/19 P , EU:C:2021:240 , bod 69 ); porovnaj tiež rozsudky z 15. septembra 1994, Magdalena Fernández/Komisia ( C‑452/93 P , EU:C:1994:332 , bod 20 ), a z 15. septembra 2022, Brown/Komisia a Rada ( C‑675/20 P , EU:C:2022:686 , bod 46 ).

( 15 ) Spojené návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veciach Salvador García/Komisia (C‑7/06 P), Herrero Romeu/Komisia (C‑8/06 P), Salazar Brier/Komisia (C‑9/06 P) a De Bustamante Tello/Rada (C‑10/06 P) ( EU:C:2007:324 , body 123 až 131 ).

( 16 ) Rozsudky Súdneho dvora z 29. novembra 2007, Salvador García/Komisia ( C‑7/06 P , EU:C:2007:724 , bod 42 ), Herrero Romeu/Komisia ( C‑8/06 P , EU:C:2007:725 , bod 36 ) a Salazar Brier/Komisia ( C‑9/06 P , EU:C:2007:726 , bod 40 ); spojené návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veciach Salvador García/Komisia (C‑7/06 P), Herrero Romeu/Komisia (C‑8/06 P), Salazar Brier/Komisia (C‑9/06 P) a De Bustamante Tello/Rada (C‑10/06 P) ( EU:C:2007:324 , bod 136 ).

( 17 ) Rozsudky Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 37 ); z 29. novembra 2007, Salvador García/Komisia ( C‑7/06 P , EU:C:2007:724 , bod 45 ), Herrero Romeu/Komisia ( C‑8/06 P , EU:C:2007:725 , bod 39 ), Salazar Brier/Komisia ( C‑9/06 P , EU:C:2007:726 , bod 43 ), De Bustamante Tello/Rada ( C‑10/06 P , EU:C:2007:727 , bod 35 ) a z 24. januára 2008, Adam/Komisia ( C‑211/06 P , EU:C:2008:34 , bod 40 ).

( 18 ) Rozsudky Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 38 ); z 29. novembra 2007, Salvador García/Komisia ( C‑7/06 P , EU:C:2007:724 , bod 46 ), Herrero Romeu/Komisia ( C‑8/06 P , EU:C:2007:725 , bod 40 ), Salazar Brier/Komisia ( C‑9/06 P , EU:C:2007:726 , bod 44 ), De Bustamante Tello/Rada ( C‑10/06 P , EU:C:2007:727 , bod 36 ), a z 24. januára 2008, Adam/Komisia ( C‑211/06 P , EU:C:2008:34 , bod 41 ).

( 25 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Komisia/Bosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:169 , bod 90 ); k tejto úvahe, pokiaľ ide o výklad kritéria „hlavného zamestnania“, pozri tiež bod 53 vyššie.

( 26 ) Pozri už rozsudok Súdneho dvora z 15. januára 1981, Vutera/Komisia ( 1322/79 , EU:C:1981:6 , bod 9 ); rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2004, E/Komisia ( T‑251/02 , EU:T:2004:357 , bod 126 ).

( 27 ) Príkladom môže byť dočasné vyslanie zamestnanca súkromnej spoločnosti do zahraničnej pobočky tejto spoločnosti. V rozsudku z 13. decembra 2004, E/Komisia ( T‑251/02 , EU:T:2004:357 ), Súd prvého stupňa rozhodol, že na osobu, ktorá bola zamestnancom anglickej právnickej firmy v Londýne a bola dočasne vyslaná do bruselskej kancelárie tejto firmy, sa nevzťahuje pravidlo neutralizácie.

( 28 ) Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 39 ).

( 29 ) Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 42 ).

( 30 ) Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 44 ).

( 37 ) Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 45 ).

( 38 ) V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v jednej veci rozhodol, že nezávislá poradenská činnosť pre Komisiu spadá pod výnimku služby pre medzinárodnú organizáciu, pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 1995, Diamantaras/Komisia ( T‑72/94 , EU:T:1995:212 , bod 52 ).

( 39 ) Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 45 ).

( 40 ) Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Hosman‑Chevalier ( C‑424/05 P , EU:C:2007:367 , bod 44 ).

( 41 ) To, či sa na službu pre politickú jednotku štátu, ako sú vlády regiónov, autonómne spoločenstvá alebo iné územné orgány, vzťahuje pravidlo neutralizácie, nie je pre toto rozhodnutie relevantné. Preto tu možno ponechať otvorené, či Súdny dvor správne odmietol túto možnosť vo svojich rozsudkoch z 29. novembra 2007, Salvador García/Komisia ( C‑7/06 P , EU:C:2007:724 ), Herrero Romeu/Komisia ( C‑8/06 P , EU:C:2007:725 ), Salazar Brier/Komisia ( C‑9/06 P , EU:C:2007:726 ) a De Bustamante Tello/Rada ( C‑10/06 P , EU:C:2007:727 ).

( 42 ) Bolo by vhodné zvážiť, či príslušnú prácu sprevádzajú určité výsady a imunity, napríklad tie, ktoré môžu vyplývať z Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961 alebo iných medzinárodných zmlúv. Prinajmenšom v týchto prípadoch totiž existuje dostatočne relevantný rozdiel oproti osobám, ktoré sú dočasne vyslané do zahraničia súkromnou – fyzickou alebo právnickou – osobou a pracujú tam napríklad v pobočke. Okrem toho by kritérium existencie určitých výsad a imunít v prospech osoby umožnilo objektívne a jasné uplatnenie pravidla neutralizácie.