C-162/22

za účasti:

Lietuvos Respublikos generalinė prokuratūra

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Telekomunikácie – Spracúvanie osobných údajov – Smernica 2002/58/ES – Rozsah pôsobnosti – Článok 15 ods. 1 – Prístup k údajom uchovávaným poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a získaným v rámci prípravného konania – Následné použitie údajov pri vyšetrovaní pochybení úradníka“

1.

Podstatou tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zistiť, či určité osobné údaje získané počas trestného vyšetrovania môžu byť následne použité v správnom disciplinárnom konaní proti úradníkovi v štátnej službe.

Právo Únie

1. Smernica 2002/58

4.

Článok 1 s názvom „Rozsah platnosti a cieľ“ znie:

„1. Táto smernica harmonizuje ustanovenia členských štátov požadované na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd a najmä práva na súkromie, z hľadiska spracovávania osobných údajov v elektronickom komunikačnom sektore a zabezpečenia voľného pohybu takých údajov a elektronického komunikačného zariadenia a služieb v spoločenstve.

2. Ustanovenia tejto smernice [spresňujú] a dopĺňajú smernicu 95/46/ES [ ( 6 ) ] na účely uvedené v odseku 1. Okrem toho poskytujú ochranu legitímnych záujmov účastníkov, ktorí sú právnickými osobami.

„1. Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností uvedených v článku 5, článku 6, článku 8 ods. 1, 2, 3 a 4 a článku 9 tejto smernice, ak také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávnené používanie elektronického komunikačného systému podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES. Na tento účel členské štáty môžu, medzi iným, prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie údajov na limitované obdobie, oprávnené z dôvodov stanovených v tomto odseku. Všetky opatrenia uvedené v tomto odseku musia byť v súlade so všeobecnými princípmi práva spoločenstva vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 [ZEÚ].

…

2. Ustanovenia kapitoly III smernice 95/46/ES o právnych opravných prostriedkov, záväznosti a sankciách platia vo vzťahu k ustanoveniam prijatým podľa tejto smernice a vo vzťahu k právam jednotlivcov vyplývajúcim z tejto smernice.

…“

2. GDPR

7.

d)

príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

…“

8.

Článok 5 s názvom „Zásady spracúvania osobných údajov“ uvádza:

„1. Osobné údaje musia byť:

„1. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

e)

spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

…

3. Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

a)

akékoľvek prepojenie medzi účelmi, na ktoré sa osobné údaje získali, a účelmi zamýšľaného ďalšieho spracúvania;

b)

okolnosti, za akých sa osobné údaje získali, najmä týkajúce sa vzťahu medzi dotknutými osobami a prevádzkovateľom;

c)

povahu osobných údajov, najmä či sa spracúvajú osobitné kategórie osobných údajov podľa článku 9 alebo osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10;

„1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.“

11.

Článok 2 s názvom „Rozsah pôsobnosti“ ods. 1 stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1.“

12.

Článok 4 s názvom „Zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov“ uvádza:

a)

je prevádzkovateľ oprávnený na spracúvanie takýchto osobných údajov na tento účel v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu; a

b)

spracúvanie je nevyhnutné a primerané takémuto inému účelu v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu.

…“

13.

Ustanovenie § 65 ods. 2 ukladá poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť uchovávať údaje uvedené v prílohe 1 k tomuto zákonu a v prípade potreby ich sprístupniť príslušným orgánom na účely ich použitia v boji proti závažnej trestnej činnosti. ( 8 )

15.

Podľa § 77 ods. 1 musia poskytovatelia elektronických komunikačných služieb poskytnúť príslušným orgánom informácie, ktoré majú legálne k dispozícii a ktoré sú potrebné najmä na predchádzanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov.

16.

V súlade s § 77 ods. 4 musia poskytovatelia elektronických komunikačných služieb technicky umožniť kontrolu obsahu informácií prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí najmä spravodajským orgánom monitorujúcim trestnú činnosť a orgánom činným v trestnom konaní, a to v súlade s postupmi ustanovenými trestným poriadkom, ak existuje odôvodnené súdne rozhodnutie alebo iný právny základ stanovený zákonom.

2. Lietuvos Respublikos kriminalinės žvalgybos įstatymas ( 9 )

20.

Podľa § 19 ods. 3 informácie o skutočnostiach, ktoré majú znaky korupčného trestného činu, možno po dohode s prokuratúrou odtajniť a použiť v rámci vyšetrovania disciplinárnych alebo služobných priestupkov.

3. Lietuvos Respublikos baudžiamojo proceso kodeksas ( 11 )

21.

Podľa § 154 („Kontrola, zaznamenávanie a uchovávanie informácií prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí“) ods. 1 sa stanovuje, že na základe rozhodnutia sudcu v prípravnom konaní, vydaného na žiadosť prokurátora, môže vyšetrovateľ odpočúvať rozhovory prenášané elektronickými komunikačnými sieťami, zhotovovať ich prepisy, ako aj kontrolovať, zaznamenávať a uchovávať iné informácie prenášané elektronickými komunikačnými sieťami, ak je dôvodné domnievať sa, že sa tým získajú údaje týkajúce sa veľmi závažnej alebo závažnej trestnej činnosti, ktorá sa pripravuje alebo pácha, alebo ku ktorej došlo, alebo mierne závažnej trestnej činnosti, alebo menej závažnej trestnej činnosti.

22.

25.

Toto správanie uvedeného prokurátora bolo preukázané na základe informácií získaných z administratívneho spisu, ktoré vyplynuli z činnosti orgánov informačnej služby, z vysvetlení iných úradníkov a odvolateľa, ako aj zo zistení z dvoch vyšetrovaní uskutočnených v rámci prípravného konania.

26.

Konkrétne išlo o telefonickú komunikáciu medzi A. G. a právnym zástupcom podozrivej osoby počas vyšetrovania v prípravnom konaní, ktoré viedol A. G. v súvislosti s prípadmi, v ktorých tento právny zástupca vystupoval ako obhajca. ( 13 )

27.

Sledovanie a zaznamenávanie informácií prenášaných elektronickými komunikačnými sieťami bolo povolené na základe súdnych príkazov.

„Má sa článok 15 ods. 1 smernice… 2002/58/ES… v spojení s článkami 7, 8, 11 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie [Charta] vykladať v tom zmysle, že zakazuje príslušným orgánom verejnej moci používať údaje uchovávané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, z ktorých je možné zistiť informácie o komunikácii uskutočnenej užívateľom prostriedku elektronickej komunikácie, a údaje o jeho osobe, pri vyšetrovaní korupčného správania pri výkone funkcie, bez ohľadu na to, či bol v tejto konkrétnej veci povolený prístup k týmto údajom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania závažným hrozbám pre verejnú bezpečnosť?“

III. Konanie na Súdnom dvore

31.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 3. marca 2022.

32.

Písomné pripomienky predložili A. G., česká, estónska, maďarská, írska, talianska a litovská vláda, ako aj Európska komisia.

Vnútroštátnym súdom je správny súd, ktorý je príslušný aj na súdne preskúmanie správnych rozhodnutí. Takýto charakter má aj rozhodnutie generálneho prokurátora, ktorý uložil úradníkovi krajskej prokuratúry trest spočívajúci v odvolaní z funkcie za skutky zakladajúce nesprávny úradný postup.

35.

Spor sa teda netýka rozhodnutí trestných súdnych orgánov. Aj keď tieto rozhodnutia existujú súčasne so správnym (disciplinárnym) konaním, ktoré viedlo k odvolaniu z funkcie, ( 14 ) je dôležité zdôrazniť, že spor vzniká len v súvislosti s týmto konaním.

36.

Vzhľadom na už vyššie uvedené je v rozhodnutí vnútroštátneho súdu určitá nepresnosť, pokiaľ ide o skutkové okolnosti sporu, ktoré predurčujú kontext, do ktorého je zasadená prejudiciálna otázka.

37.

smernica 2016/680, ak údaje boli získané priamo orgánom verejnej moci, bez toho, aby sa týmto poskytovateľom ukladali povinnosti.

39.

V tomto druhom prípade by sa ochrana osobných údajov riadila vnútroštátnym právom bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie smernice 2016/680. ( 15 ) Prejudiciálna otázka by teda tým, že by kládla dôraz na smernicu 2002/58, prijala nevhodný prístup.

40.

Maďarská vláda, ktorá je presvedčená o tom, že osobné údaje boli získané prostredníctvom odpočúvania telefonických hovorov uskutočneného orgánmi informačnej služby, spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keďže smernica 2002/58 by bola z uvedeného dôvodu neuplatniteľná.

41.

Súhlasím s týmto prístupom Komisie, ktorý navyše ako jediný umožňuje prekonať (odôvodnenú) zdržanlivosť, ktorú vyvoláva návrh na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ ide o jeho prípustnosť.

43.

Pri takto chápanej prejudiciálnej otázke relevantnosť smernice 2002/58 na jej zodpovedanie:

–

vyplýva z predpokladu, ktorý je vlastný každému návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ ide o potrebu jeho podania, za ktorú zodpovedá súd, ktorý ho navrhuje, ( 17 )

–

využívanie uchovávaných údajov získaných na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť pri vyšetrovaní korupčného správania pri výkone funkcie“ ( 19 ).

45.

Zdá sa teda, že všetko nasvedčuje tomu, že okrem možnej existencie osobných údajov, ktorých spracúvanie nemôže spadať do pôsobnosti smernice 2002/58 (ale do pôsobnosti smernice 2016/680), vyšetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu sankcie, využilo osobné údaje získané od poskytovateľov elektronických komunikačných služieb.

46.

Odpoveď Súdneho dvora sa musí obmedziť na žiadosť vnútroštátneho súdu tak, ako ju tento súd položil. Je preto potrebné objasniť, či osobné údaje získané a spracúvané na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 v rámci trestného vyšetrovania môžu byť následne použité v (správnom) disciplinárnom konaní proti úradníkovi v služobnom pomere.

47.

Stručne povedané, v nasledujúcich úvahách vo veci samej budem musieť ponechať bokom výklad smernice 2016/680. ( 21 ) Pokiaľ ide o smernicu 2002/58, obmedzujú sa na použitie osobných údajov získaných na jej základe spracovateľskými operáciami, ktorých pôvodná zákonnosť sa predpokladá, keďže v spore nie je spochybnená.

B.

O veci samej

1. Zhrnutie judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa uplatnenia smernice 2002/58

49.

Z článku 15 ods. 1 prvej vety smernice 2002/58 vyplýva, že členské štáty môžu prijať opatrenie, ktoré sa odchyľuje od princípu dôvernosti zakotveného v článku 5 ods. 1 tejto smernice, ak je „nevyhnutné, vhodné a primerané v demokratickej spoločnosti“ a „prísne“ proporcionálne vo vzťahu k zamýšľanému účelu. ( 22 )

53.

V tejto hierarchii cieľov ochrana národnej bezpečnosti v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ presahuje význam ostatných cieľov uvedených v článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, teda obrany, verejnej bezpečnosti alebo predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov alebo neoprávneného používania elektronického komunikačného systému. Cieľ boja proti trestnej činnosti vo všeobecnosti, hoci aj závažnej, a ochrany verejnej bezpečnosti patrí do tejto druhej kategórie. ( 26 )

54.

Z tejto kategorizácie cieľov vyplýva, že:

–

cieľ ochrany národnej bezpečnosti, ktorý je v hierarchickom poradí uvedenom Súdnym dvorom na prvom mieste, umožňuje zásahy takej závažnosti, aké predstavujú legislatívne opatrenia, ktoré umožňujú uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť uchovávať všeobecným a nediferencovaným spôsobom údaje o prenose dát a polohe, ( 27 )

Opakujem, že tu nejde o skúmanie pôvodnej zákonnosti získania týchto údajov, teda o posúdenie toho, či bol zásah dostatočne odôvodnený vzhľadom na závažnosť trestného činu, proti ktorému sa malo zakročiť.

57.

K týmto dvom bodom (závažnosť zásahu a závažnosť porušenia) sa vnútroštátny súd vyjadril spôsobom, ktorý nie je spochybnený v konaní vo veci samej, a preto nie sú relevantné pre návrh na začatie prejudiciálneho konania.

58.

V prejednávanej veci je podľa slov vnútroštátneho súdu dôležité určiť, či tieto údaje: a) možno použiť aj v ďalších vyšetrovaniach, ktorých cieľom je boj proti trestnej činnosti vo všeobecnosti (za predpokladu, že do tejto oblasti spadá konanie, ktoré je predmetom spornej disciplinárnej sankcie); alebo b) možno použiť len pri vyšetrovaniach zameraných na boj proti závažnej trestnej činnosti.

59.

Na základe tohto posúdenia je dôležité určiť, či disciplinárne priestupky, na ktorých stíhanie sa majú použiť určité osobné údaje, musia byť z hľadiska svojej závažnosti kvalitatívne rovnocenné s trestnými činmi, ktoré odôvodňujú získanie týchto údajov. ( 31 )

63.

Litovská vláda na pojednávaní uznala, že k odvolaniu z funkcie došlo z dôvodu etického pochybenia sankcionovaného prokurátora. Posúdenie, či toto pochybenie (únik informácií z vyšetrovania uskutočneného v rámci prípravného konania) možno prirovnať k závažnému trestnému činu, alebo môže predstavovať vážne riziko pre ochranu verejnej bezpečnosti, závisí od súboru faktorov, ktoré môže overiť len vnútroštátny súd. ( 32 )

64.

Počas pojednávania sa viackrát spomínal boj proti korupcii ako fenomén, ktorý je základom konania, o aké ide v prejednávanej veci. Diskusia o tejto otázke by si vyžadovala niekoľko objasnení v záujme prísnosti vyžadovanej vo všetkých prejavoch sankčnej právomoci štátu. Bolo by potrebné napríklad určiť, či sa pojem „korupcia“ používa vo všeobecnom zmysle, alebo sa vzťahuje na konkrétny druh správania, do ktorého by bolo z abstraktného hľadiska možno prehnané zahrnúť samotné porušenie povinnosti mlčanlivosti, ak nie je sprevádzané zodpovedajúcou výhodou v prospech úradníka. ( 33 )

65.

V tomto ohľade sa teda uplatňuje akási zásada ekvivalencie medzi cieľmi všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú získanie osobných údajov na jednej strane, a cieľmi, ktoré odôvodňujú ich ďalšie použitie na strane druhej. Jedinou výnimkou z tejto zásady je, ako už bolo uvedené, že význam cieľa sledovaného prístupom presahuje význam cieľa, ktorý odôvodňuje uchovávanie.

67.

Opačný názor by znamenal narušenie systému záruk v smernici 2002/58: práva, ktoré zaručuje, by mohli byť predmetom závažných zásahov mimo prípadov uvedených v jej článku 15 a podmienok stanovených v judikatúre Súdneho dvora.

68.

Vzdanie sa práva na dôvernosť komunikácie je legitímne prípustné len vzhľadom na konkrétny cieľ všeobecného záujmu, ktorý sleduje. Zákonnosť prístupu k uchovávaným údajom sa preto musí overiť v každom jednotlivom prípade, pričom sa musí zvážiť závažnosť prípadu, ktorú predstavuje na jednej strane, a dôležitosť cieľa všeobecného záujmu, ktorému musí tento zásah slúžiť na strane druhej.

69.

Doteraz som uviedol, čo považujem za najvhodnejšie na rozhodnutie o samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a to poskytnutím výkladu smernice 2002/58 vnútroštátnemu súdu, ako to požaduje.

72.

Za predpokladu, že údaje, o aké ide v tejto veci, neboli získané na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ale priamo orgánmi informačnej služby členského štátu v rámci trestného konania, by bol scenár odlišný.

73.

V takom prípade by sa uplatnili pravidlá vnútroštátneho práva bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie smernice 2016/680, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov získaných v rámci vyšetrovania trestného činu. Zastávam názor, že činnosť orgánov informačnej služby v prípadoch, ako je tento, spadá do pôsobnosti smernice 2016/680. To sa potvrdilo na pojednávaní.

74.

Pripomenul som, ( 39 ) že:

–

„ochrana, ktorú poskytuje režim tvorený oboma predpismi, je založená na zásadách zákonnosti, spravodlivosti, transparentnosti a – v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec – na zásade prísneho obmedzenia získavania údajov a ich spracúvania na účely stanovené právnymi predpismi“,

–

„článok 5 ods. 1 písm. b) všeobecného nariadenia o ochrane údajov konkrétne stanovuje, že údaje musia byť ‚získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmito účelmi ‘. Podobne je sformulovaný aj článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2016/680 ako lex specialis “,

–

Musím však pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 2 smernice 2016/680 „spracúvanie tým istým alebo iným prevádzkovateľom na ktorýkoľvek z účelov stanovených v článku 1 ods. 1, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú, je povolené, pokiaľ:

–

je prevádzkovateľ oprávnený na spracúvanie takýchto osobných údajov na tento účel v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu, a

–

spracúvanie je nevyhnutné a primerané takémuto inému účelu v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu“.

78.

79.

Pokiaľ ide o prvú z dvoch požiadaviek tohto ustanovenia, bude splnená len vtedy, ak právo členského štátu bude mať formu zákona, ( 42 ) ktorý upraví, kedy je prevádzkovateľ oprávnený spracúvať osobné údaje. Tento zákon musí okrem toho obsahovať záväzné, jasné a presné pravidlá. ( 43 )

80.

To je však samozrejme otázka, ktorú musí overiť vnútroštátny súd po analýze § 177 CEC, § 19 ods. 3 LIC a odporúčaní generálnej prokuratúry. ( 44 ) Na základe týchto údajov bude musieť posúdiť, do akej miery vnútroštátne právo umožňuje, aby sa informácie získané v rámci trestného konania mohli za určitých podmienok použiť pri vyšetrovaní disciplinárnych priestupkov. Pri tomto overení môžu byť užitočné úvahy uvedené v rozsudku ESĽP Adomaitis ( 45 ).

81.

Pokiaľ ide o druhú požiadavku, vnútroštátny súd bude musieť posúdiť, či pri spracúvaní údajov, o aké ide v prejednávanej veci, bol zásah nevyhnutný a primeraný. ( 46 )

2. Použitie údajov podľa článku 9 smernice 2016/680

83.

Podľa článku 9 ods. 1 smernice 2016/680 sa osobné údaje získané príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 tejto smernice môžu spracúvať na iné účely, ako sú účely stanovené v článku 1 ods. 1, ak je takéto spracúvanie prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu. V tomto prípade sa uplatňuje GDPR, pokiaľ sa spracúvanie vykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie. ( 49 )

84.

V prípade, že by vnútroštátny súd považoval článok 4 ods. 2 smernice 2016/680 za neuplatniteľný, bude musieť uplatniť GDPR. V súlade s týmto nariadením bude musieť objasniť, či je okrem zákonného ustanovenia splnená aspoň jedna z podmienok zákonnosti spracúvania osobných údajov, ktoré sú taxatívne uvedené v jeho článku 6 ods. 1.

V. Návrh

2.

Subsidiárne:

Článok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, v spojení s článkami 6 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, v zmysle článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby sa v správnom disciplinárnom konaní použili osobné údaje, ktoré orgán verejnej moci získal zákonne a priamo pri trestnom vyšetrovaní, za predpokladu, že v súlade s jasnými, presnými a záväznými pravidlami vnútroštátneho práva toto konanie a vyšetrovanie spolu súvisia, a pokiaľ použitie údajov má legitímny účel a je nevyhnutné a primerané, čo prináleží určiť súdnemu orgánu.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

( 7 ) Zákon Litovskej republiky o elektronických komunikáciách v znení zákona č. IX‑2135 z 15. apríla 2004, zmeneného zákonom č. XIII‑2172 zo 6. júna 2019; ďalej len „LCE“.

( 8 ) Údaje uvedené v tejto prílohe („Kategórie údajov, ktoré si vyžadujú ochranu“) sú údaje potrebné na identifikáciu zdroja a adresáta komunikácie, jej dátumu, času a trvania, typu komunikácie a lokalizáciu komunikačného zariadenia (vrátane mobilnej komunikácie) užívateľov.

( 9 ) Zákon Litovskej republiky o kriminálnom spravodajstve v znení zákona č. XI‑2234 z 2. októbra 2012, zmeneného zákonom č. XIII‑1837 z 20. decembra 2018; ďalej len „LIC“.

( 10 ) Na označenie orgánov, ktoré vykonávajú príslušné vyšetrovania, budem používať výraz „informačné“ a nie „spravodajské“.

( 11 ) Trestný poriadok Litovskej republiky zo 14. marca 2002 v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej; ďalej len „CEC“.

( 18 ) Jednoznačný odkaz na smernicu 2002/58 vo výrokovej časti rozhodnutia vnútroštátneho súdu a chýbajúca zmienka o smernici 2016/680 v jeho odôvodnení svedčia o rovnakom postoji. Nič to však nemení na tom, že Súdny dvor môže bez toho, aby prekročil hranice otázky, poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné usmernenia na účel jeho rozhodnutia, prípadne sa odvolať na iné normy práva Únie. V tejto súvislosti pozri rozsudok z 18. septembra 2019, VIPA ( C‑222/18 , EU:C:2019:751 , bod 50 a citovaná judikatúra).

( 19 ) Bod 35 uznesenia vnútroštátneho súdu. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 20 ) Nie je preto potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril k zákonnosti týchto predchádzajúcich operácií. Ak by tak urobil, musel by zopakovať, že prístup k údajom, ktoré majú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, možno udeliť len vtedy, ak je ich uchovávanie v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58. Pozri v tomto zmysle rozsudok La Quadrature du Net, bod 167. Toto ustanovenie, ktoré sa vykladá v spojení s článkami 7, 8, 11 a článkom 52 ods. 1 Charty, bráni legislatívnym opatreniam, ktoré na tieto účely stanovujú preventívne všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a polohe (rozsudok La Quadrature du Net, bod 168).

( 21 ) V záverečnej časti týchto návrhov sa k nej vrátim len okrajovo.

( 22 ) Rozsudok La Quadrature du Net, bod 129.

( 23 ) Rozsudok La Quadrature du Net, bod 131 a citovaná judikatúra.

( 30 ) Uznesenie vnútroštátneho súdu, bod 46 na konci.

( 31 ) V rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), 18. januára 2022, Adomaitis v. Litva (CE:ECHR:2022:0118JUD001483318; ďalej len „rozsudok ESĽP Adomaitis“), ktorý sa týkal odpočúvania elektronickej komunikácie v súvislosti s pokračujúcim zneužívaním právomoci zo strany riaditeľa väznice, sa na účel posúdenia tejto rovnocennosti poskytujú usmernenia.

( 32 ) V zásade nemožno stotožňovať skutky, za ktoré možno uložiť sankcie a ktoré sa stíhajú v trestnom konaní na jednej strane, a čisto etické pochybenia, ktorých postih sa formalizuje v disciplinárnom konaní na strane druhej. Trestné konanie a disciplinárne konanie sa odlišujú, pokiaľ ide o ich predmet, svojou povahou a závažnosťou stíhaného konania. Rozdielnosť konaní je na tento účel ukazovateľom rôznej závažnosti ich príslušných cieľov.

( 39 ) Návrhy prednesené vo veci Inspektor v Inspektorata, body 36 až 39.

( 40 ) Požiadavku „zákonnosti“ vyžaduje článok 5 ods. 1 písm. a) GDPR [článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 2016/680], pričom jej podmienky sú uvedené v článku 6 tohto nariadenia. Na účely prejednávanej veci a v súlade s písmenom e) tohto posledného uvedeného ustanovenia musí byť spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi (samotného spracúvania).

( 41 ) Rozsudok z 8. decembra 2022, Inspektor v Inspektorata kam Visshia sadeben savet (Účely spracúvania osobných údajov – Trestné stíhanie), ( C‑180/21 , EU:C:2022:967 ); ďalej len „rozsudok Inspektor v Inspektorata“.

( 42 ) Súhlasím s Komisiou, že vzhľadom na to, že ďalšie použitie osobných údajov získaných počas trestného vyšetrovania predstavuje zásah do základných práv zaručených článkami 7 a 8 Charty, podľa článku 52 ods. 1 Charty je nevyhnutné, aby bolo stanovené zákonom.

( 43 ) Bod 51 vyššie.

( 44 ) Poznámka pod čiarou 12 vyššie.