← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·30.3.2023

C-162/22

ECLI:EU:C:2023:266

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CC0162

62022CC0162

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 30. marca 2023 ( 1 )

Vec C‑162/22

A. G.,

za účasti:

Lietuvos Respublikos generalinė prokuratūra

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Telekomunikácie – Spracúvanie osobných údajov – Smernica 2002/58/ES – Rozsah pôsobnosti – Článok 15 ods. 1 – Prístup k údajom uchovávaným poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a získaným v rámci prípravného konania – Následné použitie údajov pri vyšetrovaní pochybení úradníka“

1.

Podstatou tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zistiť, či určité osobné údaje získané počas trestného vyšetrovania môžu byť následne použité v správnom disciplinárnom konaní proti úradníkovi v štátnej službe.

2.

Odpoveď na túto otázku poskytuje Súdnemu dvoru novú príležitosť vyjadriť sa k pôsobnosti smernice 2002/58/ES ( 2 ) na jednej strane a smernice (EÚ) 2016/680 ( 3 ) a nariadenia (EÚ) 2016/679 ( 4 ) na strane druhej.

3.

Pokiaľ ide o smernicu 2002/58, Súdny dvor už vytvoril ustálenú judikatúru týkajúcu sa prípadov a podmienok, za ktorých môžu členské štáty obmedziť rozsah práv a povinností, ktoré smernica stanovuje. ( 5 )

I. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica 2002/58

4.

Článok 1 s názvom „Rozsah platnosti a cieľ“ znie:

„1. Táto smernica harmonizuje ustanovenia členských štátov požadované na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd a najmä práva na súkromie, z hľadiska spracovávania osobných údajov v elektronickom komunikačnom sektore a zabezpečenia voľného pohybu takých údajov a elektronického komunikačného zariadenia a služieb v spoločenstve.

2. Ustanovenia tejto smernice [spresňujú] a dopĺňajú smernicu 95/46/ES [ ( 6 ) ] na účely uvedené v odseku 1. Okrem toho poskytujú ochranu legitímnych záujmov účastníkov, ktorí sú právnickými osobami.

3. Táto smernica sa nevzťahuje na činnosti, ktoré sú mimo pôsobnosti [ZFEÚ], ako sú činnosti podľa hlavy V a VI Zmluvy o Európskej únii [ZEÚ], a v žiadnom prípade na činnosti týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane ekonomického blahobytu štátu, keď sa činnosti týkajú záležitostí bezpečnosti štátu) a činnosti v oblasti trestného práva.“

5.

Článok 5 s názvom „Dôvernosť správy“ ods. 1 stanovuje:

„Členské štáty vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia dôvernosť správ a príslušných prevádzkových dát prenášaných pomocou verejnej komunikačnej siete a verejne dostupných elektronických komunikačných sietí. Zakážu najmä počúvanie, odpočúvanie a iné druhy narušovania alebo dohľadu nad správami a príslušnými prevádzkovými dátami zo strany iných osôb než sú užívatelia bez súhlasu príslušných užívateľov, pokiaľ to nie je zákonne oprávnené v súlade s článkom 15 ods. 1 Tento odsek nebráni technickému uloženiu, ak je to potrebné s cieľom prenosu správy, bez vplyvu na princíp dôvernosti.“

6.

Článok 15 s názvom „Uplatňovanie niektorých ustanovení smernice 95/46/ES“ uvádza:

„1. Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností uvedených v článku 5, článku 6, článku 8 ods. 1, 2, 3 a 4 a článku 9 tejto smernice, ak také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávnené používanie elektronického komunikačného systému podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES. Na tento účel členské štáty môžu, medzi iným, prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie údajov na limitované obdobie, oprávnené z dôvodov stanovených v tomto odseku. Všetky opatrenia uvedené v tomto odseku musia byť v súlade so všeobecnými princípmi práva spoločenstva vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 [ZEÚ].

2. Ustanovenia kapitoly III smernice 95/46/ES o právnych opravných prostriedkov, záväznosti a sankciách platia vo vzťahu k ustanoveniam prijatým podľa tejto smernice a vo vzťahu k právam jednotlivcov vyplývajúcim z tejto smernice.

…“

2. GDPR

7.

Článok 2 s názvom „Vecná pôsobnosť“ stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:

a)

v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie;

d)

príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

…“

8.

Článok 5 s názvom „Zásady spracúvania osobných údajov“ uvádza:

„1. Osobné údaje musia byť:

b)

získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmito účelmi; ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či štatistické účely sa v súlade s článkom 89 ods. 1 nepovažuje za nezlučiteľné s pôvodnými účelmi (‚obmedzenie účelu‘);

…“

9.

Článok 6 s názvom „Zákonnosť spracúvania“ stanovuje:

„1. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

e)

spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

3. Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

a)

v práve Únie alebo

b)

v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa.

4. Ak spracúvanie na iné účely ako na účely, na ktoré boli osobné údaje získavané, nie je založené na súhlase dotknutej osoby alebo na práve Únie alebo práve členského štátu, ktoré predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na ochranu cieľov uvedených v článku 23 ods. 1, prevádzkovateľ na zistenie toho, či je spracúvanie na iný účel zlučiteľné s účelom, na ktorý boli osobné údaje pôvodne získané, okrem iného zohľadní:

a)

akékoľvek prepojenie medzi účelmi, na ktoré sa osobné údaje získali, a účelmi zamýšľaného ďalšieho spracúvania;

b)

okolnosti, za akých sa osobné údaje získali, najmä týkajúce sa vzťahu medzi dotknutými osobami a prevádzkovateľom;

c)

povahu osobných údajov, najmä či sa spracúvajú osobitné kategórie osobných údajov podľa článku 9 alebo osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10;

d)

možné následky zamýšľaného ďalšieho spracúvania pre dotknuté osoby;

…“

3. Smernica 2016/680

10.

Článok 1 s názvom „Predmet úpravy a ciele“ ods. 1 uvádza:

„1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.“

11.

Článok 2 s názvom „Rozsah pôsobnosti“ ods. 1 stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1.“

12.

Článok 4 s názvom „Zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov“ uvádza:

„1. Členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:

b)

získané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú byť spracúvané spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi;

2. Spracúvanie tým istým alebo iným prevádzkovateľom na ktorýkoľvek z účelov stanovených v článku 1 ods. 1, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú, je povolené, pokiaľ:

a)

je prevádzkovateľ oprávnený na spracúvanie takýchto osobných údajov na tento účel v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu; a

b)

spracúvanie je nevyhnutné a primerané takémuto inému účelu v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu.

…“

13.

Článok 9 s názvom „Osobitné podmienky spracúvania“ ods. 1 stanovuje:

„Osobné údaje získané príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 sa nesmú spracúvať na iné účely, ako sú účely stanovené v článku 1 ods. 1, s výnimkou prípadu, keď je takéto spracúvanie prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu. Ak sa osobné údaje spracúvajú na takéto iné účely, uplatňuje sa [GDPR], pokiaľ sa spracúvanie nevykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.“

B.

Vnútroštátne právo

1. Lietuvos Respublikos elektroninių ryšių įstatymas ( 7 )

14.

Ustanovenie § 65 ods. 2 ukladá poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť uchovávať údaje uvedené v prílohe 1 k tomuto zákonu a v prípade potreby ich sprístupniť príslušným orgánom na účely ich použitia v boji proti závažnej trestnej činnosti. ( 8 )

15.

Podľa § 77 ods. 1 musia poskytovatelia elektronických komunikačných služieb poskytnúť príslušným orgánom informácie, ktoré majú legálne k dispozícii a ktoré sú potrebné najmä na predchádzanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov.

16.

V súlade s § 77 ods. 4 musia poskytovatelia elektronických komunikačných služieb technicky umožniť kontrolu obsahu informácií prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí najmä spravodajským orgánom monitorujúcim trestnú činnosť a orgánom činným v trestnom konaní, a to v súlade s postupmi ustanovenými trestným poriadkom, ak existuje odôvodnené súdne rozhodnutie alebo iný právny základ stanovený zákonom.

2. Lietuvos Respublikos kriminalinės žvalgybos įstatymas ( 9 )

17.

Podľa § 6 ods. 3 bodu 1 môžu vyšetrovacie orgány ( 10 ) zhromažďovať informácie od poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ak sú splnené podmienky stanovené v samotnom LIC, a na základe predchádzajúceho povolenia prokurátora alebo súdneho orgánu.

18.

V súlade s § 8 ods. 1 a 3 majú orgány činné v trestnom konaní konať ihneď po získaní informácií o príprave alebo spáchaní veľmi závažného, závažného alebo relatívne závažného trestného činu a ak sa vyšetrovaním zistí existencia trestného činu, trestné stíhanie sa začne okamžite.

19.

Podľa § 19 ods. 1 bodu 5 informácie z vyšetrovania trestných činov možno použiť v prípadoch stanovených v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia a v iných prípadoch stanovených zákonom.

20.

Podľa § 19 ods. 3 informácie o skutočnostiach, ktoré majú znaky korupčného trestného činu, možno po dohode s prokuratúrou odtajniť a použiť v rámci vyšetrovania disciplinárnych alebo služobných priestupkov.

3. Lietuvos Respublikos baudžiamojo proceso kodeksas ( 11 )

21.

Podľa § 154 („Kontrola, zaznamenávanie a uchovávanie informácií prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí“) ods. 1 sa stanovuje, že na základe rozhodnutia sudcu v prípravnom konaní, vydaného na žiadosť prokurátora, môže vyšetrovateľ odpočúvať rozhovory prenášané elektronickými komunikačnými sieťami, zhotovovať ich prepisy, ako aj kontrolovať, zaznamenávať a uchovávať iné informácie prenášané elektronickými komunikačnými sieťami, ak je dôvodné domnievať sa, že sa tým získajú údaje týkajúce sa veľmi závažnej alebo závažnej trestnej činnosti, ktorá sa pripravuje alebo pácha, alebo ku ktorej došlo, alebo mierne závažnej trestnej činnosti, alebo menej závažnej trestnej činnosti.

22.

Podľa § 177 („Zákaz sprístupňovania údajov z vyšetrovania uskutočneného v rámci prípravného konania“) ods. 1 sa stanovuje, že údaje z vyšetrovania sú dôverné a že až do prejednania veci súdom môžu byť tieto údaje sprístupnené len so súhlasom prokuratúry a v rozsahu, v akom je to uznané za opodstatnené . ( 12 )

II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálna otázka

23.

Lietuvos Respublikos generalinė prokuratūra (Generálna prokuratúra Litovskej republiky; ďalej len „generálna prokuratúra“) začala interné vyšetrovanie činnosti A. G., vtedajšieho prokurátora Apygardos prokuratūra (krajská prokuratúra), a to v súvislosti s podozrením z porušenia povinností pri výkone jeho funkcie.

24.

Komisia generálnej prokuratúry konštatovala, že A. G. porušil svoje povinnosti pri výkone funkcie, a navrhla mu uložiť disciplinárny trest spočívajúci v odvolaní z funkcie.

25.

Toto správanie uvedeného prokurátora bolo preukázané na základe informácií získaných z administratívneho spisu, ktoré vyplynuli z činnosti orgánov informačnej služby, z vysvetlení iných úradníkov a odvolateľa, ako aj zo zistení z dvoch vyšetrovaní uskutočnených v rámci prípravného konania.

26.

Konkrétne išlo o telefonickú komunikáciu medzi A. G. a právnym zástupcom podozrivej osoby počas vyšetrovania v prípravnom konaní, ktoré viedol A. G. v súvislosti s prípadmi, v ktorých tento právny zástupca vystupoval ako obhajca. ( 13 )

27.

Sledovanie a zaznamenávanie informácií prenášaných elektronickými komunikačnými sieťami bolo povolené na základe súdnych príkazov.

28.

Generálny prokurátor uložil A. G. trest spočívajúci v odvolaní z funkcie, proti ktorému posledný uvedený podal žalobu na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva), ktorou sa domáhal jeho zrušenia.

29.

Žaloba bola zamietnutá rozsudkom zo 16. júla 2021, pričom prvostupňový súd konštatoval, že postup orgánov informačnej služby bol zákonný, rovnako ako aj použitie údajov získaných týmito orgánmi v rámci disciplinárneho konania.

30.

A. G. podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorý sa obrátil na Súdny dvor s touto prejudiciálnou otázkou:

„Má sa článok 15 ods. 1 smernice… 2002/58/ES… v spojení s článkami 7, 8, 11 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie [Charta] vykladať v tom zmysle, že zakazuje príslušným orgánom verejnej moci používať údaje uchovávané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, z ktorých je možné zistiť informácie o komunikácii uskutočnenej užívateľom prostriedku elektronickej komunikácie, a údaje o jeho osobe, pri vyšetrovaní korupčného správania pri výkone funkcie, bez ohľadu na to, či bol v tejto konkrétnej veci povolený prístup k týmto údajom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania závažným hrozbám pre verejnú bezpečnosť?“

III. Konanie na Súdnom dvore

31.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 3. marca 2022.

32.

Písomné pripomienky predložili A. G., česká, estónska, maďarská, írska, talianska a litovská vláda, ako aj Európska komisia.

33.

Na pojednávaní konanom 2. februára 2023 sa zúčastnili A. G., francúzska, maďarská, írska a litovská vláda, ako aj Komisia.

IV. Analýza

A.

Prípustnosť. Vymedzenie odpovede na prejudiciálnu otázku

34.

Vnútroštátnym súdom je správny súd, ktorý je príslušný aj na súdne preskúmanie správnych rozhodnutí. Takýto charakter má aj rozhodnutie generálneho prokurátora, ktorý uložil úradníkovi krajskej prokuratúry trest spočívajúci v odvolaní z funkcie za skutky zakladajúce nesprávny úradný postup.

35.

Spor sa teda netýka rozhodnutí trestných súdnych orgánov. Aj keď tieto rozhodnutia existujú súčasne so správnym (disciplinárnym) konaním, ktoré viedlo k odvolaniu z funkcie, ( 14 ) je dôležité zdôrazniť, že spor vzniká len v súvislosti s týmto konaním.

36.

Vzhľadom na už vyššie uvedené je v rozhodnutí vnútroštátneho súdu určitá nepresnosť, pokiaľ ide o skutkové okolnosti sporu, ktoré predurčujú kontext, do ktorého je zasadená prejudiciálna otázka.

37.

Ako zdôraznila česká vláda a Komisia, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je možné s istotou určiť, či príslušné orgány: a) sa obrátili na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb s cieľom získať sporné údaje; alebo b) samy priamo získali tieto údaje.

38.

Táto otázka nie je v žiadnom prípade zanedbateľná. Od nej závisí, ktorá právna úprava Únie je relevantná na zodpovedanie prejudiciálnej otázky. V závislosti od toho, či k udalostiam došlo takým alebo onakým spôsobom, sa má uplatniť:

smernica 2002/58, ak získané údaje vyplývajú z povinnosti spracúvania uloženej poskytovateľom elektronických komunikačných služieb; alebo

smernica 2016/680, ak údaje boli získané priamo orgánom verejnej moci, bez toho, aby sa týmto poskytovateľom ukladali povinnosti.

39.

V tomto druhom prípade by sa ochrana osobných údajov riadila vnútroštátnym právom bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie smernice 2016/680. ( 15 ) Prejudiciálna otázka by teda tým, že by kládla dôraz na smernicu 2002/58, prijala nevhodný prístup.

40.

Maďarská vláda, ktorá je presvedčená o tom, že osobné údaje boli získané prostredníctvom odpočúvania telefonických hovorov uskutočneného orgánmi informačnej služby, spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keďže smernica 2002/58 by bola z uvedeného dôvodu neuplatniteľná.

41.

Podľa názoru Komisie

smernica 2016/680 by sa uplatnila v rozsahu, v akom by na účely ďalšieho vyšetrovania išlo o použitie osobných údajov získaných a uchovávaných priamo orgánmi v rámci predchádzajúceho vyšetrovania trestného činu,

smernica 2002/58 by sa uplatnila, ako uviedol vnútroštátny súd, ( 16 ) ak by aspoň niektoré údaje boli získané a uchovávané na základe vnútroštátneho predpisu prijatého podľa článku 15 ods. 1 tejto smernice. Smernica 2002/58 je teda relevantná na rozhodnutie sporu.

42.

Súhlasím s týmto prístupom Komisie, ktorý navyše ako jediný umožňuje prekonať (odôvodnenú) zdržanlivosť, ktorú vyvoláva návrh na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ ide o jeho prípustnosť.

43.

Pri takto chápanej prejudiciálnej otázke relevantnosť smernice 2002/58 na jej zodpovedanie:

vyplýva z predpokladu, ktorý je vlastný každému návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ ide o potrebu jeho podania, za ktorú zodpovedá súd, ktorý ho navrhuje, ( 17 )

možno akceptovať, ak sa od Súdneho dvora požaduje len výklad tejto smernice 2002/58, ktorú súd považuje za kľúčovú na vyriešenie sporu. ( 18 )

44.

Podľa vnútroštátneho súdu sú totiž v spore, o ktorom má rozhodnúť, relevantné:

„(i)

prístup k údajom uchovávaným poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb , a to nielen na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť, a

(ii)

využívanie uchovávaných údajov získaných na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť pri vyšetrovaní korupčného správania pri výkone funkcie“ ( 19 ).

45.

Zdá sa teda, že všetko nasvedčuje tomu, že okrem možnej existencie osobných údajov, ktorých spracúvanie nemôže spadať do pôsobnosti smernice 2002/58 (ale do pôsobnosti smernice 2016/680), vyšetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu sankcie, využilo osobné údaje získané od poskytovateľov elektronických komunikačných služieb.

46.

Odpoveď Súdneho dvora sa musí obmedziť na žiadosť vnútroštátneho súdu tak, ako ju tento súd položil. Je preto potrebné objasniť, či osobné údaje získané a spracúvané na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 v rámci trestného vyšetrovania môžu byť následne použité v (správnom) disciplinárnom konaní proti úradníkovi v služobnom pomere.

47.

Pri takto vymedzenom znení návrhu na začatie prejudiciálneho konania je opakom toho, čo bolo práve uvedené, to, že do pôsobnosti tohto návrhu nepatria tieto otázky:

v prvom rade otázky, ktoré sa týkajú zákonnosti pôvodného získania osobných údajov na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58. Otázka vnútroštátneho súdu sa obmedzuje na ďalšie použitie týchto údajov v disciplinárnom konaní bez toho, aby bola spochybnená zákonnosť ich pôvodného získania, ( 20 )

v druhom rade otázky, ktoré sa týkajú použitia údajov získaných a spracúvaných priamo orgánmi verejnej moci v rámci predchádzajúcich trestných vyšetrovaní. Ani pokiaľ ide o túto otázku, ktorá patrí do pôsobnosti vnútroštátneho práva a smernice 2016/680, vnútroštátny súd nemá žiadne pochybnosti.

48.

Stručne povedané, v nasledujúcich úvahách vo veci samej budem musieť ponechať bokom výklad smernice 2016/680. ( 21 ) Pokiaľ ide o smernicu 2002/58, obmedzujú sa na použitie osobných údajov získaných na jej základe spracovateľskými operáciami, ktorých pôvodná zákonnosť sa predpokladá, keďže v spore nie je spochybnená.

B.

O veci samej

1. Zhrnutie judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa uplatnenia smernice 2002/58

49.

Z článku 15 ods. 1 prvej vety smernice 2002/58 vyplýva, že členské štáty môžu prijať opatrenie, ktoré sa odchyľuje od princípu dôvernosti zakotveného v článku 5 ods. 1 tejto smernice, ak je „nevyhnutné, vhodné a primerané v demokratickej spoločnosti“ a „prísne“ proporcionálne vo vzťahu k zamýšľanému účelu. ( 22 )

50.

Možnosť členských štátov odôvodniť obmedzenie práv a povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 9 smernice 2002/58 treba posudzovať z hľadiska závažnosti zásahu, ktorý spôsobí takéto obmedzenie, a overenia, či je dôležitosť cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením priamo úmerná takejto závažnosti. ( 23 )

51.

„Na účely splnenia požiadavky proporcionality musí vnútroštátna právna úprava stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať rozsah a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sú dotknuté, mali dostatočné záruky umožňujúce účinne chrániť tieto údaje pred rizikami zneužitia. Táto právna úprava musí byť podľa vnútroštátneho práva právne záväzná a musí najmä vymedziť okolnosti a podmienky, za akých možno prijať opatrenie upravujúce spracúvanie takýchto údajov…“ ( 24 ).

52.

Pokiaľ ide o ciele všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť opatrenie prijaté na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, v súlade so zásadou proporcionality existuje hierarchia medzi týmito cieľmi v závislosti od ich dôležitosti: dôležitosť cieľa sledovaného takýmto opatrením musí byť priamo úmerná závažnosti zásahu. ( 25 )

53.

V tejto hierarchii cieľov ochrana národnej bezpečnosti v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ presahuje význam ostatných cieľov uvedených v článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, teda obrany, verejnej bezpečnosti alebo predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov alebo neoprávneného používania elektronického komunikačného systému. Cieľ boja proti trestnej činnosti vo všeobecnosti, hoci aj závažnej, a ochrany verejnej bezpečnosti patrí do tejto druhej kategórie. ( 26 )

54.

Z tejto kategorizácie cieľov vyplýva, že:

cieľ ochrany národnej bezpečnosti, ktorý je v hierarchickom poradí uvedenom Súdnym dvorom na prvom mieste, umožňuje zásahy takej závažnosti, aké predstavujú legislatívne opatrenia, ktoré umožňujú uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť uchovávať všeobecným a nediferencovaným spôsobom údaje o prenose dát a polohe, ( 27 )

ďalší dôležitý cieľ, a to boj proti závažnej trestnej činnosti, môže odôvodniť také zásahy, ako je napríklad cielené uchovávanie údajov o prenose dát a polohe alebo IP adries pridelených zdroju spojenia na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné. ( 28 )

2. Uplatnenie tejto judikatúry v rámci tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania

55.

Podľa vnútroštátneho súdu boli sporné údaje získané prostredníctvom závažného zásahu do práv zaručených článkami 7, 8 a 11 Charty. ( 29 )

56.

Opakujem, že tu nejde o skúmanie pôvodnej zákonnosti získania týchto údajov, teda o posúdenie toho, či bol zásah dostatočne odôvodnený vzhľadom na závažnosť trestného činu, proti ktorému sa malo zakročiť.

57.

K týmto dvom bodom (závažnosť zásahu a závažnosť porušenia) sa vnútroštátny súd vyjadril spôsobom, ktorý nie je spochybnený v konaní vo veci samej, a preto nie sú relevantné pre návrh na začatie prejudiciálneho konania.

58.

V prejednávanej veci je podľa slov vnútroštátneho súdu dôležité určiť, či tieto údaje: a) možno použiť aj v ďalších vyšetrovaniach, ktorých cieľom je boj proti trestnej činnosti vo všeobecnosti (za predpokladu, že do tejto oblasti spadá konanie, ktoré je predmetom spornej disciplinárnej sankcie); alebo b) možno použiť len pri vyšetrovaniach zameraných na boj proti závažnej trestnej činnosti.

59.

Česká a írska vláda preskúmali, či si konanie, o ktorom sa rozhoduje pred vnútroštátnym súdom, zasluhuje alebo nezasluhuje, aby sa považovalo za „závažný trestný čin“, pričom dospeli ku kladnému záveru.

60.

Podľa môjho názoru však Súdnemu dvoru neprináleží rozhodovať o tejto otázke, keďže kvalifikácia konania patrí do právomoci vnútroštátneho súdu.

61.

Vnútroštátny súd uvádza, že ak by použitie údajov získaných závažným zásahom do základných práv mohlo byť odôvodnené len bojom proti závažnej trestnej činnosti a predchádzaním závažným hrozbám pre verejnú bezpečnosť, tieto údaje by nemohli byť použité pri vyšetrovaní disciplinárnych priestupkov súvisiacich s korupciou. ( 30 ) Teda pri vyšetrovaní, o aké ide v prejednávanej veci.

62.

Na základe tohto posúdenia je dôležité určiť, či disciplinárne priestupky, na ktorých stíhanie sa majú použiť určité osobné údaje, musia byť z hľadiska svojej závažnosti kvalitatívne rovnocenné s trestnými činmi, ktoré odôvodňujú získanie týchto údajov. ( 31 )

63.

Litovská vláda na pojednávaní uznala, že k odvolaniu z funkcie došlo z dôvodu etického pochybenia sankcionovaného prokurátora. Posúdenie, či toto pochybenie (únik informácií z vyšetrovania uskutočneného v rámci prípravného konania) možno prirovnať k závažnému trestnému činu, alebo môže predstavovať vážne riziko pre ochranu verejnej bezpečnosti, závisí od súboru faktorov, ktoré môže overiť len vnútroštátny súd. ( 32 )

64.

Počas pojednávania sa viackrát spomínal boj proti korupcii ako fenomén, ktorý je základom konania, o aké ide v prejednávanej veci. Diskusia o tejto otázke by si vyžadovala niekoľko objasnení v záujme prísnosti vyžadovanej vo všetkých prejavoch sankčnej právomoci štátu. Bolo by potrebné napríklad určiť, či sa pojem „korupcia“ používa vo všeobecnom zmysle, alebo sa vzťahuje na konkrétny druh správania, do ktorého by bolo z abstraktného hľadiska možno prehnané zahrnúť samotné porušenie povinnosti mlčanlivosti, ak nie je sprevádzané zodpovedajúcou výhodou v prospech úradníka. ( 33 )

65.

V každom prípade, ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že porušenie profesijnej etiky, za ktoré bola v predmetnej veci uložená sankcia, je menej závažné ako trestný čin, ktorého vyšetrovanie odôvodnilo opatrenie prijaté na základe článku 15 smernice 2002/58, odpoveď na jeho prejudiciálnu otázku vyplýva z týchto konštatovaní Súdneho dvora:

„prístup k údajom o prenose dát a polohe uchovávaným poskytovateľmi na základe opatrenia prijatého podľa článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ktoré sa musí uskutočniť pri úplnom rešpektovaní podmienok vyplývajúcich z judikatúry, ktorá vykladala smernicu 2002/58, možno v zásade odôvodniť len cieľom všeobecného záujmu, ktorý bol týmto poskytovateľom uložený. Inak je to len vtedy, ak význam cieľa sledovaného prístupom prekračuje význam cieľa, ktorý odôvodňuje uchovávanie“ ( 34 ),

„predovšetkým… prístup k takýmto údajom na účely stíhania a sankcionovania bežného trestného činu nemožno v žiadnom prípade povoliť, ak bolo uchovávanie týchto údajov odôvodnené cieľom boja proti závažnej trestnej činnosti alebo a fortiori ochranou národnej bezpečnosti“ ( 35 ).

66.

V tomto ohľade sa teda uplatňuje akási zásada ekvivalencie medzi cieľmi všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú získanie osobných údajov na jednej strane, a cieľmi, ktoré odôvodňujú ich ďalšie použitie na strane druhej. Jedinou výnimkou z tejto zásady je, ako už bolo uvedené, že význam cieľa sledovaného prístupom presahuje význam cieľa, ktorý odôvodňuje uchovávanie.

67.

Opačný názor by znamenal narušenie systému záruk v smernici 2002/58: práva, ktoré zaručuje, by mohli byť predmetom závažných zásahov mimo prípadov uvedených v jej článku 15 a podmienok stanovených v judikatúre Súdneho dvora.

68.

Vzdanie sa práva na dôvernosť komunikácie je legitímne prípustné len vzhľadom na konkrétny cieľ všeobecného záujmu, ktorý sleduje. Zákonnosť prístupu k uchovávaným údajom sa preto musí overiť v každom jednotlivom prípade, pričom sa musí zvážiť závažnosť prípadu, ktorú predstavuje na jednej strane, a dôležitosť cieľa všeobecného záujmu, ktorému musí tento zásah slúžiť na strane druhej.

69.

Nemožno prijať výklad smernice 2002/58, podľa ktorého po poskytnutí prístupu v pôvodnom prípade, kde to bolo riadne odôvodnené, existuje možnosť ďalšieho prístupu (v skutočnosti opätovné použitie získaných údajov) na základe cieľa, ktorý je hierarchicky nižší, než je cieľ pôvodného prípadu.

70.

Na tento účel požiadavky na pôvodný prístup (vrátane požiadaviek, ktoré požaduje Súdny dvor, pokiaľ ide o jeho povolenie) ( 36 ) možno uplatniť aj na neskoršie použitie tých istých údajov inými orgánmi.

C.

Subsidiárne: vplyv smernice 2016/680

71.

Doteraz som uviedol, čo považujem za najvhodnejšie na rozhodnutie o samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a to poskytnutím výkladu smernice 2002/58 vnútroštátnemu súdu, ako to požaduje.

72.

Za predpokladu, že údaje, o aké ide v tejto veci, neboli získané na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ale priamo orgánmi informačnej služby členského štátu v rámci trestného konania, by bol scenár odlišný.

73.

V takom prípade by sa uplatnili pravidlá vnútroštátneho práva bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie smernice 2016/680, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov získaných v rámci vyšetrovania trestného činu. Zastávam názor, že činnosť orgánov informačnej služby v prípadoch, ako je tento, spadá do pôsobnosti smernice 2016/680. To sa potvrdilo na pojednávaní.

74.

Ako som uviedol vo svojich návrhoch prednesených vo veci Inspektor v Inspektorata kam Visshia sadeben savet (Účel spracúvania osobných údajov –Trestné vyšetrovanie) ( 37 ), „[GDPR] a smernica 2016/680 tvoria koherentný systém, v ktorom:

cieľom všeobecného nariadenia o ochrane údajov je stanoviť všeobecné pravidlá na ochranu fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov,

smernicou 2016/680 sa zavádzajú osobitné pravidlá týkajúce sa spracúvania týchto údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce“ ( 38 ).

75.

Pripomenul som, ( 39 ) že:

„ochrana, ktorú poskytuje režim tvorený oboma predpismi, je založená na zásadách zákonnosti, spravodlivosti, transparentnosti a – v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec – na zásade prísneho obmedzenia získavania údajov a ich spracúvania na účely stanovené právnymi predpismi“,

„článok 5 ods. 1 písm. b) všeobecného nariadenia o ochrane údajov konkrétne stanovuje, že údaje musia byť ‚získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmito účelmi ‘. Podobne je sformulovaný aj článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2016/680 ako lex specialis “,

„osobné údaje sa teda nemôžu získavať ani spracúvať všeobecne, ale len na základe určených účelov a pri dodržaní podmienok zákonnosti stanovených normotvorcom Únie“ ( 40 ),

„zásada striktnej súvislosti medzi získavaním a spracúvaním údajov na jednej strane a účelmi, na ktoré obe operácie majú slúžiť, na druhej strane nemá absolútnu povahu, lebo tak všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ako aj smernica 2016/680 pripúšťajú určitú flexibilitu…“.

76.

Vzhľadom na to, ako Súdny dvor vyložil článok 4 ods. 2 smernice 2016/680, ( 41 ) možno však len ťažko pripustiť, aby sa osobné údaje získané v rámci trestného konania použili na rovnaký účel v kontexte neskoršieho disciplinárneho konania proti úradníkovi v služobnom pomere.

77.

Musím však pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 2 smernice 2016/680 „spracúvanie tým istým alebo iným prevádzkovateľom na ktorýkoľvek z účelov stanovených v článku 1 ods. 1, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú, je povolené, pokiaľ:

je prevádzkovateľ oprávnený na spracúvanie takýchto osobných údajov na tento účel v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu, a

spracúvanie je nevyhnutné a primerané takémuto inému účelu v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu“.

78.

Na základe tohto predpokladu musí vnútroštátny súd posúdiť, či ( odlišný ) účel ďalšieho spracúvania spadá alebo nespadá pod účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680:

v prvom prípade (opätovné priradenie ad intra ) musí overiť, či sú splnené dve podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 2016/680,

v druhom prípade (opätovné priradenie ad extra ) sa uplatní článok 9 ods. 1 smernice 2016/680.

1. Použitie údajov podľa článku 4 ods. 2 smernice 2016/680

79.

Pokiaľ ide o prvú z dvoch požiadaviek tohto ustanovenia, bude splnená len vtedy, ak právo členského štátu bude mať formu zákona, ( 42 ) ktorý upraví, kedy je prevádzkovateľ oprávnený spracúvať osobné údaje. Tento zákon musí okrem toho obsahovať záväzné, jasné a presné pravidlá. ( 43 )

80.

To je však samozrejme otázka, ktorú musí overiť vnútroštátny súd po analýze § 177 CEC, § 19 ods. 3 LIC a odporúčaní generálnej prokuratúry. ( 44 ) Na základe týchto údajov bude musieť posúdiť, do akej miery vnútroštátne právo umožňuje, aby sa informácie získané v rámci trestného konania mohli za určitých podmienok použiť pri vyšetrovaní disciplinárnych priestupkov. Pri tomto overení môžu byť užitočné úvahy uvedené v rozsudku ESĽP Adomaitis ( 45 ).

81.

Pokiaľ ide o druhú požiadavku, vnútroštátny súd bude musieť posúdiť, či pri spracúvaní údajov, o aké ide v prejednávanej veci, bol zásah nevyhnutný a primeraný. ( 46 )

82.

K tomuto posúdeniu by mohli opäť prispieť konštatovania uvedené v rozsudku ESĽP Adomaitis:

pokiaľ ide o nevyhnutnosť, je potrebné zvážiť, do akej miery bolo v dôsledku nedostatočnosti iných údajov ako dôkazov, ktoré boli k dispozícii počas disciplinárneho konania, skutočne nevyhnutné použiť sporné údaje pre úspech prebiehajúceho vyšetrovania, ( 47 )

pokiaľ ide o primeranosť, je potrebné posúdiť závažnosť porušenia, ktoré viedlo k disciplinárnemu konaniu, keďže, ako tvrdí litovská vláda a ako vyplýva z rozsudku ESĽP Adomaitis ( 48 ), použitie osobných údajov je vyhradené pre prípady porušení, v súvislosti s ktorými je stanovená najprísnejšia disciplinárna sankcia, teda odvolanie.

2. Použitie údajov podľa článku 9 smernice 2016/680

83.

Podľa článku 9 ods. 1 smernice 2016/680 sa osobné údaje získané príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 tejto smernice môžu spracúvať na iné účely, ako sú účely stanovené v článku 1 ods. 1, ak je takéto spracúvanie prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu. V tomto prípade sa uplatňuje GDPR, pokiaľ sa spracúvanie vykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie. ( 49 )

84.

V prípade, že by vnútroštátny súd považoval článok 4 ods. 2 smernice 2016/680 za neuplatniteľný, bude musieť uplatniť GDPR. V súlade s týmto nariadením bude musieť objasniť, či je okrem zákonného ustanovenia splnená aspoň jedna z podmienok zákonnosti spracúvania osobných údajov, ktoré sú taxatívne uvedené v jeho článku 6 ods. 1.

V. Návrh

85.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú mu položil Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), takto:

1.

Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), v spojení s článkami 7, 8, 11 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

neumožňuje príslušným orgánom verejnej moci zhromažďovať údaje uchovávané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, z ktorých je možné zistiť podrobné informácie o užívateľovi, a použiť ich pri vyšetrovaní konaní, ktoré predstavujú menej závažné trestné činy, než sú konania, ktorých vyšetrovanie mohlo v danom čase odôvodniť prístup k týmto údajom.

2.

Subsidiárne:

Článok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, v spojení s článkami 6 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, v zmysle článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby sa v správnom disciplinárnom konaní použili osobné údaje, ktoré orgán verejnej moci získal zákonne a priamo pri trestnom vyšetrovaní, za predpokladu, že v súlade s jasnými, presnými a záväznými pravidlami vnútroštátneho práva toto konanie a vyšetrovanie spolu súvisia, a pokiaľ použitie údajov má legitímny účel a je nevyhnutné a primerané, čo prináleží určiť súdnemu orgánu.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ( Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37 ; Mim. vyd. 13/029, s. 514).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89 ).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ). Ďalej len „GDPR“.

( 5 ) Zo základných rozsudkov tejto judikatúry možno uviesť najmä rozsudky z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. ( C‑293/12 a C‑594/12 , EU:C:2014:238 ); z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i. ( C‑203/15 a C‑698/15 , EU:C:2016:970 ); zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i. ( C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18 , EU:C:2020:791 ; ďalej len „rozsudok La Quadrature du Net“); z 2. marca 2021, Prokuratuur (Podmienky prístupu k údajom týkajúcim sa elektronických komunikácií) ( C‑746/18 , EU:C:2021:152 ), a z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i. ( C‑140/20 , EU:C:2022:258 ; ďalej len „rozsudok Commissioner of An Garda Síochána“).

( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

( 7 ) Zákon Litovskej republiky o elektronických komunikáciách v znení zákona č. IX‑2135 z 15. apríla 2004, zmeneného zákonom č. XIII‑2172 zo 6. júna 2019; ďalej len „LCE“.

( 8 ) Údaje uvedené v tejto prílohe („Kategórie údajov, ktoré si vyžadujú ochranu“) sú údaje potrebné na identifikáciu zdroja a adresáta komunikácie, jej dátumu, času a trvania, typu komunikácie a lokalizáciu komunikačného zariadenia (vrátane mobilnej komunikácie) užívateľov.

( 9 ) Zákon Litovskej republiky o kriminálnom spravodajstve v znení zákona č. XI‑2234 z 2. októbra 2012, zmeneného zákonom č. XIII‑1837 z 20. decembra 2018; ďalej len „LIC“.

( 10 ) Na označenie orgánov, ktoré vykonávajú príslušné vyšetrovania, budem používať výraz „informačné“ a nie „spravodajské“.

( 11 ) Trestný poriadok Litovskej republiky zo 14. marca 2002 v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej; ďalej len „CEC“.

( 12 ) Podľa Ikiteisminio tyrimo duomenų teikimo ir panaudojimo ne baudžiamojo persekiojimo tikslais ir ikiteisminio tyrimo duomenų apsaugos rekomendajos (Odporúčania o poskytovaní a používaní údajov z vyšetrovania uskutočneného v rámci prípravného konania na iné účely ako trestné stíhanie a o ochrane údajov z vyšetrovania uskutočneného v rámci prípravného konania), schválených príkazom generálneho prokurátora č. 1279 zo 17. augusta 2017, ktorý bol zmenený príkazom č. 1211 z 25. júna 2018, najmä ustanovenia 23, po prijatí žiadosti o prístup k údajom z vyšetrovania prokurátor rozhodne, či sa majú údaje sprístupniť. Ak áno, musí spresniť, v akom rozsahu ich možno poskytnúť.

( 13 ) Ako bolo uvedené na pojednávaní, proti A. G. a právnemu zástupcovi stále prebieha trestné stíhanie za tieto skutky.

( 14 ) Pozri poznámku pod čiarou 13 vyššie.

( 15 ) Rozsudok La Quadrature du Net, bod 103: „ak členské štáty priamo vykonajú opatrenia, ktoré predstavujú výnimku zo zásady dôvernosti elektronických komunikácií, bez toho, aby ukladali povinnosť spracovávania poskytovateľom takýchto komunikačných služieb, na ochranu údajov dotknutých osôb sa nevzťahuje smernica 2002/58, ale len vnútroštátne právo, s výhradou uplatnenia [smernice 2016/680]“.

( 16 ) Bod 37 uznesenia vnútroštátneho súdu.

( 17 ) Najmä rozsudky zo 4. decembra 2018, Minister for Justice and Equality a Commissioner of An Garda Síochána ( C‑378/17 , EU:C:2018:979 , bod 26 ), a z 22. decembra 2022, Airbnb Ireland a Airbnb Payments UK ( C‑83/21 , EU:C:2022:1018 , bod 82 ).

( 18 ) Jednoznačný odkaz na smernicu 2002/58 vo výrokovej časti rozhodnutia vnútroštátneho súdu a chýbajúca zmienka o smernici 2016/680 v jeho odôvodnení svedčia o rovnakom postoji. Nič to však nemení na tom, že Súdny dvor môže bez toho, aby prekročil hranice otázky, poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné usmernenia na účel jeho rozhodnutia, prípadne sa odvolať na iné normy práva Únie. V tejto súvislosti pozri rozsudok z 18. septembra 2019, VIPA ( C‑222/18 , EU:C:2019:751 , bod 50 a citovaná judikatúra).

( 19 ) Bod 35 uznesenia vnútroštátneho súdu. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 20 ) Nie je preto potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril k zákonnosti týchto predchádzajúcich operácií. Ak by tak urobil, musel by zopakovať, že prístup k údajom, ktoré majú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, možno udeliť len vtedy, ak je ich uchovávanie v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58. Pozri v tomto zmysle rozsudok La Quadrature du Net, bod 167. Toto ustanovenie, ktoré sa vykladá v spojení s článkami 7, 8, 11 a článkom 52 ods. 1 Charty, bráni legislatívnym opatreniam, ktoré na tieto účely stanovujú preventívne všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a polohe (rozsudok La Quadrature du Net, bod 168).

( 21 ) V záverečnej časti týchto návrhov sa k nej vrátim len okrajovo.

( 22 ) Rozsudok La Quadrature du Net, bod 129.

( 23 ) Rozsudok La Quadrature du Net, bod 131 a citovaná judikatúra.

( 24 ) Rozsudok Commissioner of An Garda Síochána, bod 54.

( 25 ) Rozsudok Commissioner of An Garda Síochána, bod 56.

( 26 ) Rozsudok La Quadrature du Net, body 135 a 136, v ktorých sa vysvetľuje, že národná bezpečnosť predstavuje výlučnú zodpovednosť štátu, ktorá zodpovedá prvoradému záujmu chrániť základné funkcie štátu a základné záujmy spoločnosti pred činnosťami, ktoré môžu vážne destabilizovať základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny a najmä priamo ohroziť spoločnosť, obyvateľstvo alebo samotný štát, akými sú napríklad teroristické aktivity. Hrozby sa svojou povahou a osobitnou závažnosťou odlišujú od všeobecného či dokonca závažného rizika vzniku napätia alebo narušenia v oblasti verejnej bezpečnosti. Cieľ ochrany národnej bezpečnosti teda môže odôvodniť opatrenia, ktoré zasahujú do základných práv závažnejšie než tie, ktoré by mohli byť odôvodnené týmito ostatnými cieľmi.

( 27 ) Rozsudok Commissioner of An Garda Síochána, bod 58.

( 28 ) Rozsudok La Quadrature du Net, bod 168.

( 29 ) Vyplýva to z bodu 46 uznesenia vnútroštátneho súdu: odkazuje sa v ňom na údaje, z ktorých je možné zistiť informácie o komunikáciách uskutočnených užívateľom prostriedku elektronickej komunikácie alebo o polohe koncových zariadení, ktoré používa a ktoré umožňujú vyvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutých osôb.

( 30 ) Uznesenie vnútroštátneho súdu, bod 46 na konci.

( 31 ) V rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), 18. januára 2022, Adomaitis v. Litva (CE:ECHR:2022:0118JUD001483318; ďalej len „rozsudok ESĽP Adomaitis“), ktorý sa týkal odpočúvania elektronickej komunikácie v súvislosti s pokračujúcim zneužívaním právomoci zo strany riaditeľa väznice, sa na účel posúdenia tejto rovnocennosti poskytujú usmernenia.

( 32 ) V zásade nemožno stotožňovať skutky, za ktoré možno uložiť sankcie a ktoré sa stíhajú v trestnom konaní na jednej strane, a čisto etické pochybenia, ktorých postih sa formalizuje v disciplinárnom konaní na strane druhej. Trestné konanie a disciplinárne konanie sa odlišujú, pokiaľ ide o ich predmet, svojou povahou a závažnosťou stíhaného konania. Rozdielnosť konaní je na tento účel ukazovateľom rôznej závažnosti ich príslušných cieľov.

( 33 ) Dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie, vypracovaný na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii ( Ú. v. ES C 195, 1997, s. 2 ), stanovuje prípady pasívneho úplatkárstva („úmyselný čin úradníka, ktorý priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa žiada alebo prijme výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo pre tretiu osobu, alebo prijme sľub takejto výhody za to, že pri výkone svojich funkcií koná v rozpore so svojimi úradnými povinnosťami alebo že sa zdrží konania pri výkone svojich úradných povinností“), a aktívneho úplatkárstva („úmyselný čin kohokoľvek, kto sľúbi alebo poskytne, priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, výhodu akéhokoľvek druhu úradníkovi pre neho samého alebo pre tretiu osobu za to, že pri výkone svojich funkcií koná v rozpore so svojimi úradnými povinnosťami alebo že sa zdrží konania pri výkone svojich úradných povinností“), ktoré treba považovať za trestné činy.

( 34 ) Rozsudok Commissioner of An Garda Síochána, bod 98.

( 35 ) Rozsudok La Quadrature du Net, bod 166.

( 36 ) Rozsudok Commissioner of An Garda Síochána, bod 106, citujúci rozsudok Prokuratuur, bod 51.

( 37 ) ( C‑180/21 , EU:C:2022:406 ); ďalej len „návrhy prednesené vo veci Inspektor v Inspektorata“.

( 38 ) Návrhy prednesené vo veci Inspektor v Inspektorata, bod 35.

( 39 ) Návrhy prednesené vo veci Inspektor v Inspektorata, body 36 až 39.

( 40 ) Požiadavku „zákonnosti“ vyžaduje článok 5 ods. 1 písm. a) GDPR [článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 2016/680], pričom jej podmienky sú uvedené v článku 6 tohto nariadenia. Na účely prejednávanej veci a v súlade s písmenom e) tohto posledného uvedeného ustanovenia musí byť spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi (samotného spracúvania).

( 41 ) Rozsudok z 8. decembra 2022, Inspektor v Inspektorata kam Visshia sadeben savet (Účely spracúvania osobných údajov – Trestné stíhanie), ( C‑180/21 , EU:C:2022:967 ); ďalej len „rozsudok Inspektor v Inspektorata“.

( 42 ) Súhlasím s Komisiou, že vzhľadom na to, že ďalšie použitie osobných údajov získaných počas trestného vyšetrovania predstavuje zásah do základných práv zaručených článkami 7 a 8 Charty, podľa článku 52 ods. 1 Charty je nevyhnutné, aby bolo stanovené zákonom.

( 43 ) Bod 51 vyššie.

( 44 ) Poznámka pod čiarou 12 vyššie.

( 45 ) V bode 83 rozsudku sa záruka zákonnosti zásahu, ktorú poskytujú vnútroštátne právne predpisy a litovská ústavná judikatúra, považuje za dostatočnú.

( 46 ) Ako uvádza Komisia, táto vec nie je veľmi odlišná od veci preskúmanej v rozsudku ESĽP, 16. júna 2016, Versini‑Campinchi a Crasnianski v. Francúzsko (CE:ECHR:2016:0616JUD004917611). Podľa bodu 57 tohto rozsudku použitie komunikácie zachytenej v trestnom konaní v rámci disciplinárneho konania pre porušenie služobného tajomstva zodpovedá legitímnemu účelu v zmysle článku 8 EDĽP. Úzka materiálna prepojenosť príslušných predmetov trestného a disciplinárneho konania vedie k spoločnej legitimite účelov oboch konaní.

( 47 ) Rozsudok ESĽP Adomaitis, bod 85.

( 48 ) Rozsudok ESĽP Adomaitis, bod 87.

( ) Táto výnimka bola predmetom reštriktívneho výkladu v rozsudku z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body za dopravné priestupky), ( C‑439/19 , EU:C:2021:504 , bod 66 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-162/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik