C-169/22

proti

Agenžia de Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură – Centrul Judežean Dâmboviža

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná poľnohospodárska politika – Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Opatrenia na podporu rozvoja vidieka – Platby za dobré životné podmienky zvierat – Nariadenie (ES) č. 1974/2006 – Článok 44 ods. 2 písm. a) – Článok 47 ods. 1 – Prevod poľnohospodárskeho podniku na nového príjemcu – Neskoršie ukončenie poľnohospodárskych činností týmto príjemcom – Prípady vyššej moci alebo mimoriadnych okolností – Povinnosť vrátiť časť prijatej pomoci alebo celú prijatú pomoc – Zásada proporcionality“

I. Úvod

1.

4.

Hoci Súdny dvor už mal príležitosť vykladať niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 1698/2005 ( 3 ), po prvýkrát bude musieť rozhodnúť o výklade článku 44 nariadenia č. 1974/2006. ( 4 )

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Nariadenie č. 1698/2005

„1. Platby za životné podmienky zvierat ustanovené v článku 36 písm. a) bode v) sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne prijali záväzky v oblasti životných podmienok zvierat.

2. Platby za životné podmienky zvierat sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem… a iných príslušných povinných požiadaviek ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a určených v programe.

Tieto záväzky sa spravidla prijmú na obdobie medzi piatimi a siedmimi rokmi…

3. Platby sa poskytujú ročne a pokrývajú dodatočné náklady a stratu príjmu, ktoré vyplývajú z prijatia záväzku. V prípade potreby sa môžu vzťahovať aj na transakčné náklady.

Podpora je obmedzená maximálnou čiastkou ustanovenou v prílohe [I].“

8.

Podľa článku 1 nariadenia č. 1974/2006:

„Týmto nariadením sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1698/2005, pokiaľ ide o zásady a všeobecné pravidlá podpory rozvoja vidieka, osobitné a spoločné ustanovenia pre opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, ako aj ustanovenia o oprávnenosti a administratívne ustanovenia s výnimkou ustanovení o kontrolách.“

11.

V článku 44 tohto nariadenia sa stanovovalo:

„1. Ak sa celý podnik príjemcu alebo jeho časť prevádza na inú osobu v období, počas ktorého trvá daný záväzok ako podmienka pre poskytnutie sérií pomoci, táto iná osoba môže prevziať záväzok na zvyšok obdobia. Ak sa záväzok neprevezme, príjemca uhradí poskytnutú pomoc.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú požadovať uhradenie uvedené v odseku 1 v týchto prípadoch:

3. V prípade malých zmien v situácii podniku môžu členské štáty prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby uplatňovanie odseku 1 neviedlo v súvislosti s prijatým záväzkom k nenáležitým výsledkom.

Na účely prvého pododseku sa za malú zmenu považuje najviac 10‑percentné zníženie výmery podniku, na ktorý sa vzťahuje záväzok.“

12.

V článku 45 ods. 4 uvedeného nariadenia sa uvádzalo:

„Ak príjemca nie je schopný ďalej plniť prijaté záväzky, pretože jeho podnik je rozdelený na jednotlivé časti alebo je predmetom opatrení na zlučovanie verejnej pôdy alebo opatrení na zlučovanie pôdy schválených príslušnými verejnými orgánmi, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby sa záväzky mohli prispôsobiť novej situácii podniku. Ak sa ukáže, že takéto prispôsobenie nie je možné, účinnosť záväzku uplynie a uhradenie sa nevyžaduje za obdobie, v ktorom záväzok nebol účinný.“

13.

c)

vyvlastnenie veľkej časti podniku, ktoré sa nemohlo predpokladať v deň prijatia záväzku;

d)

ťažká živelná pohroma, ktorá vážne postihuje pôdu podniku;

e)

neočakávané zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá;

V článku 17 ordonanță de urgență a Guvernului nr. 66/2011 privind prevenirea, constatarea și sancționarea neregulilor apărute în obținerea și utilizarea fondurilor europene și/sau a fondurilor publice naționale aferente acestora ( 8 ) (mimoriadne nariadenie vlády č. 66/2011 o prevencii, zisťovaní a sankcionovaní nezrovnalostí pri získavaní a využívaní prostriedkov z európskych fondov a/alebo súvisiacich vnútroštátnych verejných prostriedkov) sa stanovuje:

„Všetky opatrenia prijaté na zistenie nezrovnalosti a na stanovenie rozpočtových pohľadávok vyplývajúcich z takejto nezrovnalosti sa vykonávajú v súlade so zásadou proporcionality, pričom sa zohľadňuje povaha a závažnosť zistenej nezrovnalosti, ako aj jej rozsah a finančné dôsledky.“

15.

V článku 30 ods. 1 ordonanța de urgență a Guvernului nr. 3/2015 pentru aprobarea schemelor de plăți care se aplică în agricultură în perioada 2015‑2020 și pentru modificarea art. 2 din Legea nr. 36/1991 privind societățile agricole și alte forme de asociere în agricultură ( 9 ) (mimoriadne nariadenie vlády č. 3/2015, ktorým sa schvaľujú schémy platieb poskytovaných v odvetví poľnohospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2020 a ktorým sa mení článok 2 zákona č. 36/1991 o poľnohospodárskych podnikoch a iných formách združovania v poľnohospodárstve) sa stanovuje:

„Na účely financovania, riadenia a monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky sa za ‚vyššiu moc‘ alebo ‚mimoriadne okolnosti‘ môžu považovať najmä tieto prípady:

…

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

17.

Žiadosťou o pomoc predloženou APIA 18. januára 2013 Avicola Crevedia, SA, prevádzkovateľ hydinového bitúnku, dobrovoľne prijala záväzok týkajúci sa dobrých životných podmienok zvierat na obdobie piatich rokov, a to na základe článku 40 nariadenia č. 1698/2005.

18.

Počas päťročného obdobia plnenia záväzku bola prevádzka v plnom rozsahu prvý raz prevedená na spoločnosť Abator Avicola Crevedia, SRL, ktorá tento záväzok prevzala 15. novembra 2013, a druhý raz na Groenland Poultry, ktorá uvedený záväzok tiež prevzala a 2. apríla 2015 ho zaregistrovala v APIA.

19.

Rozhodnutím o platbe zo 4. decembra 2015 APIA vyplatila Groenland Poultry na základe žiadosti spoločnosti Abator Avicola Crevedia z 13. novembra 2014 sumu 1506915,86 rumunských lei (RON) (337100 eur). ( 10 ) V nadväznosti na žiadosti o platbu, ktoré Groenland Poultry podala a zmenila 13. novembra 2015 a 15. júna 2016, APIA rozhodnutím z 5. októbra 2016 vyplatila Groenland Poultry aj sumu 850673,62 RON (190635 eur), ( 11 ) okrem sumy 375941,35 RON (82520 eur), ( 12 ) a to rozhodnutím o zálohovej platbe z 29. marca 2017.

21.

Keďže Groenland Poultry nepredložila žiadosť o platbu za piaty rok plnenia záväzku (t. j. za rok 2017), APIA jej zaslala oznámenie o nepredložení žiadosti. Fractal Insolvenžă ako likvidátor spoločnosti Groenland Poultry 18. apríla 2017 informovala, že voči spoločnosti Groenland Poultry je vedené konkurzné konanie.

22.

–

uplatnenie článku 44 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú požadovať vrátenie finančných prostriedkov, ak príjemca definitívne ukončí svoje poľnohospodárske činnosti po tom, čo už splnil značnú časť svojho záväzku, a ak sa prevzatie záväzku nástupcom ukáže ako neuskutočniteľné, keďže veriteľský výbor spoločnosti Agroli Group schválil uzavretie novej nájomnej zmluvy so spoločnosťou Vitali SRL (ďalej len „Vitali“), ale táto spoločnosť, s ktorou chcela Groenland Poultry uzavrieť dohodu o tom, že Vitali prevezme jej činnosti, nebola schopná získať požadované zdravotné povolenia od riaditeľstva pre zdravie zvierat a bezpečnosť potravín Dâmbovița (Rumunsko), a

–

článok 47 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1974/2006 nebolo možné uplatniť, pretože okolnosti, na ktoré sa odvolávala Groenland Poultry, nepredstavovali vyvlastnenie, ktoré by podľa vnútroštátneho práva zodpovedalo prevzatiu majetku štátom vo verejnom záujme, neboli takémuto vyvlastneniu podobné a neboli nepredvídateľné v čase prijatia záväzku, teda v deň uzavretia nájomnej zmluvy so spoločnosťou Agroli Group, pričom v tento deň Groenland Poultry vedela, že 6. marca 2014 sa voči spoločnosti Agroli Group začalo insolvenčné konanie a že zmluva podliehala odkladacej podmienke, že veriteľský výbor schváli zmluvu a aj ozdravný plán prenajímateľa zahŕňajúci prenájom hnuteľného a nehnuteľného majetku, takže Groenland Poultry v tejto súvislosti prijala riziko. Okrem toho okolnosti týkajúce sa spoločnosti Vitali nastali podľa tohto súdu až po tom, č Groenland Poultry záväzok prevzala, a preto ich nemožno zohľadniť. Napokon tieto okolnosti neboli oznámené v lehote stanovenej v článku 47 ods. 2 nariadenia č. 1974/2006, teda do desiatich pracovných dní odo dňa, keď to táto spoločnosť mohla urobiť, teda od 26. júla 2016, keď bola Groenland Poultry informovaná o ukončení nájomnej zmluvy,

–

zásada proporcionality a článok 44 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1974/2006 boli dodržané, keďže podľa článku 8 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 účinky nesplnenia záväzku nadobúdateľom ho zasahujú za celé trvanie záväzku vrátane obdobia, počas ktorého bola prevádzka v rukách postupcu, takže získavanie súm od spoločnosti Groenland Poultry za obdobie pred dátumom prevzatia záväzku touto spoločnosťou nemožno vylúčiť. Okrem toho ten istý súd uviedol, že podmienka nemožnosti prevzatia záväzku nebola preukázaná a že APIA konala v rámci priestoru na voľnú úvahu, ktorý sa členským štátom priznáva článkom 44 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1974/2006.

28.

Po tretie vnútroštátny súd pripomína, že podmienka, že „nie je možné, aby nástupca prevzal záväzok“, uvedená v článku 44 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia, si zrejme vyžaduje predloženie dôkazov v tomto zmysle príjemcami, ktorými potvrdia, že sa v takejto situácii nachádzajú, a nie abstraktných dôkazov, ktorých predloženie by sa mohlo ukázať ako nemožné, o neexistencii nástupcu, ktorý by mal záujem záväzok prevziať. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že Groenland Poultry predložila dôkazy o tom, že Vitali mala záujem prevziať jej podnik, ale nezískala na to potrebné veterinárne a hygienické povolenia, a to napriek dohode veriteľského výboru spoločnosti Agroli Group o prenájme priestorov.

29.

Za týchto okolností Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 47 ods. 1 nariadenia Komisie… č. 1974/2006… vykladať v tom zmysle, že do kategórie ‚zásahu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností‘ patria aj prípady, keď príjemca pomoci stratí právo užívať prenajatý majetok v dôsledku ukončenia nájomnej zmluvy z dôvodu platobnej neschopnosti vlastníka prenajatého majetku (prenajímateľa)?

IV. Analýza

A.

Úvodné pripomienky

31.

Na úvod je potrebné spresniť, že nariadenie č. 1698/2005 bolo základným nariadením, ktorým sa stanovovali všeobecné pravidlá podpory Únie na rozvoj vidieka prostredníctvom EPFRV na programové obdobie 2007 – 2013, teda obdobie, do ktorého spadajú skutkové okolnosti vo veci samej. ( 20 ) Toto nariadenie bolo doplnené vykonávacími pravidlami stanovenými v nariadení č. 1974/2006, ktorého článok 44 ods. 2 je predmetom druhej a tretej prejudiciálnej otázky a analýzy v týchto návrhoch.

32.

B.

O druhej prejudiciálnej otázke

34.

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či si článok 44 ods. 1 a článok 44 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1974/2006 vzhľadom na zásadu proporcionality vyžaduje, aby posledný príjemca pomoci poskytnutej na zlepšenie životného prostredia a vidieka na dobré životné podmienky zvierat, ktorý je nútený definitívne ukončiť poľnohospodársku činnosť pred koncom trvania viacročného záväzku, ak už značnú časť tohto záväzku splnil a ak sa ukáže, že tento záväzok nie je možné prevziať, bol povinný vrátiť túto pomoc vrátane pomoci vyplatenej jeho predchodcom, v plnej výške alebo čiastočne, a to až do výšky pomoci, ktorú skutočne dostal.

1. O prípustnosti

35.

V tomto smere pripomínam, že v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom stanovenej v článku 267 ZFEÚ na jednej strane prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Ak sa teda položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Súdny dvor však môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, ale len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva EÚ nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené. ( 23 ) Na druhej strane je v rámci tej istej spolupráce úlohou Súdneho dvora poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú začal súd prejednávať. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával. ( 24 )

37.

V prejednávanej veci síce druhá prejudiciálna otázka, tak ako bola formulovaná, výslovne odkazuje len na článok 44 ods. 2 nariadenia č. 1974/2006, ktorý je pre členské štáty fakultatívnym ustanovením a nebol prevzatý do rumunského práva, konštatujem však, že po prvé vnútroštátny súd vo svojej otázke odkazuje aj na zásadu proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie ( 25 ); po druhé z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania implicitne vyplýva, že sa tento súd pýta aj na vyjadrenie vzťahu medzi týmto ustanovením a odsekom 1 uvedeného článku, a po tretie Tribunalul Bucureşti (Vyšší súd Bukurešť) vylúčil uplatnenie odseku 2 uvedeného článku 44 nie z dôvodu neexistencie „transpozičného opatrenia“, ale z dôvodu nesplnenia vecných podmienok. ( 26 )

jednak preto, že APIA uložila spoločnosti Groenland Poultry povinnosť uhradiť celú sumu prijatej pomoci vrátane pomoci zodpovedajúcej prvému a druhému roku záväzku, ktorá nebola vyplatená spoločnosti Groenland Poultry, ale predchádzajúcim prevádzkovateľom (teda spoločnostiam Avicola Crevedia a Abator Avicola Crevedia), pričom Groenland Poultry v skutočnosti dostala iba sumy za tretí a štvrtý rok záväzku, ktoré predstavujú menej než 20 % celkovej pomoci, ktorá sa má uhradiť, ( 27 ) a

–

jednak preto, že záväzok bol plnený počas štyroch z piatich rokov trvania záväzku, ako aj preto, že ukončenie činnosti, teda nepokračovanie v činnosti v piatom roku trvania záväzku, bolo – pravdepodobne – spôsobené príčinou nezávislou od vôle spoločnosti Groenland Poultry, konkrétne ukončením zmluvy o prenájme priestorov, ktoré nespôsobila.

40.

Vzniká preto otázka, či sa ustanovenia článku 44 nariadenia č. 1974/2006 majú v súlade so zásadou proporcionality vykladať tak, že APIA mala požadovať, ako tvrdí Groenland Poultry, len čiastočné vrátenie súm získaných v rámci záväzku, a najmä len súm získaných touto spoločnosťou.

41.

44.

V druhom rade, pokiaľ ide o kontext článku 44 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 , treba uviesť, že hoci v tomto ustanovení sa stanovuje zásada, že v rámci prevodu podniku sa za príjemcu považuje osoba, ktorej záväzok zostáva, a tá je preto povinná prijatú pomoc vrátiť, v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa stanovujú výnimky z tejto zásady a dávajú členským štátom možnosť vrátenie nevyžadovať. Konkrétnejšie povedané, odsek 2 písm. a), čo je v prejednávanej veci relevantná situácia, vytvára výnimku z povinnosti úhrady, ak „príjemca, ktorý už splnil značnú časť príslušného záväzku, definitívne končí svoju poľnohospodársku činnosť a nie je možné, aby nástupca prevzal záväzok“. Keďže ide o výnimku zo všeobecnej povinnosti príjemcu pomoci uhradiť pomoc zavedenej odsekom 1, situácie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa majú vykladať reštriktívne. ( 32 )

45.

V tomto prípade je však zrejmé, že táto možnosť stanovená v uvedenom článku 44 ods. 2 tohto nariadenia nebola prevzatá do rumunského práva, takže vo všetkých prípadoch, keď nedôjde k prevzatiu záväzku pri prevode podniku počas viacročného záväzku, je príjemca stále povinný, podľa článku 44 ods. 1 toho istého nariadenia, vrátiť prijatú pomoc v plnej výške, a preto sú rumunské orgány v súlade so zásadou praktického účinku povinné vymáhať príslušnú pomoc, keďže neexistuje žiadny právny základ odôvodňujúci jej nevymáhanie. Vzhľadom na skutkový stav vo veci samej, ako je opísaný v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa preto domnievam, že Groenland Poultry sa nemôže odvolávať na túto výnimku s cieľom vyhnúť sa vráteniu celej prijatej pomoci vrátane pomoci vyplatenej predchádzajúcim príjemcom.

Po druhé by sa v tejto súvislosti mala zohľadniť aj skutočnosť, že je záväzok spojený s chovom zvierat a dobrými životnými podmienkami zvierat. Postupník, ktorý preberá záväzok aj jeho aktívne a pasívne prvky, teda preberá aj celý záväzok z predchádzajúcich rokov. Keďže postupca už prijatú pomoc za dobré životné podmienky zvierat a v ich prospech vo svojom podniku investoval, čím zlepšil stav podniku, ktorý sa prevádza na postupníka, ten ako príjemca nepriamo profituje z predchádzajúcich investícií a dostáva zvyšok platby. Ak však tento druhý príjemca nie je schopný dodržať záväzok až do jeho uplynutia, musí znášať aj všetky nevýhody spojené s takýmto záväzkom a je tak povinný vrátiť prijatú pomoc na životné podmienky zvierat vrátane tej jej časti, ktorú dostal prvý príjemca. Táto povinnosť vrátiť všetku prijatú pomoc v prípade ukončenia záväzku preto príjemcu motivuje, aby vyvinul maximálne úsilie o dodržanie tohto záväzku.

48.

Napokon z hľadiska efektívnej ochrany finančných záujmov Únie, ktorú musia zabezpečiť členské štáty, ( 34 ) je dôležité dbať o to, aby bolo možné účinne vymáhať finančné prostriedky Únie, ak boli vyplatené v rozpore s právom Únie. V prípade, ako je tento, by inak bolo ľahké obísť pravidlo stanovené v článku 44 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, ak by prvý príjemca pomoci previedol svoj záväzok na iného príjemcu a ten by viacročný záväzok okamžite prestal plniť pred jeho ukončením, a to bez akýchkoľvek finančných dôsledkov pre oboch. Z tohto hľadiska sa povinnosť vymáhať plnú výšku pomoci prijatej z titulu záväzku opiera aj o ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 ( 35 ), v ktorého článku 58 ods. 1 písm. e) sa vyžaduje, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, a najmä na vymáhanie neoprávnených platieb.

Na druhej strane, pokiaľ ide o zásadu proporcionality , domnievam sa, že povinnosť druhého príjemcu uhradiť všetky prijaté platby za dobré životné podmienky zvierat je primeraná, keďže z dôvodov vysvetlených vyššie sú článok 44 ods. 1, nariadenia 1974/2006 a logická úvaha, z ktorej tento článok vychádza, dostatočne jasné a bezpodmienečné na to, aby postupník v čase uzavretia zmluvy vedel, že ak sa rozhodne záväzky prevziať a po prevzatí podniku viacročný záväzok nedodrží, môže byť povinný vrátiť celú pomoc vrátane tej, ktorú predtým dostal postupca. Proporcionálny charakter tohto pravidla vyplýva zo skutočnosti, že podľa tohto článku 44 ods. 1 sa postupník podniku môže slobodne rozhodnúť, že neprevezme viacročné záväzky [čo vyplýva zo znenia tohto ustanovenia: „táto iná osoba môže prevziať záväzok na zvyšok obdobia“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát)]. Okrem toho, a v každom prípade, uvedený článok 44 nebráni tomu, aby sa strany v zmluve o prevode dohodli na svojich povinnostiach v prípade, že sa posledný príjemca vzdá záväzku v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, čo postupníkovi umožní žalovať postupcu na základe vnútroštátneho práva pred vnútroštátnymi súdmi. Aby sa však zabezpečil praktický účinok článku 44 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, takéto zmluvné doložky sa môžu použiť len ako regresné opatrenia po uhradení celej prijatej pomoci. Napokon, keďže povinnosť náhrady vyplýva z príslušných ustanovení práva Únie bez toho, aby sa členským štátom ponechal priestor na voľnú úvahu, s výnimkou tohto článku 44 ods. 2 a 3, domnievam sa, že zásadu proporcionality nemožno spochybniť.

1. O prípustnosti

54.

Z dôvodov uvedených v bodoch 35 až 38 vyššie navrhujem, aby sa tretia položená otázka považovala za prípustnú.

2. O veci samej

55.

Ako sa pripomína v bodoch 41 až 43 vyššie, v článku 44 nariadenia 1974/2006 sa v odseku 1 stanovuje všeobecné pravidlo uplatniteľné na situáciu, keď príjemca svoju poľnohospodársku činnosť ukončí, podľa ktorého „ak sa záväzok neprevezme, príjemca uhradí poskytnutú pomoc“, a v odseku 2 písm. a) jedna z výnimiek z tohto všeobecného pravidla, ktorú možno uplatniť na osobitné situácie, v ktorých poľnohospodár „definitívne končí svoju poľnohospodársku činnosť“ z dôvodov iných než vyššia moc a výnimočné okolnosti uvedené v článku 47 tohto nariadenia (a ktoré budú analyzované v rámci prvej prejudiciálnej otázky).

59.

Zdá sa mi, že tento výklad potvrdzuje aj kontextuálna analýza uvedená v bode 44 vyššie, podľa ktorej pravidlo uvedené v článku 44 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1974/2006 predstavuje výnimku z pravidla stanoveného v odseku 1 tohto článku 44, a preto sa má vykladať reštriktívne.

60.

Napokon v prejednávanej veci konštatujem, že hoci je posúdenie toho, či objektívne okolnosti mohli zabrániť prevodu záväzku spoločnosti Groenland Poultry na Vitali, úlohou vnútroštátneho súdu, na základe údajov poskytnutých týmto súdom sa zdá, že prevzatie záväzku bolo „možné“, keďže nástupca mal v úmysle záväzok prevziať, ale tomuto prevzatiu bránila len nemožnosť získať administratívne povolenie, teda osobitná situácia špecifická pre tohto konkrétneho nástupcu.

61.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že článok 44 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1974/2006, v ktorom sa uvádza, že „nie je možné, aby nástupca prevzal záväzok“, sa má vykladať v tom zmysle, že odkazuje na situáciu, keď prevzatie záväzku nástupcom nie je možné z dôvodu objektívnych okolností, ktoré neumožňujú pokračovanie záväzku a ktoré nie sú spojené s konkrétnou alebo špecifickou situáciou tohto konkrétneho potenciálneho nástupcu.

v situácii, keď sa počas obdobia plnenia záväzku prijatého na splnenie podmienky poskytnutia podpory podnik príjemcu pomoci úplne alebo čiastočne prevedie na inú osobu, ktorá tento záväzok dobrovoľne prevezme a ktorá následne definitívne ukončí svoje poľnohospodárske činnosti, je tento druhý príjemca pomoci v zásade povinný vrátiť pomoc prijatú na základe celého záväzku vrátane súm, ktoré prijali predchádzajúci príjemcovia tejto pomoci, bez ohľadu na to, že už splnil značnú časť svojho záväzku, pokiaľ sa príslušný členský štát nerozhodol nevyžadovať takéto vrátenie na základe výnimiek uvedených najmä v článku 44 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia.

2.

Článok 44 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1974/2006, zmeneného vykonávacím nariadením č. 679/2011, kde sa uvádza, že „nie je možné, aby nástupca prevzal záväzok“,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

odkazuje na situáciu, keď prevzatie záväzku nástupcom nie je možné v dôsledku objektívnych okolností, ktoré neumožňujú pokračovanie plnenia záväzku a ktoré nesúvisia s konkrétnymi alebo špecifickými okolnosťami tohto konkrétneho potenciálneho nástupcu.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 8 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 461 z 30. júna 2011, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej.

( 9 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 191 z 23. marca 2015, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej.

( 10 ) Na základe referenčného výmenného kurzu Európskej centrálnej banky zo 4. decembra 2015 (1 RON = 0,2237 EUR).

( 11 ) Na základe referenčného výmenného kurzu Európskej centrálnej banky z 5. októbra 2016 (1 RON = 0,2241 EUR).

( 12 ) Na základe referenčného výmenného kurzu Európskej centrálnej banky z 29. marca 2017 (1 RON = 0,2195 EUR).

( 13 ) Vykonávacie nariadenie Komisie zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením ( Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69 ).

( 20 ) Hoci bolo nariadenie 1698/2005 zrušené a nahradené nariadením 1305/2013, naďalej sa uplatňuje na operácie vykonávané v rámci programov schválených podľa neho pred 1. januárom 2014 (pozri článok 88 nariadenia č. 1305/2013).

( 21 ) Pozri oddiel 2 nariadenia č. 1698/2005.

( 22 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 23 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2022, VD a SR ( C‑339/20 a C‑397/20 , EU:C:2022:703 , body 56 a 57 a citovaná judikatúra).

( 24 ) Pozri rozsudok z 15. júla 2021, Ministrstvo za obrambo ( C‑742/19 , EU:C:2021:597 , bod 31 a citovaná judikatúra).

( 25 ) Pozri rozsudok z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ( C‑202/06 P , EU:C:2007:814 , bod 52 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Pozri analogicky rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia ( C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 80 a citovaná judikatúra).

( 33 ) Konštatujem, že v článku 40 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1698/2005 sa uvádza, že „v súlade s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2 sa v odôvodnených a potrebných prípadoch pre osobitné druhy záväzkov stanoví dlhšie obdobie “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 34 ) Pozri v tomto zmysle článok 74 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005.

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 ).