C-183/22
ECLI:EU:C:2023:93
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CC0183
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62022CC0183
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
TAMARA ĆAPETA
prednesené 9. februára 2023 ( 1 )
Vec C‑183/22
Saint‑Louis Sucre
proti
Premier ministre,
Ministre de l’Agriculture et de l’Alimentation,
SICA des betteraviers d’Étrépagny
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Uznanie organizácie výrobcov – Pravidlo členstva v jedinej takejto organizácii – Demokratická kontrola tejto organizácie a jej rozhodnutí členmi, ktorí sú výrobcami“
I. Úvod
1.
Žalobkyňa vo veci samej, Saint‑Louis Sucre, je výrobcom cukru z cukrovej repy. Táto spoločnosť žiada Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), aby zrušila výnos z 20. decembra 2019 (ďalej len „sporný výnos“), ktorým ministre de l’Agriculture et de l’Alimentation (minister poľnohospodárstva a potravinárstva, Francúzsko) uznal société d’intérêt collectif agricole (SICA) des betteraviers d’Étrépagny [spoločnosť kolektívneho poľnohospodárskeho záujmu (ďalej len „SICA“) združujúca výrobcov repy v Étrépagny, Francúzsko] za organizáciu výrobcov (ďalej len „OV“) ( 2 ) v sektore cukru pre cukrovú repu.
2.
Táto záležitosť sa týka určitých podmienok, ktoré musí OV spĺňať, aby ju členský štát mohol uznať za organizáciu výrobcov v zmysle nariadenia o spoločnej organizácii trhov ( 3 ). S uznaním za OV sú totiž spojené určité práva a povinnosti. ( 4 )
3.
Konkrétne sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či môže byť odborový zväz členom, ktorý nie je výrobcom, vo viac ako jednej OV, a v prípade, že OV má jedného alebo viacerých členov, ktorí nie sú výrobcami, aké podmienky umožňujú zabezpečiť, aby členovia, ktorí sú výrobcami, mali demokratickú kontrolu nad svojou organizáciou a rozhodnutiami, ktoré prijíma.
II. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, konanie na Súdnom dvore a prejudiciálne otázky
4.
Sporným výnosom minister poľnohospodárstva a potravinárstva uznal SICA združujúcu výrobcov repy z Étrépagny za OV v sektore cukru pre cukrovú repu.
5.
Žalobkyňa vo veci samej, spoločnosť Saint‑Louis Sucre, sa návrhom určeným Conseil d’État (Štátna rada) domáha zrušenia tohto výnosu. Na podporu svojho návrhu žalobkyňa predkladá najmä žalobný dôvod založený na porušení článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT, ako aj žalobný dôvod založený na porušení článku 153 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia.
6.
Na podporu prvého z uvedených žalobných dôvodov žalobkyňa vo veci samej uvádza, že sporný výnos bol vydaný v rozpore s článkom 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT, keďže všeobecná konfederácia pestovateľov repy (CGB) Eure (ďalej len „CGB Eure“), CGB Île‑de‑France a Naples Investissement, ktoré nie sú výrobcami, sú zároveň členmi SICA pestovateľov repy z Étrépagny a SICA Roye‑Déshydratation, ktorá je tiež uznaná za OV. ( 5 )
7.
Conseil d’État (Štátna rada) sa domnieva, že odpoveď na tento žalobný dôvod závisí od toho, či sa článok 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT, ktorý vyžaduje, aby členovia OV boli členmi len jednej OV pre akýkoľvek výrobok, ktorý sa v danom podniku vyrába, má vykladať tak, že sa vzťahuje len na členov, ktorí sú výrobcami, alebo tak, že sa vzťahuje na všetkých členov OV vrátane členov, ktorí výrobcami nie sú.
8.
Na podporu druhého z uvedených žalobných dôvodov sa žalobkyňa vo veci samej opiera o článok 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT a tvrdí, že členovia SICA, ktorí sú výrobcami, nemôžu demokraticky kontrolovať svoju organizáciu a jej rozhodnutia.
9.
Žalobkyňa vo veci samej najmä tvrdí, že CGB France fakticky ovláda CGB Eure a CGB Île‑de‑France a vlastní takmer celé základné imanie spoločnosti Naples Investissement. CGB France tak prostredníctvom týchto troch subjektov, ktoré sú povinné riadiť sa jej usmerneniami, ovláda 31,4 % celého kapitálu SICA, a to v rozpore so stanovami SICA, ktoré obmedzujú hlasovacie práva každého z jej členov na 10 %. Okrem toho žalobkyňa vo veci samej tvrdí, že spomedzi trinástich členov správnej rady SICA traja zastupujú CGB Eure, CGB Île‑de‑France a Neapol Investissement a ďalší šiesti sú výrobcovia, členovia CGB France, ktorí v nej vykonávajú významné funkcie. Žalobkyňa vo veci samej dodáva, že porušenie zásady stanovenej v článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT je ešte závažnejšie na základe tej skutočnosti, že riaditeľa SICA a časť prostriedkov tejto organizácie poskytuje CGB.
10.
Conseil d’État (Štátna rada) sa domnieva, že odpoveď na žalobný dôvod, ktorý v tejto súvislosti vzniesla žalujúca spoločnosť, závisí od odpovede na otázku, či s cieľom zabezpečiť dodržanie zásady stanovenej v článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT treba na účely posúdenia nezávislosti každého z členov organizácie zohľadniť výlučne to, že ich základné imanie vlastní tá istá fyzická alebo právnická osoba, alebo aj ďalšie väzby, napríklad v prípade členov, ktorí nie sú výrobcami, členstvo v tej istej konfederácii odborových zväzov, alebo v prípade členov, ktorí sú výrobcami, výkon riadiacich funkcií v rámci takejto konfederácie. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že odôvodnenosť žalobného dôvodu, o ktorom má rozhodnúť, závisí aj od toho, či na to, aby sa dospelo k záveru o skutočnej kontrole nad OV jej členmi, ktorí sú výrobcami, stačí, aby títo členovia disponovali väčšinou hlasov, alebo je potrebné preskúmať, či vzhľadom na rozdelenie hlasov medzi skutočne nezávislými členmi podiel na hlasovacích právach jedného alebo viacerých členov, ktorí nie sú výrobcami, umožňuje týmto členom aj bez dosiahnutia väčšiny kontrolovať rozhodnutia prijaté OV.
11.
Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa pravidlo stanovené v [článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT], podľa ktorého stanovy [OV] vyžadujú, aby jej členovia ‚boli členmi iba jednej [OV] pre akýkoľvek výrobok, ktorý sa v danom podniku vyrába‘, vykladať tak, že sa vzťahuje len na členov, ktorí sú výrobcami?
2.
S cieľom zabezpečiť dodržanie zásady stanovenej v [článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT], podľa ktorej výrobcovia, ktorí sú členmi [OV], musia demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia:
–
treba na účely posúdenia nezávislosti členov organizácie zohľadniť výlučne to, že ich základné imanie vlastní tá istá fyzická alebo právnická osoba, alebo aj ďalšie väzby, napríklad v prípade členov, ktorí nie sú výrobcami, členstvo v tej istej konfederácii odborových zväzov, alebo v prípade členov, ktorí sú výrobcami, výkon riadiacich funkcií v rámci takejto konfederácie?
–
stačí na to, aby sa dospelo k záveru o skutočnej kontrole nad organizáciou zo strany jej členov, ktorí sú výrobcami, aby títo členovia disponovali väčšinou hlasov, alebo je potrebné preskúmať, či vzhľadom na rozdelenie hlasov medzi skutočne nezávislými členmi umožňuje podiel na hlasovacích právach jedného alebo viacerých členov, ktorí nie sú výrobcami, týmto členom aj bez dosiahnutia väčšiny kontrolovať rozhodnutia prijaté organizáciou?“
12.
Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Saint‑Louis Sucre, SICA, francúzska vláda a Európska komisia. Dňa 16. novembra 2022 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Saint‑Louis Sucre, SICA, francúzska vláda a Komisia predniesli ústne pripomienky.
III. Právny rámec
13.
Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia o SOT sa ustanovuje spoločná organizácia trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, t. j. so všetkými výrobkami uvedenými v prílohe I k ZFEÚ.
14.
Článok 152 toho nariadenia o SOT s nadpisom „Organizácie výrobcov“ znie:
„1. Členské štáty môžu na základe žiadosti uznať organizácie výrobcov, ktoré:
a)
tvoria a v súlade s článkom 153 ods. 2 [písm. c)] kontrolujú výrobcovia v ktoromkoľvek zo špecifických sektorov uvedených v článku 1 ods. 2;
b)
sa zriadili z podnetu výrobcov…
…
1a. Odchylne od článku 101 ods. 1 ZFEÚ môže organizácia výrobcov [OV] uznaná podľa odseku 1 tohto článku plánovať výrobu, optimalizovať výrobné náklady, uvádzať na trh poľnohospodárske výrobky a rokovať o zmluvách o ich dodávkach, a to v mene svojich členov v súvislosti s celou ich produkciou alebo jej časťou.
Činnosti uvedené v prvom pododseku sa môžu uskutočniť:
…
d)
za predpokladu, že príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov [OV], pokiaľ ide o výrobky spadajúce pod činnosti uvedené v prvom pododseku;
…
Členské štáty sa však od podmienky stanovenej v druhom pododseku písm. d) môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak majú vyrábajúci členovia dve samostatné jednotky produkcie umiestnené v odlišných zemepisných oblastiach.
…
1c. Vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže uvedený v článku 5 nariadenia [Rady] (ES) č. 1/2003 [zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ]] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť o tom, že v budúcnosti sa upraví, prestane vykonávať alebo nebude vôbec vykonávať jedna alebo viacero činností uvedených v odseku 1a prvom pododseku, ak sa domnieva, že je to potrebné na zabránenie vylúčeniu hospodárskej súťaže, alebo ak sa domnieva, že sú ohrozené ciele stanovené v článku 39 ZFEÚ.
…“
15.
V článku 153 nariadenia o SOT s nadpisom „Stanovy organizácií výrobcov“ sa uvádza:
„1. V stanovách organizácie výrobcov [OV] sa od vyrábajúcich členov predovšetkým žiada, aby:
…
b)
boli členmi iba jednej organizácie výrobcov [OV] pre akýkoľvek výrobok, ktorý sa v danom podniku vyrába; členské štáty sa však od tejto podmienky môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak vyrábajúci členovia majú dve samostatné výrobné jednotky v odlišných zemepisných oblastiach;
…
2. V stanovách organizácie výrobcov [OV] sa tiež stanovia:
…
c)
pravidlá, ktoré vyrábajúcim členom umožnia demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia;
…“
16.
V článku 154 ods. 1 nariadenia o SOT s názvom „Uznávanie organizácií výrobcov“ sa uvádza:
„Aby organizácia výrobcov [OV], ktorá žiada o uznanie, mohla byť uznaná členským štátom, je uvedená organizácia výrobcov právnickou osobou alebo jasne vymedzenou častou právnickej osoby, ktorá:
a)
spĺňa požiadavky stanovené v článku 152 ods. 1 písm. a), b) a c);
b)
má minimálny počet členov a/alebo pokrýva minimálny objem alebo hodnotu predajnej výroby, ktorý stanoví príslušný členský štát, v oblasti, kde vykonáva svoju činnosť;
c)
poskytuje dostatočné dôkazy o tom, že riadne vykonáva svoje činnosti, a to z hľadiska času aj efektívnosti, poskytovania ľudskej, materiálnej a technickej podpory svojim členom a podľa potreby koncentrácie ponuky;
d)
má stanovy, ktoré sú v súlade s písmenami a), b) a c) tohto odseku.“
IV. Analýza
17.
V článku 39 ods. 1 ZFEÚ sa stanovujú hospodárske a sociálne ciele sledované spoločnou poľnohospodárskou politikou (ďalej len „SPP“). Patrí medzi ne zvýšenie produktivity, zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov, stabilizácia trhov, zabezpečenie riadneho zásobovania a zachovanie dodávok spotrebiteľom za primerané ceny.
18.
Podľa článku 39 ods. 2 písm. a) ZFEÚ pri plnení týchto cieľov treba prihliadať „na zvláštnu povahu poľnohospodárskej činnosti vyplývajúcu zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi oblasťami“.
19.
Zapojenie OV do SPP prispieva k plneniu jej cieľov tým, že zabezpečuje organizáciu poľnohospodárskeho trhu „zdola“, t. j. pre samotných výrobcov a samotnými výrobcami. ( 6 )
20.
Konkrétnejšie, OV musia sledovať aspoň jeden z jedenástich cieľov uvedených v článku 152 ods. 1 písm. c) nariadenia o SOT. ( 7 ) Okrem toho tieto organizácie vykonávajú aspoň jednu z ôsmich činností uvedených v článku 152 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. ( 8 ) Ich spoločné aktivity skrátka musia jednak podporovať čiastočné alebo mimoriadne hlboké združovanie ich výrobného procesu, čo im umožňuje dosiahnuť úspory z rozsahu, jednak posilniť postavenie výrobcov v podmienkach čoraz väčšej koncentrácie dopytu. ( 9 )
21.
Účasť v uznanej OV prináša aj ďalšie výhody.
22.
Jej uznanie vedie k uplatňovaniu niektorých ustanovení nariadenia o SOT, ktoré sa týkajú najmä poskytovania pomoci, ( 10 ) neuplatňovania článku 101 ods. 1 ZFEÚ ( 11 ) a dokonca aj možnosti členského štátu stanoviť určité dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy prijaté v rámci organizácie ako záväzné aj pre ostatné hospodárske subjekty, ktoré nie sú členmi tejto organizácie. ( 12 )
23.
Preto je postup uznávania rozhodujúcim momentom, ktorý určuje právne postavenie OV, ale bez toho, aby to bolo nezvratné, pretože okrem rôznych následných kontrol môže dôjsť aj ku zrušeniu uznania. ( 13 )
24.
V prejednávanej veci a pri príležitosti takéhoto postupu uznávania vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru otázky, ktoré sa týkajú významu a rozsahu pravidla členstva v jedinej OV (časť A) a demokratického fungovania OV (časť B).
A.
O prvej prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka pravidla členstva v jedinej OV
25.
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má pravidlo členstva v jedinej OV, ako je uvedené v článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT, vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje výlučne na členov tejto organizácie, ktorí sú výrobcami, alebo na všetkých jej členov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú výrobcami.
26.
Zdá sa, že vnútroštátny súd pri formulovaní svojej otázky vychádza z predpokladu, že členom OV môže byť aj osoba, ktorá nie je výrobcom. Najprv sa treba vrátiť k tomuto predpokladu (oddiel 1), a potom preskúmať rozsah uplatňovania tohto pravidla členstva v jedinej organizácii (oddiel 2).
1. Môže byť odborový zväz členom OV?
27.
Na úvod treba pripomenúť, že judikatúra Súdneho dvora už nejaký čas uznáva možnosť, aby bol členom OV subjekt, ktorý nie je výrobcom ( 14 ), pričom sa v tejto judikatúre výslovne neuvádza, či sa to, ako v prípade predmetných okolností, o ktoré ide vo veci samej, môže vzťahovať aj na odborový zväz.
28.
Keďže právne predpisy tejto oblasti sa odvtedy niekoľkokrát zmenili, možno predpokladať, že ak normotvorca chcel túto možnosť, aby subjekty, ktoré nie sú výrobcami, patrili do OV, opätovne preskúmať, mohol využiť príležitosti, ktoré sa mu naskytli.
29.
Okrem toho, pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, ( 15 ) delegované nariadenie (EÚ) 2017/891 ( 16 ) vo svojom článku 16 výslovne stanovuje možnosť, aby OV mala aj členov, ktorí nie sú výrobcami. Podobne aj nariadenie (ES) č. 1432/2003 ( 17 ), ktoré predchádzalo nariadeniu (ES) č. 1234/2007 ( 18 ), ktoré bolo predchodcom nariadenia o SOT, vo svojom článku 13 stanovovalo, že členmi OV môžu byť aj subjekty, ktoré nie sú výrobcami.
30.
Preto sa domnievam, že z uvedeného možno vyvodiť záver, že právo Únie nezakazuje, aby do OV patril subjekt, ktorý nie je výrobcom. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa táto možnosť dokonca môže výslovne stanoviť, a práve to francúzsky zákonodarca aj urobil. ( 19 )
31.
Pokiaľ ide konkrétne o prípad, keď je členom, ktorý nie je výrobcom, odborový zväz, treba mať na pamäti ochranu spojenú so základnou povahou slobody združovania, ktorá zahŕňa aj slobodu združovania v odboroch, ako ju zaručuje článok 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).
32.
Ochrana, ktorú poskytuje základná povaha tejto slobody, sa netýka len vytvorenia takejto organizácie a slobody združovať sa alebo nie, ( 20 ) ale táto ochrana sa týka aj spôsobov konania a činností tejto organizácie. ( 21 )
33.
Keďže aj článok 12 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) sa týka aj slobody združovania, ako ju zaručuje článok 11 EDĽP, mala by sa vyššie uvedená judikatúra zohľadňovať. ( 22 )
34.
Podľa ustálenej judikatúry sa teda právne akty Únie, ako je aj nariadenie o SOT, musia nutne vykladať vo svetle základných práv zaručených Chartou. ( 23 )
35.
Okrem toho, hoci z údajov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že účasť CGB v OV predstavuje v tomto prípade novú stratégiu odborovej činnosti, nemožno vylúčiť, že to tak môže byť.
36.
To platí tým skôr, že odborové zväzy ako organizácie odborníkov v danom odvetví môžu mať záujem zasahovať na podporu dôležitých alebo technických otázok alebo pôsobiť v tomto smere ako sprostredkovateľ. V odpovedi na otázku o možnom prínose člena, ktorý nie je výrobcom, napríklad odborového zväzu, pre OV, položenú počas pojednávania, SICA, francúzska vláda aj Komisia trvali na tom, že pomáhajú s rozvojom OV, najmä so zreteľom na výrobné metódy a techniky, ako aj so zreteľom na otázky súvisiace so zmenou klímy.
37.
Prínos členstva odborového zväzu v OV teda nie je len hypotetický.
38.
Preto takéto členstvo odborového zväzu v OV patrí do rozsahu činností, ktoré takýto zväz môže vykonávať. Všeobecnejšie povedané, zapojenie odborového zväzu do OV ako člena, ktorý nie je výrobcom, umožňuje podporovať ciele, ktoré boli týmto OV pridelené, a prispievať k ich plneniu. ( 24 )
39.
Preto sa domnievam, že nariadenie o SOT nebráni tomu, aby medzi členov OV patrili aj členovia, ktorí nie sú výrobcami, medzi ktorých môžu patriť odborové zväzy.
40.
Po tomto spresnení je teraz vhodné zaoberať sa prvou otázkou vnútroštátneho súdu.
2. Rozsah pôsobnosti pravidla členstva v jedinej OV
41.
Účastníci konania pred Súdnym dvorom navrhli dva rôzne výklady.
42.
Saint‑Louis Sucre tvrdí, že článok 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT stanovuje bez rozlišovania pravidlo členstva v jedinej OV.
43.
SICA, francúzska vláda a Komisia v podstate tvrdia, že toto pravidlo sa vzťahuje len na výrobcov, a preto by sa nemalo uplatňovať na člena, ktorý výrobcom nie je.
44.
Zdá sa, že argumentácia spoločnosti Saint Louis‑Sucre a pochybnosti vnútroštátneho súdu týkajúce sa pravidla členstva v jedinej organizácii čiastočne vyplývajú z francúzskej jazykovej verzie článku 153 ods. 1, keďže táto verzia odkazuje len na „členov“ OV bez akéhokoľvek ďalšieho spresnenia. Nie je to jediná takáto jazyková verzia. ( 25 ) Vo väčšine ostatných jazykových verzií sa však jasne uvádza, že ide o „vyrábajúcich členov“ ( 26 ).
45.
V tomto smere je potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej všetkým jazykovým zneniam aktu Únie musí byť v zásade priznaná rovnaká hodnota. S cieľom zachovať jednotu výkladu práva Únie treba teda v prípade rozdielov medzi jednotlivými jazykovými verziami vykladať dotknuté ustanovenie v kontexte celkovej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou. ( 27 )
46.
V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že pravidlo členstva v jedinej OV sa konkretizuje v ďalšom ustanovení nariadenia o SOT, konkrétne v článku 152 ods. 1a písm. d) tohto nariadenia. V tomto ustanovení sa v rôznych jazykových verziách skutočne hovorí o členoch, ktorí sú výrobcami.
47.
Z odkazu na „výrobok“ v týchto dvoch ustanoveniach zrejme vyplýva, že sa týka subjektov, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia č. 1307/2013 ( 28 ), t. j. výrobcov.
48.
Pokiaľ ide o legislatívny postup, je potrebné poznamenať, že pravidlo členstva v jedinej organizácii bolo do SPP zavedené zrejme prvýkrát nariadením (ES) č. 1182/2007 ( 29 ), ktoré sa týka ovocia a zeleniny. Toto pravidlo bolo o niekoľko mesiacov neskôr rozšírené a prevzaté do nariadenia č. 1234/2007 a jeho článku 125a, ktorý bol vložený článkom 1 nariadenia (ES) č. 361/2008 ( 30 ). Treba tiež spresniť, že znenie tohto ustanovenia sa medzi pôvodným návrhom Komisie ( 31 ) a návrhom, ktorý bol nakoniec prijatý, nezmenilo. Keďže dôvody tohto návrhu neboli vysvetlené, z legislatívneho postupu nemožno zistiť, aká bola skutočná motivácia normotvorcu.
49.
V odpovedi na otázku týkajúcu sa odôvodnenia existencie pravidla členstva v jedinej OV, položenú počas pojednávania, SICA, francúzska vláda a Komisia uviedli, že cieľom tohto pravidla je koncentrovať ponuku daného výrobku posilnením postavenia jeho výrobcov s cieľom obnoviť rovnováhu obchodných vzťahov.
50.
Zdá sa, že takéto chápanie uvedeného pravidla podporuje výnimka uvedená v článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT. Toto ustanovenie umožňuje odchýliť sa od tejto zásady v prípade, že „vyrábajúci členovia majú dve samostatné výrobné jednotky v odlišných zemepisných oblastiach“. To isté platí pre výnimku uvedenú v článku 152 ods. 1a treťom pododseku uvedeného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že členské štáty sa môžu od podmienky stanovenej v článku 152 ods. 1a písm. d) uvedeného nariadenia odchýliť, „ak majú vyrábajúci členovia dve samostatné jednotky produkcie umiestnené v odlišných zemepisných oblastiach“. Tieto výnimky z pravidla o členstve v jedinej organizácii ukazujú, že za hranicami danej zemepisnej oblasti by toto pravidlo narazilo na svoje obmedzenia, pretože zachovanie takéhoto pravidla by už nemalo zmysel na účely koncentrácie ponuky určitého výrobku.
51.
Akademických spisov na túto tému je málo a tie tiež zrejme odôvodňujú existenciu pravidla členstva v jedinej OV s odkazom na ponúkaný výrobok. Pokiaľ ide o nariadenie č. 1234/2007, ktoré súčasnému nariadeniu o SOT predchádzalo, uvádza sa, že toto pravidlo členstva v jedinej organizácii má zabrániť tomu, aby výrobcovia mohli dosiahnuť fragmentáciu ponuky daného výrobku, a tak zabrániť vzniku hospodárskej súťaže medzi týmito organizáciami. ( 32 )
52.
Zdá sa teda, že dôvodom existencie pravidla členstva v jedinej OV je koncentrácia ponuky.
53.
Okrem toho toto pravidlo prispieva k plneniu cieľov SPP, ( 33 ) pretože umožňuje posilniť postavenie výrobcov tvárou v tvár stále koncentrovanejšiemu dopytu. ( 34 )
54.
Treba poznamenať, že koncentrácia ponuky s odkazom na výrobky, ak aj predstavuje hodnoverný dôvod existencie pravidla členstva v jedinej OV, sa týka len členov, ktorí sú výrobcami, a nie ostatných členov OV.
55.
Preto sa domnievam, že pravidlo členstva v jedinej OV sa týka len členov, ktorí sú výrobcami.
56.
Vo svojich pripomienkach adresovaných Súdnemu dvoru Saint‑Louis Sucre tvrdí, že členstvo odborového zväzu v OV by mohlo byť problematické z hľadiska hospodárskej súťaže.
57.
V rozsudku vo veci APVE Súdny dvor pripomenul, že uznaná OV má za úlohu zabezpečiť plánovanie výroby a jej prispôsobenie dopytu, a to najmä z hľadiska kvality a kvantity, koncentráciu ponuky a uvádzanie výrobkov, ktoré vyrobili jej členovia, na trh a optimalizáciu výrobných nákladov a stabilizáciu výrobných cien. Na tieto účely teda OV musí použiť prostriedky, ktoré sa líšia od prostriedkov riadenia normálneho fungovania trhov, konkrétne určité formy koordinácie a zosúlaďovania medzi poľnohospodárskymi výrobcami. V dôsledku toho, aby OV neboli zbavené prostriedkov, ktoré im umožňujú plniť ciele, ktoré sú im zverené v rámci spoločnej organizácie trhov, na ktorej sa podieľajú, postupy týchto subjektov potrebné na dosiahnutie jedného alebo viacerých z týchto cieľov musia byť vylúčené najmä zo zákazu kartelov stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. ( 35 )
58.
Imunita voči pravidlám práva hospodárskej súťaže je teda dostupná len v rámci OV alebo uznaných združení OV ( 36 ); mimo tohto rámca sa tieto pravidlá opäť uplatňujú.
59.
Konkrétne sa zdá, že tvrdenia spoločnosti Saint‑Louis Sucre v podstate vyjadrujú obavy z možného rizika kolúzie v dôsledku možného zapojenia toho istého odborového zväzu do dvoch rôznych OV.
60.
Treba pripomenúť, že v takomto prípade nariadenie o SOT nebráni uplatňovaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Toto nariadenie teda nezasahuje do právomocí vnútroštátnych orgánov, ktoré majú určitý priestor na to, aby zabránili kolúzii, ak zistia možné riziko jej vzniku.
61.
V tomto smere, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a ako SICA pripomenula na ústnom pojednávaní, bolo SICA počas preskúmania jej žiadosti o uznanie 11. decembra 2019 nariadené zmeniť svoj vnútorný poriadok tak, aby zohľadňoval pripomienky vznesené počas preskúmania jej žiadosti o uznanie, a to tým, že v súlade s týmito pripomienkami v článku 18 svojho vnútorného poriadku formálne prijme doložku o dôvernosti a etickej zodpovednosti pre riaditeľa a členov organizácie výrobcov, ktorí nie sú výrobcami.
62.
Okrem toho a ako zaznelo aj počas pojednávania, fáza uznania OV je síce dôležitým momentom, keďže ide o fázu kontroly, ktorá prebieha vopred a počas ktorej majú príslušné vnútroštátne orgány lehotu štyroch mesiacov na odpoveď na žiadosť o uznanie OV, ( 37 ) je však dôležité mať na pamäti, že nejde o jedinú fázu kontroly.
63.
Existuje totiž niekoľko ďalších typov následnej kontroly. Po prvé vnútroštátny orgán, ktorý uznanie udelil, môže svoje rozhodnutie zmeniť a uznanie odňať. ( 38 ) Po druhé postupmi jednej alebo viacerých OV sa môžu zaoberať vnútroštátne alebo európske orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Nedávna judikatúra Súdneho dvora dokazuje, že nejde len o teoretickú hypotézu. ( 39 ) Po tretie v kontexte programov udeľovania pomoci je vyplácanie pomoci spojené aj s kontrolnými postupmi.
64.
Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prvú otázku odpovedal tak, že pravidlo členstva v jedinej OV, ako je uvedené v článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT, sa má vykladať v tom zmysle, že sa týka výlučne členov tejto organizácie, ktorí sú výrobcami.
B.
O druhej prejudiciálnej otázke
65.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT vykladať v tom zmysle, že kontrola vnútroštátneho orgánu, prípadne príslušného súdu, s cieľom overiť, či OV, ktorá požiadala o uznanie, je schopná fungovať demokraticky, sa musí obmedzovať na určité prvky ako kapitálová účasť alebo rozdelenie hlasov, alebo musí byť čo najširšia a zahŕňať všetky dostupné okolnosti alebo dôkazy.
66.
Pripomíname, že v článku 152 ods. 1 písm. a) nariadenia o SOT sa uvádza, že „členské štáty môžu na základe žiadosti uznať organizácie výrobcov, ktoré… tvoria a v súlade s článkom 153 ods. 2 písm. c) kontrolujú výrobcovia v ktoromkoľvek zo špecifických sektorov uvedených v článku 1 ods. 2“.
67.
Konkrétnejšie, v článku 152 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT sa na jednej strane trvá na tom, aby sa organizácie výrobcov „zriadili z podnetu výrobcov“.
68.
Na druhej strane sa v článku 153 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia vyžaduje, aby členovia OV demokraticky kontrolovali organizáciu a jej rozhodnutia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v uvedenom nariadení nie sú stanovené konkrétne kritériá, na základe ktorých by orgány členských štátov mohli posúdiť, či je OV demokraticky kontrolovaná svojimi členmi.
69.
Každý z účastníkov konania pred Súdnym dvorom sa odvoláva na rozsudok vydaný vo veci Španielsko/Komisia ( 40 ), ktorý sa v judikatúre súdov Únie ako jeden z mála zaoberá otázkou týkajúcou sa demokratického fungovania OV.
70.
SICA sa na strane jednej domnieva, že sa má overovať len vlastníctvo imania a zloženie väčšiny hlasov bez zohľadnenia iných väzieb, ako je príslušnosť k tej istej odborovej konfederácii alebo výkon riadiacich právomocí v rámci tejto konfederácie.
71.
Na strane druhej Saint‑Louis Sucre, francúzska vláda a Komisia v podstate tvrdia, že sa majú zohľadňovať všetky relevantné faktory.
72.
Zdá sa mi, že tvrdenie SICA je založené na neúplnom výklade rozsudku Španielsko/Komisia.
73.
Všeobecný súd v tomto rozsudku pripomenul, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa OV je zabezpečiť ich demokratické fungovanie prostredníctvom dvoch zásad. Jednou z nich je zásada, že členovia OV, ktorí sú výrobcami, kontrolujú svoju organizáciu a jej rozhodnutia, druhou zásada, že OV musí mať medzi svojimi členmi určitý počet výrobcov ( 41 ) a že žiadny z týchto členov v zásade nemôže mať viac ako určité percento oprávnených hlasov, aby táto OV bola svojím spôsobom reprezentatívna. ( 42 )
74.
Pri skúmaní tejto druhej zásady Všeobecný súd uvádza, že „nemožno ignorovať totožnosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia kapitál členov OV“ ( 43 ).
75.
V tomto ohľade sa Všeobecný súd neobmedzuje na formálnu analýzu zrejmej nezávislosti členov OV. Táto analýza naopak zahŕňa preskúmanie mechanizmov a spôsobov skutočného vykonávania kontrolnej právomoci nad OV a kontroly nad jej rozhodnutiami, ako aj osôb, ktoré sa môžu skrývať za právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré môžu pôsobiť ako krytie. ( 44 ) Rozhodujúcim prvkom pri analýze demokratického fungovania OV je teda schopnosť vykonávať skutočnú kontrolu nad rozhodnutiami OV.
76.
Poznatky z rozsudku Španielsko/Komisia by sa podľa mňa mali nielen potvrdiť, ale možno ich uplatniť aj na túto vec.
77.
Tieto poznatky však treba ešte doplniť.
78.
V nadväznosti na tento rozsudok sa skutočne domnievam, že kontrola vnútroštátneho orgánu, ktorý má zaujať stanovisko k uznaniu OV, musí zohľadňovať všetky možné väzby závislosti, jednak medzi členmi, ktorí sú výrobcami, ale aj medzi členmi, ktorí sú výrobcami, a členmi, ktorí výrobcami nie sú.
79.
Na tento účel sa musia predovšetkým dobre preskúmať pravidlá fungovania OV, ako sú stanovy a vnútorný poriadok, totožnosť všetkých členov, ktorí ju tvoria, najmä spôsoby priamej alebo nepriamej kontroly, aby sa preskúmali väzby závislosti, ktoré môžu existovať medzi jej členmi, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú výrobcami, ako aj všetky ostatné prvky, ktoré má vnútroštátny orgán k dispozícii alebo ktoré môže vziať do úvahy počas fázy posudzovania žiadosti o uznanie.
80.
Keďže OV je organizácia zriadená „z podnetu výrobcov“, ktorú výrobcovia „kontrolujú“, t. j. výrobcovia musia kontrolovať „organizáciu a jej rozhodnutia“ ( 45 ), zapojeniu členov, ktorí nie sú výrobcami, do OV sa musí venovať osobitná pozornosť, aby sa zabránilo tomu, že rámec zavedený nariadením o SOT sa bude využívať ako krytie, najmä na obchádzanie pravidiel hospodárskej súťaže.
81.
Preto sa musí okrem iného overiť, či členovia, ktorí sú výrobcami, majú v OV aspoň väčšinu hlasov ( 46 ) a či osoby, ktoré nie sú výrobcami, nemajú iné spôsoby, priame alebo nepriame, ako reálne kontrolovať záležitosti OV. ( 47 )
82.
Na tento účel sa musí kontrola vnútroštátnych orgánov vykonávať individuálne, komplexne a s použitím súboru nepriamych dôkazov. ( 48 )
83.
Tento realistický rozsah kontroly podľa môjho názoru podporuje článok 154 ods. 1 písm. c) nariadenia o SOT, pretože toto ustanovenie vyžaduje, aby orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o uznanie, zohľadnil aspekty budúceho a konkrétneho vykonávania spoločného využívania zdrojov aj možných postupov koncentrácie medzi členmi.
84.
Vzhľadom na osobitné okolnosti veci, ktorú prejednáva vnútroštátny súd, by som chcela uviesť ešte jedno spresnenie, keďže žalobkyňa vo veci samej konkrétne namieta priamu alebo nepriamu účasť odborového zväzu v SICA.
85.
V zmysle diskusie na pojednávaní a ako sa zhodli nielen SICA, ale aj francúzska vláda a Komisia, treba vziať do úvahy, že samotná príslušnosť fyzickej alebo právnickej osoby, člena OV, ktorý je alebo nie je výrobcom, k odborovému zväzu nemôže sama osebe zbaviť tohto člena jeho autonómie alebo slobody rozhodovania. To isté platí aj pre výkon funkcií v rámci týchto organizácií.
86.
Ako už bolo uvedené pri analýze prvej otázky, vzhľadom na ochranu slobody združovania v odboroch podľa článku 12 ods. 1 Charty ( 49 ) nemožno z týchto odborových činností vyvodiť, že ide o kolúziu vedúcu ku koordinácii alebo zosúladeniu ponuky, ktorá vybočuje z rámca stanoveného nariadením o SOT a už z tohto dôvodu predstavuje porušenie pravidiel práva hospodárskej súťaže.
87.
Preto, ak nie sú k dispozícii iné dôkazy, samotná existencia väzieb, ako je príslušnosť člena OV, či už je alebo nie je výrobcom, k odborovému zväzu, ako aj prípadný výkon funkcií v rámci takéhoto zväzu, nemá vplyv na demokratické fungovanie OV v zmysle článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT, takže sama nepredstavuje rozhodujúci prvok.
88.
Napokon, ako sa pripomína v bode 60 vyššie, je vždy možné, aby vnútroštátne orgány zodpovedné za posúdenie žiadosti o uznanie podmienili toto uznanie vykonaním určitých opatrení s cieľom lepšie zabrániť naplneniu rizík prípadnej kolúzie.
89.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa domnievam, že na druhú otázku vnútroštátneho súdu treba odpovedať tak, že článok 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT v spojení s jeho článkom 154 ods. 1 sa má vykladať v tom zmysle, že kontrola vnútroštátneho orgánu, prípadne príslušného súdu, s cieľom overiť, či OV, ktorá požiadala o uznanie, je schopná fungovať demokraticky, musí byť čo najrozsiahlejšia a zahŕňať všetky okolnosti alebo dôkazy, ktoré má k dispozícii, bez toho, aby samotná príslušnosť členov OV k odborovému zväzu alebo samotný výkon odborových funkcií predstavovali relevantné kritérium.
V. Návrh
90.
Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Štátna rada, takto:
1.
Pravidlo členstva v jedinej organizácii výrobcov (OV), ako je uvedené v článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa týka výlučne jej členov, ktorí sú výrobcami.
2.
Článok 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013, zmeneného nariadením 2017/2393, v spojení s článkom 154 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013
sa má vykladať v tom zmysle, že:
kontrola vnútroštátneho orgánu, prípadne príslušného súdu, s cieľom overiť, či OV, ktorá požiadala o uznanie, je schopná fungovať demokraticky, musí byť čo najrozsiahlejšia a zahŕňať všetky okolnosti alebo dôkazy, ktoré má k dispozícii, bez toho, aby samotná príslušnosť členov OV k odborovému zväzu alebo samotný výkon odborových funkcií predstavovali relevantné kritérium.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) V niektorých odvetviach sa vo francúzštine používa termín „organisation“, v iných „groupement“, pričom tento terminologický rozdiel nie je podstatný. V tejto súvislosti pozri OLMI, G.: Politique agricole commune. In: Commentaires Mégret , zv. 2, 2. vyd., Université de Bruxelles, 1991, s. 109.
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 ( Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 ) (ďalej len „nariadenie o SOT“).
( 4 ) Pozri v tejto súvislosti body 20 a 21 nižšie.
( 5 ) Zo všetkých informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že táto druhá OV, do ktorej bola CGB priamo a nepriamo zapojená, už ukončila činnosť.
( 6 ) OLMI, G.: c. d., s. 109.
( 7 ) Patria medzi ne: i) zaistenie plánovania výroby a jej prispôsobenie dopytu, a to najmä z hľadiska kvality a kvantity; ii) koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov, ktoré vyrobili ich členovia, na trh; iii) optimalizácia výrobných nákladov a investičnej návratnosti v reakcii na normy v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat a stabilizácia výrobných cien; iv) vedenie výskumu a rozvojových iniciatív zameraných na udržateľné spôsoby výroby, inovatívne postupy, hospodársku konkurencieschopnosť a vývoj trhu; body v), vi) a xi) sa týkajú technickej pomoci súvisiacej najmä jednak s pestovateľskými postupmi a výrobnými technikami bez nepriaznivého vplyvu na životné prostredie a s vyhovujúcimi postupmi a technikami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, jednak s využívaním výrobných noriem, zlepšovaním kvality výrobkov a vývojom výrobkov s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne označenia kvality; viii) prispievanie k udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a k zmierňovaniu zmeny klímy; a ix) príprava iniciatív v oblasti propagácie a uvádzania na trh.
( 8 ) V tomto ustanovení sa uvádza, že možno uznať OV, ktoré sa zriadili z podnetu výrobcov a ktoré vykonávajú aspoň jednu z týchto činností: „i) spoločné spracúvanie; ii) spoločnú distribúciu vrátane spoločných predajných platforiem alebo spoločnej prepravy; iii) spoločné balenie, označovanie alebo propagáciu; iv) spoločnú organizáciu kontroly kvality; v) spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov; vi) spoločné nakladanie s odpadom, ktorý je priamo spojený s výrobou; vii) spoločné obstarávanie vstupných surovín; viii) akékoľvek iné spoločné činnosti spojené so službami, ktorými sa plní jeden z cieľov uvedených [v článku 152 ods. 1 písm. c) nariadenia o SOT]“.
( 9 ) Pozri rozsudok zo 14. novembra 2017, APVE a i. ( C‑671/15 , ďalej len rozsudok vo veci APVE, EU:C:2017:860 , bod 65 ).
( 10 ) Článok 29 ods. 1, článok 34 ods. 3 písm. d) a článok 58 nariadenia o SOT.
( 11 ) Článok 152 ods. 1a a článok 209 ods. 1 nariadenia o SOT.
( 12 ) Článok 164 ods. 1 nariadenia o SOT.
( 13 ) Pozri bod 63 nižšie.
( 14 ) Pozri rozsudok z 15. júna 1989, Stute Nahrungsmittelwerke ( 77/88 , EU:C:1989:249 , bod 12 ).
( 15 ) Cukrová repa nepatrí do sektora ovocia a zeleniny. Z článku 1 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT a z prílohy I časti III k uvedenému nariadeniu naopak vyplýva, že cukrová repa patrí do pôsobnosti sektora cukru.
( 16 ) Delegované nariadenie Komisie z 13. marca 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať v týchto sektoroch, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 4 ). Ďalšie podrobnosti o vzťahu medzi ovocím a zeleninou a všeobecnými právnymi predpismi pozri v bode 48 nižšie.
( 17 ) Nariadenie Komisie z 11. augusta 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2200/96 pokiaľ ide o podmienky na uznanie organizácií výrobcov a predbežné uznanie skupín výrobcov ( Ú. v. EÚ L 203, 2003, s. 18 . Mim. vyd. 03/039, s. 424).
( 18 ) Nariadenie Rady (ES) z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) ( Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1 ).
( 19 ) Článok D.555‑14 code rural et de la pêche maritime (Zákonník pre vidiek a námorný rybolov) (ďalej len „CRPM“) znie takto:
„Fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú výrobcami, môžu byť členmi organizácie výrobcov [OV] za predpokladu, že členovia, ktorí sú výrobcovia, majú najmenej 75 % hlasov vo valnom zhromaždení, a ak je organizácia výrobcov [OV] vytvorená vo forme spoločnosti, 75 % podielov.
Títo členovia, ktorí nie sú výrobcami, sa nezúčastňujú na hlasovaní o rozhodnutiach týkajúcich sa prevádzkových finančných prostriedkov.“
( 20 ) Ako príklad týkajúci sa slobodnej možnosti nepatriť ku združeniu výrobcov, hoci vnútroštátne predpisy ukladali vinohradníkom povinnosť odovzdávať celú svoju produkciu, pozri rozsudok ESĽP, 3. decembra 2015, Mytilinaios a Kostakis v. Grécko (CE:ECHR:2015:1203JUD002938911, body 53 a 65).
( 21 ) Pozri rozsudok ESĽP, 3. septembra 2020, Yordanovi v. Bulharsku (CE:ECHR:2020:0903JUD001115711, bod 62 a citovaná judikatúra).
( 22 ) Podľa článku 52 ods. 3 Charty je v prípade práv, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v EDĽP, zmysel a rozsah týchto práv rovnaký ako zmysel a rozsah práv stanovených v EDĽP. Príklad paralely medzi článkom 11 EDĽP a článkom 12 ods. 1 Charty pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruza Villalón vo veci Alemo‑Herron a i. ( C‑426/11 , EU:C:2013:82 , bod 42 a nasl.).
( 23 ) Pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i. ( C‑203/15 a C‑698/15 , EU:C:2016:970 , bod 91 , ako aj citovaná judikatúra).
( 24 ) V tejto súvislosti pozri článok 152 ods. 1 písm. c) body v), vi), viii), ix) a xi) nariadenia o SOT, citovaný v bode 20 vyššie.
( 25 ) V chorvátskej jazykovej verzii sa uvádza „članova“, v talianskej jazykovej verzii „aderenti“ a v rumunskej jazykovej verzii „membrilor“.
( 26 ) Inde sa uvádza „productores asociados“ v španielskej jazykovej verzii; „De tilsluttede producenter“ v dánskej jazykovej verzii; „Erzeuger“ v nemeckej jazykovej verzii; „Producer members“ v anglickej jazykovej verzii; „aangesloten producenten“ v holandskej jazykovej verzii; „producers będących jej członkami“ v poľskej jazykovej verzii a „os produtores seus membros“ v portugalskej jazykovej verzii.
( 27 ) Pozri rozsudok z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia ( C‑16/16 P , EU:C:2018:79 , bod 49 a citovaná judikatúra).
( 28 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608 ).
( 29 ) Nariadenie Rady z 26. septembra 2007, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá pre sektor ovocia a zeleniny a menia a dopĺňajú smernice 2001/112/ES a 2001/113/ES a nariadenia (EHS) č. 827/68, (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96, (ES) č. 2826/2000, (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 318/2006 a zrušuje nariadenie (ES) č. 2202/96 ( Ú. v. EÚ L 273, 2007, s. 1 ).
( 30 ) Nariadenie Rady zo 14. apríla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 121, 2008, s. 1 ).
( 31 ) Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) [KOM(2007) 854 v konečnom znení – CNS 2007/0290].
( 32 ) MÖGELE, R., ERLBACHER, F.: Single Common Market Organisation . München: Beck, C. H., Hart, Nomos, 2011, s. 549.
( 33 ) Pozri bod 17 a nasl. vyššie.
( 34 ) Pozri rozsudok vo veci APVE (bod 65).
( 35 ) Rozsudok vo veci APVE (body 42 až 44).
( 36 ) Pozri rozsudok vo veci APVE.
( 37 ) Článok 154 ods. 4 písm. a) nariadenia o SOT.
( 38 ) Článok 154 ods. 4 nariadenia o SOT.
( 39 ) Pozri rozsudok vo veci APVE. Za okolností, na základe ktorých bol vydaný tento rozsudok, viedli kontroly vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže k záveru, že OV, združenia OV a neuznané subjekty uskutočňovali komplexný a pokračujúci kartel, zakázaný okrem iného článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorý spočíval v zosúladenom postupe pri určovaní ceny poľnohospodárskeho výrobku, konkrétne čakanky.
( 40 ) Rozsudok zo 6. marca 2012, Španielsko/Komisia (T‑230/10, ďalej len „rozsudok Španielsko/Komisia, EU:T:2012:105 ).
( 41 ) Za okolností tejto veci sa uplatňuje článok 154 ods. 1 písm. b) nariadenia o SOT.
( 42 ) Rozsudok Španielsko/Komisia (body 47 až 49, 51 a 52).
( 43 ) Rozsudok Španielsko/Komisia (bod 50).
( 44 ) Rozsudok Španielsko/Komisia (bod 52).
( 45 ) Článok 152 ods. 1 písm. a) a b) a článok 153 ods. 2 písm. c) nariadenia o SOT.
( 46 ) V článku R. 532‑3 CRPM, ktorý sa vzťahuje na organizáciu výrobcov [OV], ako je príslušná organizácia vo veci samej, sa uvádza:
„Stanovy spoločnosti musia obsahovať ustanovenia, ktoré v každom okamihu umožnia poľnohospodárom, skupinám, ktoré môžu byť pridružené poľnohospodárskym úverovým družstvám, a prípadne samotným poľnohospodárskym úverovým družstvám, disponovať spoločne najmenej polovicou hlasov vo valných zhromaždeniach spoločnosti.
Žiadny spoločník nemôže mať viac ako 40 % hlasov.
Ak je však spoločníkov viac než desať, žiaden z nich nesmie mať viac než 10 % hlasov. Posledný uvedený zákaz sa nevzťahuje na poľnohospodárske úverové družstvá ani na družstevné spoločnosti a ich zväzy. Stanovy môžu uvedeným spoločnostiam a združeniam v rámci počtu akcií alebo podielov, ktoré vlastnia, prideliť počet hlasov v pomere buď k počtu ich spoločníkov, alebo k počtu členov samotných spoločností, ktoré sú ich členmi.“
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť aj článok D.555‑14 CRPM, ktorý je uvedený v poznámke pod čiarou 19 vyššie.
( 47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1989, Stute Nahrungsmittelwerke ( 77/88 , EU:C:1989:249 , bod 15 ).
( 48 ) Pozri v súvislosti s používaním tejto metódy nepriamych dôkazov v judikatúre Súdneho dvora analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, Nogueira a i. ( C‑168/16 a C‑169/16 , EU:C:2017:688 , bod 62 a citovaná judikatúra).
( ) Pozri body 32 až 38 vyššie.