C-219/22

62022CC0219

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PRIIT PIKAMÄE

prednesené 20. apríla 2023 ( 1 )

Vec C‑219/22

Trestné konanie

I. Úvod

1.

Predmetom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen săd Nesebar (Okresný súd Nesebar, Bulharsko) podľa článku 267 ZFEÚ, je výklad článku 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní ( 2 ). Uvedený návrh bol predložený v súvislosti s návrhom prokurátora Rajonna prokuratura Nesebar (Okresná prokuratúra Nesebar, Bulharsko) podaným na vnútroštátny súd s cieľom, aby tento súd nariadil skutočný výkon trestu uloženého rumunskému štátnemu príslušníkovi, QS, skorším rozsudkom vyhláseným rumunským súdom.

2.

Článok 1 tohto rámcového rozhodnutia, ktorý má názov „Predmet úpravy“, v odseku 1 stanovuje:

„Účelom tohto rámcového rozhodnutia je stanoviť podmienky, za ktorých sa v trestnom konaní proti osobe v členskom štáte zohľadňujú predchádzajúce odsúdenia vyhlásené proti tejto osobe za iné skutky v iných členských štátoch.“

4.

Článok 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, ktorý má názov „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia ‚odsúdenie‘ je konečné rozhodnutie trestného súdu, ktorým sa osoba uznáva za vinnú zo spáchania trestného činu.“

5.

Členské štáty však zabezpečia, aby ich súdy mohli v takýchto prípadoch napriek tomu zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch.“

2. Rámcové rozhodnutie 2008/947/SVV

6.

Článok 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami ( 3 ), ktorý má názov „Ciele a rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdených osôb, zlepšenie ochrany obetí a širokej verejnosti a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia. …

…

„1. Príslušný orgán štátu pôvodu môže zaslať rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má odsúdená osoba legálne a obvyklé bydlisko, v prípadoch, ak sa odsúdená osoba vrátila alebo sa chce vrátiť do tohto štátu.

2. Príslušný orgán štátu pôvodu môže na žiadosť odsúdenej osoby zaslať rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie príslušnému orgánu iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má odsúdená osoba legálne a obvyklé bydlisko, pod podmienkou, že naposledy spomenutý orgán so zaslaním súhlasí.

…“

8.

Článok 14 tohto rámcového rozhodnutia, ktorý má názov „Právomoc prijať všetky následné rozhodnutia a rozhodné právo“, v odseku 1 uvádza:

„Príslušný orgán vykonávajúceho štátu má právomoc prijať všetky následné rozhodnutia týkajúce sa podmienečných trestov, podmienečných prepustení, podmienečných odsúdení a alternatívnych sankcií najmä v prípade nedodržiavania probačného opatrenia alebo alternatívnej sankcie, alebo ak odsúdená osoba spácha nový trestný čin.

9.

Článok 8 Nakazatelen kodeks (Trestný zákon) v odseku 2 stanovuje:

„Odsudzujúci rozsudok vyhlásený v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý nadobudol právoplatnosť, za konanie, ktoré je trestným činom podľa tohto Trestného zákona, sa zohľadní v každom trestnom konaní vedenom proti tej istej osobe v Bulharskej republike.“

10.

Článok 68 ods. 1 uvedeného zákona znie:

„Ak odsúdený pred uplynutím skúšobnej doby stanovenej súdom spácha iný úmyselný trestný čin, pre ktorý je prokuratúrou vedené trestné stíhanie a za ktorý sa mu uloží trest odňatia slobody, a to aj keď k odsúdeniu dôjde po skončení skúšobnej doby, musí vykonať aj podmienečne odložený trest.“

13.

Rozsudkom z 3. apríla 2019, ktorý bol s konečnou platnosťou potvrdený rozsudkom Curtea de Appel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko) z 24. júna 2019, bol QS odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, teda do 24. júna 2021 (ďalej len „prvé odsúdenie“), za trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (ďalej len „prvý trestný čin“).

14.

V skúšobnej dobe, konkrétne 1. septembra 2020, sa QS na bulharskom území dopustil trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu podľa článku 343b ods. 1 bulharského Trestného zákona (ďalej len „druhý trestný čin“).

15.

Uznesením Rajonen săd Nesebar (Okresný súd Nesebar), ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2022, bol QS uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, peňažný trest vo výške 150 BGN (približne 77 eur) a trest odobratia vodičského oprávnenia na obdobie 12 mesiacov (ďalej len „druhé odsúdenie“).

19.

To je práve prípad prvého odsúdenia, keďže QS bol v Rumunsku právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov a na základe informácií získaných prostredníctvom nástrojov vzájomnej právnej pomoci je preukázané, že skutok zakladajúci prvý trestný čin je rovnaký ako skutok zakladajúci druhý trestný čin.

20.

Vnútroštátny súd okrem toho konštatuje, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 68 ods. 1 bulharského Trestného zákona. QS totiž pred uplynutím skúšobnej doby stanovenej v uvedenom odsúdení spáchal iný úmyselný trestný čin, pre ktorý prokuratúra viedla trestné stíhanie a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody.

21.

Uvedený súd sa teda domnieva, že je povinný zohľadniť prvé odsúdenie a vykonať ho podľa ustanovení článku 8 ods. 2 v spojení s článkom 68 ods. 1 bulharského Trestného zákona. Vzniká však otázka, či článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 bráni takémuto zohľadneniu.

„Má sa článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia [2008/675] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je [právna úprava vyplývajúca z] článku 68 ods. 1 v spojení s článkom 8 ods. 2 [bulharského Trestného zákona], ktorá stanovuje, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon trestu uloženého predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom vyhláseným súdom iného členského štátu, môže na tento účel zmeniť spôsob výkonu tohto skoršieho trestu tým, že nariadi jeho skutočný výkon?“

IV. Konanie na Súdnom dvore

25.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania z 25. marca 2022 bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 28. marca 2022.

26.

QS a Európska komisia predložili písomné pripomienky v lehote stanovenej v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

28.

Únia v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti založeného na vzájomnej dôvere prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť ochranu občanov proti trestnej činnosti a súčasne tiež zabezpečiť dodržiavanie základných práv občanov, keď sa stanú účastníkmi trestného konania, či už ako obeť trestného činu, alebo ako obvinená osoba. Vytvorenie takéhoto integrovaného priestoru spravodlivosti vyžaduje, aby sa odsúdenia osôb, ku ktorým došlo v jednom členskom štáte, zohľadňovali v inom členskom štáte s cieľom predchádzať budúcej trestnej činnosti. Rovnako, ak nové trestné činy spácha rovnaký páchateľ, mal by sa tento behaviorálny faktor, pri zachovaní spravodlivosti konania, zohľadniť v rámci nového trestného konania ( 6 ).

29.

Je skutočne v záujme účinného trestného súdnictva v Únii, aby všetky členské štáty zaviedli pravidlá, na základe ktorých by sa mohlo vo všetkých fázach trestného konania zohľadniť, či daná osoba spáchala trestný čin prvý raz, alebo či už bola odsúdená v inom členskom štáte. Možnosť posúdiť trestnú minulosť páchateľa je zásadná pre účinné riadenie nových trestných konaní, najmä s cieľom zabezpečiť informované rozhodnutia týkajúce sa vyšetrovacej väzby alebo prepustenia na kauciu a disponovať pri stanovovaní výšky trestu úplnými informáciami. Práve v tomto kontexte bolo prijaté rámcové rozhodnutie 2008/675. Tento nástroj vyžaduje, aby súdne orgány členského štátu zohľadňovali právoplatné rozhodnutia v trestných veciach vydané súdmi iného členského štátu, pokiaľ sú splnené určité podmienky ( 7 ).

2. O výnimkách zo zásady vzájomného uznávania stanovených v rámcovom rozhodnutí 2008/675

33.

Analýza prejudiciálnej otázky bude v podstate postupovať podľa schémy opísanej v predchádzajúcich bodoch. Preto v prvom rade preskúmam, či je rámcové rozhodnutie 2008/675 uplatniteľné na prejednávanú vec ( 9 ). V druhom rade vysvetlím, aký rozsah má povinnosť zohľadniť predchádzajúce odsúdenia, ktorá je stanovená týmto rámcovým rozhodnutím ( 10 ). Napokon v treťom rade uplatním na prejednávanú vec zásady, na ktorých je táto povinnosť založená ( 11 ). Ako podrobnejšie vysvetlím, analýza ukáže, že predmetná bulharská právna úprava , ako ju vykladá vnútroštátny súd, nie je v súlade so zásadou nezasahovania upravenou v článku 3 ods. 3 uvedeného rámcového rozhodnutia.

34.

Je potrebné spresniť, že ak sa odkazuje na predmetnú „bulharskú právnu úpravu“, znamená to výklad vyplývajúci zo spoločného výkladu dvoch vnútroštátnych ustanovení – konkrétne článku 8 ods. 2 v spojení s článkom 68 ods. 1 bulharského trestného zákona – ktoré podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom ukladajú tomuto súdu povinnosť uvedenú v bode 31 týchto návrhov. Hoci, ako uvádza Komisia, zo znenia predmetných ustanovení ( 12 ) takýto výklad nevyplýva ľahko, nič to nemení na tom, že pokiaľ ide o výklad ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku, Súdny dvor sa v zásade musí oprieť o posúdenie vyplývajúce z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ( 13 ). Prejudiciálnu otázku bude teda potrebné preskúmať na základe výkladu bulharského práva, ktorý zastáva vnútroštátny súd.

B.

O uplatniteľnosti rámcového rozhodnutia 2008/675

38.

Zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia, ktoré bolo tiež vyhlásené za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, môže mať vplyv tak v rámci samotného súdneho konania, najmä na určenie druhu a výšky trestu uloženého za nový trestný čin, ako aj vo vykonávacom konaní, a to na určenie spôsobu výkonu uloženého trestu . Ako som totiž uviedol v týchto návrhoch ( 15 ), vnútroštátny súd sa pýta práve na možnosť nariadiť v Bulharsku skutočný výkon odsudzujúceho rozsudku vydaného v Rumunsku. Položenú otázku treba chápať v tomto zmysle.

39.

V tomto kontexte treba pripomenúť judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa rámcové rozhodnutie 2008/675 vzťahuje „nielen na konania, ktoré súvisia s určením a dokázaním prípadnej viny stíhanej osoby“ ( 16 ), ale aj na „na vnútroštátne konania, ktorých predmetom je uloženie súhrnného trestu odňatia slobody na účely výkonu, v ktorom sa zohľadní trest uložený osobe vnútroštátnym súdom, ako aj trest uložený v rámci skoršieho odsúdenia vyhláseného súdom iného členského štátu voči tej istej osobe pre iné skutky“ ( 17 ). Za takýchto okolností ide o vnútroštátne konanie týkajúce sa výkonu trestu , v rámci ktorého sa musí zohľadniť trest uložený skorším odsudzujúcim rozsudkom vydaným v inom členskom štáte.

40.

V situácii opísanej v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vnútroštátne konanie (v Bulharsku) týka výkonu podmienečného odsúdenia, ktoré bolo vyhlásené v inom členskom štáte (v Rumunsku). Vnútroštátne konanie však bolo začaté len z dôvodu existencie právoplatného odsúdenia za nový trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe v Bulharsku. Podľa predmetnej bulharskej právnej úpravy, na ktorú sa odkazuje v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, bulharský súd, ktorý má schváliť dohodu medzi obvineným a prokurátorom vo veci spáchaného trestného činu, musí tiež rozhodnúť o výkone skoršie uloženého podmienečného trestu .

43.

V tejto súvislosti treba po prvé spomenúť odôvodnenie 2 rámcového rozhodnutia 2008/675, z ktorého vyplýva, že cieľom tohto rámcového rozhodnutia je vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach , a ktoré stanovuje, že „súd v jednom členskom štáte musí mať možnosť zohľadniť právoplatné trestné rozsudky vyhlásené súdmi v iných členských štátoch, aby mohol posúdiť trestnú minulosť páchateľa, zohľadniť recidívu a určiť druh uplatniteľného trestu a spôsob jeho vykonania“. Podľa odôvodnenia 3 uvedeného rámcového rozhodnutia „účelom tohto rámcového rozhodnutia je ustanoviť pre členské štáty minimálnu povinnosť zohľadňovať odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch“ ( 18 ) na základe zásady vzájomného uznávania. Je dôležité poznamenať, že Súdny dvor chápal túto povinnosť v tom zmysle, že predchádzajúce odsúdenia „sa musia zohľadniť tak, ako boli vyhlásené “ ( 19 ).

44.

Po druhé je potrebné poukázať na zásadu ekvivalencie , ktorá je zakotvená v článku 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/675 a na ktorú odkazujú odôvodnenia 5 a 6 uvedeného rámcového rozhodnutia. Táto zásada stanovuje, že „členské štáty by mali odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte priznať rovnaké účinky, aké priznávajú odsúdeniu vyhlásenému ich vlastnými súdmi v súlade s vnútroštátnym právom“ ( 20 ). V tomto odôvodnení 5 sa spresňuje, že „cieľom tohto rámcového rozhodnutia… nie je zosúladiť účinky, ktoré rôzne vnútroštátne právne predpisy priznávajú predchádzajúcim odsúdeniam“, ale len vyžaduje, aby sa predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch zohľadnili tak, ako keby boli vyhlásené súdnymi orgánmi členského štátu zodpovedného za nové trestné konanie.

47.

Rovnako nemožno podceňovať ani význam preambuly pre výklad príslušných ustanovení rámcového rozhodnutia 2008/675. Aj keď totiž odôvodnenia aktov Únie nemajú samy osebe právny význam, ale majú skôr opisnú a nie normatívnu povahu, nič to nemení na tom, že judikatúra Únie im pripisuje nezanedbateľný význam na účely výkladu ( 24 ). Odôvodnenia skutočne predstavujú cenné prvky výkladu týchto aktov, keďže umožňujú lepšie pochopiť úmysel normotvorcu Únie ( 25 ). Práve v tomto smere je potrebné poukázať na odôvodnenie 14 rámcového rozhodnutia 2008/675, a to vzhľadom na to, že rozvíja pojem „ ovplyv[ňovanie] rozsudku alebo jeho výkonu“ ( 26 ) použitý v článku 3 odsekoch 3 a 4 tohto rámcového rozhodnutia.

48.

Za relevantné na účely posúdenia rozsahu zásady vzájomného uznávania v tejto špecifickej oblasti práva EÚ považujem tiež odôvodnenie 6 rámcového rozhodnutia 2008/675, z ktorého vyplýva, že „ cieľom tohto rámcového rozhodnutia nie je vykonávanie súdnych rozhodnutí, ktoré sa prijali v jednom členskom štáte, v inom členskom štáte“ ( 27 ). Toto objasnenie je logické s prihliadnutím na zásadu nezasahovania, na ktorej sa uvedené rámcové rozhodnutie zakladá, lebo v opačnom prípade by každý členský štát mohol podľa vlastného uváženia zasahovať do vykonávacích rozhodnutí súdov iného členského štátu, čím by sa tiež narúšala konzistentnosť súdnych rozhodnutí v integrovanej oblasti spravodlivosti.

49.

Z uvedených ustanovení v spojení s odôvodneniami, ktoré ich spresňujú, vyplýva, že zásada nezasahovania stanovuje určité obmedzenia zásady vzájomného uznávania , ktoré sú vymedzené vyššie uvedeným pojmom „ovplyvňovanie“. Odôvodnenie 14 rámcového rozhodnutia 2008/675 poskytuje určité objasnenia v tejto súvislosti, keďže sa v ňom spresňuje, že uloženie súhrnného trestu za viacero trestných činov predstavuje „ovplyvňovanie“, a teda „zásah“ zakázaný týmto rámcovým rozhodnutím, ak prvý trest ešte nebol vykonaný alebo „ sa nepreniesol“ do druhého členského štátu na účely jeho výkonu ( 28 ).

Od všeobecnej zásady sa konkrétne možno odchýliť, ak členský štát, ktorý vyhlásil predchádzajúce odsúdenie, zaslal rozsudok ukladajúci podmienečný trest (a prípadne probačné rozhodnutie) príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom prebieha nové trestné konanie, na účely dohľadu nad probačnými opatreniami v tomto druhom členskom v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia 2008/947. Ak tento druhý členský štát uzná odsudzujúci rozsudok vyhlásený v prvom členskom štáte, môže prevziať zodpovednosť za všetky následné rozhodnutia podľa článku 14 tohto rámcového rozhodnutia, a najmä zrušiť podmienečný odklad výkonu rozsudku v prípade, ak odsúdená osoba spácha nový trestný čin. Podľa článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/947 je cieľom tohto mechanizmu „uľahčenie sociálnej nápravy odsúdených osôb, zlepšenie ochrany obetí a širokej verejnosti a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia“.

52.

Bez ohľadu na túto možnosť stanovenú normotvorcom Únie netreba zabúdať, že možnosť využiť ju závisí v konečnom dôsledku od dobrovoľného a zvrchovaného rozhodnutia členského štátu, ktorý vyhlásil predmetné odsúdenie . Je teda zrejmé, že možnosť stanoviť prenesenie výkonu odsúdenia do iného členského štátu len potvrdzuje pravidlo, podľa ktorého každý členský štát má právomoc na výkon odsudzujúcich rozsudkov vydaných jeho súdmi na jeho území spôsobom stanoveným jeho vnútroštátnym právom.

53.

V rozsudku Beškov Súdny dvor uznal rozdelenie právomocí medzi členské štáty pri výkone trestného súdnictva, ktoré stanovuje rámcové rozhodnutie 2008/675, a konštatoval, že článkom 3 ods. 3 tohto rozhodnutia „sa vylučuje akékoľvek preskúmanie uvedených odsúdení, ktoré sa preto musia zohľadniť tak, ako boli vyhlásené“ ( 30 ). Súdny dvor následne rozhodol, že uvedené rámcové rozhodnutie bráni možnosti členského štátu pri zohľadňovaní predchádzajúcich odsúdení „zmeniť spôsob výkonu “ trestu uloženého v inom členskom štáte ( 31 ).

56.

Ako som pripomenul v týchto návrhoch ( 32 ), Súdny dvor sa vo svojej judikatúre domnieval, že zmena spôsobu výkonu odsudzujúceho rozsudku, najmä zrušením podmienečného odkladu výkonu trestu uloženého predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom v inom členskom štáte a zmenou podmienečného testu na nepodmienečný, predstavuje „zásah“ do výkonu predchádzajúceho odsúdenia. Zásady vyplývajúce z tejto judikatúry považujem za plne uplatniteľné na prejednávanú vec.

57.

60.

Po druhé treba poznamenať, že nič v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nenaznačuje, že by rumunské súdne orgány povolili výkon prvého odsúdenia v Bulharsku. Naopak, skutočnosť, že vnútroštátny súd sa pýta práve na rozsah a uplatniteľnosť článku 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 na prejednávanú vec, najmä vzhľadom na údajne jasnú povinnosť stanovenú bulharskou právnou úpravou, ktorá vnútroštátnemu súdu neponecháva nijaký rozhodovací priestor, konkrétne povinnosť zrušiť odklad výkonu podmienečného trestu, ktorý bol vyhlásený v predchádzajúcom odsúdení v inom členskom štáte, a nariadiť skutočný výkon tohto trestu na svojom území, skôr umožňuje predpokladať, že bulharské súdne orgány konali z vlastnej iniciatívy bez toho, aby sa tieto členské štáty dohodli na akomkoľvek postúpení výkonu prvého odsúdenia .

E.

Úvahy týkajúce sa prípadného postúpenia výkonu odsúdenia v trestnom konaní

61.

V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že sociálna náprava a integrácia odsúdenej osoby do spoločnosti predstavujú cieľ, ktorý sledujú aj iné normatívne akty Únie ( 38 ), ako napríklad rámcové rozhodnutie 2008/909. Ako vyplýva z jeho odôvodnenia 9, výkon trestu vo vykonávajúcom štáte „by mal posilniť možnosť sociálnej nápravy odsúdenej osoby“ ( 39 ). Z tohto odôvodnenia navyše vyplýva, že aby sa príslušný orgán štátu pôvodu, teda štátu, v ktorom bol rozsudok v trestnej veci vydaný, presvedčil, že výkon trestu vykonávajúcim štátom poslúži uvedenému účelu, „mal by zvážiť také prvky, ako sú napríklad väzby dotknutej osoby na vykonávajúci štát , či ho považuje za miesto svojich rodinných, jazykových, kultúrnych, spoločenských alebo hospodárskych či iných väzieb na vykonávajúci štát“ ( 40 ). Navyše treba pripomenúť, že generálny advokát Bot vo svojich návrhoch, ktoré predniesol vo veci C‑582/15, van Vemde, poskytol výklad uvedeného odôvodnenia 9 v tom zmysle, že „všetky opatrenia týkajúce sa výkonu a organizácie trestov musia byť súdnymi orgánmi individualizované tak, aby sa pri rešpektovaní záujmov spoločnosti a práv obetí podporovala okrem prevencie recidívy aj sociálna integrácia alebo sociálna náprava odsúdenej osoby “ ( 41 ).

63.

V prejednávanej veci je pritom odsúdená osoba rumunským štátnym príslušníkom s bydliskom v Rumunsku, takže príslušné rumunské orgány nemali prima facie nijaký dôvod postúpiť prvé odsúdenie bulharským orgánom na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a ani táto osoba pravdepodobne nemala záujem požiadať o takéto postúpenie. Následné postúpenie tohto odsúdenia bulharským orgánom na účely jeho skutočného výkonu v nadväznosti na spáchanie nového trestného činu v Bulharsku v skúšobnej dobe, rovnako ako zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu, ktoré by z toho v súlade s bulharskou právnou úpravou vyplývalo, by navyše nemohlo prispieť k sociálnej náprave uvedenej osoby. Tieto úvahy ma utvrdzujú v presvedčení, že keby si mal QS odpykať svoj trest v zahraničí, odporovalo by to cieľu rámcového rozhodnutia 2008/947.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Rajonen săd Nesebar (Okresný súd Nesebar, Bulharsko), takto:

Článok 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni uplatneniu vnútroštátnych ustanovení, ktoré by mali za následok uloženie povinnosti vnútroštátnemu súdu členského štátu v rámci nového trestného konania začatého proti osobe, ktorá bola predtým odsúdená v inom členskom štáte, zrušiť podmienečný odklad výkonu trestu uloženého v rámci predchádzajúceho odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte a nariadiť skutočný výkon tohto trestu na území svojho členského štátu.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 220, 2008, s. 32 .

( 9 ) Pozri bod 35 a nasl. nižšie.

( 10 ) Pozri bod 42 a nasl. nižšie.

( 11 ) Pozri bod 55 a nasl. nižšie.

( 12 ) Rámcové rozhodnutie 2008/675 bolo prebraté do bulharského práva článkom 8 ods. 2 Trestného zákona. Znenie tohto ustanovenia však neukladá bulharskému súdu povinnosť jednostranne nariadiť výkon rozsudku vydaného v inom členskom štáte. Takáto povinnosť vyplýva skôr z uplatnenia a výkladu uvedeného ustanovenia v spojení s článkom 68 ods. 1 uvedeného zákona. Vzhľadom na to treba poznamenať, že uvedený článok 68 ods. 1 je len odrazom všeobecnej zásady trestného práva členských štátov v oblasti odsudzujúcich rozsudkov, a to zrušenia podmienečného odkladu výkonu rozsudku v prípadoch, keď odsúdená osoba spácha v skúšobnej dobe nový trestný čin.

( 13 ) Rozsudky zo 7. augusta 2018, Banco Santander a Escobedo Cortés ( C‑96/16 a C‑94/17 , EU:C:2018:643 , bod 57 ), a zo 17. decembra 2020, Generalstaatsanwaltschaft Berlin (Vydanie na Ukrajinu) ( C‑398/19 , EU:C:2020:1032 , bod 62 ).

( 14 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 21 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 22 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 23 ) Rozsudok zo 16. júna 2022, Obština Razlog ( C‑376/21 , EU:C:2022:472 , bod 51 ).

( 24 ) Pozri rozsudok z 15. septembra 2022, HN (Konanie voči obvinenému odsunutému z územia) ( C‑420/20 , EU:C:2022:679 , body 35 , 52 a 53 ).

( 25 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci Sofijska rajonna prokuratura a i. (Konanie voči obvinenému odsunutému z územia) ( C‑420/20 , EU:C:2022:157 , bod 68 ).

( 26 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 33 ) Pozri bod 49 vyššie.

( 34 ) Pozri bod 14 vyššie.

( 35 ) Rozsudok Beškov, bod 42.

( 36 ) Pozri bod 51 týchto návrhov. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, A. P. (Probačné opatrenia) ( C‑2/19 , EU:C:2020:237 , body 52 a 53 ).

( 38 ) ROSANÒ, A.: Beshkov or the long road to the principle of social rehabilitation of offenders. In: European Papers , roč. 3, 2018, č. 1, s. 434. Podľa tohto autora je sociálna náprava páchateľov súčasťou ústavných tradícií niektorých členských štátov a uvádza sa v niektorých normatívnych aktoch Únie, niekedy dokonca ako sledovaný cieľ.