C-266/22

Astra Vagoane Călători SA

proti

Autoritatea pentru Reformă Feroviară,

Alstom Ferroviaria SpA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 25 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť po uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania – Zmena pojmu ‚hospodársky subjekt‘ – Vylúčenie ponuky predloženej hospodárskym subjektom so sídlom v Čínskej ľudovej republike – Tretie krajiny, ktoré nie sú signatármi dohody uvedenej v článku 25“

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorý vznikol medzi združením zloženým zo spoločností CRRC Qingdao Sifang a Astra Vagoane Călători SA (spoločne ďalej len „združenie“) na jednej strane a Autoritatea pentru Reformă Feroviară (Úrad pre reformu železníc, Rumunsko, ďalej len „ARF“), verejným obstarávateľom v Rumunsku a spoločnosťou Alstom Ferroviaria, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu ARF, na druhej strane. Tento spor sa konkrétnejšie týka rozhodnutia tohto orgánu vylúčiť ponuku predloženú združením v rámci postupu verejného obstarávania na zadanie verejnej zákazky týkajúcej sa nákupu 20 nových medziregionálnych elektrických vlakových súprav a obstarania služieb údržby a opráv týchto vlakov, z dôvodu, že CRRC Qingdao Sifang je spoločnosťou, ktorej sídlo sa nachádza v Čínskej ľudovej republike.

4.

Položené otázky umožnia Súdnemu dvoru po prvýkrát preskúmať súlad vnútroštátnych právnych predpisov určených na prebratie článku 25 smernice 2014/24 s právom Únie, ako aj podať výklad normatívneho obsahu tohto ustanovenia.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

(17)

Rozhodnutím Rady 94/800/ES [z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim vyd. 11/021, s. 80] sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní (ďalej len ‚GPA‘). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 1, 2, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I ku GPA, vzťahujúcom sa na Európsku úniu, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by mali verejní obstarávatelia splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

…

(98)

Zásadný význam má skutočnosť, aby kritériá na vyhodnotenia ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu súviseli s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Okrem toho by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES [Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb ( Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 05/002, s. 431)] v zmysle jej výkladu [Súdnym dvorom], a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou…“

…

10.

‚hospodársky subjekt‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

11.

‚uchádzač‘ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

…

Článok 18 smernice 2014/24 s názvom „Zásady obstarávania“ v odseku 1 prvom pododseku spresňuje, že verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

9.

Článok 19 tejto smernice s názvom „Hospodárske subjekty“ stanovuje v odseku 1 prvom pododseku:

„Hospodárske subjekty, ktoré sú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sú zriadené, oprávnené poskytovať príslušnú službu, nesmú byť odmietnuté len z dôvodu, že podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa zákazka zadáva, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickou alebo právnickou osobou.“

10.

Článok 25 tejto smernice s názvom „Podmienky týkajúce sa GPA a iných medzinárodných dohôd“ stanovuje:

„Vzhľadom na spôsobilosť vykonávať odbornú činnosť verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby boli zapísané v jednom z profesijných alebo obchodných registrov vedených v členskom štáte usadenia v súlade s prílohou XI alebo aby spĺňali akúkoľvek inú požiadavku, ktorá je v nej stanovená.“

2. Smernica 2014/25

13.

Článok 1 smernice 2014/25 s názvom „Predmet úpravy a vymedzenie pojmov“ stanovuje v odseku 2:

„Obstarávanie v zmysle tejto smernice je nadobúdanie tovaru, stavebných prác alebo služieb, a to na základe zákazky na tovar, stavebné práce alebo služby, jedným alebo viacerými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktoré si títo obstarávatelia vybrali, za predpokladu, že daný tovar, stavebné práce alebo služby sú určené na vykonávanie jednej z činností uvedených v článkoch 8 až 14.“

14.

3. Oznámenie Komisie z 24. júla 2019

16.

Oznámenie Komisie z 24. júla 2019 s názvom „Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ“ [C(2019) 5494 final] ( 4 ) (ďalej len „oznámenie Komisie z 24. júla 2019“) zahŕňa nasledujúce relevantné časti:

„V rámci viacerých medzinárodných dohôd (napríklad Dohody o vládnom obstarávaní a dvojstranných dohôd o voľnom obchode s kapitolami o verejnom obstarávaní) sa EÚ zaviazala, že pre niektoré práce, tovar, služby a hospodárske subjekty z viacerých tretích krajín poskytne prístup na svoj trh verejného obstarávania.

V súlade s tým sa v smerniciach o verejnom obstarávaní stanovuje, že verejní obstarávatelia v EÚ uplatňujú v súvislosti s týmito prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd zaobchádzanie, ktoré nie je nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré uplatňujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi EÚ, pokiaľ sa na tieto práce, tovar a hospodárske subjekty vzťahujú dané dohody.

Okrem tejto povinnosti hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré nemajú žiadnu dohodu o otvorení trhu verejného obstarávania v EÚ, alebo ktorých tovar, služby a práce nie sú predmetom takejto dohody, nemajú zabezpečený prístup k postupom verejného obstarávania v EÚ a môžu byť vylúčené.“

jj) hospodársky subjekt je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, či už zriadená podľa verejného alebo súkromného práva, alebo skupina alebo združenie takýchto osôb, ktorá na trhu zákonným spôsobom ponúka vykonanie prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, vrátane akéhokoľvek dočasného združenia dvoch alebo viacerých takýchto subjektov.“

18.

Článok 236 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje:

„1. Tento zákon sa vzťahuje na postupy verejného obstarávania začaté po dni nadobudnutia jeho účinnosti.

2. Na postupy zadávania zákaziek prebiehajúce ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa vzťahuje zákon účinný v deň začatia dotknutého postupu verejného obstarávania.

3. Tento zákon sa vzťahuje na verejné zákazky/rámcové zmluvy uzatvorené po dni nadobudnutia jeho účinnosti.

21.

Článok 3 ods. 1 písm. jj) zákona o verejnom obstarávaní, v znení zmenenom OUG č. 25/2021, definuje pojem „hospodársky subjekt“ takto:

„Na účely tohto zákona majú pojmy a výrazy uvedené nižšie nasledujúci význam:

…

jj) ‚hospodársky subjekt‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, či už zriadená podľa verejného alebo súkromného práva, alebo skupina alebo združenie takýchto osôb vrátane akéhokoľvek dočasného združenia dvoch alebo viacerých takýchto subjektov, ktorá na trhu zákonným spôsobom ponúka vykonanie prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, pokiaľ má bydlisko/sídlo v:

(i)

tretích krajinách v procese pristúpenia k Európskej únii;

(v)

tretích krajinách mimo rozsahu pôsobnosti bodu (iii), ktoré sú však signatármi iných medzinárodných dohôd zaväzujúcich Európsku úniu poskytnúť voľný prístup na trh verejného obstarávania;“

22.

Článok 49 zákona o verejnom obstarávaní v znení zmenenom OUG č. 25/2021 stanovuje:

„1. Verejní obstarávatelia sú povinní zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a takým spôsobom, aby nedochádzalo k diskriminácii a tiež postupovať transparentne a primerane.

24.

Dňa 3. apríla 2020 vyhlásil ARF verejné obstarávanie formou verejnej súťaže na „nákup 20 nových medziregionálnych elektrických vlakových súprav s názvom RE‑IR, ako aj obstaranie služieb údržby a opráv potrebných na prevádzku predmetných vlakov“, zverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania CN1020204 v Sistemul Electronic de Achiziții Publice (elektronický systém verejného obstarávania) z 3. apríla 2020, spolu so súťažnými podkladmi.

25.

Dňa 5. apríla 2021 nadobudlo účinnosť OUG č. 25/2021, ktoré zmenilo a doplnilo niektoré normatívne akty v oblasti verejného obstarávania.

26.

Dňa 19. apríla 2021, keď končila lehota na predloženie ponúk v rámci predmetného verejného obstarávania, predložili svoju ponuku dva hospodárske subjekty, a to združenie a Alstom Ferroviaria.

30.

Združenie podalo proti rozhodnutiu CNSC 14. februára 2022 žalobu na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť), vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje v poslednom stupni. Združenie v rámci tejto žaloby uvádza, že zmena pravidiel postupu verejného obstarávania, ktoré už prebieha, predstavuje porušenie zásad práva Únie, najmä zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty, zákazu retroaktivity, transparentnosti a rovnosti zaobchádzania.

31.

Dňa 2. marca 2022 žalobkyne navrhli, aby boli Súdnemu dvoru položené tri prejudiciálne otázky.

32.

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že OUG č. 25/2021 zmenilo právny rámec v oblasti verejného obstarávania a zmenilo definíciu niektorých všeobecných zásad účasti na postupoch verejného obstarávania v súlade s článkom 25 smernice 2014/24, ktorá stanovuje členským štátom povinnosť zaručiť rovnosť zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi členských štátov len vo vzťahu k hospodárskym subjektom tretích štátov, ktoré podpísali dohody, na ktoré toto ustanovenie odkazuje.

36.

Za týchto podmienok Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Bránia zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa s účinnosťou od 5. apríla 2021 prebral článok 25 smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a podľa ktorej sa môžu hospodárske subjekty, na ktoré sa nevzťahujú predmetné ustanovenia Únie, ďalej zúčastňovať na postupoch verejného obstarávania, iba ak predložili ponuky do dátumu nadobudnutia účinnosti tejto legislatívnej zmeny?

2.

Bránia zásady rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality podľa článku 18 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 1 bodom 13 a článkom 49 smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní vylúčeniu uchádzača na základe právneho aktu so silou zákona prijatého vládou členského štátu, ktorý stanovuje nové pravidlo meniace vymedzenie pojmu hospodársky subjekt, a to po zverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo veci postupu zadávania zákazky, na ktorom sa dotknutý hospodársky subjekt zúčastňuje?“

O prípustnosti prejudiciálnych otázok a právomoci Súdneho dvora odpovedať na ne

39.

Tak Alstom Ferroviaria, ako aj ARF namietajú neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania ako celku. Alstom Ferroviaria konkrétnejšie uvádza, že prejudiciálne otázky sú neprípustné, keďže sa netýkajú výkladu ustanovení práva Únie, ale výkladu vnútroštátnych právnych noriem ( 5 ), ktorý patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu. ARF tvrdí, že právna situácia, z ktorej vychádza spor vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti ratione personae práva Únie a že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný vo vzťahu k spoločnosti CRRC Qingdao Sifang. Okrem toho, ak by bol návrh na začatie prejudiciálneho konania vyhlásený za neprípustný voči spoločnosti CRRC Qingdao Sifang, mal by byť neprípustný aj voči spoločnosti Astra Vagoane Călători, ktorá síce má sídlo v Rumunsku, ale zúčastnila sa na postupe verejného obstarávania v rámci združenia so spoločnosťou CRRC Qingdao Sifang.

40.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vnútroštátny súd sa pýta, či je po uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zlučiteľné s právom Únie uplatňovanie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zmenila pojem „hospodársky subjekt“ na účely prebratia článku 25 smernice 2014/24, čo viedlo k vylúčeniu združenia. Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že požadovaný výklad práva Únie nemá zjavne nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo že má hypotetickú povahu. Okrem toho rozhodnutie vnútroštátneho súdu obsahuje skutkové a právne okolnosti dostatočné na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky položené vnútroštátnym súdom. Pokiaľ ide navyše o tvrdenia uvádzané ARF o neuplatniteľnosti smernice 2014/24 na hospodárske subjekty so sídlom v tretích krajinách, ktoré nepodpísali dohodu, ktorá im otvára prístup k verejným zákazkám Únie, ide o tvrdenia, ktoré sa týkajú vecnej analýzy položených otázok a nie ich prípustnosti.

42.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

B.

O veci samej

43.

1. O pôsobnosti ratione materiae

46.

Podobne ako rakúska vláda a Komisia považujem za možné, že verejná zákazka, o ktorú ide vo veci samej, ktorá sa týka nákupu elektrických vlakových súprav určených na železničnú dopravu a obstarania služieb údržby a opráv potrebných na prevádzku predmetných vlakov, nepatrí do pôsobnosti smernice 2014/24, na ktorú sa pýta vnútroštátny súd, ale do pôsobnosti smernice 2014/25.

47.

Smernica 2014/24 sa uplatňuje na postupy obstarávania vykonávané verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit stanovený v článku 4 tejto smernice. Podľa článku 7 danej smernice sa táto smernica neuplatňuje najmä na verejné zákazky, ktoré zadávajú alebo organizujú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 8 až 14 uvedenej smernice a ktoré sú zadávané na účely vykonávania týchto činností. Vecná pôsobnosť smernice 2014/24 sa tak nevzťahuje najmä na verejné zákazky v oblasti dopravných služieb, tak ako je definovaná v článku 11 smernice 2014/25. ( 8 ) Tento článok 11 s názvom „Dopravné služby“ totiž vo svojom prvom odseku spresňuje, že táto smernica sa vzťahuje na činnosti spojené s poskytovaním prístupu do sietí poskytujúcich službu verejnosti najmä v oblasti železničnej dopravy. Okrem toho podľa druhého odseku tohto článku sa sieť považuje za existujúcu, ak sa služba poskytuje za prevádzkových podmienok ustanovených príslušným orgánom členského štátu, ako sú napríklad podmienky trás, na ktorých sa majú služby poskytovať, prepravná kapacita, ktorá má byť k dispozícii, alebo frekvencia služieb.

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, smernicou uplatniteľnou na verejnú zákazku je v zásade tá smernica, ktorá bola účinná v okamihu, keď si verejný obstarávateľ vybral druh konania, ktoré použije a s konečnou platnosťou rozhodol, či zadaniu verejnej zákazky musí predchádzať verejné obstarávanie. ( 13 )

51.

V tejto súvislosti uvádzam, že smernica 2004/18 bola zrušená smernicou 2014/24 s účinnosťou k 18. aprílu 2016. článok 90 smernice 2014/24 stanovuje, že členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 18. apríla 2016, okrem niektorých výnimiek, ( 14 ) ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné.

52.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo uverejnené 3. apríla 2020, približne 4 roky po zrušení smernice 2004/18 a uplynutí lehoty na prebratie smernice 2014/24. Preto pokiaľ ide o právny poriadok Únie, v dobe, keď si verejný obstarávateľ vybral druh konania, bola účinná smernica 2014/24.

53.

56.

Na jednej strane, keď sa osoby podliehajúce súdnej právomoci môžu odvolávať na smernicu, ktorá nebola prebratá v stanovenej lehote, nie voči jednotlivcom, ale voči štátu, môžu tak urobiť bez ohľadu na postavenie, v akom tento štát vystupuje. Treba totiž zabrániť tomu, aby štát mohol vyvodzovať výhodu z vlastného nerešpektovania práva Únie. Na ustanovenia smernice, ktoré môžu vyvolávať priame účinky, sa tak možno odvolávať nielen voči verejnému orgánu, ale aj voči subjektu, ktorý bol bez ohľadu na svoju právnu formu v zmysle aktu verejnej moci poverený plniť pod kontrolou tejto moci službu vo verejnom záujme, pričom na tento účel disponuje väčšími právomocami v porovnaní s pravidlami uplatniteľnými vo vzťahoch medzi jednotlivcami. ( 19 )

57.

V prejednávanej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania zrejme umožňuje dospieť k záveru, že ARF konal ako verejný orgán spĺňajúci podmienky požadované smernicou 2014/24, pokiaľ ide o jeho kvalifikáciu za „verejného obstarávateľa“ v zmysle článku 1 ods. 1 tejto smernice, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. ( 20 ) Ak sa to potvrdí, voči ARF by tak mohli byť namietnuté ustanovenia smernice 2014/24, vrátane pravidiel týkajúcich sa jej pôsobnosti (ktoré boli analyzované vyššie). V každom prípade sa teda hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastnili postupu zadávania zákazky, o ktorú ide vo veci samej a ktoré patria do jej pôsobnosti, mohli dovolávať uplatňovania smernice 2014/24 po uplynutí lehoty na jej prebratie, nezávisle na skutočnosti, že táto smernica bola do rumunského práva prebratá až neskôr.

V tejto súvislosti pripomínam, že CRRC Qingdao Sifang, vedúca spoločnosť združenia, má sídlo v Čínskej ľudovej republike, ktorá nie je signatárom dohôd uvedených v článku 25 smernice 2014/24. Na účely odpovede na položené otázky treba teda na úvod určiť, či spoločnosť so sídlom v tomto štáte patrí do pôsobnosti ratione personae tejto smernice. ( 23 )

61.

V tejto súvislosti treba preskúmať článok 1 smernice 2014/24 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, ktorý sa obmedzuje na uvedenie, že touto smernicou sa „ustanovujú pravidlá postupov obstarávania vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky“ a na opísanie pojmu „obstarávanie“ v zmysle tejto smernice, znamenajúceho „nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb, a to na základe verejnej zákazky vymedzenej jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov , ktorých si títo verejní obstarávatelia vybrali“ ( 24 ). Pôsobnosť tejto smernice závisí teda čiastočne od definície pojmu „hospodársky subjekt“. V súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 10 tejto smernice pod daný pojem patrí „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb“.

62.

Na základe tejto definície, ktorá formálne nevylučuje z pojmu „hospodársky subjekt“ fyzické alebo právnické osoby so sídlom v tretích krajinách, možno tvrdiť, že v zásade každý hospodársky subjekt z tretej krajiny patrí do pôsobnosti smernice 2014/24. Práve túto tézu podporuje združenie na účely toho, aby sa mohlo vo vzťahu k nemu dovolávať uplatňovania práva Únie a procesných práv.

Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 25 smernice 2014/24, ( 26 ) toto ustanovenie stanovuje, že hospodárskym subjektom z tretích krajín, ktoré sú signatármi dohôd poskytujúcich prístup k verejným zákazkám Únie, nesmie byť poskytnuté „nepriaznivejšie“ zaobchádzanie ako to, ktoré bolo poskytnuté hospodárskym subjektom členských štátov. Inými slovami, iba podniky tretích krajín, s ktorými Únia podpísala záväzné medzinárodné dohody alebo dvojstranné dohody o voľnom obchode, ktoré sa vzťahujú na verejné zákazky, majú zvýhodnený prístup k verejným zákazkám Únie. Z toho by malo byť a contrario vyvodené, že členské štáty majú možnosť priznať hospodárskym subjektom z tretích krajín, ktoré nie sú signatármi týchto dohôd, nepriaznivejšie zaobchádzanie a že z tohto dôvodu podniky tretích krajín, ktoré nie sú stranami dohody v danej oblasti, sa nemôžu domáhať zvýhodneného prístupu k verejným zákazkám Únie. Každý iný výklad by zbavil významu rozlišovania medzi signatárskymi a nesignatárskymi štátmi.

66.

Zásada rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi predstavuje jadro smerníc týkajúcich sa verejných zákaziek, na ktorom sú založené takmer všetky ich ustanovenia. Preto ak má verejný obstarávateľ členského štátu možnosť zaobchádzať s hospodárskym subjektom z tretej krajiny nepriaznivejšie, napríklad vylúčením jeho ponuky s cieľom zvýhodniť ponuku vnútroštátneho podniku, zdá sa mi zložité tvrdiť, že tieto hospodárske subjekty stále patria, určitým spôsobom formálne, do pôsobnosti smerníc 2014/24 a 2014/25. Inak povedané možnosť členských štátov zaobchádzať nepriaznivejšie s hospodárskymi subjektmi niektorých tretích krajín podľa mňa naznačuje, že tieto hospodárske subjekty nemôžu patriť do pôsobnosti smerníc týkajúcich sa verejných zákaziek.

V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že právny základ smernice 2014/24 predstavuje článok 53 ods. 1, ako aj články 62 a 114 ZFEÚ. Tieto ustanovenia sa týkajú slobody usadiť sa, voľného pohybu služieb a prijatia opatrení na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sú určené na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Podľa ustálenej judikatúry sa však vyššie uvedené slobody neuplatňujú na služby a spoločnosti z tretích krajín. ( 28 ) Z právneho základu smernice 2014/24 preto možno vyvodiť, že táto smernica sa neuplatňuje na hospodárske subjekty z tretích krajín – okrem prípadov uvedených v rámci výnimky stanovenej v jej článku 25.

70.

Ďalej, článok 19 ods. 1 prvý pododsek ( 29 ) a článok 58 ods. 2 prvý pododsek ( 30 ) tejto smernice vychádzajú z predpokladu, že „hospodárske subjekty“ v zmysle uvedenej smernice majú sídlo v členskom štáte.

71.

Napokon je to samotná skutočnosť, že smernica 2014/24 sa v zásade neuplatňuje na hospodárske subjekty tretích z krajín, ktorá podľa mňa vysvetľuje potrebu zahrnúť do tejto smernice ustanovenie uvedené v jej článku 25 s cieľom prispôsobenia práva Únie týkajúceho sa verejných zákaziek záväzkom otvorenosti, ktoré prijala Únia v rámci medzinárodných dohôd.

c) O teleologickom výklade

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú signatármi dohody uvedenej v článku 25 smernice 2014/24 a článku 43 smernice 2014/25, tak ako Čínska ľudová republika, nepatria do pôsobnosti ratione personae týchto smerníc a nepožívajú práva stanovené týmito smernicami. Nemôžu sa teda platne dovolávať porušenia zásad zákonnosti, zákazu diskriminácie, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery stanovených právom Únie. Jedinou možnosťou, ako by sa takýto hospodársky subjekt mohol dovolávať týchto práv vyplývajúcich z danej smernice, je tvrdiť, že verejný obstarávateľ členského štátu sa dopustil pochybenia, keď sa domnieval, že tento tretí štát nie je signatárom jednej z dohôd uvedených v článku 25 tejto smernice alebo že na predmetný postup verejného obstarávania sa nevzťahuje relevantná dohoda, čo samozrejme nie je prípad prejednávanej veci. V každom prípade vzhľadom na záver, že smernica 2014/24 sa v prejednávanej veci neuplatňuje, nie je potrebné odpovedať na dve otázky, ktoré predpokladajú jej uplatnenie.

75.

Napokon a pre úplnosť treba pripomenúť, že každý nárok zo strany združenia voči ARF, najmä na základe zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, vyplývajúci zo správania ARF, by sa mal zakladať na vnútroštátnom práve.

V. Návrh

76.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) takto:

( 4 ) Ú. v. EÚ C 271, 2019, s. 43 .

( 5 ) A to určenia relevantného prechodného ustanovenia v OUG č. 25/2021, skutočností, ktoré definujú vznik právneho vzťahu medzi združením a ARF, a tých, ktoré viedli k vylúčeniu uchádzača, ako aj okamihu, kedy sa združenie skutočne dozvedelo o pravidle, ktorého novosť je uvádzaná.

( 6 ) Rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 24 a citovaná judikatúra), ako aj z 12. januára 2023, DOBELES HES ( C‑702/20 a C‑17/21 , EU:C:2023:1 , bod 46 ).

( 7 ) Rozsudky z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , bod 26 a citovaná judikatúra), a z 21. marca 2023, Mercedes‑Benz Group (Zodpovednosť výrobcov vozidiel so zabudovanými rušiacimi zariadeniami) ( C‑100/21 , EU:C:2023:229 , bod 53 ).

( 8 ) Rozsudok z 1. augusta 2022, Roma Multiservizi a Rekeep ( C‑332/20 , EU:C:2022:610 , bod 64 ).

( 9 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Hörmann Reisen ( C‑292/15 , EU:C:2016:480 , bod 21 ).

( 16 ) Pozri analogicky rozsudky z 15. októbra 2009, Hochtief a Linde‑Kca‑Dresden ( C‑138/08 , EU:C:2009:627 , body 28 a 29 ), a z 19. januára 2023, CNAE a i. ( C‑292/21 , EU:C:2023:32 , body 48 až 50 ).

( 17 ) Pozri článok 106 ods. 1 smernice 2014/25.

( 18 ) Pozri rozsudky zo 7. augusta 2018, Smith ( C‑122/17 , EU:C:2018:631 , bod 42 a citovanú judikatúru), ako aj z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks ( C‑267/20 , EU:C:2022:494 , bod 76 a citovanú judikatúru). Pozri tiež uznesenie zo 6. marca 2023, Deutsche Bank (Kartel – Úrokové deriváty denominované v eurách) ( C‑198/22 a C‑199/22 , neuverejnené, EU:C:2023:166 , body 70 a 71 ).

( 19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2016, Ambisig ( C‑46/15 , EU:C:2016:530 , body 21 a 22 , ako aj citovaná judikatúra).

( 20 ) Pozri analogicky rozsudok zo 7. júla 2016, Ambisig ( C‑46/15 , EU:C:2016:530 , bod 23 ).

( 21 ) Uznesenie zo 6. marca 2023, Deutsche Bank (Kartel – Úrokové deriváty denominované v eurách) ( C‑198/22 a C‑199/22 , neuverejnené, EU:C:2023:166 , bod 71 ), ako aj rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks ( C‑267/20 , EU:C:2022:494 , bod 77 a citovaná judikatúra). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2018, Klohn ( C‑167/17 , EU:C:2018:833 , body 45 a 65 ).

( 28 ) Pozri, pokiaľ ide o voľný pohyb služieb, rozsudok z 3. októbra 2006, Fidium Finanz ( C‑452/04 , EU:C:2006:631 , body 25 a 50 ). Pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, pozri rozsudok z 1. apríla 2014, Felixstowe Dock and Railway Company a i. ( C‑80/12 , EU:C:2014:200 , bod 39 ).

( 29 ) Podľa tohto ustanovenia „hospodárske subjekty, ktoré sú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sú zriadené , oprávnené poskytovať príslušnú službu, nesmú byť odmietnuté len z dôvodu, že podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa zákazka zadáva, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickou alebo právnickou osobou“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 30 ) Podľa tohto ustanovenia „vzhľadom na spôsobilosť vykonávať odbornú činnosť verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby boli zapísané v jednom z profesijných alebo obchodných registrov vedených v členskom štáte usadenia v súlade s prílohou XI alebo aby spĺňali akúkoľvek inú požiadavku, ktorá je v nej stanovená“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 31 ) Pozri bod 16 vyššie.

( ) Oznámenie Komisie z 24. júla 2019 spresňuje najmä toto:

„EÚ by sa mala naďalej usilovať o dosiahnutie vyváženejších a recipročných podmienok vo svojich hospodárskych vzťahoch. V tejto súvislosti je verejné obstarávanie, ktoré predstavuje približne 14 % hrubého domáceho produktu EÚ, významným prvkom...