C-299/22

proti

„Tez Tour“ UAB,

za účasti:

„Fridmis“ UAB

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov – Balíky cestovných služieb a spojené cestovné služby – Smernica (EÚ) 2015/2302 – Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb – Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti – Miesto destinácie klasifikované ako oblasť s vysokým rizikom v súvislosti s ochorením COVID‑19 – Okolnosti, ktoré bolo možné predvídať v čase uzatvorenia zmluvy – Zohľadnenie objektívnych alebo subjektívnych okolností – Rozsah pojmu ‚miesto destinácie alebo jeho bezprostredná blízkosť‘“

A.

Právo Únie

3.

V odôvodnení 31 smernice 2015/2302 sa stanovuje:

„(31) Cestujúci by takisto mali mať možnosť ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb za primeraný a odôvodnený stornovací poplatok, zohľadňujúci očakávané úspory nákladov a príjem z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Mali by mať tiež právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb bez stornovacieho poplatku v prípade, ak poskytovanie balíka služieb výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti. Tie môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb.“

4.

V článku 12 smernice 2015/2302 s názvom „Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb a právo na odstúpenie od zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb“ sa v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby cestujúci mohol zmluvu o balíku cestovných služieb ukončiť kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb. Ak cestujúci ukončí zmluvu o balíku cestovných služieb podľa tohto odseku, môže sa od neho požadovať, aby organizátorovi zaplatil primeraný a odôvodnený stornovací poplatok. V zmluve o balíku cestovných služieb sa môžu stanoviť primerané štandardné stornovacie poplatky, ktoré vychádzajú z času ukončenia zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb a očakávaných úspor nákladov a príjmu z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Ak štandardné stornovacie poplatky nie sú stanovené, výška stornovacieho poplatku zodpovedá cene balíka služieb zníženej o úspory nákladov a príjmy z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Na žiadosť cestujúceho poskytne organizátor odôvodnenie výšky stornovacích poplatkov.

2. Bez ohľadu na odsek 1 má cestujúci právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb pred začiatkom poskytovania balíka služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku v prípade, keď v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie. V prípade ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb podľa tohto odseku má cestujúci nárok na úplnú refundáciu všetkých platieb za balík služieb, ale nemá nárok na dodatočnú náhradu.

6.

V § 6.212 s názvom „Vyššia moc“ Lietuvos Respublikos civilinis kodeksas (Občiansky zákonník Litovskej republiky, ďalej len „Občiansky zákonník“) sa v odseku 1 stanovuje:

„Zmluvná strana je zbavená zodpovednosti za neplnenie zmluvy, ak preukáže, že toto neplnenie bolo spôsobené okolnosťami, ktoré nemohla ovplyvniť a ktoré nemohla v čase uzatvorenia zmluvy odôvodnene predvídať, a že vzniku takýchto okolností alebo ich dôsledkom nemohla zabrániť.“

7.

V § 6.750 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nazvanom „Právo turistu ukončiť zmluvu o organizovanom turistickom zájazde a odstúpiť od zmluvy o organizovanom turistickom zájazde“, sa stanovuje:

„Turista má právo ukončiť zmluvu o organizovanom turistickom zájazde bez zaplatenia stornovacieho poplatku, na ktorý sa odkazuje v odseku 2 tohto §, v týchto prípadoch:

Dňa 27. februára 2020 M. D. informoval Tez Tour, že chce ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb, a žiadal, aby mohol použiť zaplatenú sumu na inú cestu, keď sa riziko súvisiace s ochorením COVID‑19 zníži. Tez Tour túto žiadosť zamietla.

10.

M. D. následne podal na Tez Tour žalobu, v ktorej tvrdil, že zmluva bola ukončená z dôvodu, že v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastali okolnosti vyššej moci, pre ktoré nebolo možné cestu uskutočniť. Takisto požadoval vrátenie všetkých platieb, ktoré vykonal.

11.

Súd prvého stupňa aj odvolací súd rozhodli, že na to, aby sa okolnosti, na ktoré sa odvolával M. D., klasifikovali ako okolnosti vyššej moci, t. j. ako neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, pre ktoré nebolo plnenie zmluvy možné, neexistoval žiaden dôvod. Na jednej strane tieto súdy dospeli k názoru, že M. D. si zájazd rezervoval v čase, keď už boli dostupné informácie týkajúce sa prijímania reštriktívnych opatrení, a že situácia a informácie o rizikách súvisiacich s cestou sa v období od dátumu rezervácie (10. februára 2020) do posledného dňa rezervovaného zájazdu (8. marca 2020) nezmenili. Cestujúci si to preto nemohol rozmyslieť a ukončiť zmluvu len 17 dní po rezervácii. Na druhej strane tieto súdy poznamenali, že cestujúci neposkytol dôkaz o tom, že práve k dátumu ukončenia zmluvy (27. februára 2020), a nie neskôr, existovali objektívne, a nie subjektívne dôvody, pre ktoré nebolo možné zmluvu v príslušnom období (od 1. do 8. marca 2020) plniť.

14.

Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku „Revision“, sa domnieva, že je potrebné objasniť pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302, a podmienky, za ktorých sa cestujúci môže odvolávať na takéto okolnosti, a to najmä v kontexte pandémie COVID‑19.

15.

V tomto smere vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa a odvolací súd považovali pojem vyššia moc stanovený vo vnútroštátnom práve a pojem neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v zmysle smernice 2015/2302 za pojmy s rovnakým významom. Podľa vnútroštátneho súdu má však pojem neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti širší význam ako pojem vyššia moc. V širšom zmysle sa vnútroštátny súd domnieva, že sa pojem neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti vzťahuje nielen na prípady, keď je objektívne nemožné zmluvu fyzicky alebo právne splniť, ale aj na prípady, keď je jej plnenie teoreticky možné, ale v praxi komplikované a/alebo ekonomicky neefektívne, alebo keď cestujúci stratí dobrý pocit z dovolenky.

18.

Po tretie sa vnútroštátny súd pýta, či by sa skutočnosť, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti už existovali alebo boli do istej miery predvídateľné pred uzatvorením zmluvy, mala považovať za dôvod vylúčenia práva cestujúceho na ukončenie zmluvy bez povinnosti zaplatiť stornovací poplatok.

19.

V kontexte kritéria opodstatnenej predvídateľnosti vnútroštátny súd poznamenáva, že Ministerstvo zahraničných vecí Litvy už 8. januára 2020 vydalo odporúčanie pre cestujúcich, ktorí chcú cestovať do Spojených arabským emirátov, v ktorom im radilo, aby prijali preventívne opatrenia, a WHO 30. januára 2020 vyhlásila pandémiu ochorenia COVID‑19 za núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu, priebeh a následky pandémie sa dali ťažko predvídať. Konkrétne neboli ešte prijaté jasné opatrenia na riadenie a kontrolu nákazy, na druhej strane však došlo k jednoznačnému zrýchleniu šírenia vírusu v období od uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb do jej ukončenia.

20.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd pripomína, že v Litve bol 26. februára 2020 vyhlásený celoštátny núdzový stav z dôvodu hrozby, ktorú predstavovala pandémia koronavírusu. Vnútroštátny súd ďalej poznamenáva, že žalobca predložil dôkazy o informáciách uverejnených od 25. februára 2020 v tlači, ktoré sa týkali nakazení v Spojených arabských emirátoch a opatrení na obmedzenie pohybu nariadených v hoteloch, a všeobecnejšie rýchlych zmien v šírení vírusu po celom svete.

2.

Pri posudzovaní, či existujú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti v čase odstúpenia od zmluvy o balíku cestovných služieb a či majú tieto okolnosti významný vplyv na poskytnutie balíka služieb: (i) mali by sa brať do úvahy len objektívne okolnosti, to znamená, či sa významný vplyv na poskytnutie balíka služieb týka len objektívnej nemožnosti a má sa vykladať tak, že sa vzťahuje len na prípady, keď sa plnenie zmluvy stane tak fyzicky, ako aj právne nemožným, alebo sa vzťahuje aj na prípady, keď plnenie zmluvy nie je nemožné, ale sa (v tomto prípade z dôvodu opodstatnenej obavy z nakazenia sa COVID‑19) skomplikuje a/alebo sa stane ekonomicky neefektívnym (z hľadiska bezpečnosti cestujúcich, rizika pre ich zdravie a/alebo život, možnosti dosiahnutia cieľov cesty); (ii) sú relevantné subjektívne faktory, ako sú napríklad dospelí cestujúci spolu s deťmi mladšími ako 14 rokov alebo patriaci do rizikovej skupiny vzhľadom na vek alebo zdravotný stav a podobne? Má cestujúci právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb, ak v dôsledku pandémie a súvisiacich okolností podľa názoru priemerného cestujúceho prestane byť cestovanie do a z destinácie bezpečným, spôsobí cestujúcemu komplikácie alebo uňho vyvolá opodstatnený strach z ohrozenia zdravia alebo nákazy nebezpečným vírusom?

3.

Má skutočnosť, že okolnosti, o ktoré sa cestujúci opiera, už nastali alebo boli aspoň predpokladané/pravdepodobné pri rezervácii cesty, akýkoľvek vplyv na právo ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku (napríklad odopretím tohto práva, uplatnením prísnejších kritérií na posúdenie negatívneho vplyvu na poskytnutie balíka služieb a podobne)? Treba brať pri uplatňovaní kritéria primeranej predvídateľnosti v kontexte pandémie do úvahy skutočnosť, že WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) síce už v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb zverejnila informácie o šírení vírusu, no priebeh a následky pandémie boli ťažko predvídateľné, neexistovali jasné opatrenia na riadenie a kontrolu nákazy ani dostatok údajov o samotnej nákaze, a bol evidentný zvyšujúci sa vývoj nákazy od doby rezervácie cesty až po ukončenie zmluvy?

24.

Vnútroštátny súd konštatuje, že právo na ukončenie zmluvy v prípade „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ sa stanovuje v § 6.750 ods. 4 bode 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa odkazuje na „vyššiu moc“. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že súdy nižšieho stupňa vo veci rozhodli s odvolávaním sa na vymedzenie pojmu „vyššia moc“, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, a dospeli k názoru, že tento pojem a pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“, ktorý sa používa v práve Únie, sú synonymá. Vnútroštátny súd však zastáva názor, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ sú samostatným pojmom práva Únie, ktorý má širší obsah než pojem „vyššia moc“.

25.

Aby sa vnútroštátnemu súdu poskytla užitočná odpoveď, pokiaľ ide o jeho pochybnosti týkajúce sa transpozície pojmu „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ do vnútroštátneho práva a vzťahu medzi týmto pojmom a pojmom „vyššia moc“ v osobitnom kontexte smernice 2015/2302, je dôležité uviesť nasledujúce pripomienky.

26.

V prvom rade treba mať na pamäti, že pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ nahradil pojem „vyššia moc“ použitý v smernici Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ( Ú. v. ES L 158, 1990, s. 59 ; Mim. vyd. 13/010, s. 132), ktorá bola zrušená a nahradená smernicou 2015/2302. ( 4 )

30.

Po druhé Súdny dvor objasnil, že vypuknutie globálnej zdravotnej krízy, ako je pandémia COVID‑19, sa ako také musí považovať za situáciu, na ktorú sa môže vzťahovať pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle uvedenej smernice. ( 8 ) Takáto udalosť sa totiž zjavne vymyká všetkej kontrole a jej dôsledkom sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Táto udalosť okrem toho zahŕňa existenciu „významných rizík pre ľudské zdravie“, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 31 danej smernice. ( 9 )

31.

Ustanovenie v článku 12 ods. 2 a článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 sa preto môže uplatňovať na ukončenie zmlúv o balíku cestovných služieb, pokiaľ je takéto ukončenie založené na dôsledkoch vypuknutia globálnej zdravotnej krízy, ako je pandémia COVID‑19. ( 10 )

32.

Z uvedeného vyplýva, že v kontexte smernice 2015/2302 sa pojmom „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ konkretizuje pojem „vyššia moc“ a že môže zahŕňať vypuknutie globálnej zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19.

V tejto súvislosti poukazuje na to, že v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa na cestovné varovania alebo odporúčania neodkazuje. Vydávanie cestovných varovaní alebo odporúčaní nie je na úrovni Únie harmonizované a zostáva v právomoci členských štátov. Komisia vo svojich písomných pripomienkach poukázala na to, že v preambule jej návrhu smernice ( 11 ) sa na odporúčania vydávané členskými štátmi odkazovalo a prikladala sa im určitá váha. Ich vydávanie predstavovalo vyvrátiteľnú domnienku pre stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolnosti“ ( 12 ). Ako však Komisia uznala vo svojej správe o uplatňovaní smernice 2015/2302, niektoré členské štáty „ostro namietali“ ( 13 ) proti akémukoľvek odkazovaniu na oficiálne cestovné odporúčania v smernici. Na základe legislatívneho vývoja smernice 2015/2302 sa zdá, že skutočnosť, že sa v nej neuvádza nič o právnej hodnote cestovných varovaní alebo odporúčaní vydávaných vládami, je zámerná. Ako vo svojich písomných pripomienkach konštatovala česká vláda, takéto varovania alebo odporúčania preto nesmú predstavovať nevyhnutnú alebo dostatočnú podmienku pre stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 12 ods. 2 tejto smernice.

35.

Iný výklad článku 12 ods. 2 by obmedzil právo cestujúcich na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb, keďže by ním uplatňovanie harmonizovaného práva, ktoré poskytuje smernica, podliehalo vydávaniu vnútroštátnych aktov, ktorých obsah harmonizovaný nie je. Stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ by tak záviselo od oficiálneho uznania takýchto okolností. Keďže „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ by mohli nastať náhle, mohlo by hroziť, ako poznamenáva česká vláda, že cestujúci by boli pripravení o svoje právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb v prípade oneskorenia alebo neexistencie oficiálneho uznania „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“. Navyše v kontexte začínajúcej pandémie COVID‑19 neexistovali žiadne jasné či spoločné kritériá na posúdenie úrovne rizika prenosu v jednotlivých oblastiach alebo krajinách a informácie sa neustále menili. ( 14 )

Každému členskému štátu prináleží, aby pri neexistencii ustanovení práva Únie v danej oblasti upravil v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity správne a súdne procesné postupy, medzi ktoré patrí dôkazná hodnota oficiálneho vyhlásenia alebo aktu, ktoré majú zaručiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z právnych predpisov Únie, pričom nesmie byť narušený potrebný účinok práva Únie. ( 16 ) Vnútroštátne súdy preto v súlade s vnútroštátnym procesným právom môžu zohľadňovať a voľne posudzovať relevantnosť cestovných varovaní alebo odporúčaní v kontexte celkového posúdenia na stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. Ako som však konštatovala vyššie, tieto cestovné varovania a odporúčania nesmú predstavovať nevyhnutnú podmienku stanovenia takýchto okolností, ak by táto podmienka mala narušiť právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb.

38.

Vzhľadom na už uvedené sa domnievam, že stanovenie situácie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré nastanú v mieste destinácie alebo jeho bezprostrednom okolí“ v zmysle článku 12 ods. 2 prvej vety smernice 2015/2302 nezávisí od vydania oficiálneho varovania orgánmi štátu odchodu a/alebo príchodu, v ktorom sa odporúča vyhnúť sa cestovaniu, ktoré nie je absolútne nevyhnutné, a/alebo od klasifikácie cieľovej krajiny (a prípadne aj krajiny odchodu) ako patriacej do rizikovej oblasti. Vnútroštátne súdy však v súlade s vnútroštátnym procesným právom môžu zohľadniť oficiálne varovania, v ktorých sa poukazuje na vysokú úroveň rizika v mieste destinácie, za predpokladu, že tieto varovania nepredstavujú nevyhnutnú podmienku pre stanovenie takýchto „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“.

41.

Na úvod treba pripomenúť, že v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa uznáva právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosti zaplatiť poplatok v prípade, keď „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“. Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že z definície nemôžu situácie, ktoré sú klasifikované ako situácie, keď „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“, súvisieť len s osobou cestujúceho (napríklad, keď dôjde k vážnej nehode). Tento výklad podporuje legislatívny vývoj článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. V pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý bol sprievodným dokumentom návrhu danej smernice, sa uvádza, že „niektorí zástancovia spotrebiteľov argumentovali, že by mala existovať možnosť ukončiť zmluvu v prípade situácie vyššej moci v súvislosti s cestujúcim, napríklad pri závažnom ochorení alebo úmrtí v úzkej rodine, ktoré cestujúcemu bráni odísť na dovolenku“ ( 17 ). Komisia však poznamenala, že takéto situácie týkajúce sa cestujúceho „bývajú… často kryté cestovným poistením, ktoré si cestujúci môže kúpiť“ ( 18 ).

42.

Významný vplyv „mimoriadnych a neodvrátiteľných okolností“ na poskytovanie balíka sa nevyhnutne stanoví, ak tieto okolností pravdepodobne povedú k „nesúladu so zmluvou“ v zmysle článku 3 ods. 13 smernice 2015/2302, ktorý podstatne ovplyvňuje poskytovanie balíka. V tomto smere treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 6 tejto smernice je cestujúci oprávnený ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez stornovacieho poplatku v prípade, ak nesúlad so zmluvou „podstatne ovplyvňuje poskytovanie balíka“. Súdny dvor rozhodol, že zistenie nesúladu so zmluvou je objektívne v tom zmysle, že si vyžaduje len porovnanie medzi službami zahrnutými v balíku služieb dotknutého cestujúceho a službami, ktoré boli skutočne poskytnuté tomuto cestujúcemu. ( 20 ) Podobne aj významný vplyv neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností závisí od objektívneho posúdenia vplyvu týchto okolností na plnenie zmluvy, pričom sa zohľadní riziko pre cestujúceho.

44.

Osobitné posúdenie významných rizík pre ľudské zdravie si však za určitých podmienok vyžaduje subjektívne a individuálne posudzovanie. Smernica 2015/2302 nechráni len silných, mladých a zdravých cestujúcich. Zohľadňujú sa v nej totiž aj osobitné potreby cestujúcich so zníženou pohyblivosťou. V tomto smere treba poznamenať, že v článku 5 ods. 1 písm. a) bode viii) smernice sú medzi hlavné charakteristiky cestovných služieb zahrnuté informácie o „všeobecnej vhodnosti cesty alebo dovolenky pre osoby so zníženou pohyblivosťou a na žiadosť cestujúceho aj presné informácie o vhodnosti cesty alebo dovolenky, berúc do úvahy potreby cestujúceho“.

ii) Výhľadová povaha posúdenia a referenčné kritérium priemerného cestujúceho

48.

Pokiaľ ide o okamih, keď je potrebné vykonať posúdenie vplyvu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa uznáva právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb „pred začiatkom poskytovania balíka“. Použitie predložky „pred“ naznačuje, že medzi rozhodnutím o ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb a začiatkom poskytovania balíka existuje časový odstup . Z toho vyplýva, že rozhodnutie o ukončení zmluvy je výhľadové . Vychádza z predpokladu alebo ex ante posúdenia výskytu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ a ich významného vplyvu na poskytovanie balíka, alebo v prípade, že tieto okolnosti už nastali, pretrvávania ich významného vplyvu. Ako konštatuje vnútroštátny súd, hodnotenie, ktoré vykonáva cestujúci v deň ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb, znamená posúdenie pravdepodobnosti, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ významne ovplyvnia poskytovanie balíka.

49.

V smernici 2015/2302 sa nestanovujú konkrétne lehoty, pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ významne ovplyvnia poskytovanie balíka. Navyše sa v nej ani nestanovuje konkrétny počet dní, týždňov či mesiacov, pred ktorým nie je možné vykonať takéto posúdenie a uplatniť právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosti zaplatiť stornovací poplatok. Z toho vyplýva, že čím vzdialenejší bude dátum ukončenia od dátumu začiatku poskytovania balíka, tým ťažšie bude pre cestujúceho dokázať, že významný vplyv bude stále existovať aj v deň cesty. ( 22 )

Pokiaľ ide o referenčné kritérium spôsobilosti cestujúceho vykonať ex ante posúdenie, vnútroštátny súd a litovská vláda navrhujú referenčné kritérium priemerného cestujúceho, ktorý je primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný. Začnem tým, že súhlasím, že referenčným kritériom na účel posúdenia musí byť cestujúci. Presne to zodpovedá cieľu práva na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb, na ktoré má cestujúci nárok. V tomto smere treba poznamenať, že obe zmluvné strany zmluvy o balíku cestovných služieb majú právo v prípade„neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ zmluvu ukončiť. Právo cestujúceho sa stanovuje v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 a vyžaduje si, aby takéto okolnosti významne ovplyvnili „poskytovanie balíka služieb alebo… prepravu cestujúcich do destinácie“. Právo organizátora sa stanovuje v článku 12 ods. 3 písm. b) a vyžaduje si situáciu, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú organizátorovi plniť zmluvu a [organizátor] cestujúcemu oznámi ukončenie zmluvy bez zbytočného odkladu pred začiatkom poskytovania balíka služieb“. Na uplatnenie práva každej zmluvnej strany je rozhodujúci vlastný pohľad danej strany. Ak by uplatnenie práva cestujúceho záviselo od pohľadu organizátora, účel uznania osobitného práva cestujúceho by úplne stratil význam.

52.

Tiež je dôležité poznamenať, že smernicou 2015/2302 sa napravila asymetria medzi cestujúcim a organizátorom pri uplatňovaní práva na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb v prípade „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“. Na túto asymetriu sa upozornilo v pracovnom dokumente útvarov Komisie o balíku cestovných služieb, v ktorom sa konštatovalo, že v rámci predchádzajúceho režimu bol organizátor oprávnený zrušiť zmluvu o balíku cestovných služieb „výhradne na základe [svojho] posúdenia bezpečnostnej situácie“, pričom spotrebiteľ podobné právo nemal. ( 24 ) Zo vzniku článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 preto vyplýva, že cestujúci má právo ukončiť zmluvu v prípade „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na základe svojho vlastného posúdenia bezpečnostnej situácie.

55.

Podľa dokumentov predložených Súdnemu dvoru v prejednávanej veci cestujúci vykonal posúdenie rizika, ktoré predstavovalo ochorenie COVID‑19, na základe informácií v tlači týkajúcich sa miesta destinácie alebo jeho bezprostredného okolia, ako aj na základe vyhlásenia celoštátneho núdzového stavu v krajine odchodu, pričom toto vyhlásenie bolo vykonané v súvislosti rizikom, ktoré vírus predstavoval. Za takýchto okolností sa javí ako odôvodnené, že priemerný cestujúci očakáva, že riziková situácia bude pretrvávať aj v čase od ukončenia zmluvy do začiatku poskytovania balíka alebo že sa dokonca zhorší, a tak významne ovplyvní plnenie zmluvy.

56.

57.

Z toho vyplýva, že posúdenie významného vplyvu na plnenie zmluvy vychádza z ex ante posúdenia pravdepodobnosti výskytu tohto významného vplyvu, ktoré bolo vykonané v čase ukončenia zmluvy, pričom toto posúdenie vykonal priemerný cestujúci, ktorý je „primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný“.

58.

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy sa domnievam, že významný vplyv „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb možno stanoviť nielen vtedy, keď je toto plnenie nemožné, ale aj keď zahŕňa významné riziká pre zdravie a bezpečnosť cestujúcich. Posúdenie takýchto dôsledkov je objektívne. Je však možné zohľadniť subjektívne faktory súvisiace s obmedzenou pohyblivosťou alebo zraniteľnosťou cestujúceho za predpokladu, že tieto faktory možno overiť. Posúdenie významného vplyvu na plnenie zmluvy vychádza z ex ante posúdenia pravdepodobnosti výskytu tohto významného vplyvu, ktoré bolo vykonané v čase ukončenia zmluvy, pričom toto posúdenie vykonal priemerný cestujúci, ktorý je primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný.

Tretia otázka

59.

Ako sa upozorňuje v odbornej literatúre, pojem „nepredvídateľnosť“ je totiž relatívny. ( 30 ) Takisto je aj dynamický. Na určenie toho, čo je odôvodnene predvídateľné, by sa mali zohľadniť osobitné okolnosti a vývoj ľudských poznatkov. V tomto smere je dôležité rozlišovať medzi nepredvídateľnosťou udalosti na jednej strane a nepredvídateľnosťou jej dôsledkov pre zmluvu na strane druhej. ( 31 ) Udalosť, o ktorej cestujúci vie a ktorá má pri bežnom priebehu udalostí určité predvídateľné dôsledky, sa môže vyvinúť do situácie patriacej medzi „neodvrátiteľné a mimoriadne“ udalosti, ak jej dôsledky podstatne zmenia jej povahu. Predvídateľnosť sa môže posudzovať prostredníctvom porovnania i) okolností a vedomostí, ktoré o týchto okolnostiach a ich dôsledkoch cestujúci mal v okamihu uzatvorenia zmluvy (bod A), a ii) okolností a vedomostí, ktoré o týchto okolnostiach a ich dôsledkoch cestujúci mal v okamihu ukončenia zmluvy (bod B). Na účely takéhoto porovnania nie je dôležitý počet dní, ktoré uplynuli medzi bodom A a bodom B. Rozhodujúcimi sú skutkové okolnosti a vedomosti , ktoré mal cestujúci. Ak sa tieto prvky významne zmenili , potom sa daná situácia líši od situácie, o ktorej cestujúci vedel alebo ktorú mohol odôvodnene predvídať.

63.

V kontexte pandémie COVID‑19 vnútroštátny súd vysvetľuje, že v okamihu uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb cestujúci vedel o existencii vírusu a jeho vplyve, a to predovšetkým v Číne, ale aj izolovane v niektorých ďalších krajinách. Čo cestujúci v danom čase nevedel, bolo, že vírus sa nakoniec dostane do Európy a epidémia sa zmení na pandémiu, ktorej zastavenie si vyžiada prijatie bezprecedentných opatrení. Vnútroštátny súd upozorňuje na mimoriadnu neistotu a rýchlo sa meniacu situáciu v období od okamihu uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb do dátumu ukončenia tejto zmluvy.

Štvrtá otázka

66.

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má na účely posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb, ktorý oprávňuje na uplatnenie práva ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302, zohľadniť nielen situácia v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednom okolí, ale aj situácia v mieste odchodu, ako aj v miestach zastávok súvisiacich s cestou vrátane spiatočnej cesty.

67.

V tomto smere z článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 vyplýva, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ môžu odôvodniť len ukončenie zmluvy zo strany cestujúceho, pričom mu z tohto ukončenia vyplýva právo na úplnú refundáciu všetkých platieb za balík služieb, pokiaľ tieto okolnosti nastanú výhradne „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti“ a ak „významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie“. V odôvodnení 31 uvedenej smernice sú načrtnuté podmienky uplatňovania uvedeného ustanovenia, pričom je ako príklad použité „prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii“ ( 34 ).

68.

Tento záver podporuje kontextuálny výklad článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. V článku 5 ods. 1 písm. a) tejto smernice sa medzi hlavné charakteristiky cestovných služieb zaraďujú „dopravné prostriedky, charakteristiky a kategórie dopravy, miesta, dátumy a časy odchodu a návratu, trvanie a miesta zastávok a dopravné spojenia“. Podľa článku 7 ods. 2 smernice 2015/2302 musí zmluva o balíku cestovných služieb tieto informácie obsahovať. Ako som konštatovala v bode 42 vyššie, významné riziko pre zdravie a bezpečnosť cestujúceho predstavuje významný vplyv na plnenie zmluvy. Zdravie a bezpečnosť cestujúceho súvisia so všetkými prvkami plnenia zmluvy vrátane cesty do miesta destinácie ako takej a použitých dopravných prostriedkov. Z toho vyplýva, že sa tak na účely posúdenia vplyvu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na zmluvu o balíku cestovných služieb musí zohľadniť aj existencia významného rizika na úrovni dopravy do miesta cestovnej destinácie.

71.

Navyše opatrenia prijaté v mieste odchodu v dôsledku okolností panujúcich v mieste destinácie môžu byť tiež súčasťou posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb. Ako v podstate konštatovala litovská vláda, pokiaľ je miesto destinácie klasifikované ako oblasť s vysokým rizikom a z dôvodu takejto klasifikácie podliehajú cestujúci vracajúci sa na miesto odchodu izolačným opatreniam (karanténe), ide o rozhodujúci faktor pre stanovenie situácie, keď „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti významne ovplyvnia plnenie zmluvy“.

72.

Vzhľadom na už uvedené úvahy zastávam názor, že na účely posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb, ktorý oprávňuje na uplatnenie práva ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302, sa má zohľadniť situácia v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednom okolí, ale aj situácia v mieste odchodu, ako aj v miestach zastávok súvisiacich s cestou vrátane spiatočnej cesty.

Významný vplyv „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb sa môže považovať za existujúci nielen vtedy, keď je toto plnenie nemožné, ale aj keď zahŕňa významné riziká pre zdravie a bezpečnosť cestujúcich. Posúdenie takýchto dôsledkov je objektívne. Je však možné zohľadniť subjektívne faktory súvisiace s obmedzenou pohyblivosťou alebo zraniteľnosťou cestujúceho za predpokladu, že tieto faktory možno overiť. Posúdenie významného vplyvu na plnenie zmluvy vychádza z ex ante posúdenia pravdepodobnosti výskytu tohto významného vplyvu, ktoré bolo vykonané v čase ukončenia zmluvy, pričom toto posúdenie vykonal priemerný cestujúci, ktorý je „primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný“.

3.

Na právo cestujúceho ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302 má vplyv skutočnosť, že okolnosti, na ktoré sa cestujúci odvoláva, už nastali alebo už prinajmenšom boli odôvodnene predvídateľné v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb, pokiaľ v období od okamihu uzatvorenia zmluvy do okamihu ukončenia zmluvy nedošlo k významnej zmene v týchto okolnostiach, ako aj vo vedomostiach, ktoré mal cestujúci o týchto okolnostiach a ich dôsledkoch. V tejto súvislosti by sa na účely uplatnenia kritéria odôvodnenej predvídateľnosti v kontexte pandémie COVID‑19 mali zohľadniť ťažkosti pri predvídaní priebehu a dôsledkov pandémie v čase uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb.

4.

Na účely posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb, ktorý oprávňuje na uplatnenie práva ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302, sa má zohľadniť situácia v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednom okolí, ale aj situácia v mieste odchodu, ako aj v miestach zastávok súvisiacich s cestou vrátane spiatočnej cesty.

( 7 ) Pozri na tento účel rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , body 54 a 56 , kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 8 ) Pozri na tento účel rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 45 ), a Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku) ( C‑540/21 , EU:C:2023:450 , bod 59 ).

( 9 ) Pozri na tento účel rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 46 ), a Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku) ( C‑540/21 , EU:C:2023:450 , bod 49 ).

( 10 ) Rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 51 ).

( 11 ) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o balíku cestovných služieb a asistenčných cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, COM/2013/512 final (ďalej len „návrh Komisie o balíku cestovných služieb“).

( 12 ) V odôvodnení 26 návrhu Komisie o balíku cestovných služieb sa uvádzalo, že za takéto okolnosti „by sa mali považovať najmä okolnosti, v súvislosti s ktorými spoľahlivé a verejnosti dostupné správy – napríklad odporúčania vydané orgánmi členského štátu – odrádzajú obyvateľov od cestovania do predmetnej destinácie“.

( 19 ) Tamže, kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 20 ) Pozri rozsudok z 12. januára 2023, FTI Touristik (Balík cestovných služieb na Kanárske ostrovy) ( C‑396/21 , EU:C:2023:10 , bod 22 ).

( 21 ) Pozri REICH, N.: Vulnerable Consumers in EU Law. In: LECZYKIEWICZ, D., WEATHERILL, S. (eds.): The Images of the Consumer in EU Law : Legislation, Free Movement and Competition Law . London: Hart Publishing, 2016, s. 139 – 158, na s. 141. Autor rozlišuje medzi tromi druhmi zraniteľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom práve Únie, a to konkrétne telesným postihnutím, mentálnym postihnutím a ekonomickým postihnutím. Takisto rozlišuje medzi zraniteľnosťou spotrebiteľa a „slabosťou spotrebiteľa“ v zmluvných situáciách.

( 22 ) Pozri TONNER, K.: BGH 651 h, Rücktritt vor Reisebeginn. In: Münchener Kommentar zum BGB . 9, vydanie, Munich: C. H. Beck, 2023, bod 71.

( 23 ) Pre názornosť, ak si cestujúci rezervuje výlet do lesa v Kanade a jeho cesta sa má uskutočniť o tri mesiace, v prípade, že celý les zhorí pri lesnom požiari, nie je možné, aby sa les do troch mesiacov vrátil do svojho pôvodného stavu. Naproti tomu, ak si cestujúci rezervuje zájazd, ktorý sa má konať o tri mesiace, na ostrov, kde dochádza k požiarom, je oveľa zložitejšie predpovedať, ako sa situácia vyvinie za tri mesiace.

( 24 ) Pracovný dokument útvarov Komisie o balíku cestovných služieb, s. 78.

( 31 ) Tamže.

( 32 ) Pozri Guidance on the right of travellers to terminate package travel contracts due to extraordinary circumstances resulting from COVID‑19, vydané írskou vládou, Ministerstvom podnikania, obchodu a práce, z 26. marca 2020, s. 5.

( 33 ) Úvodné poznámky generálneho riaditeľa WHO na tlačovom brífingu k ochoreniu COVID‑19, 11. marca 2020.

( 34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , body 44 a 46 ).

( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 47 ).

( ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 48 ).