C-299/22
ECLI:EU:C:2023:696
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CC0299
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62022CC0299
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 21. septembra 2023 ( 1 )
Vec C‑299/22
M. D.
proti
„Tez Tour“ UAB,
za účasti:
„Fridmis“ UAB
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov – Balíky cestovných služieb a spojené cestovné služby – Smernica (EÚ) 2015/2302 – Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb – Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti – Miesto destinácie klasifikované ako oblasť s vysokým rizikom v súvislosti s ochorením COVID‑19 – Okolnosti, ktoré bolo možné predvídať v čase uzatvorenia zmluvy – Zohľadnenie objektívnych alebo subjektívnych okolností – Rozsah pojmu ‚miesto destinácie alebo jeho bezprostredná blízkosť‘“
I. Úvod
1.
Pandémia COVID‑19 a núdzové opatrenia prijaté vládami na celom svete s cieľom zabrániť šíreniu vírusu spôsobili bezprecedentné ťažkosti vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Jedným z hospodárskych odvetví, ktoré boli najvážnejšie zasiahnuté, bolo odvetvie cestovného ruchu. Rušivý vplyv pandémie sa prejavil aj v oblasti práva a zmluvného plnenia. ( 2 )
2.
Balíky cestovných služieb, ktoré sú upravené v smernici (EÚ) 2015/2302 ( 3 ), patria do jednej z oblastí práva Únie, ktorou sa formálne upravujú „neodvrátiteľné a mimoriadne“ okolnosti týkajúce sa balíkov cestovných služieb a právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb. V rámci prejednávanej veci Súdny dvor prvýkrát preskúma parametre a podmienky, za ktorých je možné uplatniť právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb v kontexte pandémie COVID‑19.
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
3.
V odôvodnení 31 smernice 2015/2302 sa stanovuje:
„(31) Cestujúci by takisto mali mať možnosť ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb za primeraný a odôvodnený stornovací poplatok, zohľadňujúci očakávané úspory nákladov a príjem z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Mali by mať tiež právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb bez stornovacieho poplatku v prípade, ak poskytovanie balíka služieb výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti. Tie môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb.“
4.
Článok 3 smernice 2015/2302 znie:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
12.
‚neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti‘ sú situácie, ktoré zmluvná strana, ktorá sa na takéto situácie odvoláva, nemôže ovplyvniť, a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia.“
5.
V článku 12 smernice 2015/2302 s názvom „Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb a právo na odstúpenie od zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb“ sa v odsekoch 1 až 3 stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby cestujúci mohol zmluvu o balíku cestovných služieb ukončiť kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb. Ak cestujúci ukončí zmluvu o balíku cestovných služieb podľa tohto odseku, môže sa od neho požadovať, aby organizátorovi zaplatil primeraný a odôvodnený stornovací poplatok. V zmluve o balíku cestovných služieb sa môžu stanoviť primerané štandardné stornovacie poplatky, ktoré vychádzajú z času ukončenia zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb a očakávaných úspor nákladov a príjmu z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Ak štandardné stornovacie poplatky nie sú stanovené, výška stornovacieho poplatku zodpovedá cene balíka služieb zníženej o úspory nákladov a príjmy z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Na žiadosť cestujúceho poskytne organizátor odôvodnenie výšky stornovacích poplatkov.
2. Bez ohľadu na odsek 1 má cestujúci právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb pred začiatkom poskytovania balíka služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku v prípade, keď v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie. V prípade ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb podľa tohto odseku má cestujúci nárok na úplnú refundáciu všetkých platieb za balík služieb, ale nemá nárok na dodatočnú náhradu.
3. Organizátor môže ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb a v plnej miere refundovať cestujúcemu všetky platby za balík služieb, ale nenesie zodpovednosť za dodatočnú náhradu, ak:
…
b)
neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú organizátorovi plniť zmluvu a cestujúcemu oznámi ukončenie zmluvy bez zbytočného odkladu pred začiatkom poskytovania balíka služieb.“
B.
Litovské právo
6.
V § 6.212 s názvom „Vyššia moc“ Lietuvos Respublikos civilinis kodeksas (Občiansky zákonník Litovskej republiky, ďalej len „Občiansky zákonník“) sa v odseku 1 stanovuje:
„Zmluvná strana je zbavená zodpovednosti za neplnenie zmluvy, ak preukáže, že toto neplnenie bolo spôsobené okolnosťami, ktoré nemohla ovplyvniť a ktoré nemohla v čase uzatvorenia zmluvy odôvodnene predvídať, a že vzniku takýchto okolností alebo ich dôsledkom nemohla zabrániť.“
7.
V § 6.750 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nazvanom „Právo turistu ukončiť zmluvu o organizovanom turistickom zájazde a odstúpiť od zmluvy o organizovanom turistickom zájazde“, sa stanovuje:
„Turista má právo ukončiť zmluvu o organizovanom turistickom zájazde bez zaplatenia stornovacieho poplatku, na ktorý sa odkazuje v odseku 2 tohto §, v týchto prípadoch:
…
3. ak v mieste destinácie organizovaného turistického zájazdu alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú okolnosti vyššej moci, ktoré môžu znemožniť uskutočnenie organizovaného turistického zájazdu alebo prepravu cestujúcich do tejto cestovnej destinácie. V takomto prípade má tento turista právo požadovať vrátenie platieb zaplatených za uvedený zájazd, ale nemá nárok na dodatočnú náhradu.“
III. Zhrnutie skutkového stavu a konania vo veci samej
8.
Dňa 10. februára 2020 M. D. uzavrel s cestovnou kanceláriou Tez Tour zmluvu o balíku cestovných služieb do Spojených arabských emirátov pre seba a svoju rodinu v termíne od 1. marca 2020 do 8. marca 2020. Balík cestovných služieb zahŕňal okrem iného let z Vilniusu (Litva) do Dubaja (Spojené arabské emiráty) a spiatočný let, ako aj sedem nocí v hoteli s all‑inclusive stravovaním. M. D. za to zaplatil 4834 eur.
9.
Dňa 27. februára 2020 M. D. informoval Tez Tour, že chce ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb, a žiadal, aby mohol použiť zaplatenú sumu na inú cestu, keď sa riziko súvisiace s ochorením COVID‑19 zníži. Tez Tour túto žiadosť zamietla.
10.
M. D. následne podal na Tez Tour žalobu, v ktorej tvrdil, že zmluva bola ukončená z dôvodu, že v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastali okolnosti vyššej moci, pre ktoré nebolo možné cestu uskutočniť. Takisto požadoval vrátenie všetkých platieb, ktoré vykonal.
11.
M. D. v tomto smere uviedol, že informácie, ktoré vo februári 2020 v súvislosti s globálnym vypuknutím pandémie COVID‑19 zverejnili oficiálne orgány, ako aj médiá, predstavujú dostatočný dôvod na vznik pochybností o bezpečnosti účasti na ceste a vo všeobecnosti o jej uskutočniteľnosti. Podľa M. D. by sa okolnosťami vyššej moci uvedenými v § 6.750 ods. 4 bode 3 Občianskeho zákonníka – konkrétne neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami – nemali rozumieť okolnosti, ktoré úplne znemožňujú uskutočnenie cesty, ale neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré podľa článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 môžu významne ovplyvniť poskytovanie balíka cestovných služieb alebo prepravu cestujúcich do destinácie. Nemožnosť uskutočnenia cesty by sa preto mala chápať nielen ako nemožnosť poskytnúť služby v mieste destinácie, ale aj ako nemožnosť zabezpečiť bezpečnú cestu bez toho, aby to spôsobilo nepohodlie alebo riziko pre cestujúceho.
12.
Tez Tour v rozpore s tvrdeniami M. D. argumentovala, že šírenie vírusu COVID‑19 sa môže považovať za okolnosť, ktorá nie je pod kontrolou, ale nemôže sa považovať za okolnosť, pre ktorú je nemožné dostať sa do miesta destinácie bezpečne.
13.
Súd prvého stupňa aj odvolací súd rozhodli, že na to, aby sa okolnosti, na ktoré sa odvolával M. D., klasifikovali ako okolnosti vyššej moci, t. j. ako neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, pre ktoré nebolo plnenie zmluvy možné, neexistoval žiaden dôvod. Na jednej strane tieto súdy dospeli k názoru, že M. D. si zájazd rezervoval v čase, keď už boli dostupné informácie týkajúce sa prijímania reštriktívnych opatrení, a že situácia a informácie o rizikách súvisiacich s cestou sa v období od dátumu rezervácie (10. februára 2020) do posledného dňa rezervovaného zájazdu (8. marca 2020) nezmenili. Cestujúci si to preto nemohol rozmyslieť a ukončiť zmluvu len 17 dní po rezervácii. Na druhej strane tieto súdy poznamenali, že cestujúci neposkytol dôkaz o tom, že práve k dátumu ukončenia zmluvy (27. februára 2020), a nie neskôr, existovali objektívne, a nie subjektívne dôvody, pre ktoré nebolo možné zmluvu v príslušnom období (od 1. do 8. marca 2020) plniť.
14.
Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku „Revision“, sa domnieva, že je potrebné objasniť pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302, a podmienky, za ktorých sa cestujúci môže odvolávať na takéto okolnosti, a to najmä v kontexte pandémie COVID‑19.
15.
V tomto smere vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa a odvolací súd považovali pojem vyššia moc stanovený vo vnútroštátnom práve a pojem neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v zmysle smernice 2015/2302 za pojmy s rovnakým významom. Podľa vnútroštátneho súdu má však pojem neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti širší význam ako pojem vyššia moc. V širšom zmysle sa vnútroštátny súd domnieva, že sa pojem neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti vzťahuje nielen na prípady, keď je objektívne nemožné zmluvu fyzicky alebo právne splniť, ale aj na prípady, keď je jej plnenie teoreticky možné, ale v praxi komplikované a/alebo ekonomicky neefektívne, alebo keď cestujúci stratí dobrý pocit z dovolenky.
16.
Na základe uvedeného si chce vnútroštátny súd v prvom rade ujasniť význam oficiálnych cestovných varovaní na účely stanovenia existencie neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností. Domnieva sa, že takéto varovania by sa mohli považovať za zahŕňajúce predpoklad existencie mimoriadnych okolností, ktoré významne ovplyvňujú poskytovanie balíka cestovných služieb. V rámci okolností prejednávanej veci vnútroštátny súd poznamenáva, že Ministerstvo zahraničných vecí Litvy vydalo 12. marca 2020 cestovné odporúčanie, v ktorom uviedlo, že by sa všetky cesty mali odložiť a že v nasledujúcich mesiacoch by sa nemalo cestovať do žiadnej zahraničnej krajiny vrátane Spojených arabských emirátov. Toto cestovné odporúčanie bolo zverejnené v dôsledku toho, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 11. marca 2020 preklasifikovala epidémiu ochorenia COVID‑19 na pandémiu.
17.
Po druhé sa vnútroštátny súd domnieva, že na to, aby sa mohli stanoviť dôsledky, ktoré majú významný vplyv na poskytovanie balíka cestovných služieb, musia byť tieto dôsledky pravdepodobné pre priemerného cestujúceho, ktorý je primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný, pokiaľ ide o dátumy cesty, faktické údaje, ktoré má k dispozícii, a informácie zverejnené v danom čase, ktoré sa týkajú cesty. V tomto smere sa vnútroštátny súd pýta, či neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti možno stanoviť len v prípade, že majú dôsledky, ktoré objektívne, či už fyzicky alebo právne, znemožňujú poskytovanie balíka cestovných služieb, alebo či sa môžu stanoviť aj v prípadoch, keď je poskytnutie balíka cestovných služieb teoreticky možné, ale v praxi komplikované a/alebo ekonomicky neefektívne pri dodržaní bezpečnostných podmienok, pričom sa v prípade potreby zohľadní riziko pre zdravie a/alebo život cestujúceho.
18.
Po tretie sa vnútroštátny súd pýta, či by sa skutočnosť, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti už existovali alebo boli do istej miery predvídateľné pred uzatvorením zmluvy, mala považovať za dôvod vylúčenia práva cestujúceho na ukončenie zmluvy bez povinnosti zaplatiť stornovací poplatok.
19.
V kontexte kritéria opodstatnenej predvídateľnosti vnútroštátny súd poznamenáva, že Ministerstvo zahraničných vecí Litvy už 8. januára 2020 vydalo odporúčanie pre cestujúcich, ktorí chcú cestovať do Spojených arabským emirátov, v ktorom im radilo, aby prijali preventívne opatrenia, a WHO 30. januára 2020 vyhlásila pandémiu ochorenia COVID‑19 za núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu, priebeh a následky pandémie sa dali ťažko predvídať. Konkrétne neboli ešte prijaté jasné opatrenia na riadenie a kontrolu nákazy, na druhej strane však došlo k jednoznačnému zrýchleniu šírenia vírusu v období od uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb do jej ukončenia.
20.
V tejto súvislosti vnútroštátny súd pripomína, že v Litve bol 26. februára 2020 vyhlásený celoštátny núdzový stav z dôvodu hrozby, ktorú predstavovala pandémia koronavírusu. Vnútroštátny súd ďalej poznamenáva, že žalobca predložil dôkazy o informáciách uverejnených od 25. februára 2020 v tlači, ktoré sa týkali nakazení v Spojených arabských emirátoch a opatrení na obmedzenie pohybu nariadených v hoteloch, a všeobecnejšie rýchlych zmien v šírení vírusu po celom svete.
21.
Po štvrté vnútroštátny súd konštatuje, že v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb spája s výskytom neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti“. Vnútroštátny súd sa domnieva, že z uvedeného výrazu vyplýva, že v kontexte pandémie COVID‑19 sa posúdenie okolností v čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb nemohlo obmedzovať len na posúdenie okolností v cieľovej destinácii. Vnútroštátny súd by rád vedel, či by vzhľadom na povahu udalosti, na ktorú sa odvoláva, uvedený výraz nemal zahŕňať aj miesto odchodu, ako aj rôzne miesta súvisiace s odchodom na cestu a návratom z nej.
22.
Za týchto okolností Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Je potrebné, aby existovalo oficiálne odporúčanie cestujúcim zo strany orgánov štátu miesta odchodu alebo štátu destinácie necestovať, pokiaľ to nie je nevyhnutné, a/alebo aby bol štát destinácie (a prípadne aj štát odchodu) označený ako štát patriaci do rizikovej oblasti, aby sa mohol prijať záver, že v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v zmysle článku 12 ods. 2 prvej vety smernice (EÚ) 2015/2302?
2.
Pri posudzovaní, či existujú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti v čase odstúpenia od zmluvy o balíku cestovných služieb a či majú tieto okolnosti významný vplyv na poskytnutie balíka služieb: (i) mali by sa brať do úvahy len objektívne okolnosti, to znamená, či sa významný vplyv na poskytnutie balíka služieb týka len objektívnej nemožnosti a má sa vykladať tak, že sa vzťahuje len na prípady, keď sa plnenie zmluvy stane tak fyzicky, ako aj právne nemožným, alebo sa vzťahuje aj na prípady, keď plnenie zmluvy nie je nemožné, ale sa (v tomto prípade z dôvodu opodstatnenej obavy z nakazenia sa COVID‑19) skomplikuje a/alebo sa stane ekonomicky neefektívnym (z hľadiska bezpečnosti cestujúcich, rizika pre ich zdravie a/alebo život, možnosti dosiahnutia cieľov cesty); (ii) sú relevantné subjektívne faktory, ako sú napríklad dospelí cestujúci spolu s deťmi mladšími ako 14 rokov alebo patriaci do rizikovej skupiny vzhľadom na vek alebo zdravotný stav a podobne? Má cestujúci právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb, ak v dôsledku pandémie a súvisiacich okolností podľa názoru priemerného cestujúceho prestane byť cestovanie do a z destinácie bezpečným, spôsobí cestujúcemu komplikácie alebo uňho vyvolá opodstatnený strach z ohrozenia zdravia alebo nákazy nebezpečným vírusom?
3.
Má skutočnosť, že okolnosti, o ktoré sa cestujúci opiera, už nastali alebo boli aspoň predpokladané/pravdepodobné pri rezervácii cesty, akýkoľvek vplyv na právo ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku (napríklad odopretím tohto práva, uplatnením prísnejších kritérií na posúdenie negatívneho vplyvu na poskytnutie balíka služieb a podobne)? Treba brať pri uplatňovaní kritéria primeranej predvídateľnosti v kontexte pandémie do úvahy skutočnosť, že WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) síce už v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb zverejnila informácie o šírení vírusu, no priebeh a následky pandémie boli ťažko predvídateľné, neexistovali jasné opatrenia na riadenie a kontrolu nákazy ani dostatok údajov o samotnej nákaze, a bol evidentný zvyšujúci sa vývoj nákazy od doby rezervácie cesty až po ukončenie zmluvy?
4.
Zahŕňa pri posudzovaní, či existujú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti v čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb a toho, či majú významný vplyv na poskytnutie balíka služieb, formulácia ‚v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti‘ iba štát príchodu alebo, berúc do úvahy povahu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, to znamená nákazlivú vírusovú infekciu, takisto štát odchodu, ako aj miesta súvisiace s odchodom na cestu a návratom z nej (miesta prestupov, niektoré dopravné prostriedky, a podobne)?“
23.
Písomné pripomienky predložili česká, grécka a litovská vláda, ako aj Európska komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 7. júna 2023, sa zúčastnili účastníci konania vo veci samej, grécka a litovská vláda, ako aj Komisia.
IV. Posúdenie
Úvodné pripomienky k pojmu „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“
24.
Vnútroštátny súd konštatuje, že právo na ukončenie zmluvy v prípade „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ sa stanovuje v § 6.750 ods. 4 bode 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa odkazuje na „vyššiu moc“. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že súdy nižšieho stupňa vo veci rozhodli s odvolávaním sa na vymedzenie pojmu „vyššia moc“, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, a dospeli k názoru, že tento pojem a pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“, ktorý sa používa v práve Únie, sú synonymá. Vnútroštátny súd však zastáva názor, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ sú samostatným pojmom práva Únie, ktorý má širší obsah než pojem „vyššia moc“.
25.
Aby sa vnútroštátnemu súdu poskytla užitočná odpoveď, pokiaľ ide o jeho pochybnosti týkajúce sa transpozície pojmu „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ do vnútroštátneho práva a vzťahu medzi týmto pojmom a pojmom „vyššia moc“ v osobitnom kontexte smernice 2015/2302, je dôležité uviesť nasledujúce pripomienky.
26.
V prvom rade treba mať na pamäti, že pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ nahradil pojem „vyššia moc“ použitý v smernici Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ( Ú. v. ES L 158, 1990, s. 59 ; Mim. vyd. 13/010, s. 132), ktorá bola zrušená a nahradená smernicou 2015/2302. ( 4 )
27.
V článku 3 ods. 12 smernice 2015/2302 je pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ vymedzený ako „situácie, ktoré zmluvná strana, ktorá sa na takéto situácie odvoláva, nemôže ovplyvniť, a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia“. V odôvodnení 31 tejto smernice sa ďalej objasňuje obsah uvedeného pojmu, pričom sa uvádza, že „[môže] zahŕňať napríklad… významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb“.
28.
Vo vymedzení tohto pojmu sa nikde neodkazuje na význam a rozsah, ktorý sa mu dáva vo vnútroštátnom práve členských štátov. Výraz „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ sa preto musí považovať za samostatný pojem práva Únie a v rámci celej Únie sa musí vykladať jednotne. ( 5 )
29.
Súdny dvor konštatoval, že pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 12 ods. 2 a článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 sa podobá pojmu „vyššia moc“, ako sa vymedzuje v ustálenej judikatúre v tom zmysle, že sa vzťahuje na neobvyklé a nepredvídateľné udalosti nezávislé od toho, kto sa na vyššiu moc odvoláva, a ktorých dôsledkom sa nemohlo ani napriek všetkej vynaloženej starostlivosti zabrániť. ( 6 ) Preto podľa Súdneho dvora napriek neexistencii akéhokoľvek odkazu na vyššiu moc v tejto smernici sa pojmom „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ konkretizuje v rámci uvedenej smernice pojem „vyššia moc“, čím vyčerpávajúcim spôsobom pokrýva tento pojem na účely uvedenej smernice. ( 7 )
30.
Po druhé Súdny dvor objasnil, že vypuknutie globálnej zdravotnej krízy, ako je pandémia COVID‑19, sa ako také musí považovať za situáciu, na ktorú sa môže vzťahovať pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle uvedenej smernice. ( 8 ) Takáto udalosť sa totiž zjavne vymyká všetkej kontrole a jej dôsledkom sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Táto udalosť okrem toho zahŕňa existenciu „významných rizík pre ľudské zdravie“, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 31 danej smernice. ( 9 )
31.
Ustanovenie v článku 12 ods. 2 a článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 sa preto môže uplatňovať na ukončenie zmlúv o balíku cestovných služieb, pokiaľ je takéto ukončenie založené na dôsledkoch vypuknutia globálnej zdravotnej krízy, ako je pandémia COVID‑19. ( 10 )
32.
Z uvedeného vyplýva, že v kontexte smernice 2015/2302 sa pojmom „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ konkretizuje pojem „vyššia moc“ a že môže zahŕňať vypuknutie globálnej zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19.
Prvá otázka
33.
Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či stanovenie situácie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré nastanú v mieste destinácie alebo jeho bezprostrednom okolí“, v zmysle článku 12 ods. 2 prvej vety smernice 2015/2302 závisí od vydania oficiálneho varovania orgánmi štátu odchodu a/alebo príchodu, v ktorom sa odporúča vyhnúť sa cestovaniu, ktoré nie je absolútne nevyhnutné, a/alebo od klasifikácie cieľovej krajiny (a prípadne aj krajiny odchodu) ako patriacej do rizikovej oblasti.
34.
V tejto súvislosti poukazuje na to, že v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa na cestovné varovania alebo odporúčania neodkazuje. Vydávanie cestovných varovaní alebo odporúčaní nie je na úrovni Únie harmonizované a zostáva v právomoci členských štátov. Komisia vo svojich písomných pripomienkach poukázala na to, že v preambule jej návrhu smernice ( 11 ) sa na odporúčania vydávané členskými štátmi odkazovalo a prikladala sa im určitá váha. Ich vydávanie predstavovalo vyvrátiteľnú domnienku pre stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolnosti“ ( 12 ). Ako však Komisia uznala vo svojej správe o uplatňovaní smernice 2015/2302, niektoré členské štáty „ostro namietali“ ( 13 ) proti akémukoľvek odkazovaniu na oficiálne cestovné odporúčania v smernici. Na základe legislatívneho vývoja smernice 2015/2302 sa zdá, že skutočnosť, že sa v nej neuvádza nič o právnej hodnote cestovných varovaní alebo odporúčaní vydávaných vládami, je zámerná. Ako vo svojich písomných pripomienkach konštatovala česká vláda, takéto varovania alebo odporúčania preto nesmú predstavovať nevyhnutnú alebo dostatočnú podmienku pre stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 12 ods. 2 tejto smernice.
35.
Iný výklad článku 12 ods. 2 by obmedzil právo cestujúcich na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb, keďže by ním uplatňovanie harmonizovaného práva, ktoré poskytuje smernica, podliehalo vydávaniu vnútroštátnych aktov, ktorých obsah harmonizovaný nie je. Stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ by tak záviselo od oficiálneho uznania takýchto okolností. Keďže „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ by mohli nastať náhle, mohlo by hroziť, ako poznamenáva česká vláda, že cestujúci by boli pripravení o svoje právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb v prípade oneskorenia alebo neexistencie oficiálneho uznania „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“. Navyše v kontexte začínajúcej pandémie COVID‑19 neexistovali žiadne jasné či spoločné kritériá na posúdenie úrovne rizika prenosu v jednotlivých oblastiach alebo krajinách a informácie sa neustále menili. ( 14 )
36.
Z toho vyplýva, že v článku 12 smernice 2015/2302 sa nestanovuje povinná súvislosť medzi vydaním cestovných varovaní alebo odporúčaní vyhnúť sa inému ako nevyhnutnému cestovaniu a/alebo klasifikáciou krajiny ako rizikovou oblasťou na jednej stane a stanovením „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na strane druhej. Na základe už uvedeného, ako to v podstate tvrdili účastníci konania vo veci samej, litovská a grécka vláda, ako aj Komisia, cestovné varovania upozorňujúce na existenciu vysokej úrovne rizika a a fortiori varovanie, v ktorom sa odporúča necestovať, ( 15 ) predstavujú významný náznak existencie neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností. Ako také predstavujú pre cestujúceho, od ktorého sa očakáva, že sa bude spoliehať na oficiálne informácie, dôležitý dôkazný prvok.
37.
Každému členskému štátu prináleží, aby pri neexistencii ustanovení práva Únie v danej oblasti upravil v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity správne a súdne procesné postupy, medzi ktoré patrí dôkazná hodnota oficiálneho vyhlásenia alebo aktu, ktoré majú zaručiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z právnych predpisov Únie, pričom nesmie byť narušený potrebný účinok práva Únie. ( 16 ) Vnútroštátne súdy preto v súlade s vnútroštátnym procesným právom môžu zohľadňovať a voľne posudzovať relevantnosť cestovných varovaní alebo odporúčaní v kontexte celkového posúdenia na stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. Ako som však konštatovala vyššie, tieto cestovné varovania a odporúčania nesmú predstavovať nevyhnutnú podmienku stanovenia takýchto okolností, ak by táto podmienka mala narušiť právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb.
38.
Vzhľadom na už uvedené sa domnievam, že stanovenie situácie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré nastanú v mieste destinácie alebo jeho bezprostrednom okolí“ v zmysle článku 12 ods. 2 prvej vety smernice 2015/2302 nezávisí od vydania oficiálneho varovania orgánmi štátu odchodu a/alebo príchodu, v ktorom sa odporúča vyhnúť sa cestovaniu, ktoré nie je absolútne nevyhnutné, a/alebo od klasifikácie cieľovej krajiny (a prípadne aj krajiny odchodu) ako patriacej do rizikovej oblasti. Vnútroštátne súdy však v súlade s vnútroštátnym procesným právom môžu zohľadniť oficiálne varovania, v ktorých sa poukazuje na vysokú úroveň rizika v mieste destinácie, za predpokladu, že tieto varovania nepredstavujú nevyhnutnú podmienku pre stanovenie takýchto „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“.
Druhá otázka
39.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či sa má významný vplyv „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na poskytnutie balíka posudzovať len so zohľadnením objektívnej nemožnosti plnenia zmluvy alebo či sa majú zohľadniť aj riziká pre zdravie a bezpečnosť cestujúcich, ako aj subjektívne faktory súvisiace s vekom a so zdravotným stavom cestujúceho alebo so skutočnosťou, že cestujú aj neplnoleté osoby. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či je nutné posudzovať dôsledky poskytnutia balíka z pohľadu priemerného cestujúceho.
40.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že druhá otázka sa týka dvoch hlavných aspektov týkajúcich sa posúdenia výskytu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, ktoré majú významný vplyv na zmluvu o balíku cestovných služieb. Prvý aspekt sa v podstate týka objektívnej alebo subjektívnej povahy významného vplyvu. Druhý aspekt sa týka štandardu uplatňovaného pri posudzovaní významného vplyvu. Konkrétne z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd tento štandard spája s ex ante posúdením alebo predpokladom, ktorý si vyvodzuje priemerný cestujúci, ktorý je primerane informovaný, pozorný a obozretný, pokiaľ ide o pravdepodobnosť, že sa významný vplyv prejaví.
i) Objektívna alebo subjektívna povaha posúdenia
41.
Na úvod treba pripomenúť, že v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa uznáva právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosti zaplatiť poplatok v prípade, keď „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“. Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že z definície nemôžu situácie, ktoré sú klasifikované ako situácie, keď „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“, súvisieť len s osobou cestujúceho (napríklad, keď dôjde k vážnej nehode). Tento výklad podporuje legislatívny vývoj článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. V pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý bol sprievodným dokumentom návrhu danej smernice, sa uvádza, že „niektorí zástancovia spotrebiteľov argumentovali, že by mala existovať možnosť ukončiť zmluvu v prípade situácie vyššej moci v súvislosti s cestujúcim, napríklad pri závažnom ochorení alebo úmrtí v úzkej rodine, ktoré cestujúcemu bráni odísť na dovolenku“ ( 17 ). Komisia však poznamenala, že takéto situácie týkajúce sa cestujúceho „bývajú… často kryté cestovným poistením, ktoré si cestujúci môže kúpiť“ ( 18 ).
42.
Pokiaľ ide o posúdenie vplyvu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na poskytovanie balíka, treba hneď na začiatok konštatovať, že v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa vyžaduje, aby tieto okolnosti významne ovplyvnili poskytovanie balíka. Významný vplyv na poskytovanie je širšou kategóriou než nemožnosť poskytnutia. V odôvodnení 31 smernice sa uvádzajú „bezpečnostné problémy“ alebo „významné riziká pre ľudské zdravie“. Ako poznamenáva Komisia, v takýchto situáciách by bolo poskytovanie balíka právne alebo fyzicky možné, ale nedala by sa už zaručiť bezpečnosť cestujúcich. Preto by sa významné riziko pre zdravie a bezpečnosť cestujúceho malo považovať za významný vplyv na plnenie zmluvy. Takýto výklad podporuje legislatívny vývoj článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302, keďže v danom ustanovení sa uznalo právo cestujúceho ukončiť zmluvu. Takéto právo v zrušenej smernici neexistovalo. Ako sa konštatovalo v pracovnom dokumente útvarov Komisie o balíku cestovných služieb, môžu nastať situácie, ako sú napríklad vojny alebo prírodné katastrofy, ktoré „môžu mať negatívny vplyv na dobrý pocit alebo bezpečnosť počas dovolenky v prípade, že organizátor z vlastnej iniciatívy balík nezruší“ ( 19 ).
43.
Významný vplyv „mimoriadnych a neodvrátiteľných okolností“ na poskytovanie balíka sa nevyhnutne stanoví, ak tieto okolností pravdepodobne povedú k „nesúladu so zmluvou“ v zmysle článku 3 ods. 13 smernice 2015/2302, ktorý podstatne ovplyvňuje poskytovanie balíka. V tomto smere treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 6 tejto smernice je cestujúci oprávnený ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez stornovacieho poplatku v prípade, ak nesúlad so zmluvou „podstatne ovplyvňuje poskytovanie balíka“. Súdny dvor rozhodol, že zistenie nesúladu so zmluvou je objektívne v tom zmysle, že si vyžaduje len porovnanie medzi službami zahrnutými v balíku služieb dotknutého cestujúceho a službami, ktoré boli skutočne poskytnuté tomuto cestujúcemu. ( 20 ) Podobne aj významný vplyv neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností závisí od objektívneho posúdenia vplyvu týchto okolností na plnenie zmluvy, pričom sa zohľadní riziko pre cestujúceho.
44.
Osobitné posúdenie významných rizík pre ľudské zdravie si však za určitých podmienok vyžaduje subjektívne a individuálne posudzovanie. Smernica 2015/2302 nechráni len silných, mladých a zdravých cestujúcich. Zohľadňujú sa v nej totiž aj osobitné potreby cestujúcich so zníženou pohyblivosťou. V tomto smere treba poznamenať, že v článku 5 ods. 1 písm. a) bode viii) smernice sú medzi hlavné charakteristiky cestovných služieb zahrnuté informácie o „všeobecnej vhodnosti cesty alebo dovolenky pre osoby so zníženou pohyblivosťou a na žiadosť cestujúceho aj presné informácie o vhodnosti cesty alebo dovolenky, berúc do úvahy potreby cestujúceho“.
45.
Telesné postihnutie je jednou z foriem zraniteľnosti . ( 21 ) V špecifickom kontexte cestovania sa zraniteľnosť súvisiaca s fyzickým stavom jednotlivca môže týkať väčšej kategórie cestujúcich, ktorí sú v porovnaní s ostatnými cestujúcimi viac vystavení riziku. Vzhľadom na význam, ktorý Únia prikladá vysokej úrovni ochrany ľudského zdravia uznanej v článku 35 Charty základných práv Európskej únie, sa na účely posúdenia významného vplyvu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ musí zohľadniť aj zdravotný stav cestujúceho. Musia sa zohľadniť aj potreby osobitných kategórií cestujúcich, ako sú tehotné ženy a maloleté deti, a ich možnosť mať dobrý pocit z cesty a zároveň byť v bezpečí. V osobitnom kontexte pandémie COVID‑19 bolo hneď od začiatku zrejmé, že osobám patriacim do osobitných skupín, ako sú osoby trpiace astmou, osoby s oslabenou imunitou, osoby s určitými existujúcimi zdravotnými problémami a tehotné ženy, hrozilo v prípade nakazenia vírusom vyššie riziko závažného priebehu ochorenia a úmrtia.
46.
Zohľadnenie subjektívnych faktorov na účely posúdenia vplyvu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ by sa nemalo zamieňať s pocitmi strachu alebo úzkosti, pokiaľ ide o dôsledky takýchto okolností. Musí byť možné overiť potreby cestujúceho v závislosti od jeho zdravotného stavu alebo rodinných pomerov.
47.
Vzhľadom na už uvedené sa domnievam, že významný vplyv „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb sa môže považovať za existujúci nielen vtedy, keď je toto plnenie nemožné, ale aj keď zahŕňa významné riziká pre zdravie a bezpečnosť cestujúcich. Posúdenie takýchto dôsledkov je objektívne. Je však možné zohľadniť subjektívne faktory súvisiace s obmedzenou pohyblivosťou alebo zraniteľnosťou cestujúceho za predpokladu, že tieto faktory možno overiť.
ii) Výhľadová povaha posúdenia a referenčné kritérium priemerného cestujúceho
48.
Pokiaľ ide o okamih, keď je potrebné vykonať posúdenie vplyvu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa uznáva právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb „pred začiatkom poskytovania balíka“. Použitie predložky „pred“ naznačuje, že medzi rozhodnutím o ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb a začiatkom poskytovania balíka existuje časový odstup . Z toho vyplýva, že rozhodnutie o ukončení zmluvy je výhľadové . Vychádza z predpokladu alebo ex ante posúdenia výskytu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ a ich významného vplyvu na poskytovanie balíka, alebo v prípade, že tieto okolnosti už nastali, pretrvávania ich významného vplyvu. Ako konštatuje vnútroštátny súd, hodnotenie, ktoré vykonáva cestujúci v deň ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb, znamená posúdenie pravdepodobnosti, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ významne ovplyvnia poskytovanie balíka.
49.
V smernici 2015/2302 sa nestanovujú konkrétne lehoty, pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ významne ovplyvnia poskytovanie balíka. Navyše sa v nej ani nestanovuje konkrétny počet dní, týždňov či mesiacov, pred ktorým nie je možné vykonať takéto posúdenie a uplatniť právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosti zaplatiť stornovací poplatok. Z toho vyplýva, že čím vzdialenejší bude dátum ukončenia od dátumu začiatku poskytovania balíka, tým ťažšie bude pre cestujúceho dokázať, že významný vplyv bude stále existovať aj v deň cesty. ( 22 )
50.
Určenie pravdepodobnosti bude závisieť od okolností, ktorých posúdenie je záležitosťou, o ktorej musia rozhodnúť vnútroštátne súdy. ( 23 ) Preto sa nezdá vhodné uvádzať pravdepodobnosť vo forme percenta pravdepodobnosti, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ významne ovplyvnia poskytovanie balíka. Toto posúdenie sa však musí riadiť výnimočnou povahou práva ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosť zaplatiť stornovací poplatok. V čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb musí cestujúci odôvodnene očakávať , že existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť , že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ významne ovplyvnia poskytovanie balíka.
51.
Pokiaľ ide o referenčné kritérium spôsobilosti cestujúceho vykonať ex ante posúdenie, vnútroštátny súd a litovská vláda navrhujú referenčné kritérium priemerného cestujúceho, ktorý je primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný. Začnem tým, že súhlasím, že referenčným kritériom na účel posúdenia musí byť cestujúci. Presne to zodpovedá cieľu práva na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb, na ktoré má cestujúci nárok. V tomto smere treba poznamenať, že obe zmluvné strany zmluvy o balíku cestovných služieb majú právo v prípade„neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ zmluvu ukončiť. Právo cestujúceho sa stanovuje v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 a vyžaduje si, aby takéto okolnosti významne ovplyvnili „poskytovanie balíka služieb alebo… prepravu cestujúcich do destinácie“. Právo organizátora sa stanovuje v článku 12 ods. 3 písm. b) a vyžaduje si situáciu, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú organizátorovi plniť zmluvu a [organizátor] cestujúcemu oznámi ukončenie zmluvy bez zbytočného odkladu pred začiatkom poskytovania balíka služieb“. Na uplatnenie práva každej zmluvnej strany je rozhodujúci vlastný pohľad danej strany. Ak by uplatnenie práva cestujúceho záviselo od pohľadu organizátora, účel uznania osobitného práva cestujúceho by úplne stratil význam.
52.
Tiež je dôležité poznamenať, že smernicou 2015/2302 sa napravila asymetria medzi cestujúcim a organizátorom pri uplatňovaní práva na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb v prípade „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“. Na túto asymetriu sa upozornilo v pracovnom dokumente útvarov Komisie o balíku cestovných služieb, v ktorom sa konštatovalo, že v rámci predchádzajúceho režimu bol organizátor oprávnený zrušiť zmluvu o balíku cestovných služieb „výhradne na základe [svojho] posúdenia bezpečnostnej situácie“, pričom spotrebiteľ podobné právo nemal. ( 24 ) Zo vzniku článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 preto vyplýva, že cestujúci má právo ukončiť zmluvu v prípade „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na základe svojho vlastného posúdenia bezpečnostnej situácie.
53.
Pokiaľ ide konkrétne o referenčné kritérium na účel posúdenia významného vplyvu, v smernici 2015/2302 sa kritérium „priemerného cestujúceho“ nestanovuje. Ako však uviedla litovská vláda vo svojich pripomienkach, so zreteľom na cieľ smernice dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa ( 25 ) sa zdá vhodné mať možnosť odvolávať sa na všeobecne známe kritérium „priemerného cestujúceho, ktorý je primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný“ ( 26 ), a vykladať toto kritérium v kontexte smernice 2015/2302. Na základe tohto kritéria rozhodnutie priemerného cestujúceho závisí v prvom rade od jeho úrovne vedomostí. Štandard vedomostí sa musí posudzovať so zreteľom na informácie, ktoré boli verejne dostupné, keď si cestujúci rezervoval cestu, a na informácie, ktoré sa stali dostupnými, keď sa rozhodol zmluvu ukončiť. Čím viac vedomostí má priemerný cestujúci o určitej situácii, tým má lepšiu pozíciu na vykonanie informovaného posúdenia, pokiaľ ide o riziko, ktoré predstavuje daná situácia. Pokiaľ cestujúci nemá o určitej situácii žiadne informácie alebo ak sú tieto informácie rozporuplné a neustále sa menia, jeho schopnosť vykonať takéto posúdenie je naopak obmedzenejšia.
54.
Obzvlášť dôležité to bolo v kontexte pandémie COVID‑19. Ako v podstate uvádza vnútroštátny súd, aby sa určilo, čo vedel priemerný cestujúci a aké bolo jeho posúdenie pravdepodobnosti výskytu významného vplyvu na plnenie zmluvy, mala by sa zohľadniť vysoká miera neistoty a mimoriadne rýchlo sa meniaca situácia na začiatku pandémie. V tejto fáze skutočne neexistovala vedecká zhoda, pokiaľ ide o riziká spojené s vírusom. Takisto vládla veľká neistota v súvislosti s druhom a trvaním opatrení, ktoré mali zastaviť šírenie vírusu.
55.
Podľa dokumentov predložených Súdnemu dvoru v prejednávanej veci cestujúci vykonal posúdenie rizika, ktoré predstavovalo ochorenie COVID‑19, na základe informácií v tlači týkajúcich sa miesta destinácie alebo jeho bezprostredného okolia, ako aj na základe vyhlásenia celoštátneho núdzového stavu v krajine odchodu, pričom toto vyhlásenie bolo vykonané v súvislosti rizikom, ktoré vírus predstavoval. Za takýchto okolností sa javí ako odôvodnené, že priemerný cestujúci očakáva, že riziková situácia bude pretrvávať aj v čase od ukončenia zmluvy do začiatku poskytovania balíka alebo že sa dokonca zhorší, a tak významne ovplyvní plnenie zmluvy.
56.
Pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa toho, že priemerný cestujúci je „primerané pozorný a obozretný“, poukazuje to na primeranú opatrnosť zo strany cestujúceho. Príliš opatrný cestujúci, ktorý sa rozhodne ukončiť zmluvu, pretože má obavy, nemôže byť oslobodený od zaplatenia stornovacieho poplatku v prípade, že daná situácia neodôvodňuje na takéto posúdenie rizika. Naproti tomu sa očakáva, že priemerný cestujúci bude sledovať oficiálne informácie alebo cestovné odporúčania, v ktorých sa nabáda na vysokú úroveň opatrnosti. Pandémia mala významný vplyv na chápanie cestovania ako potenciálneho zdroja šírenia vírusu, čo zrejme ovplyvní aj chápanie „primerane pozorného a obozretného“ cestujúceho za takýchto okolností. Za bežných okolností sa posúdenie rizika v súvislosti s ukončením zmluvy vo všeobecnosti týka len cestujúceho a osôb, ktoré cestujú spolu s ním. V kontexte extrémne vysokej prenosnosti nebezpečného vírusu môže nakazený cestujúci ohroziť ľudí v mieste destinácie, ako aj svojich spoluobčanov pri návrate. Za takýchto okolností môže mať jednoduché rozhodnutie cestovať „negatívne externality“ ( 27 ). Ani pred prijatím opatrení na obmedzenie cestovania ( 28 ) nemožno očakávať, že sa priemerný cestujúci bude správať ako „sebec“, ktorý nezohľadňuje oficiálne informácie nabádajúce k opatrnosti, alebo že by konal v rozpore s odporúčaním vyhýbať sa inému ako nevyhnutnému zhromažďovaniu, spoločenským kontaktom a cestovaniu. V kontexte pandémie COVID‑19 je preto možné, že paradigma priemerného cestujúceho, ktorý je „primerane pozorný a obozretný“, zahŕňa aj zodpovedného cestujúceho , ktorý venuje pozornosť oficiálnym výzvam na opatrnosť a preukazuje solidaritu so svojimi spoluobčanmi s cieľom zastaviť šírenie vírusu.
57.
Z toho vyplýva, že posúdenie významného vplyvu na plnenie zmluvy vychádza z ex ante posúdenia pravdepodobnosti výskytu tohto významného vplyvu, ktoré bolo vykonané v čase ukončenia zmluvy, pričom toto posúdenie vykonal priemerný cestujúci, ktorý je „primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný“.
58.
Vzhľadom na všetky uvedené úvahy sa domnievam, že významný vplyv „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb možno stanoviť nielen vtedy, keď je toto plnenie nemožné, ale aj keď zahŕňa významné riziká pre zdravie a bezpečnosť cestujúcich. Posúdenie takýchto dôsledkov je objektívne. Je však možné zohľadniť subjektívne faktory súvisiace s obmedzenou pohyblivosťou alebo zraniteľnosťou cestujúceho za predpokladu, že tieto faktory možno overiť. Posúdenie významného vplyvu na plnenie zmluvy vychádza z ex ante posúdenia pravdepodobnosti výskytu tohto významného vplyvu, ktoré bolo vykonané v čase ukončenia zmluvy, pričom toto posúdenie vykonal priemerný cestujúci, ktorý je primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný.
Tretia otázka
59.
Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či má na právo cestujúceho ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302 vplyv skutočnosť, že okolnosti, na ktoré sa cestujúci odvoláva, už nastali alebo už prinajmenšom boli odôvodnene predvídateľné v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či by sa na účely uplatnenia kritéria odôvodnenej predvídateľnosti v kontexte pandémie COVID‑19 mali zohľadniť ťažkosti pri predvídaní priebehu a dôsledkov pandémie v čase uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb.
60.
V tomto smere treba pripomenúť, ako sa už konštatovalo v úvodných pripomienkach týchto návrhov, ( 29 ) že pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 12 ods. 2 a článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 sa podobá pojmu „vyššia moc“, ako bol vymedzený v ustálenej judikatúre, v tom zmysle, že sa vzťahuje na neobvyklé a nepredvídateľné udalosti nezávislé od toho, kto sa na „vyššiu moc“ odvoláva, a ktorých dôsledkom sa nemohlo ani napriek všetkej vynaloženej starostlivosti zabrániť.
61.
Z toho vyplýva, že prvok nepredvídateľnosti je zásadným prvkom klasifikácie situácie patriacej medzi „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“. Udalosti, ktoré už v čase uzatvorenia zmluvy nastali alebo ktoré pravdepodobne nastanú, nemôžu predstavovať takéto okolnosti, pokiaľ však platí predpoklad, že aj cestujúci je schopný predpokladať bežné dôsledky takejto udalosti.
62.
Ako sa upozorňuje v odbornej literatúre, pojem „nepredvídateľnosť“ je totiž relatívny. ( 30 ) Takisto je aj dynamický. Na určenie toho, čo je odôvodnene predvídateľné, by sa mali zohľadniť osobitné okolnosti a vývoj ľudských poznatkov. V tomto smere je dôležité rozlišovať medzi nepredvídateľnosťou udalosti na jednej strane a nepredvídateľnosťou jej dôsledkov pre zmluvu na strane druhej. ( 31 ) Udalosť, o ktorej cestujúci vie a ktorá má pri bežnom priebehu udalostí určité predvídateľné dôsledky, sa môže vyvinúť do situácie patriacej medzi „neodvrátiteľné a mimoriadne“ udalosti, ak jej dôsledky podstatne zmenia jej povahu. Predvídateľnosť sa môže posudzovať prostredníctvom porovnania i) okolností a vedomostí, ktoré o týchto okolnostiach a ich dôsledkoch cestujúci mal v okamihu uzatvorenia zmluvy (bod A), a ii) okolností a vedomostí, ktoré o týchto okolnostiach a ich dôsledkoch cestujúci mal v okamihu ukončenia zmluvy (bod B). Na účely takéhoto porovnania nie je dôležitý počet dní, ktoré uplynuli medzi bodom A a bodom B. Rozhodujúcimi sú skutkové okolnosti a vedomosti , ktoré mal cestujúci. Ak sa tieto prvky významne zmenili , potom sa daná situácia líši od situácie, o ktorej cestujúci vedel alebo ktorú mohol odôvodnene predvídať.
63.
V kontexte pandémie COVID‑19 vnútroštátny súd vysvetľuje, že v okamihu uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb cestujúci vedel o existencii vírusu a jeho vplyve, a to predovšetkým v Číne, ale aj izolovane v niektorých ďalších krajinách. Čo cestujúci v danom čase nevedel, bolo, že vírus sa nakoniec dostane do Európy a epidémia sa zmení na pandémiu, ktorej zastavenie si vyžiada prijatie bezprecedentných opatrení. Vnútroštátny súd upozorňuje na mimoriadnu neistotu a rýchlo sa meniacu situáciu v období od okamihu uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb do dátumu ukončenia tejto zmluvy.
64.
V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa odkazuje na neobyčajnú situáciu v počiatkoch pandémie COVID‑19. V týždňoch, ktoré predchádzali oficiálnemu označeniu ochorenia COVID‑19 za pandémiu zo strany WHO, ku ktorému došlo 11. marca 2020, nebola priemerná osoba s bežným prístupom k oficiálnym informáciám schopná predvídať „náhlosť, rozsah a závažnosť“ pandémie ( 32 ) a dôsledky, ktoré bude mať vírus následne na cestovanie a samotné uplatňovanie slobody pohybu. Sama WHO uznala, že „nikdy predtým sme neboli svedkami pandémie spôsobenej koronavírusom“ ( 33 ). Preto sa javí ako primerané tvrdiť, že vedomosti cestujúceho v konaní vo veci samej v období od okamihu uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb (na začiatku februára 2020) do okamihu ukončenia zmluvy (na konci februára 2020) sa veľmi podstatným spôsobom vyvíjali. Pokiaľ vnútroštátny súd dospeje k takémuto zisteniu, cestujúcemu sa nemôže brániť, aby sa odvolával na „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“, z dôvodu, že tieto okolnosti boli v čase, keď uzavrel zmluvu, predvídateľné.
65.
Vzhľadom na už uvedené sa domnievam, že na právo cestujúceho ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302 má vplyv skutočnosť, že okolnosti, na ktoré sa cestujúci odvoláva, už nastali alebo už prinajmenšom boli odôvodnene predvídateľné v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb, pokiaľ v období od okamihu uzatvorenia zmluvy do okamihu ukončenia zmluvy nedošlo k významnej zmene v týchto okolnostiach, ako aj vo vedomostiach, ktoré mal cestujúci o týchto okolnostiach a ich dôsledkoch. V tejto súvislosti by sa na účely uplatnenia kritéria odôvodnenej predvídateľnosti v kontexte pandémie COVID‑19 mali zohľadniť ťažkosti pri predvídaní priebehu a dôsledkov pandémie v čase uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb.
Štvrtá otázka
66.
Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má na účely posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb, ktorý oprávňuje na uplatnenie práva ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302, zohľadniť nielen situácia v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednom okolí, ale aj situácia v mieste odchodu, ako aj v miestach zastávok súvisiacich s cestou vrátane spiatočnej cesty.
67.
V tomto smere z článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 vyplýva, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ môžu odôvodniť len ukončenie zmluvy zo strany cestujúceho, pričom mu z tohto ukončenia vyplýva právo na úplnú refundáciu všetkých platieb za balík služieb, pokiaľ tieto okolnosti nastanú výhradne „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti“ a ak „významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie“. V odôvodnení 31 uvedenej smernice sú načrtnuté podmienky uplatňovania uvedeného ustanovenia, pričom je ako príklad použité „prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii“ ( 34 ).
68.
Súdny dvor uviedol, že cieľom použitia príkladu „prepuknutia vážnej choroby v cestovnej destinácii“ na znázornenie pojmu „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ nie je zúžiť rozsah tohto pojmu na miestne udalosti, ale poukázať na to, že tieto okolnosti sa musia v každom prípade prejaviť najmä v plánovanej destinácii a mať z tohto dôvodu významné dôsledky na poskytovanie predmetného balíka služieb. ( 35 ) Súdny dvor takisto uviedol, že ak šírenie vážnej choroby v danom mieste destinácie môže spadať pod pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“, musí to a fortiori platiť pre šírenie vážnej choroby na celosvetovej úrovni, keďže účinky tejto choroby sa týkajú aj príslušnej cestovnej destinácie. ( 36 )
69.
Keďže do rozsahu pojmu „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ patrí aj šírenie vážnej choroby na celosvetovej úrovni, je logické vyvodiť, že významné dôsledky týchto okolností vo vzťahu k poskytovaniu balíka služieb alebo preprave cestujúcich do miesta destinácie možno posudzovať s prihliadnutím na situáciu v mieste destinácie cesty, ako aj na situáciu v mieste odchodu a v miestach zastávok súvisiacich s cestou.
70.
Tento záver podporuje kontextuálny výklad článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. V článku 5 ods. 1 písm. a) tejto smernice sa medzi hlavné charakteristiky cestovných služieb zaraďujú „dopravné prostriedky, charakteristiky a kategórie dopravy, miesta, dátumy a časy odchodu a návratu, trvanie a miesta zastávok a dopravné spojenia“. Podľa článku 7 ods. 2 smernice 2015/2302 musí zmluva o balíku cestovných služieb tieto informácie obsahovať. Ako som konštatovala v bode 42 vyššie, významné riziko pre zdravie a bezpečnosť cestujúceho predstavuje významný vplyv na plnenie zmluvy. Zdravie a bezpečnosť cestujúceho súvisia so všetkými prvkami plnenia zmluvy vrátane cesty do miesta destinácie ako takej a použitých dopravných prostriedkov. Z toho vyplýva, že sa tak na účely posúdenia vplyvu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na zmluvu o balíku cestovných služieb musí zohľadniť aj existencia významného rizika na úrovni dopravy do miesta cestovnej destinácie.
71.
Navyše opatrenia prijaté v mieste odchodu v dôsledku okolností panujúcich v mieste destinácie môžu byť tiež súčasťou posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb. Ako v podstate konštatovala litovská vláda, pokiaľ je miesto destinácie klasifikované ako oblasť s vysokým rizikom a z dôvodu takejto klasifikácie podliehajú cestujúci vracajúci sa na miesto odchodu izolačným opatreniam (karanténe), ide o rozhodujúci faktor pre stanovenie situácie, keď „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti významne ovplyvnia plnenie zmluvy“.
72.
Vzhľadom na už uvedené úvahy zastávam názor, že na účely posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb, ktorý oprávňuje na uplatnenie práva ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302, sa má zohľadniť situácia v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednom okolí, ale aj situácia v mieste odchodu, ako aj v miestach zastávok súvisiacich s cestou vrátane spiatočnej cesty.
V. Návrh
73.
Na základe všetkých vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), takto:
1.
Stanovenie „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností v mieste cestovnej destinácie a v jeho bezprostrednom okolí“ v zmysle článku 12 ods. 2 prvej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, nezávisí od vydania oficiálneho varovania orgánmi štátu odchodu a/alebo príchodu, v ktorom sa odporúča vyhnúť sa cestovaniu, ktoré nie je absolútne nevyhnutné, a/alebo od klasifikácie cieľovej krajiny (a prípadne aj krajiny odchodu) ako patriacej do rizikovej oblasti. Vnútroštátne súdy však v súlade s vnútroštátnym procesným právom môžu zohľadniť oficiálne varovania, v ktorých sa poukazuje na vysokú úroveň rizika v mieste destinácie, za predpokladu, že tieto varovania nepredstavujú nevyhnutnú podmienku na stanovenie takýchto „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“.
2.
Významný vplyv „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb sa môže považovať za existujúci nielen vtedy, keď je toto plnenie nemožné, ale aj keď zahŕňa významné riziká pre zdravie a bezpečnosť cestujúcich. Posúdenie takýchto dôsledkov je objektívne. Je však možné zohľadniť subjektívne faktory súvisiace s obmedzenou pohyblivosťou alebo zraniteľnosťou cestujúceho za predpokladu, že tieto faktory možno overiť. Posúdenie významného vplyvu na plnenie zmluvy vychádza z ex ante posúdenia pravdepodobnosti výskytu tohto významného vplyvu, ktoré bolo vykonané v čase ukončenia zmluvy, pričom toto posúdenie vykonal priemerný cestujúci, ktorý je „primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný“.
3.
Na právo cestujúceho ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302 má vplyv skutočnosť, že okolnosti, na ktoré sa cestujúci odvoláva, už nastali alebo už prinajmenšom boli odôvodnene predvídateľné v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb, pokiaľ v období od okamihu uzatvorenia zmluvy do okamihu ukončenia zmluvy nedošlo k významnej zmene v týchto okolnostiach, ako aj vo vedomostiach, ktoré mal cestujúci o týchto okolnostiach a ich dôsledkoch. V tejto súvislosti by sa na účely uplatnenia kritéria odôvodnenej predvídateľnosti v kontexte pandémie COVID‑19 mali zohľadniť ťažkosti pri predvídaní priebehu a dôsledkov pandémie v čase uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb.
4.
Na účely posúdenia významného vplyvu na plnenie zmluvy o balíku cestovných služieb, ktorý oprávňuje na uplatnenie práva ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302, sa má zohľadniť situácia v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednom okolí, ale aj situácia v mieste odchodu, ako aj v miestach zastávok súvisiacich s cestou vrátane spiatočnej cesty.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Pozri všeobecne v HONDIUS, E. a i. (ed.): Coronavirus and the Law in Europe . Cambridge: Intersentia, 2021.
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS ( Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1 ).
( 4 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 55 ).
( 5 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, Gemeinde Bodman‑Ludwigshafen ( C‑256/21 , EU:C:2022:786 , bod 33 a citovaná judikatúra).
( 6 ) Rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 54 a citovaná judikatúra).
( 7 ) Pozri na tento účel rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , body 54 a 56 , kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
( 8 ) Pozri na tento účel rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 45 ), a Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku) ( C‑540/21 , EU:C:2023:450 , bod 59 ).
( 9 ) Pozri na tento účel rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 46 ), a Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku) ( C‑540/21 , EU:C:2023:450 , bod 49 ).
( 10 ) Rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 51 ).
( 11 ) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o balíku cestovných služieb a asistenčných cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, COM/2013/512 final (ďalej len „návrh Komisie o balíku cestovných služieb“).
( 12 ) V odôvodnení 26 návrhu Komisie o balíku cestovných služieb sa uvádzalo, že za takéto okolnosti „by sa mali považovať najmä okolnosti, v súvislosti s ktorými spoľahlivé a verejnosti dostupné správy – napríklad odporúčania vydané orgánmi členského štátu – odrádzajú obyvateľov od cestovania do predmetnej destinácie“.
( 13 ) Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní smernice (EÚ) 2015/2302 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, COM(2021) 90 final, s. 19.
( 14 ) Koordinovanejší prístup sa začal uplatňovať v neskoršej fáze pandémie COVID‑19, keď sa členské štáty dohodli na spoločnej mape úrovne rizík súvisiacich s pandémiou COVID‑19 v Únii; pozri odporúčanie Rady (EÚ) 2021/119 z 1. februára 2021, ktorým sa mení odporúčanie (EÚ) 2020/1475 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID‑19 ( Ú. v. EÚ L 36I, 2021, s. 1 ).
( 15 ) Pokiaľ bolo vydané oficiálne varovanie odporúčajúce necestovať , organizátor zvyčajne ukončí zmluvu o balíku cestovných služieb z vlastnej iniciatívy v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302.
( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, PrivatBank ( C‑480/18 , EU:C:2020:274 , bod 73 a citovaná judikatúra).
( 17 ) Pracovný dokument útvarov Komisie, posúdenie vplyvu, pripojený k dokumentu o balíku cestovných služieb a asistenčných cestovných službách, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2011/83/EÚ a ktorým sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, SWD/2013/263 final (ďalej len „pracovný dokument útvarov Komisie o balíku cestovných služieb“), s. 78.
( 18 ) Pracovný dokument útvarov Komisie o balíku cestovných služieb, s. 78
( 19 ) Tamže, kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 20 ) Pozri rozsudok z 12. januára 2023, FTI Touristik (Balík cestovných služieb na Kanárske ostrovy) ( C‑396/21 , EU:C:2023:10 , bod 22 ).
( 21 ) Pozri REICH, N.: Vulnerable Consumers in EU Law. In: LECZYKIEWICZ, D., WEATHERILL, S. (eds.): The Images of the Consumer in EU Law : Legislation, Free Movement and Competition Law . London: Hart Publishing, 2016, s. 139 – 158, na s. 141. Autor rozlišuje medzi tromi druhmi zraniteľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom práve Únie, a to konkrétne telesným postihnutím, mentálnym postihnutím a ekonomickým postihnutím. Takisto rozlišuje medzi zraniteľnosťou spotrebiteľa a „slabosťou spotrebiteľa“ v zmluvných situáciách.
( 22 ) Pozri TONNER, K.: BGH 651 h, Rücktritt vor Reisebeginn. In: Münchener Kommentar zum BGB . 9, vydanie, Munich: C. H. Beck, 2023, bod 71.
( 23 ) Pre názornosť, ak si cestujúci rezervuje výlet do lesa v Kanade a jeho cesta sa má uskutočniť o tri mesiace, v prípade, že celý les zhorí pri lesnom požiari, nie je možné, aby sa les do troch mesiacov vrátil do svojho pôvodného stavu. Naproti tomu, ak si cestujúci rezervuje zájazd, ktorý sa má konať o tri mesiace, na ostrov, kde dochádza k požiarom, je oveľa zložitejšie predpovedať, ako sa situácia vyvinie za tri mesiace.
( 24 ) Pracovný dokument útvarov Komisie o balíku cestovných služieb, s. 78.
( 25 ) Pozri odôvodnenie 51 smernice 2015/2302.
( 26 ) Pozri ako príklad použitia referenčného kritéria „priemerného spotrebiteľa“ z oblasti neprijateľných zmluvných podmienok rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru) ( C‑565/21 , EU:C:2023:212 , bod 33 a citovaná judikatúra), a rozsudok z 18. novembra 2021, A. S.A. ( C‑212/20 , EU:C:2021:934 , bod 42 ). Pozri na účel všeobecného prehľadu LECZYKIEWICZ, D., WEATHERILL, S., op. cit., poznámka pod čiarou 21 vyššie.
( 27 ) Pozri MILLER, L.: Ethical Consumption and the Internal Market. In: LECZYKIEWICZ, D., Weatherill, S.: op. cit., poznámka pod čiarou 21 vyššie, s. 279, ktorý rozvíja myšlienku „negatívnych externalít“ v kontexte environmentálneho a sociálneho vplyvu súvisiaceho so spotrebou.
( 28 ) Zmysel pre zodpovednosť je obzvlášť relevantný pred prijatím vládnych opatrení na obmedzenie cestovania. Po prijatí vládnych opatrení musí cestujúci v každom prípade dodržiavať právne predpisy.
( 29 ) Pozri bod 29 vyššie.
( 30 ) PHILIPPE, D.: The Impact of the Coronavirus Crisis on the Analysis and Drafting of Contract Terms. Force Majeure, Hardship and Deferral of Obligations. In: HONDIUS, E. a i. (eds.): Coronavirus and the Law in Europe . Cambridge: Intersentia, 2021, s. 527 – 552, na s. 532.
( 31 ) Tamže.
( 32 ) Pozri Guidance on the right of travellers to terminate package travel contracts due to extraordinary circumstances resulting from COVID‑19, vydané írskou vládou, Ministerstvom podnikania, obchodu a práce, z 26. marca 2020, s. 5.
( 33 ) Úvodné poznámky generálneho riaditeľa WHO na tlačovom brífingu k ochoreniu COVID‑19, 11. marca 2020.
( 34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , body 44 a 46 ).
( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 47 ).
( ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV ( C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 48 ).