C-333/22

62022CC0333

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 15. júna 2023 ( 1 )

Vec C‑333/22

Ligue des droits humains ASBL,

V smernici (EÚ) 2016/680 ( 2 ), známejšej ako „smernica o presadzovaní práva“, sa stanovujú osobitné pravidlá ochrany osobných údajov a voľný pohyb týchto údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce a v podstate odzrkadľuje „osobitný charakter uvedených oblastí“ ( 3 ). Smernica 2016/680 sleduje dva ciele politiky. Na jednej strane má prispieť k dobudovaniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) ( 4 ), čím sa umožní voľný pohyb osobných údajov medzi príslušnými orgánmi na účely presadzovania práva ( 5 ). Na druhej strane má zabezpečiť vysokú úroveň ochrany takýchto údajov. Jej právnym základom je článok 16 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa normotvorca Únie poveruje stanovením pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov.

2.

„Zosúladenie“ týchto dvoch cieľov politiky, ktoré sleduje smernica 2016/680, však zostáva ťažkou úlohou. ( 6 ) Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť preskúmať konkrétny prípad hľadania rovnováhy medzi presadzovaním práva a ochranou údajov v kontexte toho, ako dotknuté osoby vykonávajú svoje práva. V porovnaní s predchádzajúcim režimom podľa rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( 7 ) smernica posilňuje práva dotknutých osôb. Toto posilnenie sa týka predovšetkým uznávania priameho práva dotknutej osoby na prístup k údajom, ktoré je zásadným prvkom základného práva na ochranu údajov. Ako sa konštatuje v odbornej literatúre, práva dotknutých osôb v oblasti presadzovania práva „sú zásadným nástrojom proti asymetrii informačnej sily a nezákonným spracovateľským operáciám“ ( 8 ). Preto je zásadne dôležité zabezpečiť, aby sa tieto práva vykonávali účinne.

…

(15) ‚dozorný orgán‘ je nezávislý orgán verejnej moci zriadený členským štátom podľa článku 41“.

4.

Kapitola III smernice 2016/680 má názov „Práva dotknutej osoby“. V rámci tejto kapitoly sa v článku 13 s názvom „Informácie, ktoré sa majú sprístupniť alebo poskytnúť dotknutej osobe“ v odsekoch 3 a 4 stanovuje:

„3. Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa poskytovanie informácií dotknutej osobe podľa odseku 2 odloží, obmedzí alebo sa od neho upustí v takom rozsahu a na tak dlho, ako toto opatrenie s náležitým zreteľom na základné práva a oprávnené záujmy danej fyzickej osoby predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti s cieľom:

a)

chrániť národnú bezpečnosť;

e)

chrániť práva a slobody iných.

4. Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa určia kategórie spracúvania, na ktoré sa môžu úplne alebo čiastočne vzťahovať ustanovenia ktoréhokoľvek z písmen odseku 3.“

5.

V článku 14 smernice 2016/680 s názvom „Právo dotknutej osoby na prístup“ sa uvádza:

zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania;

b)

zabrániť ohrozeniu predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií;

c)

chrániť verejnú bezpečnosť;

d)

7.

Článok 16 smernice 2016/680, nazvaný „Právo na opravu alebo vymazanie osobných údajov a obmedzenie spracúvania“, v odseku 4 stanovuje:

„Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ písomne informuje dotknutú osobu o akomkoľvek zamietnutí opravy alebo vymazania osobných údajov či obmedzenia spracúvania a o dôvodoch zamietnutia. Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa úplne alebo čiastočne obmedzí povinnosť poskytovať takéto informácie v takom rozsahu, pokiaľ takéto obmedzenie predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti s náležitým zreteľom na základné práva a oprávnené záujmy danej fyzickej osoby, s cieľom:

a)

zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania;

b)

chrániť práva a slobody iných.

Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ informuje dotknutú osobu o možnosti podania sťažnosti dozornému orgánu alebo uplatnenia súdnych prostriedkov nápravy.“

8.

Článok 17 smernice 2016/680 s názvom „Výkon práv dotknutou osobou a overenie dozorným orgánom“ stanovuje:

„1. V prípadoch uvedených v článku 13 ods. 3, článku 15 ods. 3 a článku 16 ods. 4 prijmú členské štáty opatrenia, ktorými sa stanoví, že práva dotknutej osoby možno uplatniť aj prostredníctvom príslušného dozorného orgánu.

2. Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ informuje dotknutú osobu o možnosti uplatniť svoje práva prostredníctvom dozorného orgánu podľa odseku 1.

„Žiadosť o výkon práv uvedených v tejto kapitole vo vzťahu k policajným orgánom… alebo Inspection générale de la police fédérale et de la police locale [(Generálny inšpektorát federálnej polície a miestnej polície, Belgicko)] sa predkladá dozornému orgánu uvedenému v článku 71.

V prípadoch uvedených v článku 37 ods. 2, článku 38 ods. 2, článku 39 ods. 4 a článku 62 ods. 1 dozorný orgán uvedený v článku 71 oznámi dotknutej osobe iba to, že boli vykonané nevyhnutné overenia.

Bez ohľadu na odsek 2 môže dozorný orgán uvedený v článku 71 oznámiť dotknutej osobe určité kontextové informácie.

Kráľ na základe stanoviska dozorného orgánu uvedeného v článku 71 stanoví kategóriu kontextových informácií, ktoré môže dozorný orgán dotknutej osobe oznámiť.“

11.

Vnútroštátny súd uvádza, že „kontextové informácie“, ktoré môže Orgán dozoru nad policajnými informáciami oznámiť dotknutej osobe, neboli doposiaľ kráľovským nariadením stanoveným vo štvrtej vete článku 42 LPD spresnené.

Hlava 5 LPD obsahuje kapitolu I s názvom „Žaloba o zdržanie sa konania“. Jej článok 209 znie:

„Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné súdne, správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, v prípade, že predseda súdu prvého stupňa, ktorý rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia, konštatuje, že spracúvanie údajov predstavuje porušenie zákonov alebo iných právnych predpisov o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, nariadi jeho ukončenie.

Predseda súdu prvého stupňa, ktorý rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia, rozhodne o každom návrhu týkajúcom sa práva na získanie prístupu k osobným údajom, priznaného zákonom alebo podľa zákona, a o každej žiadosti o opravu, vymazanie alebo zákaze použitia akýchkoľvek osobných údajov, ktoré sú nesprávne alebo, so zreteľom na účel ich spracovania, neúplné alebo irelevantné, alebo ktorých zaznamenanie, oznámenie alebo uchovávanie je zakázané, alebo s ktorých spracovaním dotknutá osoba nesúhlasila alebo ktoré boli uchovávané po uplynutí povolenej doby.“

14.

Článok 240 LPD stanovuje, že Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami:

„4. vybavuje sťažnosti, v nevyhnutnom rozsahu vyšetruje podstatu sťažnosti a v primeranej lehote informuje sťažovateľa o postupe a výsledkoch vyšetrovania, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo spolupráca s iným dozorným orgánom. …“

LPD, ktorým sa zriaďuje Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami, nadobudol účinnosť 5. septembra 2018.

18.

Právny zástupca BA 4. februára 2020 požiadal Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami, aby určil prevádzkovateľov (osoby zodpovedné za predmetné spracúvanie informácií) a uložil im povinnosť sprístupniť BA všetky informácie, ktoré sa ho týkajú.

19.

Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami e‑mailom zo 6. februára 2020 odpovedal, že BA má len nepriame právo na prístup k informáciám, a zároveň uviedol, že má v úmysle overiť osobné údaje týkajúce sa BA, aby bola zaručená zákonnosť prípadného spracovania údajov v Banque de données nationale générale (Všeobecná národná banka údajov, ďalej len „BNG“). Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami uviedol, že má právomoc nariadiť polícii, aby v prípade, že to bude potrebné, údaje vymazala alebo upravila, a že po skončení kontroly údajov bude BA informovaný o tom, že „boli vykonané nevyhnutné overenia“.

20.

Žalobcovia vo veci samej, teda BA a Ligue des droits humains, podali 2. septembra 2020 predsedovi Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvej inštancie Brusel, Belgicko) žalobu proti Orgánu pre dohľad nad policajnými informáciami podľa článku 209 LPD. Žiadali, aby sa ich žaloba proti dozornému orgánu vyhlásila za prípustnú. Subsidiárne súdu položili otázku, či je článok 42 LPD v rozpore s článkom 47 ods. 4 a článkom 17 ods. 3 smernice 2016/680. V tomto smere BA a Ligue de droits humains uviedli, že v článku 42 LPD sa nestanovuje súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiam prijatým nezávislým dozorným orgánom, ani sa v ňom nevyžaduje, aby tento orgán informoval dotknutú osobu o jej práve využiť súdny prostriedok nápravy.

22.

Pokiaľ ide o meritum žaloby, žalobcovia požiadali o prístup ku všetkým osobným údajom BA a požadovali, aby sa Orgánu pre dohľad nad policajnými informáciami uložila povinnosť identifikovať prevádzkovateľov a všetky osoby, ktoré mohli tieto údaje prijať. Subsidiárne požiadali, aby sa Súdnemu dvoru v podstate predložila otázka, či je článok 42 ods. 2 LPD zlučiteľný s článkami 14, 15 a 17 smernice 2016/680 v spojení s článkami 8, 47 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). V tejto súvislosti sa sťažovali, že článkom 42 ods. 2 LPD sa stanovuje všeobecná a systémová odchýlka od práva na prístup k osobným údajom.

23.

Uznesením zo 17. mája 2021 Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvej inštancie Brusel) vyhlásil, že pokiaľ ide o žalobu, ktorú podali žalobcovia, nemá žiadnu právomoc.

27.

Vnútroštátny súd uvádza, že článok 17 ods. 3 smernice 2016/680 nebol do vnútroštátneho práva riadne transponovaný. Po prvé sa v článku 42 LPD nestanovuje, že dozorný orgán má informovať dotknutú osobu o jej práve na využitie súdneho prostriedku nápravy. Po druhé LPD neumožňuje uplatnenie súdneho prostriedku nápravy voči Orgánu pre dohľad nad policajnými informáciami.

28.

V tomto smere vnútroštátny súd uvádza, že v prvom rade sa prostriedok nápravy stanovený v článku 240 LPD, ktorý umožňuje dotknutej osobe predložiť dozornému orgánu sťažnosť, musí uplatniť voči prevádzkovateľovi.

29.

V druhom rade žaloba o zdržanie sa konania stanovená v článku 209 a nasl. LPD nepriznáva BA účinný prostriedok nápravy proti Orgánu pre dohľad nad policajnými informáciami. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že z týchto ustanovení po prvé vyplýva, že žaloba sa musí podať voči prevádzkovateľovi. BA ju preto nemôže podať voči Orgánu pre dohľad nad policajnými informáciami. Po druhé článok 42 LPD neumožňuje, aby BA podal takúto žalobu proti prevádzkovateľovi, lebo výkon jeho práv je zverený Orgánu pre dohľad nad policajnými informáciami. Po tretie mimoriadne stručná informácia poskytnutá Orgánom pre dohľad nad policajnými informáciami podľa článku 42 LPD neumožňuje BA ani súdu, aby v rámci následného preskúmania posúdil, či Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami riadne vykonal práva BA.

2.

Je článok 17 smernice 2016/680 v súlade s článkom 47 a článkom 8 ods. 3 [Charty], ako ich vykladá Súdny dvor, v rozsahu, v akom dozornému orgánu – ktorý vykonáva práva dotknutej osoby voči prevádzkovateľovi – iba ukladá povinnosť informovať dotknutú osobu o tom, ‚že vykonal všetky nevyhnutné overenia alebo preskúmanie‘, a ‚o jej práve na súdny prostriedok nápravy‘, keďže informácie tohto typu neumožňujú žiadne následné preskúmanie postupu a posúdenia dozorného orgánu v súvislosti s údajmi dotknutej osoby a povinnosťami prevádzkovateľa?“

32.

Písomné pripomienky predložili žalobcovia vo veci samej, belgická vláda, Česká republika, Európska komisia, ako aj Európsky parlament. Súdny dvor predložil belgickej vláde na písomné zodpovedanie niekoľko písomných otázok. Belgická vláda odpovedala 13. marca 2023. Na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo 29. marca 2023 sa zúčastnili žalobcovia a žalovaný vo veci samej, francúzska vláda, ako aj Európska komisia a Európsky parlament.

III. Posúdenie

Úvodné pripomienky

Z odôvodnenia 7 smernice 2016/680 vyplýva, že cieľom smernice je dosiahnuť účinnú ochranu osobných údajov v celej Európskej únii, čo si vyžaduje posilnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú, ako aj zodpovedajúcich právomocí na monitorovanie a zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany osobných údajov v členských štátoch. To v porovnaní s predchádzajúcim režimom podľa rámcového rozhodnutia 2008/977 predstavuje významný pokrok. Rozsah uvedeného rámcového rozhodnutia sa obmedzoval na cezhraničné spracúvanie údajov. Navyše odzrkadľoval „osobitosti štruktúry EÚ založenej na pilieroch pred prijatím Lisabonskej zmluvy“ ( 12 ) a ponechával „členským štátom široký manévrovací priestor“ ( 13 ). V porovnaní s týmto skorším režimom sa v kapitole III smernice 2016/680 stanovuje „ nová štruktúra práv dotknutých osôb, pričom zásadou je, že majú právo na informácie, prístup, opravu, vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, pokiaľ tieto práva nie sú obmedzené“ ( 14 ).

36.

Konkrétne v článku 13 smernice 2016/680 sa stanovuje, že prevádzkovatelia majú dotknutým osobám poskytovať určité informácie ( právo na informácie ). V článku 14 sa stanovuje, že dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak sa spracúvajú, prístup k osobným údajom a konkrétnym informáciám ( právo na prístup ). V článku 16 sa uvádza, že dotknutá osoba má právo dosiahnuť u prevádzkovateľa opravu nepresných osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, ako aj právo na vymazanie osobných údajov alebo v prípade potreby na obmedzenie spracúvania ( právo na opravu, vymazanie alebo obmedzenie spracúvania údajov ). Dotknutá osoba môže v zásade vykonávať svoje práva priamo .

39.

Zo štruktúry práv dotknutej osoby ustanovených v kapitole III smernice 2016/680 vyplýva, že je všeobecným pravidlom , že v oblasti presadzovania práva majú dotknuté osoby práva týkajúce sa ochrany ich údajov a môžu tieto práva vykonávať priamo. Každé obmedzenie týchto práv je výnimkou. V súlade s ustálenou judikatúrou sa na výnimku zo všeobecného pravidla musí vzťahovať reštriktívny výklad. ( 15 ) Navyše sa ohraničujú obmedzenia týkajúce sa povinnosti uviesť dôvody uložených obmedzení a informovať o tom dotknutú osobu. Upustiť od tohto informovania je možné len na základe výnimky .

40.

Rovnaký vzájomný vzťah medzi pravidlom a výnimkou platí aj vtedy, ak ide o možnosť danú členským štátom, a to určiť „ kategórie spracúvania “, ktoré sa môžu plne alebo čiastočne považovať za účely verejného záujmu, čo umožňuje obmedzenie výkonu práv dotknutých osôb podľa článku 13 ods. 3 a článku 15 ods. 1 smernice 2016/680. Ako v podstate upozornila pracovná skupina zriadená podľa článku 29 ( 16 ) vo svojom stanovisku k smernici 2016/680, možnosť určiť kategórie spracúvania daná členským štátom neoprávňuje na „ všeobecné obmedzenia “ práv dotknutých osôb na informácie a prístup. ( 17 ) Takéto všeobecné obmedzenia by poskytli výnimke prednosť pred pravidlom, čím by sa ustanovenia, v ktorých sú zakotvené práva dotknutej osoby, strácali význam. ( 18 )

b) Nepriamy výkon práv dotknutej osoby

41.

44.

Zdá sa, že článkom 42 LPD sa stanovuje režim, ktorý sa odchyľuje od zásady priameho výkonu práv dotknutých osôb, pokiaľ ide o všetky údaje spracúvané policajnými orgánmi. Vzhľadom na širokú škálu údajov, ktorých sa režim odchýlky týka, totiž týmto režimom vzniká všeobecná výnimka z priameho práva na prístup. Ako som vysvetlila v úvodných pripomienkach vyššie, takáto všeobecná výnimka z práva na prístup sa nemôže považovať za zlučiteľnú so smernicou 2016/680. ( 23 ) Ako vo svojom stanovisku v podstate uviedla Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), pokiaľ ide o návrh LPD, posun zo stavu, keď má dotknutá osoba možnosť nepriameho výkonu svojich práv, na stav, keď sa zákonodarcovi umožní vyžadovať , aby sa takéto práva vykonávali nepriamo, je v rozpore s článkom 17 smernice 2016/680. ( 24 )

45.

48.

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že svojou prvou otázkou vnútroštátny súd žiada o výklad článku 17 smernice 2016/680. V podstate sa pýta, či sa toto ustanovenie v spojení s článkom 47 a článkom 8 ods. 3 Charty má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby dotknutá osoba mala k dispozícii súdny prostriedok nápravy voči nezávislému dozornému orgánu v prípade, že vykonáva svoje práva prostredníctvom dozorného orgánu.

49.

V prvom rade treba poukázať na to, že vnútroštátny súd kladie túto otázku preto, že sa domnieva, že v belgickom práve sa nestanovuje právo na súdne preskúmanie voči dozornému orgánu v prípade, že tento orgán nepriamo vykonáva práva dotknutej osoby. V tejto súvislosti po prvé uvádza, že toto ustanovenie nebolo do vnútroštátneho práva transponované správne, keďže v článku 42 LPD sa nestanovuje povinnosť dozorného orgánu informovať dotknutú osobu o jej práve na súdny prostriedok nápravy. Po druhé vnútroštátny súd sa domnieva, že žiadne iné ustanovenie LPD, predovšetkým jeho článok 209 a nasl., ako aj článok 240, neumožňuje dotknutej osobe podať v prípade nepriameho výkonu jej práv žalobu voči dozornému orgánu. ( 26 )

50.

Belgická vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdila, že bez ohľadu na výklad druhej vety článku 209 LPD sa za okolností veci samej v belgickom právnom systéme stanovuje účinné súdne preskúmanie. V tomto ohľade tvrdí, že osobitné prostriedky nápravy v rámci LPD nemajú vplyv na všeobecnú právomoc civilných súdov. Vzhľadom na uvedené belgická vláda správne poukázala na to, že v súlade s ustálenou judikatúrou má Súdny dvor právomoc vynášať iba rozsudky týkajúce sa výkladu alebo platnosti ustanovení Únie na základe skutočností, ktoré mu predloží vnútroštátny súd. Naproti tomu výklad vnútroštátnej právnej úpravy prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu. ( 27 )

53.

Z článku 53 ods. 1 smernice 2016/680 v spojení s odôvodnením 86 tejto smernice vyplýva, že dotknutá osoba má právo napadnúť rozhodnutie alebo opatrenie dozorného orgánu, ktoré má záväzné právne účinky .

54.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo na účinný súdny prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty musí byť priznané každej osobe, ktorá sa odvoláva na práva alebo slobody zaručené právom Únie, proti rozhodnutiu, ktoré jej spôsobuje ujmu a ktoré môže porušiť tieto práva alebo tieto slobody. ( 28 )

55.

Treba ďalej poukázať na to, že akty, ktoré spôsobujú osobe ujmu, sú „akty alebo opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť priamo a bezprostredne záujmy žalobcu tým, že významným spôsobom menia jeho právne postavenie“ ( 29 ). V tomto ohľade treba vychádzať z podstaty tohto aktu a posúdiť tieto účinky vzhľadom na objektívne kritériá, ako je obsah tohto aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom. ( 30 )

V článku 17 ods. 1 smernice 2016/680 sa stanovuje, že práva dotknutej osoby možno uplatniť aj „prostredníctvom“ príslušného dozorného orgánu. V odôvodnení 48 tejto smernice sa uvádza, že dozorný orgán koná „v mene“ dotknutej osoby. Podľa článku 17 ods. 3 tejto smernice dozorný orgán „informuje“ dotknutú osobu aspoň o tom, že vykonal všetky nevyhnutné overenia alebo preskúmanie.

59.

Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami tvrdí, že vychádza zo znenia týchto ustanovení, že dozorný orgán nerobí nič iné len vykonáva mandát v menej dotknutej osoby a koná ako „posol“, ktorý len poskytuje dotknutej osobe informácie. Preto sa akt, ktorý tento orgán prijíma, nemôže považovať za vytvárajúci záväzné právne účinky pre dotknutú osobu. Česká vláda predkladá podobný argument.

60.

Mohla by som súhlasiť s tým, že formulácie použité v súvislosti s výkonom práv dotknutej osoby „prostredníctvom“ dozorného orgánu alebo s konaním dozorného orgánu „v mene“ dotknutej osoby by sa samy osebe mohli chápať v tom zmysle, že naznačujú, že dozorný orgán má mandát len na poskytovanie informácií.

61.

Navyše na splnenie svojej úlohy vykonávať nezávislú kontrolu zákonnosti spracúvania má každý dozorný orgán právomoci presadzovania práva v súlade s článkom 47 smernice 2016/680. Tieto právomoci tvoria „účinné vyšetrovacie právomoci“, ktoré zahŕňajú aspoň „právomoc získať od prevádzkovateľa a sprostredkovateľa prístup ku všetkým osobným údajom, ktoré sa spracúvajú“, ako aj „nápravné“ právomoci vrátane právomoci nariadiť opravu alebo vymazanie osobných údajov alebo obmedzenie spracúvania. Podľa článku 47 ods. 5 majú dozorné orgány navyše právomoc zúčastniť sa na súdnom konaní s cieľom presadiť dodržiavanie pravidiel ochrany údajov podľa smernice 2016/680. Súhlasím s Komisiou, ktorá v tomto smere poukázala na to, že dozorný orgán môže tieto právomoci vykonávať len sám za seba ako verejný orgán , a nie iba ako obyčajný zmocnenec alebo v mene dotknutej osoby.

65.

Keď dozorný orgán informuje dotknutú osobu o výsledku kontroly, ktorú vykonal podľa článku 17 ods. 3 a článku 46 ods. 1 písm. g) smernice 2016/680, nevyhnutne dospel ku koncu rozhodovacieho procesu týkajúceho sa zákonnosti spracúvania. Právne postavenie dotknutej osoby je tak ovplyvnené tým, i) či dozorný orgán vykonal úlohu, ktorou bol poverený, a to „[preveriť] zákonnosť spracúvania podľa článku 17“, a ii) záverom, ku ktorému tento orgán dospel na základe uvedeného procesu.

66.

Uznanie, že dozorný orgán má autonómnu úlohu podľa článku 17 smernice 2016/680 na rozdiel od úlohy obyčajného sprostredkovateľa, je podporené výkladom smernice so zreteľom na Chartu. V článku 8 ods. 3 Charty sa nezávislý orgán poveruje skúmaním dodržiavania pravidiel ochrany údajov a konkrétne práva na prístup k údajom. Úloha orgánov pre ochranu osobných údajov má ústavný význam , pretože sa na ňu odkazuje v Charte. Úloha monitorovať a presadzovať uplatňovanie smernice 2016/680 prináleží dozornému orgánu. Výklad, podľa ktorého tento orgán koná nezávisle od dotknutej osoby, keď nepriamo vykonáva jej práva, podporuje ústavnú úlohu dozorného orgánu.

70.

V článku 17 smernice 2016/680 sa v tomto smere stanovuje, že dozorný orgán informuje dotknutú osobu aspoň o tom, že vykonal všetky nevyhnutné overenia. To znamená, že môžu existovať okolnosti, za ktorých dozorný orgán môže alebo musí ísť nad rámec takýchto minimálnych informácií. Tento výklad podporuje článok 46 ods. 1 písm. g) smernice 2016/680, v ktorom sa dozorný orgán poveruje úlohou preverovať zákonnosť spracúvania podľa článku 17 smernice 2016/680 a informovať dotknutú osobu o výsledku tohto preverenia podľa odseku 3 uvedeného článku. „Výsledok preverenia“ zahŕňa, ale nie vždy sa obmedzuje na poskytnutie minimálnych informácií.

71.

Ako upozornila Komisia, v článku 17 smernice 2016/680 sa dozornému orgánu poskytuje určitá miera voľnej úvahy. Nedáva sa v ňom voľný priestor členským štátom na to, aby obmedzili úlohu tohto orgánu na úlohu posla alebo aby úplne odstránili mieru voľnej úvahy tohto orgánu tým, že stanovia, že má poskytovať len minimálne informácie. Pokiaľ by totiž členské štáty mali možnosť odchýliť sa od smernice 2016/680 a zveriť niektoré právomoci dozorným orgánom, vážne by to ohrozilo cieľ posilnenia práv dotknutých osôb a harmonizácie právomocí na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania pravidiel ochrany údajov v členských štátoch. Takisto by to ohrozilo cieľ zlepšenia transparentnosti a kontroly, ktorý táto smernica sleduje.

72.

Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami vyjadril na pojednávaní obavy týkajúce sa uznania úlohy nad rámec jednoduchého vykonávania mandátu v mene dotknutej osoby. Tvrdil, že v rámci článku 17 smernice 2016/680 dozorný orgán nemôže rozhodnúť o tom, či je akt prijatý prevádzkovateľom účelný, a nemôže vyvažovať záujmy súvisiace s oznamovaním príslušných informácií. Tento orgán tvrdil, že pokiaľ by to tak nebolo, musel by zaujať miesto prevádzkovateľa, čo by bolo v rozpore s jeho nezávislosťou.

Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami a česká vláda predložili napokon argument týkajúci sa hierarchie súdnych prostriedkov nápravy. V podstate tvrdia, že v kontexte nepriameho výkonu práv prostredníctvom dozorného orgánu sa právo na súdny prostriedok nápravy musí vykonávať voči prevádzkovateľovi, v súlade s článkom 54 smernice 2016/680, a nie voči dozornému orgánu, iba ak by tento orgán nekonal.

76.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že zo žiadneho ustanovenia smernice 2016/680 nevyplýva, že by sa prostriedky nápravy stanovené v tejto smernici vzájomne vylučovali. Zo znenia článkov 52, 53 a 54 smernice 2016/680, na ktoré sa odkazuje vyššie ( 32 ), naopak vyplýva, že tieto ustanovenia ponúkajú rôzne prostriedky nápravy osobám, ktoré tvrdia, že došlo k porušeniu tohto právneho predpisu, čo znamená, že každý z týchto prostriedkov nápravy musí byť možné uplatniť „bez toho, aby boli dotknuté“ ostatné. ( 33 ) Treba pripomenúť, že pokiaľ ide o vzťah medzi prostriedkami nápravy stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679 ( 34 ), Súdny dvor vo svojom rozsudku Nemzeti rozhodol, že nariadenie „nestanovuje prednostnú alebo výlučnú právomoc, ani nijaké pravidlo prednosti posúdenia vykonaného uvedeným orgánom alebo súdmi, ktoré sú v nich uvedené, pokiaľ ide o existenciu porušenia práv priznaných týmto nariadením“ ( 35 ).

77.

Na rozdiel od stanoviska francúzskej vlády a Orgánu pre dohľad nad policajnými informáciami zastávam názor, že odôvodnenie uvedené v rozsudku Nemzeti sa analogicky uplatňuje, aj pokiaľ ide o prostriedky nápravy stanovené v smernici 2016/680. Po prvé prostriedky nápravy, ktoré má dotknutá osoba k dispozícii voči dozornému orgánu a prevádzkovateľovi podľa nariadenia 2016/679 a smernice 2016/680, sú podobné. Po druhé v odôvodnení 7 smernice 2016/680 sa uvádza, že účinná ochrana osobných údajov v rámci celej Únie si vyžaduje posilnenie práv dotknutých osôb. ( 36 ) Sprístupnenie viacerých prostriedkov nápravy posilňuje aj ciele stanovené v odôvodnení 85 smernice 2016/680, a to zaručiť právo na účinný súdny prostriedok nápravy v súlade s článkom 47 Charty každej dotknutej osobe, ktorá sa domnieva, že dochádza k porušovaniu jej práv podľa ustanovení prijatých na základe tejto smernice.

81.

Vzhľadom na už uvedené úvahy sa domnievam, že článok 17 smernice 2016/680 v spojení s článkom 46 ods. 1 písm. g) tejto smernice a so zreteľom na článok 47 a článok 8 ods. 3 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby dotknutá osoba mala k dispozícii súdny prostriedok nápravy voči nezávislému dozornému orgánu v prípade, že táto dotknutá osoba vykonáva svoje práva prostredníctvom tohto orgánu, a v prípade, pokiaľ sa tento prostriedok nápravy týka úlohy dozorného orgánu overovať zákonnosť spracúvania.

O druhej otázke

82.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je článok 17 smernice 2016/680 zlučiteľný s článkom 8 ods. 3 a článkom 47 Charty v rozsahu, v akom dozornému orgánu ukladá povinnosť informovať dotknutú osobu iba i) o tom, „že vykonal všetky nevyhnutné overenia alebo preskúmanie“, a ii) „o jej práve na súdny prostriedok nápravy“, keďže informácie tohto typu neumožňujú žiadne následné preskúmanie postupu a posúdenia dozorného orgánu týkajúceho sa dotknutej osoby v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľa.

83.

V tomto ohľade už bolo v analýze prvej otázky pripomenuté, že právo na účinný súdny prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty musí byť priznané každej osobe, ktorá sa odvoláva na práva alebo slobody zaručené právom Únie, proti rozhodnutiu, ktoré jej spôsobuje ujmu a ktoré môže porušiť tieto práva alebo tieto slobody. ( 38 )

87.

Treba však mať na pamäti, že právo na účinnú súdnu ochranu nie je absolútnou výsadou a že v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty ho možno obmedziť pod podmienkou, že tieto obmedzenia i) sú ustanovené zákonom; ii) rešpektujú podstatu predmetných práv a slobôd, a iii) za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo sú potrebné na ochranu práv a slobôd iných. ( 39 )

88.

V súvislosti s nepriamym výkonom práv prostredníctvom dozorného orgánu treba poukázať na skutočnosť, že možnosť nepriameho výkonu sa aktivuje po obmedzení práv dotknutej osoby. Dozorný orgán je poverený úlohou konať v situácii, v ktorej je právo výnimočne obmedzené, vrátane situácie, v ktorej prevádzkovateľ v závislosti od okolností neuvedie dôvody takéhoto obmedzenia. ( 40 ) Ako bolo podrobne preukázané v analýze prvej otázky, úloha dozorného orgánu pri vykonávaní tejto úlohy nie je konať len ako obyčajný „posol“, ale zaručiť zákonnosť spracúvania.

89.

Treba poznamenať, že v návrhu smernice o presadzovaní práva, ktorý predložila Komisia, sa stanovilo, že od dozorných orgánov sa okrem minimálnych informácií požaduje, aby dotknutú osobu informovali „o výsledku, pokiaľ ide o zákonnosť predmetného spracovania“ ( 42 ). Posledná položka informácií – konkrétne výsledok, pokiaľ ide o zákonnosť spracúvania – nebola do článku 17 smernice 2016/680 zahrnutá. To však neznamená, že je možné tolerovať potenciálne porušovanie pravidiel ochrany údajov. Vo svojej analýze prvej otázky som poukázala na skutočnosť, že dozorný orgán vedie s prevádzkovateľom dôverný dialóg. Ak sa orgán dohľadu domnieva, že spracúvanie je nezákonné, poskytne prevádzkovateľovi príležitosť situáciu napraviť. Ak sa však situácia nenapraví, dozorný orgán má podľa článku 47 smernice právomoci pre presadzovanie práva, ktoré musí vykonať. V takejto situácii podľa môjho názoru nestačí, že to dozorný orgán oznámi národnému Parlamentu, ako uviedol Orgán pre dohľad nad policajnými informáciami na pojednávaní. Dozorný orgán musí vykonať svoju právomoc upozorniť súdne orgány na porušovanie pravidiel ochrany údajov a v prípade potreby začať súdne konania alebo sa na nich inak zúčastniť v súlade s článkom 47 ods. 5 smernice 2016/680.

92.

Výklad, podľa ktorého dozorný orgán disponuje mierou voľnej úvahy pri nepriamom vykonávaní práv dotknutej osoby, potvrdzuje aj ústavný význam úlohy nezávislých dozorných orgánov zakotvenej v článku 8 ods. 3 Charty.

93.

Napriek tomu môže dôjsť k okolnostiam, pri ktorých sa dozorný orgán domnieva, že nemôže ísť nad rámec sprístupnenia minimálnych informácií, najmä ak boli vykonané všetky nevyhnutné overenia. Za takýchto okolností by vykonanie súdneho preskúmania nebolo možné, pokiaľ by súd poverený takýmto preskúmaním rozhodnutia dozorného orgánu nemal možnosť preskúmať všetky dôvody, na ktorých sa uvedené rozhodnutie zakladá, ako aj rozhodnutie prevádzkovateľa obmedziť prístup.

97.

Francúzska vláda na pojednávaní argumentovala tým, že okolnosti rozsudku ZZ sa líšili od okolností vo veci samej, keďže rozsudok vo veci ZZ sa týkal súdneho preskúmania rozhodnutia zamietnuť občanovi Únie vstup na územie iného členského štátu z dôvodov ochrany verejnej bezpečnosti. V tomto smere treba poukázať na to, že odôvodnenie Súdneho dvora v judikatúre vyplývajúcej z rozsudku ZZ, ktoré sa opiera o rozsudok Kadi ( 45 ), je založené na požiadavke dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi požiadavkami vyplývajúcimi zo štátnej bezpečnosti a požiadavkami práva na účinnú súdnu ochranu. Na základe otázky položenej na pojednávaní právny zástupca francúzskej vlády súhlasil s tým, že z tejto judikatúry v podstate vyplýva, že pred sudcom neexistuje žiadne tajomstvo . Preto sa domnievam, že táto judikatúra by sa analogicky mala uplatňovať aj v kontexte smernice 2016/680, keď príslušné orgány zastávajú názor, že dôvody národnej bezpečnosti alebo akýkoľvek iný dôvod verejného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie práv dotknutých osôb, bránia presnému a úplnému sprístupneniu dôvodov takéhoto rozhodnutia o uplatnení obmedzenia.

98.

Z uvedeného vyplýva, že článok 17 smernice 2016/680 je zlučiteľný s článkom 8 ods. 3 a článkom 47 Charty, pokiaľ i) dozorný orgán môže v závislosti od okolností ísť nad rámec uvedenia toho, že vykonal všetky potrebné overenia, a ii) má dotknutá osoba k dispozícii súdne preskúmanie činnosti a posúdenia, ktoré vykonal dozorný orgán a ktoré sa týkajú dotknutej osoby, so zreteľom na povinnosti prevádzkovateľa.

99.

Vzhľadom na už uvedené sa platnosť článku 17 smernice 2016/680 nespochybňuje.

2.

Platnosť článku 17 smernice 2016/680 sa nespochybňuje.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89 ).

( 3 ) Odôvodnenie 10 smernice 2016/680.

( 4 ) Odôvodnenie 2 smernice 2016/680.

( 11 ) KRANENBORG, H.: Article 8 – Protection of personal data. In: PEERS, S. a i. (ed.): The EU Charter of Fundamental Rights, A Commentary . Hart Publishing, 2021, s. 272, odsek 08171. Pozri rozsudky zo 7. mája 2009, Rijkeboer ( C‑553/07 , EU:C:2009:293 , body 51 a 52 ), a z 20. decembra 2017, Nowak ( C‑434/16 , EU:C:2017:994 , bod 57 ).

( 12 ) Pracovný dokument útvarov Komisie, Zhrnutie posúdenia vplyvu, 25. 1. 2012, [SEK(2012) 73 final], s. 3.

( 13 ) Európska komisia, návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov [COM(2012) 10 final, 25. 1. 2012] (ďalej len „návrh smernice o presadzovaní práva, ktorý predložila Komisia“), s. 2.

( 14 ) Pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29, stanovisko k niektorým kľúčovým otázkam smernice o presadzovaní práva [(EÚ) 2016/680] (ďalej len „stanovisko pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 k smernici 2016/680“), s. 24 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 15 ) Rozsudok z 2. marca 2023, Euroconstruzioni ( C‑31/21 , EU:C:2023:136 , bod 53 a citovaná judikatúra).

( 16 ) Pracovná skupina zriadená podľa článku 29 bola vytvorená na základe článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES, L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 013/015, s. 355) ako nezávislý európsky poradný orgán v oblasti ochrany údajov a súkromia. Dňa 25. mája 2018 bola jej existencia ukončená a nahradil ju Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB).

( 23 ) Poznamenávam, že v štúdii Assessment of the Implementation of the Law Enforcement Directive, poznámka pod čiarou 8, s. 62, sa transpozícia kapitoly III smernice 2016/680 belgickým zákonodarcom považuje za značne pozoruhodnú v tom, že dotknutým osobám dáva „len možnosť nepriameho výkonu ich práv prostredníctvom dozorného orgánu v zjavnom rozpore so znením [uvedenej smernice]“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 24 ) Conseil d’État (Štátna rada), legislatívne oddelenie, stanovisko 63.192/2 z 19. apríla 2018, s. 32 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 25 ) Rozsudok zo 16. februára 2023, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Dieťa, ktoré ešte nebolo narodené v čase podania žiadosti o azyl) ( C‑745/21 , EU:C:2023:113 , bod 43 ).

( 26 ) Pozri body 27 až 30 vyššie.

( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) ( C‑303/20 , EU:C:2021:479 , bod 25 ).

( 28 ) Rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) ( C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 87 a citovaná judikatúra).

( 35 ) Rozsudok z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság ( C‑132/21 , EU:C:2023:2 , bod 35 ).

( 36 ) Pozri analogicky odôvodnenie 11 nariadenia 2016/679, rozsudok z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság ( C‑132/21 , EU:C:2023:2 , bod 42 ).

( 37 ) Rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains ( C‑817/19 , EU:C:2022:491 , bod 86 a citovaná judikatúra).

( 38 ) Pozri bod 54 vyššie a citovanú judikatúru.

( 39 ) Rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) ( C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 89 a citovaná judikatúra).

( 40 ) Pozri body 37 a 38 vyššie.