C-399/22

62022CC0399

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 21. marca 2024 ( 1 )

Vec C‑399/22

Confédération paysanne

1.

„Územie Západnej Sahary nepatrí Marockému kráľovstvu, takže označenie, podľa ktorého tieto výrobky pochádzajú z Maroka, porušuje požiadavky Únie na označovanie potravín.“

2.

To je v skratke argument žalobkyne na vnútroštátnom súde. Žalobkyňa preto od ministère de l’agriculture et de la souveraineté alimentaire (Ministerstvo poľnohospodárstva a potravinovej suverenity, Francúzsko) a ministère de l’économie, des finances et de la souveraineté industrielle et numérique (Ministerstvo hospodárstva, financií a priemyselnej a digitálnej suverenity, Francúzsko) (ďalej len „ministerstvá“) požadovala rozhodnutie, ktorým by zakázali dovoz cherry rajčiakov a melónov Charentais (ďalej len „predmetné výrobky“) s pôvodom na území Západnej Sahary, ktoré sú označené ako výrobky s pôvodom v Marockom kráľovstve.

3.

Zo sporu vyplývajú dve rôzne otázky.

Západná Sahara je územie v severozápadnej Afrike. V 19. storočí ho kolonizovalo Španielske kráľovstvo. Organizácia Spojených národov toto územie v roku 1963 v kontexte procesu dekolonizácie zaradila do zoznamu nesamosprávnych území. ( 6 ) V tomto zozname zostáva do dnešného dňa.

7.

Proces dekolonizácie (zatiaľ) nebol dokončený a Západná Sahara zostáva jediným nesamosprávnym územím v Afrike. Španielsko ako koloniálna spravujúca mocnosť sa zodpovednosti vzdalo v roku 1976. Odvtedy v súvislosti s týmto územím prebieha konflikt (okrem iného vojenskej povahy) medzi Marockým kráľovstvom, ktoré kontroluje približne 80 % Západnej Sahary a nárokuje si suverenitu nad celým územím, a hnutím Front Populaire pour la libération de la saguia‑el‑hamra et du rio de oro (ďalej len „Front Polisario“), ktoré ovláda zvyšok územia Západnej Sahary a tvrdí, že zastupuje Západosaharčanov. To, že Západosaharčanom patrí právo na sebaurčenie, uznal Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku k Západnej Sahare. ( 7 )

8.

Konflikt v Západnej Sahare nie je pre Súdny dvor ničím novým. Súdny dvor uznal, že právo na sebaurčenie je pre Európsku úniu v rámci riadenia vonkajších vzťahov záväzné a v rozsudkoch Rada/Front Polisario aj Western Sahara Campaign UK konštatoval, že územie Západnej Sahary má samostatné postavenie odlišné od postavenia ktoréhokoľvek štátu vrátane Marockého kráľovstva. ( 8 )

9.

V prejednávanej veci je žalobkyňou v konaní vo veci samej na vnútroštátnom súde francúzska poľnohospodárska únia Confédération paysanne. Od ministerstiev žiadala, aby vydali nariadenie zakazujúce dovoz predmetných výrobkov vypestovaných na území Západnej Sahary. Tieto výrobky sa do Francúzska dovážajú a uvádzajú sa na jeho trh s označením, na ktorom sa ako ich miesto pôvodu uvádza Marocké kráľovstvo. ( 16 ) Žalobkyňa tvrdí, že je to v rozpore s požiadavkami Únie na označovanie potravín, ktoré stanovujú označenie správnej krajiny pôvodu výrobku. Žalobkyňa uvádza, že keď sa predmetné výrobky dovážajú do Francúzska, ako ich krajina pôvodu sa namiesto územia Západnej Sahary nesprávne uvádza Marocké kráľovstvo. Ich dovoz by sa mal preto zakázať.

13.

Žalobkyňa sa domnievala, že ministerstvá danú žiadosť implicitne zamietli, a podala žalobu na Conseil d’État (Štátna rada).

14.

Vnútroštátny súd zastáva názor, že podľa uplatniteľných pravidiel sa krajina alebo územie pôvodu potravinového výrobku musí uviesť. Táto požiadavka, ktorá predstavuje prvok uvádzania potravinových výrobkov na trh, by v zásade mala byť splnená v čase dovozu. Vnútroštátny súd však takisto podotýka, že uplatniteľné nariadenia členským štátom výslovne nepriznávajú právomoc prijímať opatrenia zakazujúce dovoz výrobkov, ktoré nespĺňajú danú požiadavku na označovanie pôvodu. Vnútroštátny súd sa navyše domnieva, že so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Rada/Front Polisario a Western Sahara Campaign UK vzniká otázka, či sa majú pravidlá označovania potravín Únie vykladať v tom zmysle, že stanovujú, že na výrobkoch s pôvodom na území Západnej Sahary sa ako krajina pôvodu nemôže uviesť Marocké kráľovstvo, ale namiesto neho sa musí uvádzať územie Západnej Sahary.

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku je rozhodnutie Rady z 28. januára 2019, ktorým sa schvaľuje táto dohoda vo forme výmeny listov, v súlade s článkom 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii, článkom 21 tejto zmluvy a obyčajovou zásadou sebaurčenia pripomenutou v článku 1 Charty Organizácie Spojených národov?

4.

Majú sa články 9 a 26 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a článok 76 nariadenia (EÚ) č. 1308/2011 vykladať v tom zmysle, že na obaloch ovocia a zeleniny vypestovaných na území Západnej Sahary sa nesmie uvádzať Maroko ako krajina pôvodu, ale musí sa uvádzať územie Západnej Sahary, a to ako pri dovoze, tak aj pri predaji spotrebiteľovi?“

16.

Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Confédération paysanne, francúzska vláda, Rada a Komisia. Títo účastníci konania takisto predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. októbra 2023.

Týmito dvoma otázkami sa budem zaoberať postupne. Pokiaľ ide o prvú otázku, budem posudzovať to, či členské štáty podľa práva Únie majú právomoc jednostranne zakázať dovoz určitého tovaru, ktorý údajne nemá správne označenie krajiny pôvodu, do Európskej únie. ( 20 ) V súvislosti so štvrtou prejudiciálnou otázkou zvážim, či by sa na predmetných výrobkoch mala ako ich krajina pôvodu uvádzať Západná Sahara a či sa na nich ako ich krajina pôvodu môže uvádzať aj Marocké kráľovstvo.

A. Prvá otázka

1.

Preformulovanie otázky

20.

Skôr než sa začnem zaoberať podstatou prvej otázky, považujem za potrebné preformulovať ju. Dôvodom je, že vnútroštátny súd vysvetľuje potrebu usmernenia k prvej otázke odkazom na nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom ( 21 ), nariadenie o poľnohospodárskych výrobkoch ( 22 ), všeobecné nariadenie o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh ( 23 ) a Colný kódex Únie ( 24 ), ktoré uvádza ako potenciálne právne základy jednostranného zákazu dovozu, o ktorý žiada žalobkyňa.

24.

Vzhľadom na to, že nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, nariadenie o poľnohospodárskych výrobkoch a všeobecné nariadenie o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh neupravujú obchod s tretími krajinami, nemôžu Francúzsko splnomocniť na prijatie požadovaného opatrenia. Žiadne z týchto nariadení v každom prípade členským štátom neumožňuje jednostranne zakázať dovoz nezhodných výrobkov. ( 27 )

25.

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď preto navrhujem preformulovanie prvej otázky v tom zmysle, že jej predmetom je namiesto toho to, či právo Únie, predovšetkým Colný kódex Únie, umožňuje členskému štátu prijať vnútroštátne opatrenie zakazujúce dovoz ovocia a zeleniny, ktoré nemajú správne označenie krajiny pôvodu.

2.

Posúdenie

29.

Súdny dvor teda stojí pred otázkou, či primárne alebo sekundárne právo Únie priznáva členským štátom autonómnu právomoc zaviesť taký druh jednostranného opatrenia, aký požaduje žalobkyňa.

30.

Na úrovni primárneho práva Únie je odpoveď záporná. Zmluvy nezahŕňajú ustanovenie, ktoré by členské štáty splnomocňovalo na zavedenie jednostranných opatrení obmedzujúcich alebo pozastavujúcich obchod s tretím štátom či územím. ( 30 )

31.

Zastávam názor, že dôvodom takéhoto prístupu je predovšetkým nebezpečenstvo skreslenia kľúčovej povahy právomocí Európskej únie a jej inštitúcií, ako sa stanovujú v Zmluve. ( 31 )

35.

Existuje aspoň jeden predchádzajúci prípad situácie, v ktorej Európska únia za určitých podmienok členským štátom umožňuje zachovať osobitné vnútroštátne opatrenia, ktoré prísne vzaté zasahujú do rozdelenia právomocí v rámci spoločnej obchodnej politiky. ( 34 ) Je to však zriedkavé.

36.

Bežnejšie sú osobitné nástroje, ktoré Európskej únii umožňujú prijímať určité ochranné opatrenia vo vzťahu k obchodu s tretími štátmi alebo územiami. ( 35 ) Európska únia môže v týchto prípadoch zaviesť určité opatrenia na reguláciu prepúšťania výrobkov, ktoré nepochádzajú z Únie, na colné územie Európskej únie a v prípade potreby ( 36 ) iba na jeho časť. ( 37 )

37.

Ako tvrdí francúzska vláda, je pravda, že základné nariadenie o dovoze aj Colný kódex Únie zahŕňajú ustanovenia, ktoré stanovujú možnosť členských štátov zaviesť jednostranné obchodné opatrenia vo výnimočných prípadoch. Článok 24 ods. 2 písm. a) základného nariadenia o dovoze teda stanovuje, že „toto nariadenie nebráni členským štátom prijať alebo uplatňovať… zákazy, množstvové obmedzenia alebo opatrenia dohľadu z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti“. Podobne podľa článku 134 ods. 1 Colného kódexu Únie platí, že „tovar vstupujúci na colné územie Únie… môže podliehať colným kontrolám“ a „na tento tovar sa vzťahujú, ak je to použiteľné, zákazy a obmedzenia, ktoré sú odôvodnené okrem iného ochranou verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti“.

41.

Nevylučujem možnosť, že predovšetkým pojem „verejná morálka“, ktorý vyjadruje presvedčenie určitej komunity o tom, čo je správne a čo nesprávne, by sa mohol vzťahovať na nepravdivé alebo zavádzajúce označovanie potravinových výrobkov.

42.

Vzhľadom na reštriktívny výklad, ktorý sa musí uplatňovať vo vzťahu k druhom výnimiek stanoveným v článku 24 ods. 2 písm. a) základného nariadenia o dovoze ( 41 ), však nie som presvedčená, že porušenie harmonizovaných obchodných noriem Únie môže predstavovať dôvod na obmedzenie dovozu určitého druhu výrobku do jediného členského štátu.

43.

Ako totiž vysvetlila francúzska vláda, je zrejmé, že liberalizáciu dovozu tovaru z tretích krajín prostredníctvom základného nariadenia o dovoze a Colného kódexu Únie nemožno vnímať v tom zmysle, že jej cieľom alebo účinkom je aj liberalizácia následného uvádzania týchto dovezených výrobkov na trh.

47.

Aj keby sa však (nesprávne) predpokladalo, že colné vybavenie výrobku znamená súlad s pravidlami spotrebiteľského označovania, opatrenie požadované žalobkyňou by bolo v každom prípade neúčinné, pretože predmetné výrobky by sa v prípade dovozu cez iné členské štáty stále mohli uvádzať na trh pre francúzskeho spotrebiteľa.

48.

V tomto kontexte nepovažujem za odôvodnené, aby sa členský štát s cieľom jednostranne obmedziť dovoz určitých výrobkov z tretích štátov (a tým narušiť vnútroúnijný obeh daného výrobku) pod zámienkou nápravy údajného porušenia harmonizovaných obchodných noriem Únie mohol opierať o dôvod verejnej morálky.

49.

Po druhé colný dohľad stanovený v článku 134 ods. 1 Colného kódexu Únie nepredstavuje samostatné splnomocnenie, ktoré by členským štátom umožňovalo zavádzať okrem iného zákazy dovozu určitých výrobkov.

53.

Z uvedeného teda vyplýva, že na účely oprávnenia francúzskej vlády na zavedenie jednostranného zákazu dovozu určitých výrobkov s pôvodom na území Západnej Sahary z dôvodu neuvedenia správneho označenia krajiny pôvodu sa Colného kódexu Únie ani základného nariadenia o dovoze samých osebe dovolávať nemožno.

54.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku záporne.

B. Štvrtá otázka

55.

Podľa môjho názoru nemožno povedať, že by bolo z návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania zjavné, že výklad pravidiel označovania potravín Únie týkajúcich sa predmetných výrobkov nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej.

58.

Článok 267 ZFEÚ stanovuje postup priamej spolupráce medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov. ( 47 ) V rámci tohto postupu založenom na jasnom oddelení funkcií práve vnútroštátny súd určuje, ktoré prvky práva Únie potrebuje na riešenie sporu, ktorý prejednáva, pretože tento súd takisto nesie výlučnú zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré sa má prijať. ( 48 ) Na otázky vnútroštátneho súdu sa preto vzťahuje domnienka relevantnosti a Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. ( 49 )

59.

Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovať o prejudiciálnej otázke, ktorú mu položil vnútroštátny súd, len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad predpisu Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené. ( 50 )

60.

Vec sama

63.

Štvrtá otázka je formulovaná takým spôsobom, že jej predmetom je to, či právo Únie na účely správneho označovania predmetných výrobkov s pôvodom na území Západnej Sahary ukladá negatívne aj pozitívne povinnosti. Vnútroštátny súd sa pýta, či požiadavky Únie na označovanie potravín zakazujú , aby sa v rámci označenia krajiny pôvodu uvádzalo Marocké kráľovstvo, a namiesto toho vyžadujú , aby sa ako krajina pôvodu uvádzalo územie Západnej Sahary.

64.

Navrhujem, aby sa konštatovalo, že príslušné pravidlá označovania potravín Únie skutočne vyžadujú, aby sa na výrobkoch s pôvodom na území Západnej Sahary ako ich krajina pôvodu uvádzalo toto územie (pozitívna povinnosť), pričom iné územné údaje sa vylučujú (negatívna povinnosť). Na týchto výrobkoch sa teda Marocké kráľovstvo uvádzať nemôže.

65.

67.

Informácie, ktoré sa (vo všeobecnosti) musia poskytnúť spotrebiteľovi, zahŕňajú „krajinu pôvodu“ alebo „miesto pôvodu“ ( 54 ). Ide o miesto, odkiaľ predmetná potravina pochádza. ( 55 )

68.

Táto požiadavka je vyjadrením zásady zakazujúcej informácie o potravinách, ktoré uvádzajú do omylu. ( 56 )

69.

Nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa teda osobitne zameriava na ochranu spotrebiteľa pred chýbajúcimi alebo nesprávnymi informáciami, pri ktorých vzniká riziko , že spotrebiteľ bude uvedený do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku. ( 57 )

Aby bolo možné uvádzať výrobok na trh Únie pre spotrebiteľov, musia sa dodržať pravidlá uvádzania na trh podľa nariadenia o poľnohospodárskych výrobkoch. ( 60 ) Normotvorca Únie zastáva názor, že dodržiavanie týchto noriem je „v záujme výrobcov, obchodníkov a spotrebiteľov“ ( 61 ).

73.

Jedným z pravidiel uvádzania na trh stanovených v nariadení o poľnohospodárskych výrobkoch je, že sa musí uviesť miesto poľnohospodárskej výroby a/alebo krajina pôvodu. ( 62 )

74.

Takýto údaj sa vyžaduje v prípade ovocia a zeleniny, ktoré sa majú spotrebiteľovi predávať čerstvé. ( 63 )

75.

Melóny Charentais podliehajú všeobecným obchodným normám podľa všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh. ( 71 ) Aj tie vyžadujú povinné označenie krajiny pôvodu. ( 72 ) Na rozdiel od prípadu cherry rajčiakov však dané nariadenie neuvádza doplnenie podrobnejšieho vymedzenia pôvodu.

79.

Tieto požiadavky podliehajú kontrolám zhody, ktoré sa uplatňujú vo všetkých štádiách uvádzania na trh. ( 73 )

80.

Ako Komisia vysvetlila na pojednávaní, nález o nezhode vedie k zákazu premiestnenia nezhodných výrobkov bez povolenia príslušného kontrolného orgánu. V prípade týchto výrobkov sa potom musí zabezpečiť zhoda so všeobecným nariadením o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh. Ak to nie je možné, príslušné orgány môžu požadovať, aby sa výrobky odoslali na krmivo pre zvieratá, priemyselné spracovanie, akékoľvek iné nepotravinárske použitie alebo aj na zničenie. ( 74 )

81.

Na účely prejednávanej veci to prirodzene vyvoláva otázku, či nesamosprávne územie Západnej Sahary predstavuje krajinu pôvodu na účely týchto pravidiel.

84.

V tejto súvislosti podotýkam, že všeobecné nariadenie o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh rovnako ako nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom a nariadenie o poľnohospodárskych výrobkoch nestanovuje vymedzenie pojmu „krajina pôvodu“ ( 75 ).

85.

Colný kódex Únie, ktorý obsahuje osobitné pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru, však svoje pravidlá týkajúce sa tohto aspektu výslovne rozširuje na iné opatrenia Únie odkazujúce na pôvod tovaru. ( 76 )

86.

Tovar, ktorý bol úplne získaný v konkrétnej „krajine“ alebo na konkrétnom „území“, sa má podľa článku 60 Colného kódexu Únie považovať za tovar s pôvodom v danej krajine alebo na danom území.

90.

Rastlinné produkty vypestované v určitej „krajine“ alebo na určitom „území“ sa považujú za úplne získané v tejto krajine alebo na tomto území. ( 79 ) Pokladajú sa teda za produkty s pôvodom na danom území. ( 80 )

91.

Súdny dvor v rozsudku Vignoble Psagot vykladal pojem „územie“ v tom zmysle, že zahŕňa akýkoľvek subjekt, ktorý nepatrí do kategórie „krajiny“ alebo „štátu“ ( 81 ), napríklad „geografické priestory, ktoré, hoci sa nachádzajú pod jurisdikciou alebo medzinárodnou zodpovednosťou niektorého štátu, majú z hľadiska medzinárodného práva vlastné postavenie, ktoré je odlišné od postavenia tohto štátu“ ( 82 ).

92.

Z uvedeného vyplýva, že pojem „krajina pôvodu“, ako sa uvádza v právnych predpisoch Únie v oblasti označovania potravín, zahŕňa aj územie Západnej Sahary.

96.

Predmetné výrobky v prejednávanej veci, ktoré boli úplne získané na území Západnej Sahary, sa teda musia zodpovedajúcim spôsobom označiť.

97.

Skutočnosť, že Európska únia v praxi považuje tretí štát – v tomto prípade Marocké kráľovstvo – za subjekt, ktorý prevzal ( de facto ) zodpovednosť za správu územia Západnej Sahary (alebo aspoň častí, nad ktorými má kontrolu), nemá na tento záver žiadny vplyv. Na účely dovozu do Európskej únie teda pôvod výrobkov, ktoré údajne pochádzajú z územia Západnej Sahary, overujú a osvedčujú marocké orgány.

98.

Neuvedenie údaja o území Západnej Sahary by spotrebiteľa uviedlo do omylu

101.

Keďže sa konštatovalo, že pravidlá označovania potravín Únie týkajúce sa ovocia a zeleniny stanovujú, že na predmetných výrobkoch sa musí uvádzať ich krajina pôvodu, a potvrdilo sa, že pojem „krajina pôvodu“ zahŕňa aj nesamosprávne územie Západnej Sahary, možno dospieť k záveru, že na týchto výrobkoch sa ako krajina pôvodu musí uvádzať Západná Sahara. Doplňujúcou otázkou, ktorú treba vyriešiť, je teda to, či neuvedenie údaja o tomto území pravdepodobne uvedie spotrebiteľa z Únie do omylu.

102.

Ako som podotkla v bode 69 vyššie, cieľom informačných náležitostí potravín v Únii týkajúcich sa označovania krajiny pôvodu je chrániť spotrebiteľa, aby sa predišlo tomu, že (vznikne riziko, že) bude „uvedený do omylu“, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku. ( 88 )

103.

Článok 3 ods. 1 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom stanovuje, že poskytovaním informácií o potravinách vrátane informácií o pôvode výrobku spotrebiteľovi by sa malo danému spotrebiteľovi umožniť „rozhodovanie o výbere na základe informácií“, ktoré ovplyvňujú okrem iného „etické aspekty“ ( 92 ).

107.

Možno sa domnievať, že riadne informovaný a obozretný spotrebiteľ môže informáciu, že výrobok pochádza zo Západnej Sahary, považovať za dôležitú. To, akým spôsobom informácia o pôvode výrobku zo Západnej Sahary pravdepodobne ovplyvní jeho nákupné rozhodnutie, je však subjektívnou vecou daného konkrétneho spotrebiteľa. ( 93 )

108.

Toto rozhodnutie nie je nevyhnutne prepojené s neutrálnou pozíciou Európskej únie, pokiaľ ide o riešenie budúceho postavenia územia Západnej Sahary.

109.

Test, ktorý sa usiloval zaviesť normotvorca Únie, je podľa môjho názoru oveľa objektívnejší.

113.

Súd si musí položiť jednoduchú otázku: existuje riziko, že skutočnosť, že výrobok, ktorý v skutočnosti pochádza z územia Y, má označenie krajiny pôvodu uvádzajúce územie X, môže viesť k nákupnému rozhodnutiu založenému na nesprávnych informáciách? ( 94 )

114.

Odpoveď je kladná: označenie uvádzajúce, že potravina pochádza z miesta iného než jej skutočné miesto pôvodu pravdepodobne uvedie spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o (to, čo sa podľa práva Únie považuje za) objektívne správny pôvod daného výrobku. ( 95 )

115.

Existuje priestor na uvedenie údaja o Marockom kráľovstve?

118.

Ponecháva uvedený záver priestor na uvedenie doplňujúceho údaja o Marockom kráľovstve?

119.

Súdny dvor bol vo veci Vignoble Psagot, na ktorú sa odkazuje v prejednávanej veci, požiadaný, aby vysvetlil, či by sa správne uvedenie územia pôvodu (v danej veci Golanské výšiny alebo západný breh Jordánu) mohlo samo osebe považovať za nedostatočné na to, aby sa spotrebiteľovi poskytli správne informačné náležitosti týkajúce sa krajiny pôvodu výrobkov pochádzajúcich z daného územia.

120.

Samotné uvedenie „izraelskej osady“ by na predídenie takejto mylnej domnienke nepostačovalo. ( 98 )

124.

V prejednávanej veci sú právne a skutkové okolnosti, ako aj otázka, ktorou sa Súdny dvor zaoberá, odlišné.

125.

Pokiaľ ide o uvádzanie pôvodu na colné účely a účely označovania, územie Západnej Sahary predstavuje samostatné územie.

126.

Súdny dvor so zreteľom na skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo a Európska únia proti izraelským osadám na týchto územiach namietali, konštatoval, že ak by sa neuviedla informácia o tom, že tovar v skutočnosti pochádza z týchto osád, spotrebitelia by nemohli urobiť nákupné rozhodnutie založené na informáciách. ( 99 )

130.

V prejednávanej veci by však doplnenie údaja „Marocké kráľovstvo“ k informácii o krajine pôvodu predmetných výrobkov k jasnejšiemu vysvetleniu ich miesta pôvodu neviedlo.

131.

Po prvé tento druh informácie nie je objektívne správny.

132.

Po prvé zastávam názor, že to vyplýva z použitia jednotného čísla pojmu „krajina“ v znení aj odôvodneniach všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh. ( 103 )

136.

Po druhé je tento prístup založený na všeobecnej logike, z ktorej vychádza určovanie „pôvodu“ podľa článku 60 Colného kódexu Únie. Podľa tohto ustanovenia môže mať „tovar úplne získaný“„v jedinej krajine alebo na jedinom území“ ( 104 ) pôvod iba v jednej krajine alebo na jednom území. ( 105 )

137.

Vzhľadom na uvedené by rovnaké dôvody jednotného výkladu, ktoré podporujú zosúladenie výkladu pojmu „pôvod“ v právnych predpisoch Únie v oblasti označovania potravín s pravidlami uplatniteľnými na colné otázky a štatistiky zahraničného obchodu, mali svedčiť aj v prospech prijatia podobného chápania, pokiaľ ide o jediný pôvod na účely označovania.

138.

Ak by sa teda ako krajina pôvodu výrobku s pôvodom na území Západnej Sahary uvádzalo „Marocké kráľovstvo“ spoločne s údajom „Západná Sahara“, bolo by to v rozpore s uvedenou pozíciou Európskej únie k územiu Západnej Sahary, nebolo by to v súlade s požiadavkou uviesť „správn[u], neutráln[u] a objektívn[u]“ ( 107 ) informačnú náležitosť týkajúcu sa krajiny pôvodu predmetných výrobkov a porušovalo by to rozhodnutie normotvorcu Únie požadovať na účely označovania jediný pôvod.

142.

Možno uzavrieť, že označenie krajiny pôvodu predmetných výrobkov nesmie okrem údaja o Západnej Sahare obsahovať žiadne iné územné označenie.

IV. Návrh

143.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Súdny odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), takto:

sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby sa na obale cherry rajčiakov a melónov Charentais s pôvodom na území Západnej Sahary uvádzalo označenie „krajiny pôvodu“ zodpovedajúce ich pôvodu na danom území.

Pri súčasnom stave práva a politiky Európskej únie tento druh označenia nesmie uvádzať Marocké kráľovstvo.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) V marci 2023 začala bulharská, maďarská, poľská, rumunská a slovenská vláda hroziť, že jednostranne zakážu dovoz ukrajinských obilnín a poľnohospodárskych výrobkov v bezcolnom režime (opatrenie zavedené v reakcii na to, že ruská vláda sa zameriavala na vývoz obilnín cez ukrajinské prístavy v Čiernom mori). Európska komisia v reakcii na uvedené zaviedla najprv do 5. júna 2023 [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/903 z 2. mája 2023, ktorým sa zavádzajú preventívne opatrenia týkajúce sa určitých výrobkov s pôvodom na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 114I, 2023, s. 1 )] a potom do 15. septembra 2023 [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1100 z 5. júna 2023[,] ktorým sa zavádzajú preventívne opatrenia týkajúce sa určitých výrobkov s pôvodom na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 144I, 2023, s. 1 )] dočasné preventívne opatrenia, ktorými sa zakázalo prepustenie pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien z Ukrajiny do voľného obehu, ako aj ich umiestnenie do určitých colných režimov s výnimkou prípadov, keď sa tento tovar prepravoval do iného členského štátu alebo do krajiny či na územie mimo colného územia Európskej únie.

( 3 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 , ďalej len „rozsudok Rada/Front Polisario“).

( 10 ) Rozsudky Rada/Front Polisario (bod 92) a Western Sahara Campaign UK (body 64 a 69).

( 11 ) Pozri rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/217 z 28. januára 2019 o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro‑stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 34, 2019, s. 1 ) a rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/441 zo 4. marca 2019 o uzavretí Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, vykonávacieho protokolu k nej a výmeny listov pripojenej k dohode ( Ú. v. EÚ L 77, 2019, s. 4 ).

( 12 ) Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro‑stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 34, 2019, s. 4 , ďalej len „dohoda vo forme výmeny listov“).

( 13 ) Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom ( Ú. v. EÚ L 77, 2019, s. 8 ) a Protokol o vykonávaní Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom ( Ú. v. EÚ L 77, 2019, s. 18 ).

( 14 ) Pozri rozsudky z 29. septembra 2021, Front Polisario/Rada ( T‑279/19 , EU:T:2021:639 ), a z 29. septembra 2021, Front Polisario/Rada ( T‑344/19 a T‑356/19 , EU:T:2021:640 ).

( 15 ) Pozri poznámku pod čiarou 7 vyššie.

( 20 ) Ako bude zrejmé z mojich návrhov, vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhujem v prípade prvej otázky, odpoveď Súdneho dvora na druhú a tretiu otázku nebude potrebná (keďže tieto otázky sú formulované takým spôsobom, že sú podmienené kladnou odpoveďou na prvú otázku). Ako takisto vysvetlím v bode 56 a nasl. nižšie, so zreteľom na moju navrhovanú odpoveď na prvú otázku možno tiež tvrdiť, že nevyhnutná nie je ani odpoveď na štvrtú otázku.

( 21 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ( Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18 ) (ďalej len „nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom“).

( 22 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671 ) (ďalej len „nariadenie o poľnohospodárskych výrobkoch“).

( 23 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny ( Ú. v. EÚ L 157, 2011, s. 1 ) (ďalej len „všeobecné nariadenie o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh“).

( 27 ) Ako vysvetľuje francúzska vláda, zatiaľ čo nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom stanovuje povinnosť prevádzkovateľov riadne označovať potraviny, ktoré uvádzajú na trh (článok 8 ods. 2), v prípade, že označenie nie je v súlade s ustanoveniami daného nariadenia, im nezakazuje tieto isté výrobky dovážať. Článok 38 ods. 1 rovnakého nariadenia navyše členským štátom osobitne zakazuje prijímať alebo zachovať opatrenia, ktoré nepovoľuje právo Únie. Podobne platí, že zatiaľ čo článok 33 ods. 3 písm. f) nariadenia o poľnohospodárskych výrobkoch stanovuje možnosť stiahnutia z trhu, táto právomoc, ktorú v každom prípade môže vymedziť Komisia [článok 37 písm. d)], sa nevzťahuje na obmedzovanie dovozu nezhodných výrobkov. Núdzové opatrenia, ktoré zrejme zahŕňajú opatrenia týkajúce sa obchodu, navyše môže prijímať iba Komisia (odôvodnenia 189 a 201 a článok 221). To platí aj v prípade všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh, ktoré síce vymedzuje, že členské štáty sú príslušné na overenie správneho uplatňovania obchodných noriem prostredníctvom kontrol zhody (pozri najmä článok 9 ods. 1), no členským štátom neumožňuje vykonávať opatrenia zakazujúce dovoz nezhodných výrobkov.

( 28 ) V samotnom znení článku 207 ods. 1 ZFEÚ sa totiž uvádza, že spoločná obchodná politika vychádza z „jednotných zásad“.

( 29 ) Pozri článok 2 ods. 1 ZFEÚ.

( 30 ) Netreba pripomínať, že článok 207 ZFEÚ môže vždy slúžiť ako právny základ zavedenia opatrenia Únie na pozastavenie obchodu s tretím štátom alebo územím. Pozri napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 1432/92 z 1. júna 1992, ktorým sa zakazuje obchod medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a republikami Srbsko a Čierna Hora [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 151, 1992, s. 4 ), ktorým sa zaviedlo obchodné embargo vzťahujúce sa na všetok dovoz z Juhoslovanskej zväzovej republiky na územie (vtedajšieho) Spoločenstva, ako aj na všetok vývoz zo Spoločenstva do tejto krajiny.

( 36 ) Pozri napríklad vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele ( Ú. v. EÚ L 31, 2019, s. 27 ) (ktorým sa stanovuje colná kvóta 25 % na prepustenie určitých kategórií výrobkov z ocele do voľného obehu v Európskej únii na obdobie troch rokov).

( 37 ) Pozri článok 17 základného nariadenia o dovoze a článok 15 nariadenia 2015/755. Pokiaľ ide o nedávny príklad takéhoto „regionalizovaného“ ochranného opatrenia, pozri článok 1 vykonávacieho nariadenia 2023/1100 (ktorým sa obmedzuje prepustenie dovážanej pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien s pôvodom na Ukrajine do voľného obehu v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku alebo na Slovensku).

( 38 ) Pozri v tejto súvislosti článok 2 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach, v ktorom sa stanovuje táto požiadavka a z ktorého sa teda musí vychádzať pri výklade základného nariadenia o dovoze. Pozri analogicky rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube ( C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 32 a citovaná judikatúra) (v ktorom sa vysvetľuje, že zásada pacta sunt servanda si vyžaduje súladný výklad sekundárnych právnych predpisov Únie prijatých so zreteľom na niektorú dohodu WTO).

( 39 ) Hoci Súdny dvor slobodu obchodovania na medzinárodnej úrovni nikdy neuznal, možno sa aspoň domnievať, že Zmluvy aj do vonkajšej obchodnej politiky Európskej únie vnášajú myšlienku rovnakého druhu liberalizácie trhového poriadku, aká stála na samom začiatku európskeho projektu. Na podporu tohto argumentu pozri PETERSMANN, E.‑U.: National constitutions and international economic law. In: HILF, M., PETERSMANN, E.‑U. (eds.): National constitutions and international economic law . Bielefeld: Kluwer, 1993, s. 24. Pokiaľ ide o opačný názor, pozri PEERS, S.: Fundamental right or political whim? WTO law and the European Court of Justice. In: DE BURCA, G., SCOTT, J. (eds.): The EU and the WTO: Legal and Constitutional Issues . Bloomsbury Publishing, 2001, s. 129.

( 46 ) Aj keby však takéto splnomocnenie existovalo, tvrdila by som, že dôvody, na základe ktorých by takéto opatrenia mohli byť prijaté, ako aj obmedzenia týchto opatrení sú rovnaké ako tie, ktoré sa uvádzajú v bode 40 a nasl. vyššie, pričom nemôže dôjsť k skresleniu právomocí Európskej únie a jej inštitúcií (pozri podobne návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Rada, C‑13/07 , EU:C:2009:190 , bod 83 ).

( 47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 1965, Singer ( 44/65 , EU:C:1965:122 , s. 971).

( 48 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia ( 244/80 , EU:C:1981:302 , bod 15 ).

( 49 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf ( C‑355/97 , EU:C:1999:391 , bod 22 ).

( 50 ) Pozri napríklad rozsudok z 10. decembra 2018, Wightman a i. ( C‑621/18 , EU:C:2018:999 , bod 27 a citovaná judikatúra).

( 51 ) Pozri rozsudok z 13. januára 2022, Tesco Stores ČR ( C‑881/19 , EU:C:2022:15 , body 44 a 46 a citovaná judikatúra).

( 56 ) Ako sa stanovuje v článku 7 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.

( 57 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot ( C‑363/18 , EU:C:2019:954 , bod 25 , ďalej len „rozsudok Vignoble Psagot“).

( 58 ) V článku 1 ods. 4 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa vysvetľuje, že sa uplatňuje „bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie ustanovené v osobitných predpisoch Únie uplatniteľných na konkrétne potraviny“.

( 59 ) Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia o poľnohospodárskych výrobkoch sa toto nariadenie s výnimkou určitých produktov rybolovu a akvakultúry uplatňuje na všetky výrobky uvedené v prílohe I k Zmluvám. Tá zasa obsahuje prehľad vybraných kapitol toho, z čoho sa v súčasnosti vyvinula kombinovaná nomenklatúra [nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382)].

( 60 ) Pozri článok 74 nariadenia o poľnohospodárskych výrobkoch.

( 61 ) Odôvodnenie 64 nariadenia o poľnohospodárskych výrobkoch.

( 68 ) Pozri článok 3 ods. 2 písm. j) všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh, ktorý stanovuje, že na „rajčiaky“ sa uplatňujú osobitné obchodné normy uvedené v časti B prílohy I k tomuto nariadeniu. Časť B časť 10 oddiel I prílohy I potom uvádza, že pojem „rajčiaky“ zahŕňa aj „cherry“ rajčiaky.

( 69 ) Pozri časť B časť 10 oddiel VI písm. C prílohy I k všeobecnému nariadeniu o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh. Na tento účel sa v poznámke pod čiarou vysvetľuje, že sa „uvedie… úplný alebo bežne používaný názov“.

( 70 ) Tamže.

( 71 ) Pozri článok 3 ods. 1 druhý pododsek všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh, v ktorom sa vysvetľuje, že „ovocie a zelenina, na ktoré sa nevzťahuje osobitná obchodná norma, musí spĺňať všeobecnú obchodnú normu“. Všeobecná obchodná norma uvedená v danom ustanovení sa stanovuje v časti A prílohy I k rovnakému nariadeniu.

( 72 ) Pozri časť A časť 4 prílohy I k všeobecnému nariadeniu o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh. V poznámke pod čiarou sa opäť špecifikuje, že sa „uvedie… úplný alebo bežne používaný názov“.

( 73 ) Pozri v tejto súvislosti články 8 a 11 všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh. Článok 11 ods. 3 tohto nariadenia takisto stanovuje, že „pokiaľ sa pri kontrolách zistia výrazné nezrovnalosti, zvýšia členské štáty periodicitu kontrol, ktoré sa týkajú obchodníkov, výrobkov, pôvodu alebo iných parametrov“. Kontroly zhody sú potrebné okrem iného preto, že relevantná „krajina pôvodu“ musí byť „čitateľne“ a „nezmazateľne“ vyznačená a zvonka viditeľná, vytlačená priamo na obale alebo na štítku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou obalu alebo je na ňom pripevnený.

( 80 ) V prejednávanej veci sa nespochybňuje, že predmetné výrobky sa pestujú na území Západnej Sahary.

( 81 ) Rozsudok Vignoble Psagot (bod 30). Súdny dvor v rovnakom rozsudku vykladal pojem „krajina“ ako synonymum pojmu „štát“, ktorý označuje „suverénny orgán vykonávajúci v rámci svojich geografických hraníc všetky právomoci priznané medzinárodným právom“ (pozri body 28 a 29).

( 82 ) Pozri rozsudok Vignoble Psagot (bod 31). Ako uvádza žalobkyňa, Súdny dvor vo svojom rozsudku Vignoble Psagot práve na tomto základe rozšíril požiadavku správneho označovania pôvodu na „územie okupované štátom Izrael“, teda na západný breh Jordánu vrátane východného Jeruzalema a Golanské výšiny.

( 83 ) Rada/Front Polisario (bod 107) a Western Sahara Campaign UK (body 64 a 69).

( 84 ) Pozri prílohu I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/1470 z 12. októbra 2020 o nomenklatúre krajín a území pre európsku štatistiku medzinárodného obchodu s tovarom a o geografickom členení pre iné podnikové štatistiky ( Ú. v. EÚ L 334, 2020, s. 2 ).

( 85 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382).

( 88 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Vignoble Psagot (bod 25).

( 89 ) V správe Európskej komisie z roku 2015 sa konštatovalo, že „označovanie pôvodu patrí medzi aspekty ovplyvňujúce správanie spotrebiteľov a radí sa hneď za takými faktormi, ako sú cena…, dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti, praktickosť a/alebo vzhľad výrobku“. Pozri správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade nespracovaných potravín, jednozložkových výrobkov a zložiek, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny [COM(2015) 204 final, ďalej len „správa Európskej komisie z roku 2015“].

( 90 ) Podľa prieskumu Európskej komisie z roku 2012 Special Eurobarometer No 389 on Europeans’ attitude towards food security, food quality and the countryside (k dispozícii na adrese: https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/1054) „výrazná väčšina (71 %) hovorí, že pôvod potravín je dôležitý“ (s. 4), pričom pôvod sa uvádza ako jeden z troch faktorov, ktoré väčšina občanov Únie zohľadňuje pri kúpe potravín (s. 16).

( 91 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Severi ( C‑446/07 , EU:C:2009:530 , bod 61 ).

( 92 ) Tento výber takisto môže byť rozhodnutím „voliť prostredníctvom nákupného vozíka“, a to tak, že spotrebiteľ si buď kúpi, alebo odmietne kúpiť výrobky z tých častí sveta, s ktorými má politický, environmentálny, kultúrny alebo akýkoľvek iný problém. Výraz „voliť prostredníctvom nákupného vozíka“ som si vypožičala z článku v časopise The Economist s cieľom vysvetliť prax spotrebiteľov spočívajúcu vo vyjadrovaní politických názorov prostredníctvom nákupných rozhodnutí. Pozri Voting with your trolley: Can you really change the world just by buying certain foods? In: The Economist , Special report, 7. decembra 2006.

( 99 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Vignoble Psagot (body 48 až 51).

( 100 ) Slovami generálneho advokáta Mischa v jeho návrhoch vo veci Gut Springenheide a Tusky ( C‑210/96 , EU:C:1998:102 , bod 78 ), v ktorých takisto rozlišoval medzi „informáciami, ktoré sú objektívne správne, informáciami, ktoré sú objektívne nesprávne, [a] informáciami, ktoré sú objektívne správne, ale mohli by spotrebiteľa uviesť do omylu preto, že nevyjadrujú celú pravdu“.

( 101 ) Ako sa uvádza v bodoch 66 až 81 vyššie.

( 102 ) V záujme úplnosti podotýkam, že toto pravidlo existuje aj v prípade zmesi ovocia a zeleniny, ktoré pochádzajú z viacerých tretích krajín, pričom v takom prípade sa doplní všeobecný údaj o pôvode (napríklad „zmes ovocia a zeleniny z krajín mimo EÚ“; pozri článok 7 ods. 3 všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh) alebo sa vedľa názvu daného ovocia alebo danej zeleniny musí uviesť každá jednotlivá „krajina pôvodu“ (pozri napríklad v prípade zmesi rajčiakov rôzneho pôvodu časť A časť 4 prílohy I a časť B časť 10 oddiel VI písm. C prílohy I k rovnakému nariadeniu).

( 103 ) Pozri napríklad odôvodnenia 4 a 49, ako aj článok 5 ods. 4 a článok 6 ods. 1 všeobecného nariadenia o uvádzaní ovocia a zeleniny na trh. Pozri tiež časť A časť 4 prílohy I a časť B časť 10 oddiel VI písm. C prílohy I k tomuto nariadeniu, ktoré takisto používajú pojem „krajina“ pôvodu v jednotnom čísle.

( 104 ) Článok 60 ods. 1 Colného kódexu Únie.