C-409/22

proti

EUROBANK BULGARIA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Apelativen săd Sofija (Odvolací súd Sofia, Bulharsko)]

„Prejudiciálne konanie – Voľný pohyb kapitálu – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica 2007/64/ES – Pojem platobný nástroj – Splnomocnenie splnomocnenca, ktorý koná v mene majiteľa účtu – Odpis splnomocnenia s apostilom – Dôkaz pravosti – Pojem platobná transakcia – Práva a povinnosti spojené s poskytovaním a využívaním platobných služieb – Neautorizované platobné transakcie – Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb“

1.

Smernica 2007/64/ES ( 2 ) a smernica (EÚ) 2015/2366 ( 3 ), ktorou bola táto smernica s účinnosťou od 13. januára 2018 nahradená, upravujú poskytovanie platobných služieb na vnútornom trhu. Tieto služby sa v dôsledku technického vývoja rozvíjali veľmi rýchlo. ( 4 )

I. Právny rámec

A.

Právo Únie: smernica 2007/64

5.

V článku 4 bodoch 19 a 23 sú vymedzené nasledujúce pojmy:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

6.

V zmysle článku 54 s názvom „Súhlas a odvolanie súhlasu“:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa platobná transakcia považovala za autorizovanú len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie. Platiteľ môže autorizovať platobnú transakciu pred jej vykonaním alebo, ak sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po jej vykonaní.

2. Súhlas s vykonaním platobnej transakcie alebo viacerých platobných transakcií sa udeľuje vo forme dohodnutej medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.

Ak takýto súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje za neautorizovanú.

3. Súhlas môže platiteľ kedykoľvek odvolať, avšak najneskôr do okamihu, keď sa transakcia stáva neodvolateľnou podľa článku 66. Súhlas na vykonanie viacero platobných transakcií možno tiež odvolať s takým účinkom, že každá budúca platobná transakcia sa bude považovať za neautorizovanú.

Článok 60 s názvom „Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie“ stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia bez toho, aby bol dotknutý článok 58, aby v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa okamžite platiteľovi vrátil sumu neautorizovanej platobnej transakcie[,] a ak je to možné, docielil stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala.

…“

9.

V článku 86 s názvom „Úplná harmonizácia“ sa uvádza:

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 2, článok 33, článok 34 ods. 2, článok 45 ods. 6, článok 47 ods. 3, článok 48 ods. 3, článok 51 ods. 2, článok 52 ods. 3, článok 53 ods. 2, článok 61 ods. 3 a články 72 a 88, nesmú členské štáty, pokiaľ táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, zachovávať ani zavádzať iné ustanovenia, ako sú stanovené v tejto smernici.

Ustanovenie § 75 ods. 2 zakon za zadălženijata i dogovorite (zákon o záväzkových vzťahoch a zmluvách) stanovuje:

„…

Dlžník sa zbaví záväzku, keď dobromyseľne splnil svoju povinnosť osobe, ktorá sa na základe jednoznačných okolností javí ako oprávnená na prijatie plnenia. …“.

11.

Ustanovenie § 57 ods. 1 zakon za platežnite uslugi i platežnite sistemi (zákon o platobných službách a platobných systémoch) z roku 2009 ( 7 ) znie:

„V prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb bezodkladne vráti platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie a v prípade potreby navráti platobný účet platiteľa do stavu, v ktorom sa nachádzal pred vykonaním neautorizovanej platobnej transakcie.“

UA a Eurobank EFG Bulharsko AD (ďalej len „Eurobank“) uzavreli 22. novembra 2017 v Sofii (Bulharsko) zmluvu o bežnom účte. Touto zmluvou sa banka zaviazala zriadiť a viesť bežný účet na dobu neurčitú v eurách na meno UA na účely poskytovania platobných služieb. UA viacerými prevodmi vložil na tento účet spolu 999860 eur.

14.

Dňa 6. februára 2018 UA navštívil pobočku banky, aby vykonal transakciu na svojom účte, ale zamestnanec Eurobank mu oznámil, že zostatok na jeho účte je len 16000 eur.

15.

UA uvádza, že ho to prekvapilo, a že po tom, ako požiadal o vysvetlenie, mu tento zamestnanec predložil bankový výpis týkajúci sa pohybov na účte od jeho otvorenia do 6. februára 2018.

16.

Skutkový stav podľa žalovanej (Eurobank)

19.

Eurobank uznáva, že UA 22. novembra 2017 navštívil pobočku banky spolu s dvoma talianskymi štátnymi príslušníkmi. Zamestnanec Eurobank z rozhovoru vyrozumel, že UA má v úmysle využiť splnomocnenca pri disponovaní s bežným účtom, ktorý si chcel otvoriť. UA odmietol služby internetového bankovníctva, SMS notifikácie a bankovú kartu, ktoré mu banka ponúkla.

20.

Dňa 15. decembra 2017 osoba (MK), ktorá sa predstavila ako splnomocnenec UA, navštívila pobočku banky a predložila zamestnancovi Eurobank odpis splnomocnenia z 1. decembra 2017, ktorý 5. decembra 2017 overil taliansky notár.

21.

Eurobank priznáva, že sa 20. februára 2018 u talianskeho notára informovala, či bolo splnomocnenie z 1. decembra 2017 riadne podané a zapísané do jeho registra, či má overený odpis splnomocnenia tie isté právne účinky ako samotné splnomocnenie a či je vyhotovenie takýchto odpisov v súlade s bežnou praxou, pričom mu v prílohe poslala naskenovanú kópiu tohto splnomocnenia. Notár odpovedal iba takto: „Priložený dokument je falzifikát. Nepoužívajte ho.“

25.

Dňa 27. februára 2018 Eurobank zaslala žiadosť o informácie zastupujúcemu prokurátorovi Talianskej republiky, ktorý svojím podpisom overil sporný overený odpis splnomocnenia prostredníctvom apostilu upraveného v Haagskom dohovore o apostiloch ( 8 ). Prokuratúra v Monze (Taliansko) potvrdila, že apostil bol vydaný 12. decembra 2017, t. j. oficiálne potvrdila, že „apostil na odpise splnomocnenia je platný“.

C.

Zhrnutie stanovísk oboch účastníkov konania

26.

príslušný taliansky orgán apostilom potvrdil pravosť podpisov a totožnosť odtlačkov pečiatok na dokumentoch, pričom potvrdil notárske overenie odpisu splnomocnenia, teda pravosť dokumentu, a preto bolo možné používať tento odpis v Bulharsku,

–

šesť predmetných platobných transakcií bolo vykonaných v prospech tzv. „putatívneho veriteľa“ a podľa jedného z ustanovení všeobecných zmluvných podmienok v spojení s § 75 ods. 2 (bulharského) zákona o záväzkových vzťahoch a zmluvách „banka nezodpovedá za sumy vyplatené a prevody vykonané na základe splnomocnenia, ak jej odvolanie splnomocnenia nebolo oznámené písomne a ak pred prijatím oznámenia dobromyseľne vyplatila sumu osobe, ktorá sa na základe jednoznačných okolností javila ako oprávnená prijať ju“.

D.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

28.

Je apostil, ktorý na listinu umiestnil príslušný zahraničný orgán podľa Haagskeho dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z roku 1961, súčasťou postupu autentifikácie tak platobného nástroja, ako aj platobnej transakcie v zmysle článku 4 bodu 19 v spojení s článkom 59 [ods.] 1 smernice?

3.

Ak je platobný nástroj (aj ten, ktorý tretiu osobu oprávňuje uskutočňovať dispozičné úkony v mene platiteľa) z formálneho (vonkajšieho) hľadiska správny, môže vnútroštátny súd vychádzať z toho, že platobná transakcia je autorizovaná, t. j. že platiteľ súhlasil s jej vykonaním?“

III. Konanie na Súdnom dvore

30.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 21. júna 2022.

34.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 28. septembra 2023, sa zúčastnila len bulharská vláda a Komisia.

IV. Posúdenie

A.

Prvá prejudiciálna otázka

35.

„platobným príkazom“ je „každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie“ (bod 16).

37.

Platobnými nástrojmi v zmysle smernice 2007/64 sú teda tak fyzické zariadenia (karty a mobilné telefóny), ako aj súbor postupov (PIN kódy, TAN kódy, DigiPass, Bizum, meno užívateľa/heslo atď.) dohodnutý medzi užívateľom platobných služieb ( 10 ) a PPS na iniciovanie platobného príkazu.

38.

Užívateľ sa konkrétne môže dohodnúť s PPS, že prostredníctvom súboru postupov dohodnutého medzi nimi bude používať tieto postupy na to, aby zadal PPS príkaz na vykonanie platobnej transakcie (vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov).

39.

nepersonalizované, v prípade ktorých PPS „nie sú povinní predložiť dôkaz o autentifikácii transakcie za podmienok uvedených v článku 59 tejto smernice [2007/64]“.

41.

Súdny dvor v rozsudku T‑Mobile Austria objasnil výklad článku 4 bodu 23 smernice 2007/64 vzhľadom na rozdiely v jednotlivých jazykových zneniach týkajúce sa použitia prídavného mena „personalizovaný“ v súvislosti so slovnými spojeniami „každé… zariadenie (zariadenia)“ a „súbor postupov“. Konštatoval, že na to, aby mohol byť platobný nástroj považovaný za „personalizovaný“, musí umožňovať PPS overiť, či platobný príkaz bol udelený užívateľom, ktorý bol na to oprávnený. ( 13 )

42.

Pojem podľa článku 4 bodu 23 smernice 2007/64 teda môže zahŕňať súbor postupov dohodnutý medzi PPS a užívateľom, ktoré používa užívateľ, aby mohol iniciovať platobný príkaz. ( 14 )

43.

V súlade s uvedenou požiadavkou článok 54 ods. 1 a 2 smernice 2007/64 stanovuje, že platobná transakcia sa považuje za autorizovanú len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie, a že tento súhlas sa udeľuje vo forme dohodnutej medzi platiteľom a jeho PPS. Ak takýto súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje za neautorizovanú.

47.

Kľúč k odpovedi na prejudiciálnu otázku teda spočíva v tom, či skutočne existovala uvedená dohoda medzi užívateľom a PPS. Na rozptýlenie pochybností o tomto aspekte Apelativen săd Sofija (Odvolací súd Sofia) vydal doplnenie k svojmu rozhodnutiu o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania, z ktorého vyplýva, že rámcová zmluva ( 16 ) medzi Eurobank a UA sa riadi všeobecnými podmienkami podpísanými 22. novembra 2017 a obsahuje tieto ustanovenia:

–

podľa ustanovenia V.22 majiteľ účtu môže disponovať finančnými prostriedkami osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, ktorému bolo udelené splnomocnenie overené notárom, ktoré obsahuje výslovný prejav vôle vykonávať úkony spočívajúce v disponovaní finančnými prostriedkami na platobnom účte. Na účely disponovania finančnými prostriedkami prostredníctvom splnomocnenca musí splnomocnenec predložiť originál splnomocnenia a platný doklad totožnosti,

–

V tom istom rozsahu by sa splnomocnenie mohlo považovať za nepersonalizovaný (dalo by sa povedať nepriamy ( 17 )) platobný nástroj, lebo splnomocnenec môže disponovať platobným účtom, ak predloží svoje notárske splnomocnenie alebo riadne overený odpis, pričom nemusí predložiť príkaz na úhradu vlastnoručne podpísaný majiteľom účtu. Ak by sa vyžadoval tento vlastnoručne podpísaný príkaz majiteľa, notárske splnomocnenie na disponovanie platobným účtom by nemalo zmysel, lebo by vždy bolo potrebné, aby transakcie uskutočnil majiteľ účtu a potvrdil ich svojím podpisom.

51.

Je nesporné, že splnomocnenie nevystavil PPS, ale majiteľ účtu v prospech tretej osoby, aby zadávala príkazy na vykonanie platobných transakcií v jeho mene. Táto okolnosť však nebráni tomu, aby sa splnomocnenie považovalo za súčasť súboru postupov dohodnutého oboma stranami, ktorý predstavuje platobný nástroj. V obdobnom zmysle je príkaz na úhradu zadaný osobne v pobočke banky, ktorý vlastnoručne podpísal majiteľ účtu, tiež platobným nástrojom, hoci ho nevystavil PPS.

52.

Súhlas PPS, udelený v rámcovej zmluve, ktorá pripúšťa použitie notárskeho splnomocnenia, sám osebe svedčí o nepriamej kontrole PPS nad týmto typom platobného nástroja, lebo PPS má možnosť povoliť alebo nepovoliť, aby ho majiteľ účtu použil.

53.

Druhá prejudiciálna otázka

56.

Vnútroštátny súd sa pýta, či je apostil, ktorý na listinu umiestnil príslušný zahraničný orgán podľa dohovoru o apostiloch, „súčasťou postupu autentifikácie tak platobného nástroja, ako aj platobnej transakcie v zmysle článku 4 bodu 19 v spojení s článkom 59 [ods.] 1 smernice [2007/64]“.

57.

Problematické aspekty, ktoré vyplývajú z tejto otázky, pokiaľ ide o autentifikáciu a dohovor o apostiloch, rozoberiem samostatne.

1. Autentifikácia

59.

PPS musí použiť autentifikáciu na overenie, že majiteľ účtu súhlasil s uskutočnením jednej alebo viacerých platobných transakcií. Autentifikácia (platobného nástroja a samotnej transakcie) zabezpečuje hodnovernosť transakcií, ktoré môže iniciovať splnomocnenec, a má kľúčový význam pre dosiahnutie toho, aby PPS správe vykonal platobné príkazy a zbavil sa zodpovednosti.

60.

Na PPS teda prechádza dôkazné bremeno, ak užívateľ popiera, že autorizoval platobnú transakciu. Obrátenie dôkazného bremena je obzvlášť priaznivé pre užívateľa: PPS musí preukázať okolnosti, ktoré ho podľa smernice 2007/64 zbavia povinnosti vrátiť sumu neautorizovanej transakcie v prípade platobných transakcií, o ktorých majiteľ účtu tvrdí, že ich neautorizoval.

61.

Uloženie dôkazného bremena PPS v uvedenom prípade je v súlade s článkom 54 ods. 1 smernice 2007/64: platobná transakcia sa môže považovať za autorizovanú len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s jej vykonaním vopred alebo, ak sa na tom platiteľ a jeho PPS dohodnú, po jej vykonaní. Ak takýto súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje za neautorizovanú.

65.

Účasť notára je faktorom, ktorý v zásade zaručuje pravosť a hodnovernosť splnomocnenia. Táto účasť notára však nie je upravená smernicou 2007/64 a musí sa zabezpečiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. ( 20 )

66.

Stručne povedané, ak sa užívateľ a PPS dohodli, že splnomocnenie je súčasťou súboru postupov dohodnutého na iniciovanie platobného príkazu, autentifikácia splnomocnenia je nevyhnutná na to, aby PPS overil, či majiteľ účtu udelil splnomocnencovi oprávnenie na uskutočnenie platobných transakcií.

67.

Je ešte potrebné preskúmať, aký vplyv na postup autentifikácie splnomocnenia má existencia apostilu upraveného v Haagskom dohovore.

Notár v reakcii na žiadosť spoločnosti Eurobank o informácie tejto spoločnosti oznámil, že splnomocnenie je falzifikát. Podľa dožiadania, ktoré nariadil vnútroštátny súd, však taliansky orgán potvrdil pravosť apostilu pripojeného k odpisu splnomocnenia. ( 21 )

71.

Vnútroštátny súd musí vyriešiť tento rozpor, aby objasnil, či došlo k podvodnému konaniu. Navyše mu prináleží vyložiť rámcovú zmluvu medzi UA a Eurobank z hľadiska vnútroštátneho práva s cieľom rozhodnúť, či podľa jej ustanovení nepostačoval odpis notárskeho splnomocnenia, ( 22 ) ale bolo potrebné predložiť originál tohto splnomocnenia riadne podpísaný splnomocniteľom.

72.

Právo Únie neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie uplatniteľné na overenie notárskeho splnomocnenia na disponovanie platobným účtom. Nariadením (EÚ) 2016/1191 ( 23 ) bol zavedený zjednodušený postup overovania verejných listín, ale medzi týmito listinami sa nenachádza notárske splnomocnenie udelené na účely disponovania finančnými prostriedkami na platobnom účte. ( 24 )

73.

jedinou formálnou náležitosťou, ktorú možno požadovať na účely potvrdenia hodnovernosti podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a prípadne pravosti pečate alebo odtlačku pečiatky na listine, je pripojenie osvedčenia podľa článku 4 vydaného príslušným orgánom štátu, z ktorého listina pochádza.

75.

Aby som to zhrnul, týmto dohovorom sa tradičný a zdĺhavý proces vyššieho overenia nahrádza jedinou formálnou náležitosťou, ktorou je vydanie osvedčenia o pravosti nazvaného „apostil“ štátom pôvodu. Apostilom sa osvedčuje pravosť pôvodu verejnej listiny, aby ju bolo možné použiť v inom štáte, pokiaľ je tento štát zmluvnou stranou dohovoru. Apostilácia má preto rovnaký účinok ako vyššie overenie. ( 26 )

76.

Hoci Súdny dvor nemá právomoc vykladať dohovor o apostiloch (keďže nie je súčasťou práva Únie), nič nebráni tomu, aby pri výklade ustanovení smernice 2007/64 vnútroštátnemu súdu oznámil, že apostil, ktorý na listinu umiestnil zahraničný orgán podľa tohto dohovoru, je jedným z prostriedkov, ktoré PPS môže využiť pri autentifikácii platobného nástroja, ak je obsiahnutý v zahraničnej verejnej listine.

C.

Rozoberiem znaky tohto režimu zodpovednosti a následne uvediem niekoľko úvah, ktoré by vnútroštátny súd mohol využiť pri jeho uplatňovaní na prejednávanú vec.

1. Zodpovednosť PPS za platobné transakcie neautorizované užívateľom

80.

V zmysle článku 60 smernice 2007/64 v spojení s jej článkami 58 a 59 zodpovednosť za škodu vzniknutú v dôsledku neautorizovaných platobných transakcií v zásade nesie PPS, a nie užívatelia. Užívatelia však môžu byť za určitých okolností nútení znášať túto škodu.

81.

Otázka, ktorú kladie vnútroštátny súd, spočíva v určení, či by čisto formálna (vonkajšia) autentifikácia platobného nástroja zbavila PPS zodpovednosti.

–

ak by sa však dôvody zbavenia zodpovednosti PPS stanovené v smernici 2007/64 vykladali teleologicky, logicky a systematicky, bolo by možné iné riešenie.

83.

Na účely výkladu ustanovení práva Únie treba zohľadniť nielen ich znenie, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou. ( 28 )

84.

Súdny dvor pritom už v súvislosti s uplatniteľnými ustanoveniami smernice 2007/64 potvrdil, že

–

vývoj smernice 2007/64 ( 32 ) podporuje vyššie uvedené úvahy a záver, že vnútroštátne právo nemôže stanoviť odlišný režim zodpovednosti. ( 33 )

85.

Pokiaľ teda došlo k nevyhnutnému oznámeniu (akejkoľvek neautorizovanej transakcie) v stanovenej lehote, PPS má povinnosť okamžite vrátiť sumu neautorizovanej transakcie.

86.

Súčasťou tohto režimu zodpovednosti je mechanizmus rozdelenia dôkazného bremena, ktorý je obzvlášť priaznivý pre užívateľa a ktorý som už spomenul: nie užívateľ, ale PPS musí preukázať okolnosti, ktoré ho zbavia povinnosti vrátiť sumu neautorizovanej transakcie, teda preukázať, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná a zaúčtovaná. ( 34 )

90.

Ten istý záver vyplýva z odôvodnení 1 a 4 smernice 2007/64: jej harmonizovaný režim zodpovednosti nemôže existovať popri alternatívnom režime zodpovednosti ustanovenom vnútroštátnym právom na základe rovnakých skutočností a rovnakých dôvodov, ktorý ohrozuje ciele a potrebný účinok tejto smernice. ( 37 )

2. Vplyv režimu zodpovednosti PPS na tento spor

91.

Je nesporné, že UA ako majiteľ platobného účtu v lehote stanovenej v článku 58 smernice 2007/64 oznámil spoločnosti Eurobank, že došlo k neautorizovaným platobným transakciám, ktoré vykonal jeho domnelý splnomocnenec MK.

92.

Ak dané okolnosti vyvolávali dôvodné pochybnosti o platobnom nástroji, od PPS bolo možné vyžadovať, aby pri overovaní jeho pravosti vynaložil väčšiu starostlivosť, aby rozptýlil tieto pochybnosti a nadobudol úplnú istotu, že majiteľ platobného účtu autorizoval sporné transakcie. Len tak sa zohľadní kritérium, z ktorého vychádza smernica 2007/64, konkrétne ochrana užívateľov platobných služieb, najmä ak sú spotrebiteľmi. ( 38 )

96.

Domnievam sa, že vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávanej veci PPS nemohol vykonať len čisto formálnu (vonkajšiu) autentifikáciu notárskeho odpisu splnomocnenia, ktorý apostiloval príslušný orgán cudzieho štátu.

97.

Smernicou 2007/64 a smernicou 2015/2366, ktorou bola táto smernica nahradená, bola zavedená zásada „najprv zaplať a potom argumentuj“, pokiaľ ide o zodpovednosť PPS, s cieľom posilniť ochranu užívateľov platobných služieb. ( 39 )

98.

Formálna a materiálna autentifikácia platobných nástrojov je v rámci možnosti, ktorú zahŕňa smernica 2007/64, nevyhnutná na zabezpečenie právnej istoty účastníkov platobných transakcií. V tom istom rozsahu je nevyhnutná pre správne fungovanie systému platieb v Únii, ktorý uľahčuje voľný pohyb kapitálu.

102.

Na základe už uvedeného zastávam názor, že články 58, 59 a 60 smernice 2007/64 v spojení s jej článkom 86 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa vyskytnú okolnosti, ktoré umožňujú pochybovať o platnosti platobného nástroja:

–

čisto formálna (vonkajšia) autentifikácia tohto platobného nástroja nezbavuje PPS zodpovednosti za vykonanie platobných transakcií neautorizovaných platiteľom a

–

1.

Konkrétne a výslovné splnomocnenie majiteľa platobného účtu, ktorým oprávňuje splnomocnenca, aby disponoval finančnými prostriedkami na tomto účte, nie je v zásade platobným nástrojom, pokiaľ sa na tom majiteľ platobného účtu a jeho poskytovateľ platobných služieb nedohodli a výslovne nezahrnuli toto ustanovenie do ustanovení rámcovej zmluvy, ktorú uzavreli. V takom prípade by notárske splnomocnenie bolo súčasťou súboru postupov dohodnutého medzi poskytovateľom platobných služieb a užívateľom týchto služieb na iniciovanie platobného príkazu.

2.

Apostil, ktorý na listinu umiestnil príslušný zahraničný orgán podľa dohovoru z 5. októbra 1961 o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, je jedným z prostriedkov, ktoré poskytovateľ platobných služieb môže použiť na autentifikáciu platobného nástroja, ak má tento nástroj podobu zahraničnej verejnej listiny.

3.

Vnútroštátny súd musí upustiť od uplatnenia režimu zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb zavedeného vnútroštátnym právom členského štátu, ktorý nie je v úplnom súlade v režimom zodpovednosti stanoveným v článkoch 58, 59 a 60 v spojení s článkom 86 smernice 2007/64 v prípade vykonania platobných transakcií neautorizovaných platiteľom.

( 5 ) Pokiaľ ide o pochybnosti, ktoré vyvoláva tento pojem, pozri Opinion of the European Banking Authority on its technical advice on the review of Directive (EU) 2015/2366 on payment services in the internal market (PSD2), EBA/Op/2022/06, z 23. júna 2022, s. 111 a 112.

( 6 ) Obsah citovaných článkov bol pri zrušení smernice 2007/64 s malými zmenami prevzatý do smernice 2015/2366.

( 7 ) Tento zákon bol s účinnosťou od 6. marca 2018 zrušený, ale uplatní sa v prejednávanej veci.

( 8 ) Dohovor z 5. októbra 1961o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ďalej len „dohovor o apostiloch“). Tento dohovor, ako aj príslušná dokumentácia sú dostupné na webovej stránke Haagskej konferencie medzinárodného súkromného práva (www.hcch.net) v časti „Dohovory“ alebo v „Sekcii apostil“.

( 9 ) Tiež jej uložil povinnosť vyplatiť UA 1182,40 eura z titulu náhrady majetkovej škody a 74521 eur z titulu úrokov.

( 10 ) Pokiaľ ide o pojmy platobné služby a užívateľ platobných služieb, pozri rozsudok z 11. apríla 2019, Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação ( C‑295/18 , EU:C:2019:320 , body 37 až 48 a 54 ).

( 17 ) V bode 39 rozsudku T‑Mobile Austria je spomenutý jeden z najobvyklejších typov personalizovaného platobného nástroja: „udelenie takéhoto prevodného príkazu vo všeobecnosti predpokladá, že platiteľ si pri založení účtu v banke uloží svoj podpisový vzor, že bude vyžívať stanovené tlačivá prevodných príkazov na úhradu, a že k takýmto príkazom pripojí svoj vlastnoručný podpis. Uvedená banka môže vykonať autentifikáciu platobného príkazu podľa článku 4 bodu 19 uvedenej smernice [2007/64] tak, že porovná vlastnoručný podpis na tlačive prevodného príkazu na úhradu s podpisovým vzorom, ktorý platiteľ predtým uložil“.

( 18 ) Smernicou 2015/2366 bola táto definícia doplnená, pričom v jej článku 4 bode 29 sa uvádza, že okrem platobného nástroja autentifikácia tiež umožňuje PPS „overiť totožnosť používateľa platobných služieb“. V článku 4 bode 30 smernice 2015/2366 sa zavádza novinka, ktorou je „silná autentifikácia zákazníka“, teda „autentifikácia na základe použitia dvoch alebo viacerých prvkov, ktoré sú kategorizované ako poznatok (niečo, čo vie len používateľ), vlastníctvo (niečo, čo má len používateľ) a inherencia (niečo, čím používateľ je) a sú nezávislé v tom zmysle, že narušenie jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov, pričom je vytvorená takým spôsobom, aby chránila dôvernosť autentifikačných údajov“.

( 19 ) V článku 4 bode 5 smernice 2007/64 je platobná transakcia vymedzená ako „úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom“.

( 25 ) Zmluvnými stranami dohovoru sú Taliansko a Bulharsko, ako aj všetky členské štáty Únie. Únia však nie je zmluvnou stranou dohovoru a dohovor nie je súčasťou práva Únie.

( 26 ) Pozri podrobné vysvetlenie uplatňovania tohto dohovoru v dokumente Haagskej konferencie medzinárodného súkromného práva s názvom Manual Práctico sobre el Funcionamiento del Convenio sobre la Apostilla , Haag, 2023.

( 27 ) Pokiaľ ide o zodpovednosť PPS, pozri GUIMARÃES, M. R.: Los medios de pago en el derecho europeo y en los instrumentos europeos de armonización del derecho privado. In: Banca, Borsa, Titoli di Credito , 2017, č. 4, s. 571 až 574; JANCZUK‑GORYWODA, A.: Enforcing smart: exploiting complementarity of public and private enforcement in the Payment Services Directive 2. In: CHEREDNYCHENKO, O., ANDENAS, M.: Financial Regulation and Civil Liability in European Law . Edward Elgar, 2020, s. 115 až 137, a PAGLIETTI, C. M.: Restitution and Liability in the Multilevel Regulatory Framework of Unauthorized Digital Payment Transactions. In: European Review of Private Law , 2022, č. 1, s. 165.

( 28 ) Rozsudky z 24. marca 2021, MCP ( C‑603/20 PPU , EU:C:2021:231 , bod 37 ), a z 2. septembra 2021, CRCAM ( C‑337/20 , EU:C:2021:671 ; ďalej len „rozsudok CRCAM“, bod 31).

( 29 ) Rozsudok CRCAM, body 34 a 36.

( 30 ) Rozsudok CRCAM, body 37 až 42.

( 37 ) Rozsudok CRCAM, body 44 a 45. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar 7. júla 2022vo veci Beobank ( C‑351/21 , EU:C:2022:541 , body 42 , 43 a 50 ).

( 38 ) Rozsudky z 25. januára 2017, BAWAG ( C‑375/15 , EU:C:2017:38 , bod 45 ), a z 2. apríla 2020, PrivatBank ( C‑480/18 , EU:C:2020:274 , bod 66 ).

( 39 ) Pozri GUIMARÃES, M. R., STEENNOT, R.: Allocation of Liability in Case of Payment Fraud: Who Bears the Risk of Innovation? A Comparison of Belgian and Portuguese Law in the Context of PSD2. In: European Review of Private Law , 2022, č. 1, s. 47 a 48.

( ) V prejednávanej veci sa ako taký predpis uvádza § 75 ods. 2 (bulharského) zákona o záväzkových vzťahoch a zmluvách. Podľa neho sa dlžník zbaví záväzku, keď dobromyseľne splnil svoju povinnosť osobe, ktorá sa na základe jednoznačných okolností javí ako oprávnená na prijatie plnenia. Tento všeobecný režim zodpovednosti teda nie je v súlade s osobitným režimom zodpovednosti, ktorý pre PPS vyplýva z článkov 58, 59, 60 a 86 smernice 2007/64.