C-431/22

62022CC0431

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 13. júla 2023 ( 1 )

Vec C‑431/22

Scuola europea di Varese

1.

Zástupcovia šiestich členských štátov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) sa opakovane stretli v priebehu roka 1954, aby diskutovali o založení európskej školy. Počas týchto stretnutí bolo prijaté rozhodnutie, že títo zástupcovia vytvoria Správnu radu, ktorá prevezme zodpovednosť za školu a určí zásady jej organizácie. Prvá európska škola tak otvorila svoje brány 12. októbra 1954 v Luxemburgu. ( 2 ) Následne boli založené ďalšie školy. ( 3 ) V súčasnosti existuje trinásť európskych škôl, ktoré navštevuje približne 28750 žiakov.

2.

Jednou z osobitostí týchto škôl je, že predstavujú systém sui generis zakotvený súčasne v práve Únie a v medzinárodnom práve. Tento dvojitý charakter má svoj pôvod najmä v niektorých otázkach týkajúcich sa rozdelenia právomocí medzi vnútroštátne súdy a Radu pre sťažnosti európskych škôl (ďalej len „Rada pre sťažnosti“), zriadenú Dohovorom o štatúte Európskych škôl ( 4 ) (ďalej len „DŠEŠ“). Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka práve výkladu článku 27 ods. 2 tohto dohovoru.

3.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Scuola europea di Varese (Európska škola vo Varese, Taliansko) a PD a LC, konajúcimi ako zákonní zástupcovia ich maloletého syna NG (ďalej len „rodičia NG“ alebo „rodičia“), týkajúceho sa právomoci talianskych súdov rozhodovať o žalobe o neplatnosť rozhodnutia triednej rady o neschválení postupu NG, v danej dobe žiaka stredoškolského štúdia v tejto škole, do ďalšieho ročníka.

6.

Článok 3 tohto dohovoru s názvom „Medzinárodné dohody, na ktoré sa dohovor nevzťahuje“ stanovuje:

„Skutočnosť, že sa tento dohovor nevzťahuje na medzinárodné dohody dojednané medzi štátmi a inými subjektmi medzinárodného práva alebo medzi týmito subjektmi medzinárodného práva ani na medzinárodné dohody, ktoré sa nedojednali písomnou formou, nepôsobí:

…

b)

na použitie akýchkoľvek v tomto dohovore obsiahnutých pravidiel, ktoré by sa na také dohody vzťahovali podľa medzinárodného práva nezávisle na tomto dohovore;

a)

na každú neskoršiu dohodu týkajúcu sa výkladu zmluvy alebo vykonávania jej ustanovení, ku ktorej došlo medzi stranami;

b)

na akúkoľvek neskoršiu prax pri vykonávaní zmluvy, ktorá založila dohodu strán týkajúcu sa jej výkladu;

c)

na každé príslušné pravidlo medzinárodného práva použiteľné vo vzťahoch medzi stranami.

„1. Zriaďuje sa Rada pre sťažnosti.

2. Rada pre sťažnosti má výhradnú právomoc v prvej a poslednej inštancii, ak boli vyčerpané všetky správne postupy, v akomkoľvek spore týkajúcom sa uplatňovania tohto dohovoru na všetky osoby, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje, s výnimkou administratívnych a pomocných zamestnancov, a spore týkajúcom sa zákonnosti akéhokoľvek aktu založenom na tomto dohovore alebo predpisov prijatých podľa tohto dohovoru, ktoré by nepriaznivo pôsobili na osoby na strane Najvyššej rady, správnej rady škôl pri výkone ich právomocí, ktoré sú špecifikované týmto dohovorom [akéhokoľvek aktu založeného na tomto dohovore alebo predpisoch prijatých na jeho základe, ktorý by nepriaznivo pôsobil na uvedené osoby, prijatého Najvyššou radou alebo správnou radou školy pri výkone ich právomocí, ktoré im priznáva tento dohovor – neoficiálny preklad ]. Ak sú tieto spory finančnej povahy, Rada pre sťažnosti má neobmedzenú právomoc.

Podmienky a podrobnejšie pravidlá týkajúce sa týchto procesov stanovia podľa potreby služobné predpisy pre učiteľský zbor alebo podmienky zamestnávania učiteľov na čiastočný úväzok, alebo všeobecné školské poriadky.

3. Členmi rady pre sťažnosti sú osoby, o ktorých nezávislosti nie sú pochybnosti a sú uznávaní ako schopní právnici.

Stať sa členmi Rady pre sťažnosti sú oprávnené len osoby, ktoré sú uvedené na zozname zostavenom Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.

4. Štatút Rady pre sťažnosti prijme jednomyseľne Najvyššia rada.

10.

Článok 61 ods. 1 Všeobecného poriadku európskych škôl, v znení č. 2014‑03‑D‑14‑fr‑11 uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „VPEŠ z roku 2014“) stanovuje, že rozhodnutia o postúpení do ďalšieho ročníka v rámci stredoškolského štúdia prijíma príslušná triedna rada na konci školského roka.

11.

Článok 62 VPEŠ z roku 2014 s názvom „Opravné prostriedky proti rozhodnutiam o opakovaní ročníka“ stanovuje:

„1. Proti rozhodnutiam triednych rád môžu zákonní zástupcovia žiakov podať opravný prostriedok iba z dôvodu formálnych nedostatkov alebo ak sa objavili nové skutočnosti, ktoré uznal generálny tajomník na základe spisu poskytnutého školou a zákonnými zástupcami žiaka.

Pod formálnym nedostatkom treba rozumieť porušenie právneho predpisu týkajúceho sa postupu, ktorý má byť sledovaný pri prechode žiakov do vyššieho ročníka, také, ktoré ak by k nemu nedošlo, rozhodnutie triednej rady by bolo odlišné.

Generálny tajomník (alebo na základe delegovania zástupca generálneho tajomníka) musí rozhodnúť o tomto opravnom prostriedku do 31. augusta. Uplatnia sa články 66 a 67 tohto poriadku. Ak bol opravný prostriedok posúdený ako prípustný a dôvodný, triedna rada znovu rozhodne o prípade.

Nové rozhodnutie možno tiež napadnúť odvolaním podaným generálnemu tajomníkovi…“

12.

Článok 66 VPEŠ z roku 2014 s názvom „Odvolanie“ stanovuje:

„1. Rozhodnutia uvedené v článk[u]… 62 môžu byť predmetom odvolania za podmienok stanovených týmito článkami…

…

5. Sťažnosti stanovené v tomto článku musia byť preskúmané a musí sa o nich rozhodnúť za podmienok stanovených rokovacím poriadkom Rady pre sťažnosti.

6. Rada pre sťažnosti musí rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov od podania sťažnosti, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 16, 34 a 35 rokovacieho poriadku Rady pre sťažnosti európskych škôl, ktoré stanovujú možnosť podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia.“

D. Talianske právo

14.

Článok 41 codice di procedura civile (Občiansky súdny poriadok) stanovuje:

„Kým sa na prvom stupni nerozhodne vo veci samej, ktorákoľvek zo strán môže podať na Najvyšší kasačný súd návrh, aby na plenárnom zasadnutí rozhodol o otázke právomoci…“

Uznesením z 9. septembra 2020 tento súd konštatoval svoju právomoc rozhodnúť o tejto žalobe, vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý mu bol podaný „s cieľom podmienečného prijatia NG do ďalšieho ročníka“ a odložil meritórne posúdenie veci na pojednávanie z 19. októbra 2021.

18.

Dňa 13. októbra 2021 podala Európska škola vo Varese na plenárne zasadnutie Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) na základe článku 41 Občianskeho súdneho poriadku návrh na predbežné vyriešenie otázky súdnej právomoci, s cieľom vyhlásiť nedostatok právomoci talianskych súdov rozhodovať v predmetnom spore. Podľa tejto školy má totiž Rada pre sťažnosti výhradnú právomoc v tejto súvislosti, podľa ustanovení článku 27 DŠEŠ v spojení s článkom 67 ods. 1 VPEŠ z roku 2014.

19.

22.

Vnútroštátny súd však uvádza, že v dobe, kedy vydal uvedený rozsudok, VPEŠ z roku 1996 ( 8 ), ktorý bol vtedy v platnosti, stanovoval vo svojom článku 68a ods. 3 iba obmedzenú možnosť interného odvolania čisto správnej povahy proti rozhodnutiam vydaným triednou radou a nestanovoval žiadnu možnosť podať sťažnosť na Radu pre sťažnosti.

23.

Okolnosť, že možnosť podania tejto sťažnosti ako súdneho opravného prostriedku bola medzitým zakotvená vo VPEŠ z roku 2005 ( 9 ) a následne potvrdená v článku 67 VPEŠ z roku 2014 by mohla odôvodniť, že v súčasnosti je už uznaná výhradná právomoc Rady pre sťažnosti na rozhodovanie tohto druhu sporov.

24.

Podľa vnútroštátneho súdu toto riešenie môže totiž nájsť rozhodujúcu oporu v záveroch vyplývajúcich z rozsudku Oberto a O’Leary ( 10 ), v ktorom Súdny dvor už uznal, vychádzajúc z pravidiel Viedenského dohovoru, že Rade pre sťažnosti mohla byť platne priznaná výhradná právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti aktu riaditeľa európskej školy s nepriaznivými následkami pre učiteľa tejto školy. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že to isté platí pre uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie JT/Secrétaire général des écoles européennes a Chambre de recours des écoles européennes ( 11 ), pokiaľ ide o opravné prostriedky, ktoré možno podať proti rozhodnutiam triednej rady o opakovaní ročníka.

27.

Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) svojím rozhodnutím zo 6. júna 2022, ktoré bolo Súdnemu dvoru doručené 28. júna 2022, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 27 ods. 2 prvý pododsek prvá veta [DŠEŠ] vykladať v tom zmysle, že Rada pre sťažnosti, na ktorú sa v tomto ustanovení odkazuje, má výhradnú právomoc rozhodovať v prvej a poslednej inštancii, ak boli vyčerpané všetky správne postupy stanovené [VPEŠ], v akomkoľvek spore týkajúcom sa rozhodnutia o opakovaní ročníka prijatého triednou radou vo vzťahu ku konkrétnemu žiakovi stredoškolského štúdia?“

28.

Písomné pripomienky predložili PD a LC, Európska škola vo Varese, ako aj Európska komisia. Tí istí účastníci konania predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 4. mája 2023.

V. Analýza

Po tomto spresnení musím uviesť, že rodičia na pojednávaní uviedli pochybnosti o právomoci Súdneho dvora, odkazujúc na článok 26 DŠEŠ a predovšetkým na skutočnosť, v spore vo veci samej proti sebe nestoja zmluvné strany, ako je uvedené v tomto ustanovení, ale európska škola a rodičia.

32.

Pripomínam, že podľa článku 26 DŠEŠ „Súdny dvor má výhradnú právomoc v sporoch medzi zmluvnými stranami týkajúcich sa výkladu a uplatňovania tohto dohovoru, ktoré nevyriešila Najvyššia rada“. Toto ustanovenie teda stanovuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej na Súdny dvor možno podať žalobu o výklad a/alebo uplatnenie tohto dohovoru. ( 13 )

33.

Je pravda, že článok 26 DŠEŠ odkazuje na „spory medzi zmluvnými stranami“, teda členskými štátmi a Európskou úniou. No na rozdiel od toho, čo tvrdili rodičia na pojednávaní, z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že Súdny dvor má právomoc vykladať tento dohovor iba na základe uvedeného ustanovenia. ( 14 )

34.

37.

Účastníci konania majú rozdielne názory, pokiaľ ide o odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom.

38.

Európska škola vo Varese a Komisia sa zhodujú v tom, že Rada pre sťažnosti má výhradnú právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch smerujúcich proti rozhodnutiam o opakovaní ročníka v európskej škole. Toto stanovisko sa zakladá najmä na výklade článku 27 ods. 2 DŠEŠ a článkov 62, 66 a 67 VPEŠ z roku 2014, s ohľadom na pravidlá výkladu uvedené v článku 31 Viedenského dohovoru, ako aj na judikatúru Súdneho dvora. ( 19 )

39.

Pokiaľ ide o rodičov, tí zastávajú opačné stanovisko, a síce, že predmetné ustanovenia sú zlučiteľné s rozdelením právomocí výslovne stanoveným v článku 27 ods. 2 a 7 DŠEŠ medzi Radu pre sťažnosti a vnútroštátne súdy, takým spôsobom, že ani tieto ustanovenia, ani rozhodnutia Rady pre sťažnosti nemôžu zaviesť pozmeňujúcu výkladovú prax vysokými zmluvnými stranami DŠEŠ v zmysle článku 31 Viedenského dohovoru.

41.

V snahe o stručnosť sa tu obmedzím na pripomenutie pravidiel výkladu, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa povahy systému európskych škôl a DŠEŠ. ( 20 )

42.

Treba predovšetkým uviesť, že systém európskych škôl je jediný svojho druhu, ktorý predstavuje, prostredníctvom medzinárodnej dohody, a to DŠEŠ, formu spolupráce na jednej strane medzi členskými štátmi navzájom a na druhej strane medzi členskými štátmi a Úniou. ( 21 ) Európske školy totiž predstavujú medzinárodnú organizáciu, ktorá je formálne odlišná od Únie a jej členských štátov. ( 22 ) Ako som už pripomenul, hoci DŠEŠ predstavuje, pokiaľ ide o Úniu, akt prijatý inštitúciou Únie v zmysle článku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ, tento dohovor sa tiež riadi medzinárodným právom a konkrétnejšie, z hľadiska jeho výkladu, kodifikovaným medzinárodným zmluvným právom, a to v podstate Viedenským dohovorom. ( 23 )

43.

Treba ďalej pripomenúť, že pravidlá obsiahnuté vo Viedenskom dohovore sa uplatňujú na dohodu uzatvorenú medzi členskými štátmi a medzinárodnou organizáciou „v rozsahu, v akom tieto pravidlá odrážajú medzinárodné obyčajové právo“ ( 24 ). Ako už zdôraznil Súdny dvor, „[DŠEŠ] sa musí v dôsledku toho vykladať podľa [uvedených] pravidiel“ ( 25 ). Treba pripomenúť, že pravidlo pripomenuté v článku 31 Viedenského dohovoru, ktoré vyjadruje medzinárodné obyčajové právo, stanovuje, že „zmluva sa musí vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy“ ( 26 ).

46.

V prejednávanej veci sa kladie otázka, či žaloba, ktorú rodičia žiaka, tak ako v tomto prípade, podali na vnútroštátne súdy s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia triednej rady o opakovaní ročníka, patrí do právomoci týchto súdov, alebo či má Rada pre sťažnosti európskych škôl výhradnú právomoc rozhodovať o tomto druhu opravného prostriedku.

47.

Pokiaľ ide o výhradnú právomoc Rady pre sťažnosti, z článku 27 ods. 2 prvého pododseku DŠEŠ vyplýva, že pôsobí, v prvej a poslednej inštancii a po vyčerpaní všetkých správnych postupov „v akomkoľvek spore týkajúcom sa uplatňovania tohto dohovoru na všetky osoby, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje… a spore týkajúcom sa zákonnosti [akéhokoľvek aktu založeného na tomto dohovore alebo predpisoch prijatých na jeho základe, ktorý by nepriaznivo pôsobil na uvedené osoby, prijatého Najvyššou radou alebo správnou radou školy pri výkone ich právomocí, ktoré im priznáva tento dohovor]“.

48.

Pokiaľ ide o právomoc vnútroštátnych súdov, z článku 27 ods. 7 DŠEŠ vyplýva, že sa vzťahuje na „iné spory, v ktorých sú školy zúčastnenou stranou“ ( 29 ). Tieto „iné spory“ sú teda tie, ktoré nepatria do výhradnej a presne stanovenej právomoci Rady pre sťažnosti.

Pokiaľ ide po prvé o pôsobnosť ratione personae DŠEŠ, pripomínam, že článok 27 ods. 2 prvý pododsek tohto dohovoru rozšíril právomoc pôvodnej Rady pre sťažnosti na opravné prostriedky, ktoré podali „ všetky osoby, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje , s výnimkou administratívnych a pomocných zamestnancov“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Osobná právomoc novej Rady pre sťažnosti zriadenej DŠEŠ tak zahŕňa spory týkajúce sa najmä rodičov žiakov konajúcich v postavení zákonných zástupcov maloletého žiaka, ako aj plnoletých žiakov.

52.

Pokiaľ ide po druhé o právomoc ratione materiae , uvádzam, že článok 27 ods. 2 prvý pododsek DŠEŠ stanovuje, že výhradná právomoc v prvej a poslednej inštancii Rady pre sťažnosti rozhodovať o sporoch týkajúcich uplatňovania tohto dohovoru sa týka „zákonnosti akéhokoľvek aktu založeného na tomto dohovore alebo predpisov prijatých podľa tohto dohovoru… Najvyššou radou alebo správnou radou školy pri výkone ich právomocí, ktoré im priznáva tento dohovor“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

53.

Po tretie považujem za užitočné zdôrazniť, že článok 27 ods. 2 druhý pododsek DŠEŠ stanovuje, že „podmienky a podrobnejšie pravidlá týkajúce sa týchto procesov stanovia podľa potreby [najmä] všeobecné školské poriadky “ ( 33 ). Ako vysvetlím, na účely zabezpečenia súdnej ochrany všetkým osobám, na ktoré sa vzťahuje DŠEŠ, tento poriadok postupne priznal dotknutým osobám nové opravné prostriedky pred Radou pre sťažnosti.

2) Zmeny zavedené následnými verziami VPEŠ: nové prostriedky nápravy

3) Režim opravných prostriedkov stanovený vo VPEŠ z roku 2014

57.

Treba uviesť, že článok 61 ods. 1 VPEŠ z roku 2014 stanovuje, že v rámci stredoškolského vzdelávania rozhodnutia o postúpení do ďalšieho ročníka prijíma na konci školského roka príslušná triedna rada . Ak táto rada prijala rozhodnutie o opakovaní ročníka , z článku 62 ods. 1 tohto poriadku vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu môžu podať zákonní zástupcovia žiaka opravný prostriedok len v prípade nedodržania formálnych náležitostí alebo ak sa objavila nová skutočnosť. ( 36 ) Podľa článku 62 ods. 2 štvrtého a piateho pododseku tohto poriadku, „generálny tajomník… musí rozhodnúť o tomto odvolaní do 31. augusta školského roka“. Ak „ opravný prostriedok proti rozhodnutiu o opakovaní ročníka „považuje za prípustné a dôvodné, triedna rada znovu rozhodne o prípade“ a „proti novému rozhodnutiu možno tiež podať odvolanie generálnemu tajomníkovi“ ( 37 ).

58.

Možnosť podať sťažnosť ako súdny opravný prostriedok, najmä rodičmi žiaka ako jeho zákonnými zástupcami, bola priznaná článkom 67 VPEŠ z roku 2014. Podľa tohto ustanovenia rozhodnutia o odvolaniach uvedené v článku 66 tohto poriadku možno napadnúť sťažnosťou, podanou zákonnými zástupcami žiakov priamo dotknutých sporným rozhodnutím, na Radu pre sťažnosti stanovenú v článku 27 DŠEŠ. ( 38 )

59.

V dôsledku toho sa kladie otázka, či sa tieto zmeny obmedzovali na spresnenie „podmienok a podrobnejších pravidiel… postupov“, ktoré treba sledovať pred Radou pre sťažnosti vo veciach, ktoré už patria do právomoci tejto Rady, v súlade s článkom 27 ods. 2 druhým pododsekom DŠEŠ, alebo či naopak rozšírili jej výhradné súdne právomoci.

62.

Súhlasím s názorom, že následné verzie VPEŠ z rokov 2005 a 2014 určite rozšírili výhradnú právomoc Rady pre sťažnosti, pokiaľ ide o opravné prostriedky proti rozhodnutiam o opakovaní ročníka. Musím však uviesť, že toto rozšírenie sa správne zakladá na DŠEŠ, tak ako je vykladaný podľa pravidiel Viedenského dohovoru , keďže tieto pravidlá sú vyjadrením všeobecného medzinárodného obyčajového práva. V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor rozhodol, že DŠEŠ sa musí v dôsledku toho vykladať podľa týchto pravidiel. ( 39 ) V nasledujúcich riadkoch teda podám taký výklad.

63.

V prvom rade pripomínam, že Súdny dvor, vychádzajúc z pravidiel Viedenského dohovoru, už rozhodol, v rozsudku Oberto a O’Leary, že spor týkajúci sa zákonnosti dohody o obmedzení dĺžky trvania pracovného pomeru nachádzajúcom sa v pracovnej zmluve uzavretej medzi učiteľom a riaditeľom európskej školy patrí do výlučnej právomoci Rady pre sťažnosti. ( 40 ) Predovšetkým vyhlásil, že samotná skutočnosť, že predmetné sporné akty, teda „rozhodnutia riaditeľa“ dotknutej školy, neboli výslovne spomenuté v článku 27 ods. 2 prvom pododseku prvej vete DŠEŠ, nemôže mať za následok ich vylúčenie z pôsobnosti tohto ustanovenia. ( 41 )

64.

Po druhé tento výklad je podporený kontextom relevantných ustanovení tak z DŠEŠ, ako aj z VPEŠ z roku 2014. V tejto súvislosti na jednej strane uvádzam, že článok 11 ods. 1 bod 3 tohto dohovoru priznáva Najvyššej rade úlohu „stanoviť pravidlá a podmienky postupu žiakov do ďalšieho ročníka alebo na strednú školu“. Na druhej strane treba tiež zdôrazniť, že podľa článku 10 ods. 1 a 2 tohto dohovoru táto rada dozerá na uplatňovanie tohto dohovoru a stanoví VPEŠ . ( 47 ) V tejto súvislosti musím pripomenúť, že výhradná právomoc Rady pre sťažnosti, ktorá je striktne obmedzená na spory, ktoré uvádza DŠEŠ a na osoby, ktoré sú v ňom uvedené, s výnimkou administratívnych a pomocných zamestnancov, musí byť vykonávaná za podmienok a postupov stanovených predpismi, na ktoré odkazuje tento dohovor, ako je VPEŠ z roku 2014, ktorý stanovuje vo svojich článkoch 66 a 67 jednotlivé prostriedky nápravy, ktoré majú k dispozícii tieto osoby .

68.

Vyplýva z toho, ako správne zdôrazňuje Komisia vo svojich pripomienkach, že v súlade s článkom 31 ods. 3 písm. a) Viedenského dohovoru neskoršia dohoda zmluvných strán o tomto uplatňovaní VPEŠ z roku 2014, a teda o tomto rozšírení súdnych právomocí Rady pre sťažnosti týkajúcom sa nových prostriedkov nápravy, má výslovný charakter, keďže tieto strany sa priamo zúčastňujú, v rámci Najvyššej rady, na prijatí VPEŠ. ( 48 )

69.

Tento výklad sa mi zdá byť podporený aj judikatúrou Rady pre sťažnosti, podľa ktorej je od roku 2005 možné podať opravný prostriedok smerujúci k spochybneniu zákonnosti rozhodnutí generálneho tajomníka týkajúcich sa rozhodnutí triednych rád o opakovaní ročníka. ( 49 )

73.

Napokon po štvrté uvádzam, že rozšírenie výhradnej právomoci Rady pre sťažnosti na opravné prostriedky proti rozhodnutiam o opakovaní ročníka je podporené aj predmetom a účelom sledovaným DŠEŠ. Tak z jeho preambuly, ako aj z článku 1 tohto dohovoru vyplýva, že jeho účelom je „vzdelávať deti zamestnancov Európskych spoločenstiev“ na zabezpečenie dobrého fungovania európskych inštitúcií. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že tak ako na jednej strane tvrdí Európska škola vo Varese, cieľ spoločného, jednotného vzdelávania na rovnakej úrovni môže byť dosiahnutý len zverením jedinému súdnemu orgánu výhradnej právomoci rozhodovať o sporoch v oblasti rozhodnutí o opakovaní ročníka, a na druhej strane, že túto jednotnosť vzdelávania by nebolo možné zabezpečiť, ak by tieto spory patrili do právomoci vnútroštátnych súdov.

74.

Z predchádzajúcich bodov preto jasne vyplýva, že všetky tvrdenia sa zhodujú v názore, že podľa článku 27 ods. 2 DŠEŠ vykladaného s ohľadom na článok 31 Viedenského dohovoru a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora toto prvé ustanovenie zahŕňa rozhodnutia generálneho tajomníka rozhodujúceho o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu triednej rady o opakovaní ročníka. Inými slovami treba konštatovať, že Rada pre sťažnosti má výhradnú súdnu právomoc, pokiaľ ide o každý spor, ktorý sa týka sporného rozhodnutia triednej rady o opakovaní ročníka a že v dôsledku toho tento druh sporu nepatrí do právomoci vnútroštátnych súdov podľa článku 27 ods. 7 DŠEŠ.

75.

Akýkoľvek iný výklad článku 27 ods. 2 DŠEŠ by odporoval povahe sui generis systému európskych škôl a ako uviedla Komisia a Európska škola vo Varese, potrebe zabezpečiť autonómiu tohto systému ako medzinárodnej organizácie, ako aj koherencii jej rozhodnutí v oblasti vzdelávania a metodiky vzdelávania.

78.

Pochybnosti takto vyjadrené rodičmi, ktoré sa týkajú miery súdneho preskúmania priznaného Rade pre sťažnosti vo VPEŠ z roku 2014 ma vedú k tomu, aby som najprv preskúmal otázku rozsahu tohto preskúmania, predtým, ako následne pristúpim k otázke, v akej miere sa zásada účinnej súdnej ochrany uplatňuje v kontexte sťažnosti podanej na Radu pre sťažnosti ako súdneho opravného prostriedku podľa článku 67 VPEŠ z roku 2014, pokiaľ ide o rozhodnutia triednej rady o opakovaní ročníka.

a)

O rozsahu súdneho preskúmania, ktoré VPEŠ z roku 2014 priznáva Rade pre sťažnosti, pokiaľ ide o rozhodnutia odmietajúce postup žiaka do ďalšieho ročníka

79.

PD vo svojich písomných pripomienkach najmä tvrdí, že opravný prostriedok podaný generálnemu tajomníkovi a na Radu pre sťažnosti možno podať, ako vyplýva z článku 62 ods. 1 VPEŠ z rok 2014, iba „z dôvodu nedodržania formálnych náležitostí…, ako sú tie zistené generálnym tajomníkom“, zatiaľ čo žaloba podaná na talianske správne súdy by poskytla oveľa širšiu škálu dôvodov napadnutia, ako sú porušenie zákona, zneužitie právomoci a nedostatok právomoci, v súlade s talianskym právom.

83.

Považujem ďalej za dôležité pripomenúť, že zo štvrtého odôvodnenia DŠEŠ vyplýva, že Rada pre sťažnosti bola zriadená článkom 27 ods. 1 tohto dohovoru na zabezpečenie primeranej právnej ochrany proti konaniu Najvyššej rady osobám, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor a najmä, tak ako v tomto prípade, rodičom žiaka v postavení osôb vykonávajúcich voči nemu rodičovské práva a povinnosti.

84.

V tejto súvislosti uvádzam, že z niektorých rozhodnutí Rady pre sťažnosti vyplýva, že toto štvrté odôvodnenie DŠEŠ vykladala tak, že je výrazom účinnej súdnej ochrany v rámci tohto dohovoru. ( 59 )

85.

Konkrétnejšie, z rozhodnutia 10/02 z 22. júla 2010 ( 60 ) vyhláseného na plenárnom zasadnutí vyplýva, že hoci by sa jej právomoc v zmysle článku 27 ods. 2 DŠEŠ mala zvyčajne vykonávať za podmienok a spôsobom stanoveným vo vykonávacích predpisoch, na ktoré odkazuje tento dohovor, „v prípade neexistencie ustanovení výslovne stanovených na tento účel treba zistiť, či je na účely dodržania všeobecnej zásady práva na účinnú súdnu ochranu možné analogicky prebrať procesné pravidlá stanovené pre porovnateľné opravné prostriedky“ ( 61 ).

89.

Po tomto konštatovaní však považujem za relevantné stručne preskúmať rozsah povinnosti Rady pre sťažnosti vykladať DŠEŠ a akty prijaté na vykonanie tohto dohovoru, najmä VPEŠ z roku 2014, pri zohľadnení mojich predchádzajúcich úvah. ( 64 )

b)

O povinnosti Rady pre sťažnosti uplatňovať zásadu účinnej súdnej ochrany pri výklade DŠEŠ a VPEŠ z roku 2014

90.

Na úvod pripomínam, že charakter Rady pre sťažnosti zriadenej článkom 27 ods. 1 DŠEŠ bol už Súdnym dvorom objasnený v jeho rozsudku Miles a i. ( 65 ).

94.

Po prvé, ako som pripomenul v mojich všeobecných úvahách, ( 69 ) Rada pre sťažnosti spadá pod európske školy, ktoré predstavujú systém sui generis , predstavujúci prostredníctvom DŠEŠ, ktorý je medzinárodnou zmluvou, určitú formu spolupráce na jednej strane medzi členskými štátmi navzájom a na druhej strane medzi nimi a Úniou, ktorej cieľom je spoločné vzdelávanie detí zamestnancov európskych inštitúcií na účely zabezpečenia ich riadneho fungovania. ( 70 )

95.

Preto v miere, v akej DŠEŠ predstavuje, pokiaľ ide o Úniu, akt prijatý inštitúciou Únie v zmysle článku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ a ustanovenia tohto dohovoru predstavujú neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie, ( 71 ) tento dohovor sa radí do hierarchie predpisov právneho poriadku Únie, na vrchole ktorého sa nachádza Zmluva, Charta a všeobecné zásady práva Únie ako pramene tohto práva. ( 72 )

96.

V súlade so zásadou hierarchie právnych noriem platí, že ak je medzinárodná zmluva, akou je DŠEŠ, v rozpore najmä so všeobecnou zásadou práva Únie, táto dohoda je nezlučiteľná s právom Únie. ( 73 ) Tento dohovor a VPEŠ z roku 2014 musia byť teda zlučiteľné so Zmluvami, Chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Inými slovami, ako správne uviedla Komisia na pojednávaní, je nemysliteľné, aby sa Únia a jej členské štáty uzatvorením takej medzinárodnej dohody, akou je DŠEŠ, mohli vyhnúť splneniu povinností uložených primárnym právom a všeobecnými zásadami práva Únie. Sú preto povinné rešpektovať a plniť tieto povinnosti najmä pri dodržiavaní článkov 2 a 21 ZEÚ, ako aj všeobecných zásad práva Únie. ( 74 )

100.

Napokon po štvrté, pokiaľ ide predovšetkým o zásadu účinnej súdnej ochrany, najprv uvádzam, že Súdny dvor už pripomenul v rozsudku Oberto a O’Leary ( 78 ), že podľa článku 47 Charty sa zásada účinnej súdnej ochrany týka práva na prístup k súdu a nie k dvom stupňom súdov.

101.

Treba sa preto domnievať, že povinnosť rodičov predložiť svoj spor po vyčerpaní správnych postupov pred generálnym tajomníkom, týkajúci sa zákonnosti rozhodnutia triednej rady v Európskej škole vo Varese o neschválení postupu žiaka do ďalšieho ročníka stredoškolského štúdia, Rade pre sťažnosti, ktorá rozhoduje v prvej a poslednej inštancii, nezasahuje do ich práva na účinnú súdnu ochranu.

102.

V dôsledku toho, ako vyplýva z mojej analýzy, články 27 ods. 2 DŠEŠ, ako aj články 61, 62, 66 a 67 VPEŠ z roku 2014 sa majú vykladať v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany uvedenou v článku 47 Charty. ( 79 )

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) O histórii európskych škôl bližšie najmä GRUBER, J.: European Schools: A Subject of International Law Integrated into the European Law. In: International Organization Law Review , 2011, č. 8, s. 175 – 196.

( 3 ) V Bruseli (Belgicko) v rokoch 1958, 1974, 1999 a 2007; v Mole (Belgicko) v roku 1960; vo Varese (Taliansko) v roku 1960; v Karlsruhe, Mníchove a Frankfurte (Nemecko) v rokoch 1962, 1977 a 2002; v Bergene (Holandsko) v roku 1963; v Culhame (Spojené kráľovstvo) v roku 1978; v Alicante (Španielsko) v roku 2002, ako aj v Luxemburgu (Luxembursko) v roku 2004. Škola v Culhame definitívne zatvorila svoje brány 31. augusta 2017.

( 4 ) Dohovor podpísaný v Luxemburgu 21. júna 1994 medzi členskými štátmi a Európskymi spoločenstvami ( Ú. v. ES L 212, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 16/001, s. 14).

( 5 ) Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 1155, s. 331.

( 6 ) Rozsudok z 11. marca 2015, Oberto a O’Leary (C‑464/13 a C‑465/13, ďalej len „rozsudok Oberto a O’Leary, EU:C:2015:163 ).

( 13 ) Pokiaľ ide o žalobu založenú na článku 26 DŠEŠ, pozri rozsudok z 2. februára 2012, Komisia/Spojené kráľovstvo ( C‑545/09 , EU:C:2012:52 , body 2 , 27 , 33 a 106 ). Táto vec sa týkala výkladu a uplatňovania článku 12 ods. 4 písm. a) a článku 25 ods. 1 DŠEŠ a týkala sa na jednej strane práva na odmenu učiteľov pridelených do európskych škôl a na druhej strane vylúčenia, počas ich pridelenia, úprav odmeny, ktoré boli priznané učiteľom zamestnaným v štátnych školách.

( 14 ) V každom prípade toto ustanovenie priznáva Súdnemu dvoru právomoc rozhodovať o výklade a/alebo uplatnení DŠEŠ bez toho, aby pritom obmedzilo jeho právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade tohto dohovoru.

( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Oberto a O’Leary (body 29, 30 a 31). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi v spojených veciach Oberto a O’Leary ( C‑464/13 a C‑465/13 , EU:C:2014:2169 , body 7 až 16 ).

( 18 ) Vzhľadom na význam článkov 61, 62, 66 a 67 VPEŠ z roku 2014 pre preskúmanie otázky položenej vnútroštátnym súdom sa zdá byť nevyhnutné preformulovať ju tak, že sa do nej zahrnú tieto ustanovenia. Pozri v tejto súvislosti bod 57 nižšie.

( 19 ) Rozsudky zo 14. júna 2011, Miles a i. (C‑196/09, ďalej len rozsudok Miles a i., EU:C:2011:388 ), a Oberto a O’Leary.

( 20 ) Pozri rozsudok Oberto a O’Leary (body 32 až 38 a citovaná judikatúra). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi v spojených veciach Oberto a O’Leary ( C‑464/13 a C‑465/13 , EU:C:2014:2169 ), ako aj vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo ( C‑545/09 , EU:C:2011:461 ), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Miles a i. ( C‑196/09 , EU:C:2010:777 ).

( 21 ) Tretie odôvodnenie DŠEŠ stanovuje: „berúc do úvahy, že systém Európskych škôl je jediný svojho druhu , berúc do úvahy, že predstavuje formu spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Európskymi spoločenstvami, pričom plne uznáva zodpovednosť členských štátov za obsah vyučovania a usporiadanie ich vzdelávacieho systému ako aj za ich kultúrnu a jazykovú rôznorodosť“.

( 22 ) A to napriek funkčným väzbám, ktoré táto medzinárodná organizácia udržiava s Úniou. Rozsudok Oberto a O’Leary (33).

( 29 ) Toto ustanovenie spresňuje, že „týmto článkom nie je dotknutá najmä príslušnosť vnútroštátnych súdov vo veciach občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti“.

( 30 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi v spojených veciach Oberto a O’Leary ( C‑464/13 a C‑465/13 , EU:C:2014:2169 , bod 17 ).

( 31 ) Táto právomoc bola založená na článku 80 štatútu zamestnancov pridelených do európskych škôl. Pozri správu o činnosti Rady pre sťažnosti za rok 2007, Najvyššia rada európskych škôl, 21., 22. a 23. január 2008, s. 3.

( 32 ) Pozri štvrté odôvodnenie piatu zarážku DŠEŠ.

( 33 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 34 ) V tejto súvislosti článok 68a ods. 3 VPEŠ z roku 1996 stanovoval, že „proti rozhodnutiam triednych rád sa môže rodič odvolať iba z dôvodu nedodržania formálnych náležitostí alebo ak sa objavili nové skutočnosti, ktoré za také uznal predstaviteľ Najvyššej rady po vykonaní jeho vyšetrovania…“. Pozri poznámku pod čiarou 22 vyššie. Európska škola vo Varese uvádza vo svojich písomných pripomienkach, že v rámci tejto verzie VPEŠ zostalo napadnutie rozhodnutia o opakovaní ročníka interné pre administratívu európskych škôl. Viedlo k vyšetrovaniu zo strany predstaviteľa Najvyššej rady, ktoré mohlo nanajvýš viesť k tomu, že tento predstaviteľ zaslal triednej rade žiadosť o preskúmanie pôvodne prijatého rozhodnutia o opakovaní ročníka.

( 41 ) Rozsudok Oberto a O’Leary (bod 58).

( 42 ) Pozri bod 42 a nasl. vyššie.

( 43 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Oberto a O’Leary (bod 37).

( 44 ) Článok 31 ods. 3 písm. b) a c) Viedenského dohovoru.

( 45 ) Článok 31 ods. 3 písm. a) Viedenského dohovoru.

( 46 ) Musím tiež pripomenúť, že článok 14 DŠEŠ stanovuje, že „generálny tajomník zastupuje Najvyššiu radu a riadi sekretariát v súlade so služobnými predpismi pre generálneho tajomníka, uvedenými v článku 12 ods. 1 Zastupuje školy v súdnych konaniach. Je zodpovedný správnej rade“.

( 50 ) Pozri analogicky rozsudok Oberto a O’Leary (body 65 a 66). Hoci, ako som uviedol v bodoch 63 až 68 vyššie, výklad uvedený v predchádzajúcich bodoch je podporený judikatúrou Rady pre sťažnosti, mám pochybnosti, že judikatúru tejto Rady možno považovať za sledovanú neskoršiu prax v zmysle článku 31 ods. 3 písm. b) Viedenského dohovoru. Uvádzam totiž, že vyššie uvedený článok 4 ods. 2 rezolúcie č. 73/202 OSN stanovuje, že „ neskoršia prax ako autentický prostriedok výkladu podľa článku 31 ods. 3 písm. b) je každá prax pri vykonávaní zmluvy, po jej uzatvorení, ktorá založila dohodu strán týkajúcu sa jej výkladu“. Uvádzam tiež, že článok 5 tejto rezolúcie v odseku 1 spresňuje, že „ neskoršiu prax podľa článkov 31 a 32 [Viedenského dohovoru] môže predstavovať každá prax pri vykonávaní zmluvy sledovaná zmluvnou stranou pri výkone jej výkonných, zákonodarných, súdnych alebo iných funkcií“. Treba pripomenúť, že Rada pre sťažnosti nie je ani zmluvnou stranou DŠEŠ, ani súdom niektorého členského štátu. Treba preto v tejto súvislosti dodať, že hoci je pravda, že článok 5 ods. 2 prvá veta tejto rezolúcie stanovuje, že „každý iný postup… nepredstavuje neskoršiu prax v zmysle [týchto článkov]“, druhá veta tohto odseku však spresňuje, že „ každý iný postup, vrátane neštátnych subjektov … však môže byť relevantný pri posúdení neskoršej praxe zmluvných strán …“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Teda do rámca tohto posledného odseku sa podľa môjho názoru radí judikatúra Rady pre sťažnosti. Inými slovami, judikatúra tejto Rady teda podporuje výklad presadzovaný v bodoch 63 až 68 vyššie, nie ako „neskoršiu prax“, ale ako relevantný postup pri posúdení neskoršej praxe zmluvných strán.

( 57 ) Naproti tomu generálny advokát Mengozzi sa vo svojich návrhoch v spojených veciach Oberto a O’Leary ( C‑464/13 a C‑465/13 , EU:C:2014:2169 , body 59 a 60 ) domnieval, že hoci Rada pre sťažnosti tvrdí, že je pripravená uznať, že základné zásady môžu slúžiť ako usmernenie pre konanie orgánov európskych škôl popri ich vlastných právnych normách, nič to však nemení na skutočnosti, že miera voľnej úvahy, ktorú si tak Rada pre sťažnosti európskych škôl vyhradzuje pri určovaní pravidiel a zásad vyplývajúcich najmä z práva Únie, neumožňuje zaručiť osobám dotknutým v danej veci, teda učiteľom, dodržanie všeobecnej zásady zákazu zneužitia práva, ktorá je osobitne vyjadrená v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v rámci Únie v smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368). Pozri v tejto súvislosti poznámku pod čiarou 68 vyššie.

( 58 ) Najmä pokiaľ ide o sťažnosť smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia triednej rady v Európskej škole vo Varese a rozhodnutia zástupcu generálneho tajomníka, pozri rozhodnutie 14/44 z 24. septembra 2014, body 22 až 24. Rada pre sťažnosti vo veci samej konštatovala, že „napadnuté rozhodnutie… ktoré zamietlo odvolanie žalobcov má nesprávne odôvodnenie v rozsahu, v akom – ako tvrdia žalobcovia a priznávajú [európske školy] – známky, ktoré mali byť známkami syna žalobcov, sú nesprávne, čo predstavuje tak vadu týkajúcu sa odôvodnenia, ako aj skutkový omyl “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Táto Rada pre sťažnosti dospela k záveru, že „hoci [ona] nemá právomoc preskúmať dôvodnosť pedagogického posúdenia vykonaného triednou radou, [európske školy] musia vyvodiť závery, ktoré vyplývajú v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia o neschválení postupu syna žalobcov do ďalšieho ročníka“.

( 62 ) Pozri najmä rozhodnutie Rady pre sťažnosti 22/62 z 2. decembra 2022, bod 8: „Táto Rada už mala príležitosť spresniť, že neexistencia prostriedkov nápravy v právnych predpisoch nebránila podaniu opravného prostriedku pred ňou a tomu, aby rozhodnutie zamietajúce návrh, v predmetnej veci návrh na zmenu výberu predmetov, mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Rada pre sťažnosti sa teda domnievala, že rozhodnutie, ktoré významne ovplyvňuje základný vzťah medzi školou a žiakom a jeho právo na vzdelanie uznané článkom 14 Charty základných práv Európskej únie môže podliehať súdnemu preskúmaniu podľa zásad uplatňovaných v právnom štáte (článok 47 Charty)“. Pozri tiež rozhodnutia 15/38 z 11. februára 2016, bod 12, a 19/35 z 29. augusta 2019, bod 10.

( 63 ) Pozri najmä rozsudky z 13. marca 2007, Unibet ( C‑432/05 , EU:C:2007:163 , bod 37 ); z 18. decembra 2014, Abdida ( C‑562/13 , EU:C:2014:2453 , bod 45 ), a z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság ( C‑132/21 , EU:C:2023:2 , bod 50 ).

( 64 ) Pozri v tomto smere bod 41 a nasl. vyššie.

( 65 ) Na pripomenutie, vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, išlo o spor medzi 137 učiteľmi, ktorých Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska pridelilo do európskych škôl, a týmito školami v súvislosti s tým, na jednej strane, že tieto školy zamietli prispôsobiť ich odmeny za obdobie spred 1. júla 2008 po znehodnotení libry, a na druhej strane so spôsobom výpočtu uplatňovaným od tohto dňa na prispôsobenie odmien fluktuácii výmenných kurzov iných mien ako eura

( 69 ) Pozri body 42 a 43 vyššie.

( 70 ) Rozsudok Miles a i. (bod 38). Pozri tiež prvé a tretie odôvodnenie DŠEŠ. Pozri bod 42 vyššie.

( 71 ) Pozri bod 34 vyššie.

( 72 ) Na pripomenutie, Súdny dvor už rozhodol, že prednosť pred aktmi sekundárneho práva, ktorá je priznaná medzinárodným dohodám na úrovni práva Únie, sa nerozširuje na primárne právo a osobitne na všeobecné zásady, medzi ktoré patria základné práva. Pozri rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia ( C‑402/05 P a C‑415/05 P , EU:C:2008:461 , bod 308 ).

( 73 ) Uzatvorenie medzinárodnej dohody pri porušení Zmlúv môže byť zrušené Súdnym dvorom. Pozri najmä rozsudok z 10. marca 1998, Nemecko/Rada ( C‑122/95 , EU:C:1998:94 ). Pozri tiež analogicky rozsudok z 26. februára 2015, H/Súdny dvor ( C‑221/14 P , neuverejnený, EU:C:2015:126 , bod 41 a citovaná judikatúra).

( 74 ) TRIDIMAS, T.: The General Principles of EU Law . Oxford: Oxford EC Law Library, 2009, s. 51.