C-434/22

proti

Dabas aizsardzības pārvalde

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd prvej inštancie, Lotyšsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43/EHS – Primerané posudzovanie vplyvov – Pojem plán alebo projekt – Zásah do lesa s cieľom zabrániť požiarom – Priama súvislosť so správou lokality alebo nevyhnutnosť pre ňu – Naliehavosť opatrenia – Preventívne opatrenia – Zásada lojálnej spolupráce – Náprava nepriaznivých vplyvov“

I. Úvod

1.

3.

Článok 1 písm. l) smernice o biotopoch definuje osobitné chránené územie ako „lokalitu európskeho významu, označenú členskými štátmi štatutárnym, administratívnym a/alebo zmluvným aktom, kde sa uplatňujú ochranné opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré je lokalita vymedzená, v priaznivom stave ochrany“.

4.

Označovanie osobitných chránených území je stanovené v článku 4 ods. 4 smernice o biotopoch:

„Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.“

5.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.“

6.

Okrem toho sa prvá otázka týka definície projektu podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice EIA ( 3 ):

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce definície:

a)

‚projekt‘ znamená:

Lotyšské právo

7.

Lotyšsko transponovalo smernicu o biotopoch do zákona „Par īpaši aizsargājamām dabas teritorijām“ (zákon o osobitných chránených územiach).

8.

Na ochranu predmetného územia boli vydané Ministru kabineta 2017. gada 16. augusta noteikumi No. 478, „Dabas lieguma ‚Ances purvi un meži‘ individuālie aizsardzības un izmantošanas noteikumi“ (dekrét Rady ministrov č. 478 zo 16. augusta 2017 o osobitných pravidlách ochrany a využívania prírodnej rezervácie „Anceské močiare a lesy“, ďalej len „dekrét č. 478“).

9.

12.

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania je prírodná rezervácia „Ances purvi un meži“ (mokrade a lesy Ances, ďalej len „chránené územie“) osobitným chráneným územím európskeho významu s celkovou rozlohou 9822 ha. ( 4 ) Táto lokalita bola vytvorená s cieľom zabezpečiť ochranu a správu osobitne chránených biotopov v Lotyšsku a Európskej únii, lokalít výskytu vzácnych a chránených druhov živočíchov a rastlín, ako aj chrániť malebnosť tamojších pobrežných nížin a dún, ktoré sa v nej nachádzajú. Nachádza sa tu 20 osobitne chránených biotopov európskeho významu s celkovou rozlohou 9173 ha, ( 5 ) 48 chránených druhov cievnatých rastlín, 28 druhov machorastov, dva druhy húb, deväť druhov lišajníkov, jedenásť druhov cicavcov, 61 vzácnych druhov vtákov a 15 druhov bezstavovcov. Je významným hniezdiskom vzácnych a ohrozených druhov vtákov. V roku 2004 bolo chránené územie s rozlohou 10056 ha zaradené do zoznamu území medzinárodného významu pre vtáctvo.

13.

Akciová spoločnosť Latvijas valsts meži ( 6 ) podala 31. júla 2019 žiadosť na Valsts vides dienests (Štátna služba životného prostredia, Lotyšsko) o prvotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie a vydanie technických noriem v súvislosti s realizáciou činností v prírodnej rezervácii plánovaných na rok 2019 v pláne protipožiarnych opatrení podľa informácií poskytnutých Valsts meža dienests (Štátna lesnícka služba, Lotyšsko). Tieto opatrenia zahŕňajú výrub stromov s cieľom dlhodobo zlepšiť protipožiarnu ochranu v prírodnej rezervácii a zároveň zabezpečiť včasnú a účinnú prevenciu a predchádzanie možným lesným požiarom.

17.

Úrad pre ochranu životného prostredia dospel k záveru, že v tomto prípade sa vykonávala činnosť, ktorá nebola stanovená v pláne riadenia lokality ani v lotyšskom dekréte č. 478. Taktiež zistila, že táto činnosť bola súčasťou plánovanej činnosti, ktorá bola predtým predmetom uvedeného postupu posudzovania vplyvov na chránené územie.

18.

Preto rozhodnutím z 15. januára 2021 Úrad pre ochranu životného prostredia zaviazal Latvijas valsts meži redukovať negatívne vplyvy činnosti vykonávanej v chránenom území na zachovanie jeho prirodzenosti, a to ponechaním vyrúbaných borovíc, ktorých kmeň má priemer väčší ako 25 cm, na mieste v lesných porastoch. Odôvodnil to tým, že vyrúbané stromy sa v dôsledku postupného prirodzeného rozkladu dreva časom stanú vhodným miestom pre rozmnožovanie viacerých osobitne chránených druhov hmyzu vyskytujúcich sa v prírodnej rezervácii, ako sú napríklad fúzač druhu Tragosoma depsarium a fúzač zavalitý Ergates faber . Okrem toho Úrad pre ochranu životného prostredia nariadil Latvijas valsts meži zvýšiť toho času nedostatočné množstvo mŕtveho dreva v týchto porastoch prioritne chráneného biotopu EÚ 9010* „Staré alebo prirodzené boreálne lesy“ ( 7 ).

19.

Latvijas valsts meži vzniesla námietku proti tomuto rozhodnutiu, ale generálny riaditeľ Úradu pre ochranu životného prostredia ho potvrdil rozhodnutím z 22. marca 2021. Podnik následne podal žalobu na Administratīvā rajona tiesa (Správny súd prvého stupňa, Lotyšsko) s cieľom zrušiť toto rozhodnutie.

1.

Vzťahuje sa pojem „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice EIA aj na činnosti vykonávané na lesnom území s cieľom zabezpečiť údržbu zariadení lesnej infraštruktúry na ochranu pred požiarmi na tomto území v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa ochrany pred požiarmi, ktoré sú stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch?

2.

Ak je odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku kladná, treba vychádzať z toho, že činnosti vykonávané na lesnom území s cieľom zabezpečiť údržbu zariadení lesnej infraštruktúry na ochranu pred požiarmi na tomto území v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa ochrany pred požiarmi, ktoré sú stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch, predstavujú na účely článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch projekt, ktorý priamo súvisí so správou lokality alebo je potrebný pre jej správu, takže v súvislosti s takými činnosťami sa nemá uskutočniť postup posudzovania osobitne chránených území európskeho významu ( Natura 2000 )?

3.

Ak je odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku záporná, vyplýva z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch povinnosť uskutočniť tiež posudzovanie uvedených plánov a projektov (činností), ktoré síce priamo nesúvisia so správou osobitne chráneného územia alebo nie sú potrebné pre jeho správu, no môžu významne ovplyvniť chránené územia európskeho významu ( Natura 2000 ), a avšak ktoré sa vykonávajú na základe vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom zabezpečiť plnenie požiadaviek týkajúcich sa ochrany pred lesnými požiarmi a boja proti nim?

IV. Právne posúdenie

24.

V súlade so želaním Súdneho dvora sa zameriam predovšetkým na piatu otázku týkajúcu sa rozhodnutia Úradu pre ochranu životného prostredia z dôvodu nedostatočného posúdenia vplyvov (pozri časť E). Okrem toho si však bližšiu pozornosť zaslúžia aj druhá a štvrtá otázka. Týkajú sa na jednej strane súvislosti predmetných preventívnych protipožiarnych opatrení so správou lokality (pozri časť B) a na druhej strane naliehavosti opatrení (pozri časť D). Na zodpovedanie prvej a tretej otázky (pozri časti A a C) pripomeniem predovšetkým relevantnú judikatúru Súdneho dvora.

A.

Prvá prejudiciálna otázka – Údržba a vytvorenie ciest

25.

Pojem „projekt“ je však v smernici EIA definovaný užšie ako v smernici o biotopoch, pretože v smernici o biotopoch chýbajú podmienky „zariadenie“ alebo „zásah“. Preto pojem projekt v smernici o biotopoch zahŕňa aj projekty, ktoré už nespadajú pod pojem projekt v smernici EIA. ( 9 ) Rozhodujúcim faktorom je skôr to, či daná činnosť môže významne ovplyvniť chránené územie ( 10 ) alebo či existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že plán alebo projekt bude mať významný vplyv na predmetnú lokalitu. ( 11 )

29.

Vytvorenie prírodnej cesty výrubom stromov by sa mohlo považovať za zriadenie iného zariadenia. ( 12 ) Na druhej strane výrub stromov na účely údržby existujúcich ciest by mohol predstavovať prinajmenšom iný zásah do prírodného prostredia a krajiny. V každom prípade sú takéto opatrenia v chránenom území, ktoré zahŕňa – ako je to v tomto prípade ( 13 ) – ochranu typov lesných biotopov, v zásade spojené s pravdepodobnosťou alebo nebezpečenstvom významného poškodenia.

30.

Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že výrub stromov v chránenej oblasti na ochranu lesných biotopov s cieľom udržiavať alebo vytvoriť nové infraštruktúrne zariadenia v tejto oblasti v súlade s právnymi požiadavkami na ochranu pred lesnými požiarmi je projektom v zmysle článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch.

B.

Hospodársky užívateľ lesnej oblasti bude určite zastávať ten názor, že preventívne protipožiarne opatrenia v tejto oblasti priamo súvisia so správou lokality alebo sú pre ňu potrebné.

34.

Článok 6 smernice o biotopoch sa však zaoberá ochranou lokalít Natura 2000. Preto „správa lokality“ neznamená opatrenia na hospodárske využívanie lokality, ale opatrenia v zmysle definície článku 1 písm. l), ktoré sú potrebné na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré je lokalita vymedzená, v priaznivom stave ochrany.

35.

Podľa článku 6 ods. 1 musia tieto opatrenia zodpovedať ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách. A v článku 4 ods. 4 sa stanovuje, že pri označovaní lokalít členský štát vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené. Pri určovaní týchto opatrení a priorít musí členský štát zohľadniť aj najlepšie dostupné vedecké poznatky. ( 14 )

36.

Výkladová príručka Komisie o typoch biotopov podľa prílohy I k smernici o biotopoch preto definuje prioritný typ biotopu 9010* „Západná tajga“ ako prirodzené staré lesy a mladé sukcesné štádiá, ktoré sa prirodzene vyvíjajú po požiari. ( 19 ) V súlade s tým členské štáty v prípade tohto typu biotopu a typu biotopu 2180 „Zalesnené duny atlantickej, vnútrozemskej a boreálnej oblasti“, ktoré pokrývajú veľkú časť predmetnej lokality, oznámili požiar a jeho kontrolu ako jednu z desiatich hlavných hrozieb a záťaží. ( 20 )

40.

Miera vplyvu výrubu stromov na účely údržby alebo vytvorenia prírodných ciest v chránenom území na chránené územie závisí predovšetkým od miesta výrubu stromov, najmä od toho, či sú tam zasiahnuté chránené typy biotopov alebo druhy, ako aj od druhu a stavu stromov.

41.

Ale aj keď sú v dôsledku toho negatívne ovplyvnené niektoré ciele ochrany chráneného územia, je možné, že členský štát prikladá väčšiu váhu ochrane pred požiarmi. Podľa článku 4 ods. 4 smernice o biotopoch totiž musí stanoviť priority, a teda vyriešiť najmä konflikty medzi rôznymi cieľmi. ( 21 ) Priklonenie sa v prospech preventívnych protipožiarnych opatrení by bolo odôvodnené, ak by riziko budúceho poškodenia lokality požiarmi prevážilo nad konkrétnym poškodením určitých cieľov ochrany danými opatreniami.

42.

Tretia prejudiciálna otázka sa opäť týka aspektu, že sporné opatrenia sa vykonávajú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom zabezpečiť požiadavky ochrany pred lesnými požiarmi a boja proti nim. Preto sa [vnútroštátny súd] pýta, či sa má napriek týmto vnútroštátnym predpisom vykonať posúdenie vplyvov, ak sú splnené požiadavky článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch na takéto posúdenie.

45.

Povinnosť posudzovania vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch však neobsahuje výnimku pre opatrenia stanovené vo vnútroštátnom práve. Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa boja s požiarmi preto nemôžu oslobodzovať od požiadaviek článku 6 ods. 3.

46.

Z praktického hľadiska preto musí vnútroštátny súd vykladať predpisy, ktorými sa transponuje článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a všetky ostatné vnútroštátne predpisy vrátane protipožiarnych predpisov, v čo najväčšej možnej miere v súlade s požiadavkami článku 6 ods. 3 ( 22 ) Tento výklad musí v čo najväčšej možnej miere zabezpečiť, aby sa posudzovali aj opatrenia, ktorými sa plnia vnútroštátne právne predpisy o požiarnej ochrane, ak sú splnené podmienky povinnosti posúdenia. Podľa informácií poskytnutých Úradom pre ochranu životného prostredia a Komisiou je to v lotyšskom práve bez problémov možné.

47.

Svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či sa v sporných protipožiarnych opatreniach môže pokračovať a aj ich dokončiť pred uskutočnením konania o ex post posúdení nepriaznivých vplyvov na lokality Natura 2000.

50.

Je možné, že vnútroštátny súd má v tejto súvislosti na mysli judikatúru, podľa ktorej môžu vnútroštátne súdy za určitých okolností dočasne zachovať účinnosť určitých povolení udelených v rozpore s povinnosťou preskúmania podľa práva Únie, kým sa táto procesná vada dodatočne neodstráni. ( 26 )

51.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania však – okrem štvrtej otázky – neobsahuje žiadny odkaz na skutočné pokračovanie prác alebo následné posudzovanie vplyvov opatrení. Okrem toho uvedená judikatúra predpokladá, že zachovanie povolenia a s ním spojené pokračovanie v príslušnej činnosti je nevyhnutné z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, ako sú dôvody ochrany životného prostredia ( 27 ) alebo dodávky energie. ( 28 ) Ani návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiaden údaj v tomto smere.

52.

V zásade preto nie je prípustné začať opatrenie, ktoré má byť predmetom posudzovania, pred ukončením posudzovania vplyvov. To platí o to viac pre pokračovanie opatrenia, ak sa už s ním začalo v rozpore s povinnosťou vykonať posúdenie vplyvu.

56.

Možno si však predstaviť rôzne druhy nebezpečenstiev, ktoré by mohli odôvodniť výnimku z predchádzajúceho posudzovania vplyvov v nadväznosti na vyššie uvedenú judikatúru o zachovaní povolení. ( 31 )

57.

Takáto výnimka dáva obzvlášť zmysel v prípade skutočného a aktuálneho nebezpečenstva, ako je požiar alebo povodeň. Je tiež mysliteľná v prípade hroziaceho nebezpečenstva, ktoré ešte neexistuje, ale je veľmi pravdepodobné, že sa vyskytne v blízkej budúcnosti. Takáto pravdepodobnosť môže vyplývať napríklad z predpovede počasia alebo zo skutočnosti, že na hornom toku rieky už boli zaznamenané značné zrážky, ktoré čoskoro povedú k povodni na dolnom toku.

58.

Ak sa takéto opatrenia – ako v tomto prípade – majú povoliť podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, členský štát musí preto aspoň zabezpečiť, aby sa posúdenie vplyvu mohlo vykonať čo najrýchlejšie. Zohľadnenie najlepších relevantných vedeckých poznatkov, ( 33 ) ako aj účasť verejnosti ( 34 ) si nepochybne vyžiada určitý čas. Ak však príslušné orgány disponujú dostatočnými zdrojmi a skúsenosťami a ak všetci účastníci lojálne spolupracujú, malo by byť možné dosiahnuť rozhodnutie v priebehu niekoľkých mesiacov alebo dokonca rýchlejšie.

62.

Na základe informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že v tomto prípade mohlo byť rozhodnutie o opatreniach prijaté včas. V skutočnosti už medzi žiadosťou Latvijas valsts meži o posúdenie z 31. júla 2019 a posledným správnym rozhodnutím z 20. februára 2020 uplynulo viac ako šesť mesiacov. V priebehu nasledujúceho roka potom Latvijas valsts meži najprv oznámila, že opatrenia nevykoná, predtým ako Úrad pre ochranu životného prostredia počas kontroly v januári 2021 zistil, že boli predsa len – bez posudzovania – vykonané. Stalo sa tak pravdepodobne v zime 2020/2021, teda viac ako rok po podaní prvej žiadosti. Preto možno predpokladať, že sa mohlo vykonať primerané posúdenie vplyvov.

63.

Okrem toho je potrebné v tejto súvislosti znovu pripomenúť, že preventívne protipožiarne opatrenia slúžia cieľom ochrany lokality, a preto môžu ako ochranné opatrenia priamo súvisieť so správou lokality alebo byť pre ňu nevyhnutné. ( 35 ) Pri určovaní ochranných opatrení sa síce musia zohľadniť aj najlepšie dostupné vedecké poznatky ( 36 ) a môže sa vyžadovať aj účasť verejnosti. ( 37 ) Existuje však o niečo väčšia flexibilita ako v prípade posudzovania vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Preto je pravdepodobne spravidla vhodnejšie a aj rýchlejšie rozhodnúť o preventívnych opatreniach požiarnej ochrany v súvislosti s ochrannými opatreniami pre danú lokalitu.

66.

Táto otázka nemá nič spoločné so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré možno pripísať štátu. ( 38 ) Súdny dvor sa skôr pýta, či musia príslušné orgány požadovať nápravu škody alebo iné opatrenia od jednotlivcov, ktorí ovplyvnili územie Natura 2000 bez primeraného posúdenia vplyvov.

67.

Cieľom tejto „nápravy škody“ spravidla nemôže byť finančná náhrada, ale predovšetkým skutočná „reštitúcia in rem “, t. j. náprava nepriaznivých vplyvov na lokalitu. Úplná náprava je avšak možná len zriedka. V tomto prípade ide napríklad o vyrúbané stromy, ktoré sa dajú nahradiť až po desiatkach rokov. Často je však možné prijať opatrenia na zníženie nepriaznivých vplyvov alebo ich kompenzovať na inom mieste.

68.

Takto chápaná otázka má za cieľ objasniť, či Úrad pre ochranu životného prostredia musel na základe smernice o biotopoch vydať rozhodnutie napadnuté vo veci samej. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania zaviazal Latvijas valsts meži ponechať na mieste vyrúbané borovice v lesných porastoch, ktorých kmeň má priemer viac ako 25 cm a zvýšiť v súčasnosti nedostatočné množstvo mŕtveho dreva v porastoch prioritne chráneného biotopu EÚ 9010* „Západná tajga“.

72.

Cieľom tohto rozhodnutia teda tiež nie je náprava alebo priame zamedzenie možných významných vplyvov, ale len zabránenie pokračovaniu porušovania článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Skutočnosť, že je sprevádzaná obmedzením nepriaznivých vplyvov tohto porušenia, je len vedľajším účinkom.

73.

Nariadiť ukončenie porušovania práva Únie a prijať vhodné transpozičné opatrenia sú členské štáty a všetky ich orgány povinné už na základe povinnosti dodržiavať smernice podľa článku 288 ods. 3 ZFEÚ a zásady lojálnosti k Únii podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ. Lojálnosť k Únii si vyžaduje najmä to, aby členské štáty prijali všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné alebo osobitné, na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo z činnosti inštitúcií Únie. Túto povinnosť má nielen štát ako taký, ale v rámci svojich právomocí aj všetky jeho orgány, ( 39 ) teda aj úrad životného prostredia. Okrem toho ju majú dokonca aj podniky, ktoré možno priradiť k členskému štátu, ( 40 ) čo podľa všetkého je prípad Latvijas valsts meži. ( 41 )

74.

V súvislosti s inými environmentálnymi posúdeniami preto Súdny dvor rozhodol, že zrušenie alebo pozastavenie už udeleného povolenia môže byť potrebné na uskutočnenie chýbajúceho posúdenia. ( 42 ) Rovnakú kvalitu má aj zabránenie ďalšej realizácii činnosti, ktorá porušuje právo Únie.

78.

V prípade ochrany lokality podľa smernice o biotopoch má cieľ dosiahnuť alebo zachovať určitý stav osobitnú dôležitosť, keďže cieľom tejto právnej úpravy je chrániť spoločné prírodné dedičstvo Európskej únie. ( 49 )

79.

Členské štáty preto musia prijať pravidlá, ktoré umožnia, aby sa od jednotlivcov vyžadovala náprava škody, ak ovplyvnili lokality Natura 2000 v rozpore s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ako už Súdny dvor naznačil. ( 50 ) Zodpovedajúce vnútroštátne právne základy môžu čiastočne vyplývať už z implementácie smernice o environmentálnej zodpovednosti, ( 51 ) ale vzhľadom na rôznorodé obmedzenia tejto právnej normy nemožno vylúčiť, že účinná implementácia smernice o biotopoch si bude vyžadovať prijatie ďalekosiahlejších ustanovení o náprave škody.

80.

V tomto prípade však takéto vnútroštátne ustanovenia nie sú relevantné, keďže Latvijas valsts meži možno priradiť k lotyšskému štátu, a teda priamo podlieha povinnostiam vyplývajúcim zo smernice o biotopoch. ( 52 )

Preventívne opatrenia založené na všeobecných právnych predpisoch o požiarnej ochrane alebo na nich založených plánoch požiarnej ochrany môžu priamo súvisieť so správou chráneného územia alebo byť pre ňu potrebné v zmysle článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, len ak sú zároveň súčasťou potrebných ochranných opatrení podľa článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 Naopak preventívne protipožiarne opatrenia, ktoré nespĺňajú túto požiadavku a ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na ciele ochrany lokality, musia byť predmetom primeraného posudzovania vplyvov podľa článku 6 ods. 3 prvej vety.

3.

Povinnosť posudzovania vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43 neobsahuje žiadnu výnimku pre opatrenia založené na vnútroštátnych právnych protipožiarnych predpisoch. Takéto právne predpisy preto v zásade nemožno vyňať z požiadaviek článku 6 ods. 3.

4.

Preventívne protipožiarne opatrenia, ktoré by mohli mať významný nepriaznivý vplyv na osobitné chránené územie, ktoré neslúžia na odvrátenie aktuálneho alebo bezprostredne hroziaceho skutočného nebezpečenstva pre nadradený predmet ochrany a ktoré neboli stanovené ako ochranné opatrenia podľa článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice 92/43, sa nesmú vykonať pred vykonaním príslušného posudzovania vplyvov podľa článku 6 ods. 3 Členské štáty však musia zabezpečiť, aby sa takéto opatrenia mohli posúdiť čo najskôr.

5.

( 5 ) Podľa bodu 3.1 štandardného informačného listu sa tu nachádzajú významné plochy chránených typov lesných biotopov, najmä takmer 5500 ha zalesnených dún atlantickej, vnútrozemskej a boreálnej oblasti (2180), takmer 900 ha západnej tajgy (9010*), viac ako 250 ha fínsko‑škandinávskych listnatých močiarnych lesov (9080*) a približne 730 ha rašelinných lesov (91D0*). Znak * v kóde znamená, že posledné tri typy biotopov sú prioritné.

( 6 ) Podľa internetovej stránky (https://www.lvm.lv/en/about‑us) táto spoločnosť spravuje štátne lesy Lotyšska s celkovou rozlohou viac ako 1,6 milióna hektárov. Akcie tejto spoločnosti vlastní lotyšský štát (https://www.lvm.lv/en/about‑us/management).

( 7 ) Podľa prílohy I k smernici o biotopoch sa prioritný typ biotopu 9010* nazýva „Západná tajga“.

( 8 ) Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging ( C‑127/02 , EU:C:2004:482 , body 23 a 26 ); zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg ( C‑226/08 , EU:C:2010:10 , bod 38 ), a zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:882 , body 60 , 65 a 66 ).

( 9 ) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:882 , body 63 až 65 ).

( 10 ) Pozri moje návrhy v spojených veciach Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:622 , bod 117 ) a rozsudok zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:882 , body 67 až 72 ).

( 17 ) Pozri napr. jeho pododsek 23.3.3, vyššie, bod 10.

( 18 ) Európska komisia: Natura 2000 a lesy (2015, s. 13 a 62).

( 19 ) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Oddelenie pre prírodu a biodiverzitu (ENV B.3): Interpretation Manual of European Union Habitats – EUR 28 , apríl 2013, s. 102.

( 20 ) Európska environmentálna agentúra, informačný list 2180 Wooded dunes of the Atlantic, Continental and Boreal Region, správa podľa článku 17 smernice o biotopoch, obdobie 2007 ‑ 2012, a informačný list 9010 Western Taiga, správa podľa článku 17 smernice o biotopoch, obdobie 2007 – 2012 (dostupné na https://projects.eionet.europa.eu/habitat‑art17report/library/2007‑2012‑reporting/factsheets).

( 21 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2010, Komisia/Francúzsko ( C‑241/08 , EU:C:2010:114 , bod 53 ).

( 22 ) Pozri k povinnosti výkladu v súlade s právom Únie rozsudky z 10. apríla 1984, von Colson a Kamann ( 14/83 , EU:C:1984:153 , bod 26 ), a z 1. augusta 2022, Sea Watch ( C‑14/21 a C‑15/21 , EU:C:2022:604 , body 83 a 84 ).

( 29 ) Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging ( C‑127/02 , EU:C:2004:482 , bod 34 ); z 11. apríla 2013, Sweetman a i. ( C‑258/11 , EU:C:2013:220 , bod 28 ), a z 21. júla 2016, Orleans a i. ( C‑387/15 a C‑388/15 , EU:C:2016:583 , bod 43 ).

( 30 ) Rozsudok zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg ( C‑226/08 , EU:C:2010:10 , bod 48 ); zo 14. januára 2016, Grüne Liga Sachsen a i. ( C‑399/14 , EU:C:2016:10 , bod 33 ), a zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:882 , bod 85 ).

( 31 ) V tejto súvislosti by mohol byť usmernením najmä rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 179 ).

( 32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Alianța pentru combaterea abuzurilor ( C‑88/19 , EU:C:2020:458 , bod 57 ).

( 33 ) Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging ( C‑127/02 , EU:C:2004:482 , bod 54 ); z 21. júla 2016, Orleans a i. ( C‑387/15 a C‑388/15 , EU:C:2016:583 , bod 51 ), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Bielovežský prales) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 113 ).

( 34 ) Rozsudok z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK ( C‑243/15 , EU:C:2016:838 , bod 49 ).

( 41 ) Pozri bod 48 vyššie.

( 42 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Wells ( C‑201/02 , EU:C:2004:12 , body 65 a 68 ); z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne ( C‑41/11 , EU:C:2012:103 , body 46 a 47 ); z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , body 170 a 172 ), a z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Windfarm Derrybrien) ( C‑261/18 , EU:C:2019:955 , bod 75 ).

( 43 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Wells ( C‑201/02 , EU:C:2004:12 , bod 64 ); z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne ( C‑41/11 , EU:C:2012:103 , bod 43 ); z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Windfarm Derrybrien) ( C‑261/18 , EU:C:2019:955 , body 75 a 90 ), a z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i. ( C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , bod 173 ).

( 44 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Wells ( C‑201/02 , EU:C:2004:12 , bod 66 ), a z 10. marca 2022, Grossmania ( C‑177/20 , EU:C:2022:175 , body 65 až 68 ).

( 45 ) Rozsudky z 21. septembra 1989, Komisia/Grécko ( 68/88 , EU:C:1989:339 , bod 23 ); z 8. septembra 2005, Yonemoto ( C‑40/04 , EU:C:2005:519 , bod 59 ), a z 3. apríla 2019, Powszechny Zakład Ubezpieczeń na Życie ( C‑617/17 , EU:C:2019:283 , bod 37 ).

( 46 ) Rozsudky z 21. septembra 1989, Komisia/Grécko ( 68/88 , EU:C:1989:339 , bod 24 ); z 8. septembra 2005, Yonemoto ( C‑40/04 , EU:C:2005:519 , bod 59 ), a z 3. apríla 2019, Powszechny Zakład Ubezpieczeń na Życie ( C‑617/17 , EU:C:2019:283 , bod 37 ).