← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.6.2023

C-451/22

ECLI:EU:C:2023:484

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CC0451

62022CC0451

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ANTHONY COLLINS

prednesené 15. júna 2023 ( 1 )

Vec C‑451/22

RTL Nederland BV,

RTL Nieuws BV,

za účasti:

Minister van Infrastructuur en Waterstaat

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Štátna rada, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Civilné letectvo – Nariadenie (EÚ) 376/2014Článok 15 ods. 1 – Primeraná úroveň dôvernosti údajov o udalostiach – Charta základných práv Európskej únie – Články 11 a 42 – Európsky dohovor o ľudských právach – Článok 10 – Sloboda prijímania informácií – Obmedzenie – Verejná bezpečnosť“

I. Úvod

1.

Dňa 17. júla 2014 prišlo o život 298 ľudí, keď sa let MH17 Malaysia Airlines, pravidelný pasažiersky let z Amsterdamu (Holandsko) do Kuala Lumpuru (Malajzia), zrútil neďaleko obce Hrabove na východe Ukrajiny. ( 2 ) RTL Nederland BV a RTL Nieuws BV, dve holandské mediálne spoločnosti (ďalej spolu len „RTL“), požiadali holandskú vládu o informácie, aby zistili, čo vedela o bezpečnosti ukrajinského vzdušného priestoru pred katastrofou. Minister van Infrastructuur en Waterstaat (minister infraštruktúry a vodného hospodárstva, ďalej len „minister“) rozhodol, že vnútroštátne právo a nariadenie č. 376/2014 ( 3 ) zakazujú zverejnenie týchto informácií. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vyplýva z toho, že RTL rozhodnutie spochybnila.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

2.

V článku 15 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Dôvernosť a náležité používanie informácií“ sa uvádza:

„1. Členské štáty a organizácie v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a agentúra prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej úrovne dôvernosti údajov o udalostiach, ktoré dostali podľa článkov 4, 5 a 10.

Každý členský štát, každá organizácia usadená v členskom štáte alebo agentúra spracúvajú osobné údaje iba v rozsahu potrebnom na účely tohto nariadenia a bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne akty, ktorými sa vykonáva [smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 13/015, s. 355)].

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa ochrany informácií o bezpečnosti podľa článkov 12, 14 a 15 [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES ( Ú. v. EÚ L 295, 2010, s. 35 )], sa informácie vyplývajúce z hlásení o udalostiach používajú iba na účel, na aký boli zhromaždené.

Členské štáty, agentúra a organizácie nesprístupnia ani nepoužijú informácie o udalostiach:

a)

na určovanie viny alebo zodpovednosti, alebo

b)

na žiadny iný účel, iba na udržiavanie alebo zvyšovanie bezpečnosti letectva.

3. Komisia, agentúra a príslušné orgány členských štátov pri plnení svojich povinností podľa článku 14 v súvislosti s informáciami uvedenými v európskom centrálnom registri:

a)

zabezpečia dôvernosť informácií a

b)

obmedzia používanie informácií na to, čo je absolútne nevyhnutné na plnenie ich povinností súvisiacich s bezpečnosťou bez toho, aby sa určovala vina alebo zodpovednosť; v tomto ohľade sa informácie použijú predovšetkým na riadenie rizika a analýzu bezpečnostných trendov, ktoré môžu viesť k bezpečnostným odporúčaniam alebo opatreniam na riešenie skutočných alebo potenciálnych nedostatkov v oblasti bezpečnosti.

…“

B.

Holandské právo

3.

V § 2 ods. 1 Wet openbaarheid van bestuur [zákon o transparentnosti verejnej správy (prístup verejnosti)] sa stanovuje:

„Správny orgán pri plnení svojich povinností poskytuje informácie v súlade s týmto zákonom bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia stanovené zákonom, a riadi sa v tomto ohľade všeobecným záujmom na otvorenom prístupe k informáciám.“

4.

Podľa § 3 zákona o transparentnosti verejnej správy (prístup verejnosti):

„1. Každý sa môže obrátiť so žiadosťou o informácie obsiahnuté v dokumentoch týkajúcich sa správnej veci na správny orgán alebo na inštitúciu, útvar alebo spoločnosť pôsobiacu pod správnym orgánom.

2. V žiadosti žiadateľ uvedie správnu vec alebo dokument, ktorý sa jej týka, o ktorom chce získať informácie.

3. Žiadateľ nemusí pri podávaní žiadosti deklarovať žiadny záujem.

4. Ak je žiadosť formulovaná príliš všeobecne, správny orgán čo najskôr požiada žiadateľa o spresnenie žiadosti a poskytne mu pri tom pomoc.

5. Žiadosti o informácie sa vyhovie s výhradou ustanovení článkov 10 a 11.“

5.

Ustanovenie § 1 ods. 1 Wet luchtvaart (zákon o letectve) stanovuje, že:

„V tomto zákone a v ustanoveniach prijatých na jeho základe sa uplatňujú tieto definície:

udalosti: prerušenie prevádzky, porucha, chyba alebo iná nezrovnalosť, ktorá ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť bezpečnosť letu bez toho, aby predstavovala nehodu alebo vážny incident v zmysle článku 3 písm. a) a k) smernice Rady 94/56/ES z 21. novembra 1994, ktorou sa stanovujú základné princípy, ktorými sa riadi vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve [ Ú. v. ES L 319, 1994, s. 14 ; Mim. vyd. 07/002, s. 224];

…“

6.

Podľa § 7 ods. 1 prvého pododseku zákona o letectve sa udalosti musia oznámiť ministrovi infraštruktúry a životného prostredia.

7.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o letectve:

„1. Údaje získané z oznámenia uvedeného v § 7 ods. 1 pododseku 1 alebo prijaté od členského štátu Európskej únie v reakcii na podobné oznámenie v tomto členskom štáte nie sú verejné.

2. K údajom uvedeným v prvom odseku má prístup každý orgán s regulačnou právomocou v oblasti bezpečnosti civilného letectva alebo s vyšetrovacou právomocou v prípade nehôd a incidentov, ku ktorým došlo v rámci Európskeho spoločenstva.

3. Pri registrácii oznámenia sa mená a adresy jednotlivých osôb nezaznamenávajú.“

III. Skutkový stav vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

8.

Dňa 10. januára 2018 RTL požiadala holandskú vládu o dokumenty týkajúce sa katastrofy letu MH17 na základe zákona o transparentnosti verejnej správy (prístup verejnosti). Požadované dokumenty obsahovali „všetky hlásenia ECCAIRS z roku 2014 týkajúce sa Ukrajiny“ ( 4 ).

9.

Minister identifikoval dve relevantné hlásenia, ale rozhodol, že ich nemôže zverejniť, pretože: i) RTL nie je jednou zo zainteresovaných strán, na ktoré sa vzťahuje článok 10 ods. 2 nariadenia č. 376/2014, osobou a organizáciou pôsobiacou v odvetví letectva uvedených v prílohe II tohto nariadenia, a ii) § 7.2 zákona o letectve zakazuje ich zverejnenie. ( 5 )

10.

RTL sa proti rozhodnutiu ministra odvolala. Listom z 31. decembra 2018 informovala Rechtbank Midden‑Nederland (Okresný súd pre centrálne Holandsko, Holandsko), že v záujme procesnej efektívnosti obmedzila svoje odvolanie na všetky dokumenty týkajúce sa hlásení o bezpečnostnej situácii vo vzdušnom priestore nad Ukrajinou pred 17. júlom 2014, vrátane hlásení v systéme ECCAIRS. ( 6 )

11.

Rechtbank (okresný súd, Holandsko) odvolanie RTL zamietol. ( 7 ) Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o letectve, ktorého cieľom je odzrkadľovať povinnosť zachovania dôvernosti podľa článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014, bráni zverejneniu hlásení ECCAIRS. RTL sa nemôže oprieť o článok 10 nariadenia č. 376/2014, pretože ten taxatívne určuje, ako a komu môžu byť informácie poskytnuté. RTL uznala, že nie je zainteresovanou stranou na účely tohto ustanovenia. Nemôže sa odvolávať ani na článok 13 ods. 12 nariadenia č. 376/2014, pretože tento neobsahuje postup pre sprístupňovanie anonymizovaných informácií na žiadosť. RTL sa navyše nemôže odvolávať ani na právo na informácie podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, pretože uvedené obmedzenia sú stanovené zákonom a neexistujú žiadne výnimočné okolnosti v zmysle príslušnej judikatúry, ktoré by naznačovali, že tieto obmedzenia môžu byť nezákonné. V miere, v akej je možné žiadosť RTL vyložiť tak, že zahŕňa akékoľvek dokumenty týkajúce sa hlásení ECCAIRS, sa uplatnia proti ich zverejneniu tie isté úvahy.

12.

Hoci minister poskytol Rechtbank (okresný súd) dve hlásenia, ktoré označil za relevantné, tento súd rozhodol, že by nebolo vhodné ich čítať. Taktiež považoval za nevhodné vyhovieť žiadosti RTL o vecné vyhlásenie o otázke, či holandská vláda dostatočne rýchlo reagovala na akékoľvek varovanie týkajúce sa bezpečnosti ukrajinského vzdušného priestoru.

13.

RTL podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu na Raad van State (Štátna rada, Holandsko). Tento súd rozhodol o prerušení konania a o predložení nasledujúcich otázok Súdnemu dvoru:

„1.

Čo sa má rozumieť pod údajmi o ‚udalostiach‘ a ‚primeranou úrovňou dôvernosti‘ v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 a v kontexte slobody prejavu a práva na informácie zakotvených v článku 11 Charty základných práv Európskej únie [(‚Charta‘)] a v článku 10 [EDĽP]?

2.

Má sa článok 15 ods. 1 [nariadenia č. 376/2014] v kontexte slobody prejavu a práva na informácie zakotvených v článku 11 [Charty] a v článku 10 [EDĽP] vykladať v tom zmysle, že je zlučiteľný s takou vnútroštátnou právnou úpravou, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej o ohlásených udalostiach nesmie byť zverejnená vôbec žiadna informácia?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku: Smie príslušný vnútroštátny orgán uplatňovať všeobecnú vnútroštátnu právnu úpravu zverejňovania, podľa ktorej sa informácie nesprístupňujú, pokiaľ záujem na ich sprístupnení neprevažuje nad záujmami, ktoré súvisia napríklad so vzťahmi s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami, inšpekciou, kontrolou a dohľadom prostredníctvom štátnych orgánov, rešpektovaním súkromia a zabránením neprimeranému zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu fyzických alebo právnických osôb?

4.

Záleží pri uplatňovaní všeobecnej vnútroštátnej právnej úpravy zverejňovania na tom, či ide o informácie z národnej databázy alebo o informácie z hlásení, ktoré sú obsiahnuté v iných dokumentoch, napríklad v politických dokumentoch, alebo o informácie o takýchto hláseniach?“

14.

Holandská vláda, Rada a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Na pojednávaní 30. marca 2023 tieto strany predniesli ústne vyjadrenia a odpovedali na písomné a ústne otázky Súdneho dvora.

IV. Analýza

A.

Zrušenie smernice 2003/42 a prijatie nariadenia č. 376/2014

15.

V roku 2011 Komisia uverejnila oznámenie o vytvorení systému riadenia bezpečnosti letectva v Európe. ( 8 ) Vzhľadom na očakávaný nárast počtu letov konštatovala, že by bolo náročné udržať v Únii nízku nehodovosť bez prijatia konkrétnych opatrení, vrátane identifikácie bezpečnostných rizík, výmeny bezpečnostných informácií a proaktívneho vyšetrovania incidentov.

16.

Bez ohľadu na prijatie smernice 2003/42 ( 9 ) Komisia zistila významný nedostatok v hlásení udalostí súvisiacich s bezpečnosťou, vrátane tých, ktoré boli spôsobené neúplnými údajmi a nízkou kvalitou informácií. S cieľom vyriešiť tento problém bolo nutné zaviesť kultúru otvoreného podávania správ a vytvoriť prostredie, v ktorom jednotlivci budú môcť nahlasovať bezpečnostné udalosti bez obáv z represálií, čo je označované ako „kultúra spravodlivosti“ ( 10 ).

17.

V priebehu preskúmania smernice 2003/42 zo strany Komisie členské štáty uviedli, že považujú účinné hlásenie udalostí za kľúčové pre vytvorenie bezpečnostného systému založeného na dôkazoch. Vyjadrili poľutovanie nad nedostatočnou ochranou dôvernosti oznámených informácií a nízkou úrovňou ochrany zo strany súdnych orgánov. Navrhli, aby sa ustanovenia o ochrane informácií preskúmali tak, aby sa vytvorilo prostredie bez obviňovania, v ktorom by boli jednotlivci motivovaní k tomu, aby nahlasovali nedostatky a chyby súvisiace s bezpečnosťou. ( 11 )

18.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku k návrhu nariadenia č. 376/2014 ( 12 ) súhlasil s tým, že systém hlásenia udalostí by mohol účinne fungovať len vtedy, ak by bol uplatňovaný v kontexte „kultúry spravodlivosti“, ktorá chráni zamestnancov pred krokmi podniknutými proti nim zo strany ich zamestnávateľa a chráni ich pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami alebo právnym postihom v prípade neúmyselných chýb. S cieľom zabrániť šíreniu neopodstatnených obáv a negatívnych reakcií zo strany verejnosti, mali členské štáty zverejňovať informácie v súhrnnej podobe a vo výročných správach o všeobecnej úrovni bezpečnosti letectva.

19.

Tieto úvahy okrem iného viedli k zrušeniu smernice 2003/42. Je zrejmé, že všetky zúčastnené strany považovali dôvernosť informácií za kľúčovú pre účinné fungovanie systému riadenia bezpečnosti letectva. Bez toho, aby bolo dotknuté moje posúdenie príslušných ustanovení nariadenia č. 376/2014, súhlasím s týmto postojom. Hoci existuje mnoho situácií, v ktorých je transparentnosť vo verejnom záujme, pretože zvyšuje legitímnosť a účinnosť a zabezpečuje, že osoby a organizácie môžu byť brané na zodpovednosť za svoje konanie, existujú aj iné situácie, v ktorých toto nemôže byť prvoradým záujmom. Hlásenie udalostí v civilnom letectve jednoznačne patrí do druhej kategórie.

20.

Nariadenie č. 376/2014 stanovuje pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby sa bezpečnostné informácie týkajúce sa civilného letectva ohlasovali, zhromažďovali, uchovávali, ochraňovali, zdieľali medzi odborníkmi a analyzovali a v prípade potreby aby boli na základe analýzy týchto informácií včas prijaté bezpečnostné opatrenia. ( 13 ) Nariadenie sa vzťahuje aj na udalosti týkajúce sa lietadla registrovaného v členskom štáte alebo prevádzkovaného organizáciou usadenou v členskom štáte, aj keď sa udalosť stala mimo územia tohto členského štátu. ( 14 )

21.

Nariadenie č. 376/2014 vyžaduje povinné ohlasovanie udalostí, ktoré predstavujú značné riziko pre bezpečnosť letectva, a dobrovoľné ohlasovanie udalostí, ktoré nie sú zahrnuté v povinnom ohlasovaní. ( 15 ) Príslušné orgány členských štátov majú prístup k svojim príslušným vnútroštátnym databázam, ktoré obsahujú tieto hlásenia. ( 16 ) Komisia spravuje Európsky centrálny register (ďalej len „ECR“), v ktorom sa uchovávajú všetky hlásenia o udalostiach zhromaždené v Únii, ku ktorému majú prístup príslušné orgány členských štátov, agentúra ( 17 ) a Komisia. ( 18 ) Nahlásené informácie musia byť na vnútroštátnej úrovni predmetom nadväzujúcich opatrení spočívajúcich v ich analýze s cieľom identifikovať bezpečnostné riziká, určiť vhodné kroky na zlepšenie bezpečnosti letectva a ak je to potrebné, zaviesť ich a monitorovať ich účinnosť. Agentúra musí byť o tomto vývoji informovaná. Existuje tiež systém nadväzujúcich opatrení na úrovni Únie. ( 19 )

22.

Nariadenie č. 376/2014 obsahuje viacero ustanovení, ktoré sa týkajú dôvernosti a primeraného využívania informácií, ochrany informačných zdrojov, prístupu k dokumentom a ochrany osobných údajov. Informácie sú vo všeobecnosti v maximálnej možnej miere anonymizované a sú prístupné len osobám, ktorých úlohou je udržiavať a zvyšovať bezpečnosť civilného letectva. Na tieto ustanovenia sa podrobnejšie odvolávam nižšie.

B.

Prvá otázka

1. O výklade článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014

23.

Vnútroštátny súd si nie je istý, čo sa myslí pod pojmom „primeraná úroveň dôvernosti údajov“ v článku 15 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 376/2014. ( 20 ) Domnieva sa, že presný význam tohto pojmu je dôležitý na určenie toho, či minister dve hlásenia, ktoré vo vzťahu k žiadosti RTL o „správy týkajúce sa bezpečnostnej situácie vo vzdušnom priestore nad Ukrajinou pred 17. júlom 2014, vrátane hlásení ECCAIRS“ označil za relevantné, nezverejnil oprávnene.

24.

Pred preskúmaním textu článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 je užitočné zhrnúť informačné toky, ktoré sa týkajú udalostí. ( 21 )

25.

Zamestnanci, dodávatelia a poskytovatelia služieb organizácií vymedzených v článku 2 ods. 8 nariadenia č. 376/2014 zvyčajne ohlasujú udalosti organizácii, ktorá ich zamestnáva alebo využíva ich služby. Prípadne môžu nahlasovať udalosti priamo príslušnému vnútroštátnemu orgánu alebo agentúre. Hlásenia o udalostiach zostavené na základe zhromaždených údajov o udalostiach sa uchovávajú v databázach. ( 22 ) Hlásenia sa prenášajú do databázy príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu. ( 23 ) Orgány bezpečnostného vyšetrovania a orgány civilného letectva členského štátu majú prístup do svojich príslušných vnútroštátnych databáz, aby mohli analyzovať hlásenia o udalostiach, vyvodiť z nich závery a zavádzať opatrenia na podporu bezpečnosti letectva. ( 24 )

26.

Členské štáty a agentúra sprístupňujú všetky informácie o bezpečnosti uchovávané vo svojich príslušných databázach hlásení, vrátane hlásení o udalostiach, príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, agentúre a Komisii prostredníctvom úplného zabezpečeného online prístupu prostredníctvom ECR. ( 25 ) Hlásenia sa analyzujú a prípadné následné opatrenia sa zavádzajú na úrovni Únie. ( 26 )

27.

Pokiaľ ide o analýzu článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014, podľa ustálenej judikatúry ustanovenia práva Únie, ktoré na účely určenia ich zmyslu a pôsobnosti výslovne neodkazujú na právo členských štátov, majú zvyčajne autonómny a jednotný výklad. Tento výklad musí zohľadňovať nielen znenie týchto ustanovení, ale aj ich kontext a cieľ sledovaný dotknutou právnou úpravou. ( 27 )

28.

Článok 15 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že členské štáty, organizácie a agentúra musia zabezpečiť primeranú dôvernosť údajov o udalostiach, ktoré dostali podľa článkov 4, 5 a 10 tohto nariadenia.

29.

V článku 2 ods. 7 nariadenia č. 376/2014 sa pojem „udalosť“ definuje ako „každá udalosť súvisiaca s bezpečnosťou, ktorá ohrozuje alebo by v prípade, že nedôjde k jej náprave alebo vyriešeniu, mohla ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu a ktorá zahŕňa predovšetkým nehodu alebo vážny incident“.

30.

V nariadení č. 376/2014 nie je definovaný pojem „údaje“. Slovníkové definície tohto pojmu zahŕňajú „časť informácie alebo fakt týkajúci sa niečoho“, „podriadená časť“ alebo „malé prvky, ktoré tvoria celok“. Slovo „renseignements“, ktoré sa používa vo francúzskej jazykovej verzii, sa v anglickom jazyku často prekladá ako „details“ alebo „information“. V španielskej, českej, nemeckej a portugalskej jazykovej verzii sa podobne používajú slová s významom „informácie“, „údaje“ alebo „podrobnosti“. Je zaujímavé, že v holandskej jazykovej verzii sa používa slovo „bijzonderheden“, ktoré vyjadruje myšlienku „podrobností“, „špecifík“ alebo „výrazných rysov“, ako aj „detailu“ alebo „informácie“. To sa podobá zneniu talianskej jazykovej verzie, ktorá odkazuje na „informazioni dettagliate“, „podrobné informácie“. Z tejto porovnávacej textovej analýzy vyplýva, že „údaje o udalostiach“ znamenajú všetky informácie o udalostiach, ku ktorým majú príslušné organizácie, členské štáty alebo agentúra prístup podľa článkov 4, 5 alebo článku 10 nariadenia č. 376/2014.

31.

Slovo „primeraná“ v slovnom spojení „primeraná úroveň dôvernosti“ v článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 nie je definované. Jeho bežný význam „vhodný alebo náležitý za daných okolností“ ( 28 ) si podľa definície vyžaduje kontextuálnu analýzu.

32.

V odôvodnení 33 nariadenia č. 376/2014 sa uvádza, že „ohlasovanie udalostí a využívanie informácií o udalostiach na účely zlepšenia bezpečnosti je závislé od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií. To si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôvernosti. Účelom ochrany informácií o bezpečnosti pred nevhodným používaním a obmedzeného prístupu do [ECR] iba pre zainteresované strany zapojené do zvyšovania úrovne bezpečnosti civilného letectva je zaistenie nepretržitej dostupnosti informácií o bezpečnosti, aby sa mohli prijímať vhodné a včasné preventívne opatrenia a aby sa zvyšovala bezpečnosť letectva. V tejto súvislosti by sa mali náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti a ich zhromažďovanie by sa malo zabezpečiť zaručením ich dôvernosti, ochranou ich zdroja a zabezpečením dôvery zamestnancov pracujúcich v civilnom letectve v systémy ohlasovania udalostí. Mali by sa zaviesť primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie dôvernosti informácií zhromaždených prostredníctvom systémov ohlasovania udalostí a obmedziť prístup do [ECR]. V rámci vnútroštátnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám by sa mala zohľadniť potrebná dôvernosť takýchto informácií. Zhromaždené informácie by mali byť náležite chránené pred neoprávneným použitím alebo zverejnením. Mali by sa používať výlučne na účel udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva a nemali by sa používať na určovanie viny alebo zodpovednosti“.

33.

Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 376/2014 uvádza, že „jediným cieľom ohlasovania udalostí je prevencia nehôd a incidentov, a nie určovanie viny alebo zodpovednosti“.

34.

Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že organizácia určí jednu alebo niekoľko osôb, aby sa zaoberali zhromažďovaním, hodnotením, spracúvaním, analýzou a uchovávaním údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5. článok 13 ods. 1 tohto nariadenia vyžaduje vytvorenie postupu analýzy zhromaždených informácií o udalostiach, aby sa určili bezpečnostné nebezpečenstvá. V článku 6 ods. 3 nariadenia č. 376/2014 sa vyžaduje, aby príslušné orgány zriadili mechanizmus nezávislého zhromažďovania, hodnotenia, spracúvania, analýzy a uchovávania údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5.

35.

Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že k informáciám o udalostiach obsiahnutým v ECR má zabezpečený úplný online prístup každý subjekt poverený reguláciou bezpečnosti civilného letectva alebo akýkoľvek orgán bezpečnostného vyšetrovania v Únii.

36.

Z posúdenia kontextu vyplýva, že slovné spojenie „primeraná ochrana dôvernosti“ vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že údaje o udalostiach budú prístupné len určeným osobám v rámci organizácií, určeným príslušným orgánom, subjektom povereným riadením bezpečnosti civilného letectva a orgánom bezpečnostného vyšetrovania, ako to výslovne stanovuje nariadenie č. 376/2014, a potom na účely udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva. Dôsledkom toho je, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 neumožňuje sprístupniť na žiadosť údaje o udalostiach členovi verejnosti alebo mediálnemu podniku.

37.

Pre úplnosť poznamenávam, že nie je hodnoverné, že mediálny podnik, akým je RTL, môže získavaním a šírením príslušných informácií verejnosti akýkoľvek zmysluplným spôsobom prispieť k udržaniu alebo zvyšovaniu úrovne bezpečnosti letectva. Tým nechcem znevažovať nezávislé a nestranné novinárske úsilie, ktoré má zásadný význam pri odhaľovaní nedostatkov verejných a súkromných inštitúcií a orgánov. Vyjadruje to len skutočnosť, že normotvorca Únie v rámci komplexného systému dohľadu, ktorého súčasťou je nariadenie č. 376/2014, rozhodol, že verejný záujem najlepšie uspokojí, ak sa príslušné informácie nezverejňujú mimo okruh odborníkov v oblasti letectva a bezpečnosti, ktorých úlohou je tieto informácie analyzovať a zavádzať prípadné nadväzné opatrenia.

38.

Obe sporné hlásenia o udalostiach sú uložené v príslušnej vnútroštátnej databáze a v ECR. ( 29 ) Preto sú relevantné aj povinnosti týkajúce sa dôvernosti a náležitého použitia informácií uvedené v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 376/2014.

39.

Článok 15 ods. 3 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že informácie uvedené v ECR musia byť dôverné. Ich použitie je obmedzené na plnenie povinností Komisie, agentúry a príslušných orgánov členských štátov týkajúcich sa bezpečnosti. Článok 10 ods. 2 nariadenia č. 376/2014 stanovuje postup podávania žiadostí o informácie v ECR pre „zainteresované strany“, ktoré sú v jeho článku 2 ods. 14 definované ako osoby, ktoré sa môžu zúčastňovať na zvyšovaní úrovne bezpečnosti letectva tým, že majú prístup k informáciám o udalostiach vymieňaným medzi členskými štátmi, a ktoré spadajú do jednej z kategórií zainteresovaných strán stanovených v prílohe II. Rozhodnutie o šírení informácií podľa článku 11 sa obmedzí na to, čo je nevyhnutne potrebné na účely ich používateľa. ( 30 ) Zainteresované strany môžu získané informácie použiť iba na účel uvedený vo formulári žiadosti, ktorý by mal byť zlučiteľný s cieľom uvedeným v článku 1 nariadenia č. 376/2014. Takto získané informácie nesmú zverejniť bez písomného súhlasu poskytovateľa informácií. ( 31 ) Článok 11 nariadenia č. 376/2014 stanovuje spôsob podávania a vybavovania žiadostí o informácie v ECR. Článok 20 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že jeho články 10 a 11 ustanovujú prísnejšie pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám obsiahnutým v ECR, než stanovuje nariadenie č. 1049/2001. ( 32 ) Článok 10 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že používanie informácií uložených v ECR musí byť v súlade s jeho článkom 15.

40.

Zo znenia článku 15 ods. 3 nariadenia č. 376/2014 vyplýva, že možnosť získať prístup k hláseniam o udalostiach uloženým v ECR je obmedzená na osoby, ktoré úspešne využijú postup podľa článku 10. Podľa informácií uvedených vo vnútroštátnom spise, RTL súhlasí s tým, že nemôže využiť postup podľa článku 10, pretože nie je zainteresovanou stranou v zmysle článku 2 ods. 14 nariadenia č. 376/2014. ( 33 )

41.

Účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, sa stotožňujú s názorom, že „údaje o udalostiach“ v zmysle článku 15 ods. 1 tohto nariadenia nemožno na žiadosť poskytnúť verejnosti alebo mediálnemu podniku. Argumenty RTL pred prvostupňovým súdom a vnútroštátnym súdom, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, ako sú zhrnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, toto stanovisko nespochybňujú.

42.

Po prvé RTL sa opiera o skutočnosť, že v odôvodnení 33 nariadenia č. 376/2014 sa uvádza, že by sa mali „náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti“, aby tvrdila, že existuje kategória bezpečnostných informácií, ktoré síce spadajú do povinného alebo dobrovoľného hlásenia udalostí v kontexte tohto nariadenia, ale nie sú citlivé, a preto môžu byť zverejnené.

43.

Vzhľadom na to, že v operatívnych ustanoveniach nariadenia č. 376/2014 nie sú žiadne náznaky, ktoré by tento argument podporovali, nie som presvedčený, že odkaz na „citlivé informácie o bezpečnosti“ v odôvodnení 33 obmedzuje rozsah ochrany, ktorú článok 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 uplatňuje na údaje o udalostiach. ( 34 )

44.

Po druhé RTL sa na účely tvrdenia, že je oprávnená získať údaje o udalostiach, ktoré boli anonymizované, opiera o ustanovenia nariadenia č. 376/2014, týkajúce sa ochrany osobných údajov osôb, ktoré nahlásili udalosti alebo ktoré sú uvedené v súvislosti s udalosťami. ( 35 ) Nie je to tak. Anonymizácia udalostí nemusí nevyhnutne vylučovať identifikáciu osôb, ktoré sa na nich podieľali alebo ktoré ich nahlásili. Výklad, ktorý RTL presadzuje, by narušil účinnosti nariadenia č. 376/2014.

45.

Udalosti okrem toho pravdepodobne hlásia tí, ktorí za ne mohli niesť určitú zodpovednosť alebo sa nejakým spôsobom podieľali na tom, keď sa stali. Nariadenie č. 376/2014 prikladá osobitný význam ochrane osobných údajov týchto osôb. Odôvodnenie 33 vysvetľuje, že prísna ochrana dôvernosti má zásadný význam pre účinné fungovanie systému, pretože závisí „od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií“. Odôvodnenia 34 až 45 nariadenia vysvetľujú význam zavedenia „kultúry spravodlivosti“, v rámci ktorej sú jednotlivci podporovaní ohlasovať udalosti tým, že sú chránení pred nepriaznivými dôsledkami takéhoto konania bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie vnútroštátneho trestného práva a riadny výkon spravodlivosti. V odôvodnení 35 sa uvádza, že by sa z hlásení o udalostiach mali odstrániť identifikačné údaje ( 36 ) a podrobnosti týkajúce sa totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach by sa nemali ukladať do databáz. Článok 15 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že členské štáty, organizácie a agentúra spracúvajú osobné údaje iba v rozsahu potrebnom na účely tohto nariadenia. Jeho článok 16 stanovuje podrobné pravidlá ochrany informačného zdroja. ( 37 )

46.

Na základe vyššie uvedeného som dospel k záveru, že k uchovávaniu osobných údajov v databázach, ktoré obsahujú údaje o udalostiach, dochádza len za výnimočných okolností. Z ustanovení a cieľov nariadenia č. 376/2014 navyše nie je možné vyvodiť, že by údaje o udalostiach, za predpokladu, že boli anonymizované, mohli byť sprístupnené na žiadosť verejnosti alebo mediálnemu podniku.

47.

Po tretie RTL sa odvoláva na článok 13 ods. 12 nariadenia č. 376/2014, podľa ktorého „členské štáty môžu uverejňovať aj anonymizované hlásenia o udalostiach a výsledky analýzy rizika“, aby tvrdila, že minister jej môže požadované informácie poskytnúť. Ako uvádzajú všetky strany, ktoré predložili pripomienky, znenie tohto ustanovenia jasne poskytuje členským štátom diskrečnú právomoc určité anonymizované informácie zverejniť. ( 38 ) Nestanovuje však režim prístupu, na základe ktorého by verejnosť alebo mediálny podnik mohli požiadať o anonymizované údaje o udalostiach a získať ich. Výklad tohto ustanovenia zo strany RTL je opäť v rozpore so znením nariadenia č. 376/2014 a zároveň oslabuje jeho účinnosť.

2. Článok 11 Charty a článok 10 EDĽP

48.

V druhej časti prvej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či článok 11 Charty a článok 10 EDĽP v rozsahu, v ktorom sa tieto ustanovenia týkajú práva na informácie, majú vplyv na výklad článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014. ( 39 ) Účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, sa stotožnili s názorom, že tento prístup spochybňuje platnosť tohto nariadenia.

49.

Vo vysvetlivkách týkajúcich sa Charty základných práv ( 40 ) sa uvádza, že článok 11 Charty zodpovedá článku 10 EDĽP. Podľa článku 52 ods. 3 Charty je význam a rozsah práv zaručených v článku 11 rovnaký ako ten, ktorý zaručuje EDĽP, ako ich vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). ( 41 ) Hoci sa v článku 6 ods. 3 ZEÚ potvrdzuje, že základné práva zakotvené v EDĽP sú všeobecnými zásadami práva Únie, Európska únia k EDĽP nepristúpila, a preto tento dohovor formálne nezačlenila do svojho právneho poriadku. Súdny dvor poukázal na to, že článok 52 ods. 3 Charty nenarušuje autonómiu práva Únie a Súdneho dvora Európskej únie. Je teda povinnosťou Súdneho dvora zabezpečiť, aby jeho výklad článku 11 Charty neporušil úroveň ochrany, ktorú zaručuje článok 10 EDĽP, ako ho vykladá ESĽP. ( 42 )

50.

Je zrejmé, a všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, s tým súhlasia, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 obmedzuje právo mediálneho podniku, akým je RTL, prijímať, a teda šíriť určité informácie. ( 43 )

51.

Podľa článku 52 ods. 1 Charty ( 44 ) musí byť každé obmedzenie výkonu práv a slobôd stanovené zákonom a musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Podľa zásady proporcionality musia takéto obmedzenia byť nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných. ( 45 )

52.

Nariadenie č. 376/2014 a príslušné vnútroštátne právo stanovujú predmetné obmedzenie dostatočne jasne a predvídateľne. ( 46 ) Požiadavka, aby takéto obmedzenie bolo stanovené zákonom, je teda splnená.

53.

Pokiaľ ide o to, či je dodržaná podstata slobody prijímať a šíriť informácie, nariadenie č. 376/2014 nijako neobmedzuje právo mediálnych podnikov získavať informácie o bezpečnosti letectva z iných zdrojov, alebo o povedomí holandskej vlády v tomto smere, alebo šíriť tieto informácie podľa vlastného uváženia. Článok 13 ods. 11 tohto nariadenia okrem toho členským štátom ukladá povinnosť aspoň raz ročne zverejniť prehľad o bezpečnosti s cieľom informovať verejnosť o úrovni bezpečnosti v oblasti civilného letectva. Zdá sa teda, že napadnuté opatrenie rešpektuje podstatu práv a slobôd, ktorých sa RTL dovoláva.

54.

Pokiaľ ide o odôvodnenie obmedzenia zverejňovania a o to, či je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa, článok 10 ods. 2 EDĽP odkazuje konkrétne na skutočnosť, že výkon práva na slobodu prejavu môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú nevyhnutné v záujme verejnej bezpečnosti. ( 47 ) Ako sa uvádza v bodoch 15 až 19 vyššie, otázka verejnej bezpečnosti bola dôkladne zvážená v rámci procesu, ktorý viedol k zrušeniu smernice 2003/42, a táto úvaha mala na režim ochrany dôvernosti stanovený nariadením č. 376/2014 zásadný vplyv. Nemám pochybnosti o tom, že pravidlá týkajúce sa neuverejňovania hlásení o udalostiach sú potrebné. Zverejňovanie hlásení o udalostiach na žiadosť verejnosti alebo mediálneho podniku by malo negatívny vplyv na motiváciu hlásiť udalosti, čím by sa znížil počet hlásení, ako aj kvalita a úplnosť takto nahlásených informácií, čím by sa v neprijateľnej miere narušilo účinné fungovanie systému riadenia bezpečnosti letectva Únie.

55.

Vzhľadom na vyššie uvedené je mi jasné, že obmedzenie týkajúce sa zverejňovania, o ktoré ide v dotknutej veci, sa vyžaduje na účinné fungovanie systému riadenie bezpečnosti letectva Únie a je nevyhnutným a primeraným obmedzením práv mediálnych podnikov. ( 48 ) Článok 11 Charty neovplyvňuje výklad článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014, ktorý navrhujem. Nemá ani žiadny vplyv na platnosť tohto ustanovenia. V tomto bode súhlasia všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky.

3. Článok 42 Charty

56.

Pred pojednávaním Súdny dvor vyzval účastníkov konania, ktorí predložili pripomienky, aby sa zaoberali vzťahom medzi článkami 11 a 42 Charty, najmä: i) rozsahom práv zakotvených v týchto ustanoveniach vzhľadom na článok 52 ods. 3 Charty a judikatúru ESĽP k článku 10 EDĽP a ii) dôsledkami koexistencie článkov 11 a 42 Charty na výklad nariadenia č. 376/2014. Podľa účastníkov konania, ktorí odpovedali na otázky Súdneho dvora na pojednávaní, je táto vec relevantná, pretože žiadosť RTL o informácie sa týka hlásení uložených vo vnútroštátnej databáze, ako aj v ECR, ( 49 ) ku ktorým má zabezpečený úplný online prístup každý subjekt poverený reguláciou bezpečnosti civilného letectva alebo akýkoľvek orgán bezpečnostného vyšetrovania v Únii.

57.

Článok 42 Charty poskytuje právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. ( 50 ) Právo na prístup verejnosti k dokumentom Únie zakotvené v tomto ustanovení ( 51 ) je konkrétnym prejavom práva na prístup k informáciám, ktoré obsahuje článok 11 Charty. Podľa vysvetlení týkajúcich sa Charty základných práv bolo právo zaručené v článku 42 Charty prevzaté z článku 255 ES, teraz článku 15 ods. 3 ZFEÚ. ( 52 ) Ten odkazuje na právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie „bez ohľadu na ich nosič“. Stanovuje, že všeobecné zásady a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktoré upravujú výkon tohto práva, stanovuje Európsky parlament a Rada formou nariadenia. Nariadenie č. 1049/2001 prijaté na základe článku 255 ods. 2 ES a nariadenie č. 376/2014 takéto všeobecné zásady a obmedzenia obsahujú.

58.

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami v ňom určenými. Článok 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia obsahuje výnimku, podľa ktorej inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa verejnej bezpečnosti. Obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií uvedené v nariadení č. 376/2014 možno považovať za konkrétne prejavy výnimky týkajúcej sa verejnej bezpečnosti. ( 53 )

59.

Článok 20 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že nariadenie č. 1049/2001 sa nevzťahuje na články 10 a 11 nariadenia č. 376/2014, v ktorých sa stanovujú prísnejšie pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám obsiahnutým v ECR. Článok 10 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Šírenie informácií uchovávaných v [ECR]“ v druhom pododseku stanovuje, že informácie o udalostiach obsiahnuté v ECR sa používajú okrem iného v súlade s jeho článkom 15. článok 15 nariadenia č. 376/2014 preto predstavuje konkrétny prípad výnimky z verejného záujmu zo všeobecného práva na prístup k dokumentom Únie obsiahnutého v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001. ( 54 )

60.

Článok 52 ods. 1 Charty je relevantný pre obmedzenia výkonu všetkých práv a slobôd, ktoré tento dokument uznáva, vrátane obmedzenia uvedeného v článku 15 nariadenia č. 376/2014 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na prístup k dokumentom v ECR. Úvahy a závery zhrnuté v bodoch 51 až 55 vyššie sú relevantné mutatis mutandis v kontexte článku 42 Charty. Účastníci konania, ktorí odpovedali na príslušnú písomnú otázku na pojednávaní, sa s týmto názorom stotožňujú.

C.

Druhá otázka

61.

V článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 sa členským štátom a organizáciám ukladá povinnosť zabezpečiť primeranú dôvernosť údajov o udalostiach v súlade s ich vnútroštátnym právom. ( 55 )

62.

Druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že žiadne prijaté informácie o ohlásených udalostiach nesmú byť zverejnené, v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014.

63.

V tomto kontexte sa „zverejnenie“ vzťahuje na zverejnenie informácií pre širokú verejnosť.

64.

Z navrhovanej analýzy prvej otázky vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že žiadne informácie získané z ohlásených udalostí nesmú byť zverejnené, je v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014.

D.

O tretej a štvrtej otázke

65.

Vzhľadom na navrhované odpovede na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku. Ako zdôraznili účastníci konania, ktorí predložili relevantné pripomienky, tieto otázky vyžadovali odpovede len v prípade zápornej odpovede na druhú otázku.

66.

Pre vylúčenie pochybností dodávam, že z odpovede na prvú a druhú otázku vyplýva, že pokiaľ sú informácie, ktoré členské štáty, organizácie a agentúra získali podľa článkov 4, 5 a 10 nariadenia č. 376/2014, obsiahnuté v iných vládnych dokumentoch, článok 15 ods. 1 tohto nariadenia bráni tomu, aby boli tieto informácie na žiadosť sprístupnené verejnosti alebo mediálnemu podniku. ( 56 )

V. Návrh

67.

Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prvú a druhú prejudiciálnu otázku položenú Raad van State (Štátna rada, Holandsko) odpovedal takto:

Článok 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007, najmä slovné spojenie „údaje o udalostiach“ a „primeraná úroveň dôvernosti“ vo svetle článkov 11 a 42 Charty základných práv Európskej únie a článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

1.

všetky informácie získané podľa článkov 4, 5 a 10 nariadenia č. 376/2014 sú dôverné, takže žiadna z nich nesmie byť na žiadosť sprístupnená verejnosti alebo mediálnemu podniku a

2.

nebráni vnútroštátnej právnej úprave v tomto zmysle.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) V októbri 2015 zverejnila Onderzoeksraad voor Veiligheid (Bezpečnostná rada, Holandsko) správy o troch vyšetrovaniach, jednu o okolnostiach zostrelenia letu MH17; jednu o procese rozhodovania o letových trasách a jednu o postupe zostavovania zoznamov cestujúcich. Vydala odporúčania, ako podobným katastrofám v budúcnosti predchádzať. Spoločný vyšetrovací tím MH17 zložený z príslušníkov policajných a justičných orgánov Belgicka, Holandska, Austrálie, Malajzie a Ukrajiny vedie trestné vyšetrovanie.

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 ( Ú. v. EÚ L 122, 2014, s. 18 ).

( 4 ) ECCAIRS (Európske koordinačné stredisko pre systémy podávania ohlasovania udalostí) je softvér, ktorý používajú všetky členské štáty a európsky centrálny register (ďalej len „ECR“) na uchovávanie hlásení o udalostiach (odôvodnenie 16 nariadenia č. 376/2014).

( 5 ) Rozhodnutie zo 17. októbra 2018.

( 6 ) Holandská vláda na pojednávaní potvrdila rozsah odvolania RTL.

( 7 ) Rozsudok Rechtbank Midden‑Nederland (Okresný súd pre centrálne Holandsko, Holandsko) zo 7. novembra 2019, UTR 18/4363 (NL:RBMNE:2019:5226).

( 8 ) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 25. októbra 2011 o vytvorení systému riadenia bezpečnosti letectva v Európe [KOM(2011) 670 v konečnom znení].

( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. júna 2003 o hlásení udalostí v civilnom letectve ( Ú. v. EÚ L 167, 2003, s. 23 ).

( 10 ) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 25. októbra 2011, Vytvorenie systému riadenia bezpečnosti letectva v Európe, [KOM(2011) 670 v konečnom znení], oddiel 3.3.

( 11 ) Pracovný spis Komisie, posúdenie dopadu, dokument pripojený k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o hlásení udalostí v civilnom letectve [ neoficiálny preklad ] [SWD(2012) 441 v konečnom znení] (18. decembra 2012), príloha I, oddiel 4 a príloha II, oddiel 4.1. Hoci článok 8 ods. 1 smernice 2003/42 všeobecne vyžadoval, aby členské štáty prijali opatrenia na zabezpečenie primeranej úrovne dôvernosti získaných informácií, niektorí respondenti uviedli, že informácie boli na žiadosť zverejnené.

( 12 ) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o hlásení udalostí v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 996/2010 a zrušuje smernica 2003/42/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 1321/2007 a nariadenie Komisie (ES) č. 1330/2007“ [COM(2012) 776 v konečnom znení] ( Ú. v. EÚ C 198, 2013, s. 73 ).

( 13 ) Aj na incidenty, závažné incidenty a nehody, ako ich definuje nariadenie č. 996/2010, sa vzťahuje nariadenie č. 376/2014.

( 14 ) Odôvodnenie 18 nariadenia č. 376/2014.

( 15 ) Články 4 a 5 nariadenia č. 376/2014. Pozri tiež vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1018 z 29. júna 2015, ktorým sa stanovuje zoznam s klasifikáciou udalostí v civilnom letectve, ktoré sa majú povinne hlásiť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 ( Ú. v. EÚ L 163, 2015, s. 1 ).

( 16 ) Článok 6 nariadenia č. 376/2014.

( 17 ) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva ( Ú. v. ES L 240, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 07/007, s. 30), sa zriadila Európska agentúra pre bezpečnosť letectva, ktorá sa neskôr stala Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva [pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018, o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 ( Ú. v. EÚ L 212, 2018, s. 1 )].

( 18 ) Články 8 a 9 nariadenia č. 376/2014.

( 19 ) Články 13 a 14 nariadenia č. 376/2014.

( 20 ) Holandská vláda na pojednávaní potvrdila, že vnútroštátny súd sa nedomnieva, že nariadenie č. 996/2010, na ktoré odkazuje článok 15 ods. 2 nariadenia č. 376/2014, je relevantné pre žiadosť RTL o informácie. Účastníci konania prítomní na pojednávaní súhlasili s prístupom vnútroštátneho súdu. Predložené otázky preto riešim na základe predpokladu, že sú relevantné pre rozhodnutie v konaní pred vnútroštátnym súdom (pozri napríklad rozsudok z 27. júna 2018, Altiner a Ravn, C‑230/17 , EU:C:2018:497 , bod 22 , ako aj citovanú judikatúru). Pre úplnosť tiež poznamenávam, že nariadenie č. 376/2014 sa okrem ustanovenia o povinnom a dobrovoľnom hlásení udalostí vzťahuje aj na dobrovoľné hlásenie „informácií súvisiacich s bezpečnosťou“, ako aj na ich analýzu a prípadne zdieľanie a následné opatrenia [pozri článok 3, článok 5 ods. 1 písm. b), článok 5 ods. 2 písm. b), článok 5 ods. 3 písm. b), článok 5 ods. 4 až 6 a článok 9 ods. 3 nariadenia č. 376/2014]. Keďže z uznesenia o predložení prejudiciálnej otázky vyplýva, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka ohlásených udalostí, a nie „informácií súvisiacich s bezpečnosťou“, nebudem sa nimi zaoberať.

( 21 ) Tie, ktoré podliehajú povinnému ohlasovaniu (pozri článok 4 ods. 6 a 7 nariadenia č. 376/2014). Tok informácií v prípade dobrovoľného ohlasovania udalostí a iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou sa podstatne nelíši (pozri článok 5 nariadenia č. 376/2014). Pozri tiež EASA: Easy Access Rules for Occurrence Reporting (Regulation (EU) No 376/2014). decemb er 2022, s. 111 – 115.

( 22 ) Článok 6 ods. 5 nariadenia č. 376/2014.

( 23 ) To sa týka organizácií, ktoré nie sú certifikované agentúrou (pozri článok 4 ods. 8 a článok 5 ods. 6 nariadenia č. 376/2014).

( 24 ) Článok 6 ods. 9 a 10 nariadenia č. 376/2014.

( 25 ) Článok 9 a článok 10 ods. 1 nariadenia č. 376/2014.

( 26 ) Článok 14 nariadenia č. 376/2014.

( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2018, Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 28 ) V španielskej, českej, nemeckej, talianskej a holandskej jazykovej verzii článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 sa používa prídavné meno „vhodný“ alebo „primeraný“. Francúzska jazyková verzia vynecháva prídavné meno a odkazuje na „la confidentialité“.

( 29 ) Ako bolo potvrdené na pojednávaní.

( 30 ) Článok 11 ods. 8 nariadenia č. 376/2014.

( 31 ) Článok 11 ods. 7 nariadenia č. 376/2014.

( 32 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331). Pozri aj článok 119 nariadenia 2018/1139, v ktorom sa stanovuje, že hoci na dokumenty, ktoré má agentúra v držbe, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001, nie sú tým dotknuté pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám uvedené v nariadení (EÚ) č. 376/2014.

( 33 ) Pre úplnosť poznamenávam, že podľa článku 15 ods. 4 nariadenia č. 376/2014 musia príslušné orgány členských štátov a justičné orgány vzájomne spolupracovať s cieľom zabezpečiť správnu rovnováhu medzi potrebou náležitého výkonu spravodlivosti a nevyhnutnou trvalou dostupnosťou informácií o bezpečnosti. Výkon spravodlivosti sa týka úmyselného porušenia predpisov alebo zjavného, významného a závažného nezohľadnenia zjavného rizika a hlbokého profesijného zlyhania spočívajúceho v nevykonaní opatrení, ktoré sa za daných okolností jednoznačne mali vykonať. Článok 15 ods. 4 nariadenia č. 376/2014 preto umožňuje sprístupnenie informácií na základe predbežných administratívnych dohôd, ak potreba náležitého výkonu spravodlivosti prevažuje nad potrebou ich nevyhnutnej trvalej dostupnosti. Toto ustanovenie je nielenže irelevantné za okolností, ktoré sa týkajú tejto veci, ale potvrdzuje aj to, že dôvernosť má v nariadení č. 376/2014 ústredný význam.

( 34 ) Odôvodnenia nemajú záväzný charakter (pozri napríklad rozsudok z 19. novembra 1998, Nilsson a i., C‑162/97 , EU:C:1998:554 , bod 54 ). Často sú nápomocné pri výklade operatívnych ustanovení právneho nástroja, ale nemožno sa odvolávať na odôvodnenie, ktoré operatívne ustanovenie vykladal v rozpore s jeho znením (pozri napríklad rozsudok z 25. novembra 1998, Manfredi, C‑308/97 , EU:C:1998:566 , bod 30 ). Je síce možné, že odôvodnenie 33 nariadenia č. 376/2014 nepriamo odkazuje na článok 14 nariadenia č. 996/2010 s názvom „Ochrana citlivých bezpečnostných informácií“, to však nepodporuje argument RTL.

( 35 ) V článku 2 ods. 9 nariadenia č. 376/2014 sa „anonymizácia“ definuje ako „úkon, ktorým sa z hlásení o udalostiach odstránia všetky osobné údaje, ktoré súvisia s ohlasovateľom a osobami uvedenými v hláseniach o udalostiach, a všetky údaje vrátane názvu organizácie či organizácií zúčastnených na udalosti, na základe ktorých by sa dala odhaliť totožnosť ohlasovateľa alebo tretej strany alebo z ktorých by sa uvedená informácia dala na základe hlásenia o udalosti vyvodiť“.

( 36 ) V článku 2 ods. 6 nariadenia č. 376/2014 sa vymedzujú „informácie bez identifikačných údajov“ ako „informácie pochádzajúce z hlásení o udalostiach, z ktorých sa odstránili všetky osobné údaje, ako sú mená alebo adresy fyzických osôb“.

( 37 ) Ustanovenie § 7.2.3 zákona o letectve stanovuje, že pri registrácii udalosti sa nezaznamenávajú mená a adresy osôb.

( 38 ) Hoci to nie je predmetom sporu, domnievam sa, že vzhľadom na cieľ nariadenia č. 376/2014 môžu členské štáty uplatniť túto diskrečnú právomoc len vtedy, ak sa domnievajú, že je to vo verejnom záujme, pričom zohľadňujú potrebu zabezpečiť účinnosť jeho ustanovení.

( 39 ) Podľa ustálenej judikatúry a článku 51 ods. 1 Charty sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie na členské štáty uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (rozsudok zo 6. októbra 2015, Delvigne, C‑650/13 , EU:C:2015:648 , bod 26 a citovaná judikatúra); inštitúcie Únie sú povinné dodržiavať práva zakotvené v Charte (rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 110 ).

( 40 ) Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 . Podľa článku 52 ods. 7 Charty súdy Európskej únie a členských štátov náležite prihliadajú na tieto vysvetlivky.

( 41 ) Rozsudky z 26. apríla 2022, Poľsko/Parlament a Rada ( C‑401/19 , EU:C:2022:297 , bod 44 ), a z 8. decembra 2022, Google (Odstránenie údajne nesprávneho obsahu) ( C‑460/20 , EU:C:2022:962 , bod 59 a citovaná judikatúra).

( 42 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia ( C‑702/19 P , EU:C:2020:857 , body 24 a 25 , ako aj citovaná judikatúra).

( 43 ) Rozsudok ESĽP, 8. novembra 2016, Magyar Helsinki Bizottság/Maďarsko (CE:ECHR:2016:1108JUD001803011, body 157 až 170 a citovaná judikatúra) a v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers ( C‑302/20 EU:C:2022:190 , bod 68 a citovaná judikatúra).

( 44 ) Pozri tiež článok 10 ods. 2 EDĽP.

( 45 ) Rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia ( C‑402/05 P a C‑415/05 P , EU:C:2008:461 , bod 360 a citovaná judikatúra); z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert ( C‑92/09 a C‑93/09 , EU:C:2010:662 , bod 50 ), a z 26. apríla 2022, Poľsko/Parlament a Rada ( C‑401/19 , EU:C:2022:297 , bod 63 ). Podľa ESĽP sa výnimky musia vykladať prísne a musia byť presvedčivo stanovené (pozri napríklad rozsudok ESĽP, 10. decembra 2007, Stoll/Švajčiarsko, CE:ECHR:2007:1210JUD006969801, bod 101 a citovanú judikatúru).

( 46 ) Pozri napríklad rozsudok ESĽP, 15. októbra 2015, Perinçek/Švajčiarsko (CE:ECHR:2015:1015JUD002751008, bod 131 a citovaná judikatúra).

( 47 ) Pozri analogicky rozsudok z 1. decembra 2011, Painer ( C‑145/10 , EU:C:2011:798 , bod 115 ).

( 48 ) Pozri analogicky rozsudky z 13. septembra 2011, Prigge a i. ( C‑447/09 , EU:C:2011:573 , bod 58 ), a z 5. júla 2017, Fries ( C‑190/16 , EU:C:2017:513 , bod 43 ).

( 49 ) Dokumenty, ktoré patria do pôsobnosti článku 42 Charty, sa od príslušných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie bežne vyžadujú. V kontexte nariadenia č. 376/2014 musia byť žiadosti o informácie v ECR adresované určenému vnútroštátnemu kontaktnému miestu (článok 10 nariadenia č. 376/2014). Nie je jasné, či minister, ktorý sa zaoberal žiadosťou RTL o informácie, usúdil, že táto žiadosť obsahuje všetky relevantné informácie o udalostiach uložených v ECR (inými slovami, informácie, ktoré do ECR preniesli iné členské štáty).

( 50 ) Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 376/2014.

( 51 ) Článok 42 Charty nemá priamy ekvivalent v EDĽP; prístup k dokumentom patrí do rozsahu slobody prijímať informácie chránenej článkom 10 EDĽP.

( 52 ) Článok 52 ods. 2 Charty stanovuje, že práva uznané v tejto Charte, ktoré sú predmetom ustanovení Zmlúv, sa vykonávajú za podmienok a v medziach vymedzených týmito Zmluvami.

( 53 ) V bežnej reči sa zabezpečovacie opatrenia zvyčajne zameriavajú na prevenciu alebo zmiernenie neúmyselných škôd, zatiaľ čo bezpečnostné opatrenia sa týkajú predchádzania škodám a zmierňovania hrozieb vyplývajúcich z úmyselného konania. Nariadenie č. 376/2014 sa formálne týka bezpečnosti v civilnom letectve, a nie verejnej bezpečnosti. Napriek tomu je zrejmé, že medzi udalosti, ktoré sa musia podľa tohto nariadenia hlásiť, patria neúmyselné udalosti a tiež udalosti zahŕňajúce úmyselné pochybenie. V každom prípade sa stotožňujem s názorom, ktorý v inej súvislosti vyjadril generálny advokát Bot, že pojem ochrana verejného poriadku zahŕňa záležitosti ochrany verejnej bezpečnosti (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Van Gennip a i., C‑137/17 , EU:C:2018:272 , bod 82 ).

( 54 ) Na pojednávaní Komisia použila analógiu so situáciou opísanou napríklad v rozsudku z 5. februára 2018, Pari Pharma/EMA ( T‑235/15 , EU:T:2018:65 , body 54 a 55 ).

( 55 ) Z povahy nariadení a ich funkcie v systéme prameňov práva Únie vyplýva, že ich ustanovenia majú vo všeobecnosti bezprostredný účinok v právnych poriadkoch členských štátov. Uplatňovanie niektorých ich ustanovení môže niekedy vyžadovať, aby členské štáty prijali vykonávacie opatrenia: rozsudok z 30. marca 2017, Lingurár ( C‑315/16 , EU:C:2017:244 , bod 17 a citovaná judikatúra).

( ) Minister v odpovedi na žiadosť RTL o informácie identifikoval dve hlásenia. Existencia iných dokumentov, vrátane politických dokumentov, ktoré obsahujú informácie z hlásení o udalostiach alebo o nich, sa tak javí ako špekulatívna (pozri bod 10.7 návrhu na začatie prejudiciálneho konania).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-451/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik