C-492/22
ECLI:EU:C:2022:845
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62022CC0492
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62022CC0492
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 27. októbra 2022 ( 1 )
Vec C‑492/22 (PPU)
CJ
za účasti:
Openbaar Ministerie
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 6 ods. 2 – Článok 12 – Článok 24 ods. 1 – Odloženie odovzdania vyžiadanej osoby – Ponechanie vo väzbe – Požiadavka zásahu vykonávajúceho súdneho orgánu – Prokurátor – Stíhanie vo vykonávajúcom členskom štáte – Absencia vzdania sa práva zúčastniť sa na konaní pred súdom – Právo na spravodlivý proces“
I. Úvod
1.
Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) sa týka výkladu článku 6 ods. 2, článku 12 a článku 24 ods. 1 rámcovaného rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi ( Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 ( Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24 ) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“) a článkov 6, 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2.
Tento návrh bol podaný v súvislosti s výkonom európskeho zatykača v Holandsku, ktorý vydal 31. augusta 2021 Sąd Okręgowy w Krakowie Wydział III Karny (Krajský súd Krakov, 3. trestnoprávne oddelenie, Poľsko), na účely výkonu trestu odňatia slobody uloženého CJ, poľskému štátnemu príslušníkovi.
3.
Prejudiciálne otázky sa v podstate týkajú podmienok, za ktorých môže byť odložené odovzdanie osoby podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 na účely vedenia súbežného trestného stíhania vo vykonávajúcom členskom štáte pri ponechaní tejto osoby vo väzbe. V tomto kontexte treba najmä spresniť rozsah pojmu „vykonávajúci súdny orgán“, ako aj dôsledky úkonov orgánu, ktorý nie je súdnym orgánom, vrátane podmienok, za ktorých môže účinná súdna kontrola nezávislým sudcom takýto akt zlegalizovať.
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
4.
V súlade s odôvodnením 8 rámcového rozhodnutia 2002/584:
„Rozhodnutia o výkone európskeho zatykača musia podliehať dostatočným kontrolám, čo znamená, že súdny orgán členského štátu, v ktorom bola požadovaná [vyžiadaná – neoficiálny preklad ] osoba zatknutá, vydá rozhodnutie o jej vydaní.“
5.
Podľa článku 5 tohto rámcového rozhodnutia výkon európskeho zatykača môže podľa právnych predpisov vykonávajúceho členského štátu podliehať jednej z týchto podmienok:
„…
3.
ak osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač pre účely trestného stíhania, je štátnym občanom alebo má trvalý pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte, odovzdanie môže podliehať podmienke, že táto osoba bude po vypočutí vrátená do vykonávajúceho členského štátu s cieľom výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, ktorý bol proti nej vydaný vo vydávajúcom členskom štáte.“
6.
Článok 6 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia stanovuje:
„Vykonávajúci súdny orgán bude súdny orgán vykonávajúceho členského štátu, ktorý je oprávnený vykonať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.“
7.
Článok 12 tohto istého rámcového rozhodnutia s názvom „Držanie osoby vo väzbe“ stanovuje:
„Keď je osoba zatknutá na základe európskeho zatykača, vykonávajúci súdny orgán vydá rozhodnutie o tom, či vyžiadaná osoba sa má naďalej zadržiavať v súlade s právnymi predpismi vykonávajúceho členského štátu. Osoba sa môže kedykoľvek dočasne prepustiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vykonávajúceho členského štátu za podmienky, že príslušný orgán uvedeného členského štátu vykoná všetky potrebné opatrenia, na jej zabránenie ukrytiu [na zabránenie jej úteku – neoficiálny preklad ].“
8.
Podľa článku 23 rámcového rozhodnutia 2002/584 s názvom „Lehoty na vydanie osoby“:
„1. Vyžiadaná osoba sa odovzdá čo najskôr v termíne dohodnutom medzi dotknutými orgánmi.
2. Osoba sa odovzdá do 10 dní po prijatí konečného rozhodnutia o vykonaní európskeho zatykača.
3. Ak odovzdaniu vyžiadanej osoby v lehote stanovenej v odseku 2 bránia okolnosti, ktoré sú mimo kontroly ktoréhokoľvek členského štátu, vykonávajúci a vydávajúci súdny orgán sa neodkladne navzájom skontaktujú a dohodnú o novom termíne odovzdania. V takomto prípade sa odovzdanie uskutoční v 10‑dňovej lehote odo dňa dohody.
4. Odovzdanie sa môže výnimočne odložiť z vážnych humanitárnych dôvodov, napríklad ak sú závažné dôvody domnievať sa, že by odovzdanie zjavne ohrozilo život alebo zdravie vyžiadanej osoby. Európsky zatykač sa vykoná hneď po tom, ako tieto dôvody zanikli. Vykonávajúci súdny orgán neodkladne informuje vydávajúci súdny orgán a dohodne s ním nový termín odovzdania. V takomto prípade sa odovzdanie uskutoční v 10‑dňovej lehote odo dňa dohody.
5. Ak sa osoba naďalej zadržiava, po vypršaní lehoty uvedenej v odsekoch 2 až 4 sa prepustí.“
9.
Článok 24 tohto rámcového rozhodnutia s názvom „Odloženie odovzdania alebo podmienečné odovzdanie“ stanovuje:
„1. Vykonávajúci súdny orgán môže po prijatí rozhodnutia o vykonaní európskeho zatykača odložiť odovzdanie vyžiadanej osoby, aby umožnil jej trestné stíhanie vo vykonávajúcom členskom štáte, alebo, ak táto osoba už bola odsúdená, aby jej umožnil výkon trestu uloženého za iný čin, než je čin uvedený v európskom zatykači, na svojom území.
2. Namiesto odloženia odovzdania vykonávajúci súdny orgán môže dočasne odovzdať vyžiadanú osobu do vydávajúceho členského štátu za podmienok určených vzájomnou dohodou medzi vykonávajúcim a vydávajúcim súdnym orgánom. Dohoda sa uzavrie písomne a podmienky zaväzujú všetky orgány vo vydávajúcom členskom štáte.“
10.
Článok 26 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia stanovuje:
„Vydávajúci členský štát započíta všetky obdobia zadržiavania vyplývajúce z výkonu európskeho zatykača do celkovej doby zadržiavania na výkon vyneseného trestu alebo ochranného opatrenia vo vydávajúcom členskom štáte.“
B.
Holandské právo
11.
Rámcové rozhodnutie 2002/584 vykonáva zákon wet tot implementatie van het kaderbesluit van de Raad van de Europese Unie betreffende het Europees aanhoudingsbevel en de procedures van overlevering tussen de lidstaten van de Europese Unie (zákon, ktorým sa vykonáva rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi) z 29. apríla 2004 (Stb. 2004, č. 195) v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o odovzdávaní osôb“).
12.
Podľa článku 1 písm. e) zákona o odovzdávaní osôb pojem „officier van justitie (prokurátor)“ zahŕňa „ktoréhokoľvek officier van justitie (prokurátor), a ak nie je stanovený, officier van justitie bij het arrondissementsparket Amsterdam (prokurátor Prokuratúry súdneho obvodu Amsterdam, Holandsko)“.
13.
Podľa článku 27 ods. 2 zákona o odovzdávaní osôb:
„Pred ukončením pojednávania súd bez návrhu rozhodne o ďalšom ponechaní vyžiadanej osoby vo väzbe tak, aby táto osoba mohla byť zaistená.“
14.
Články 33 až 36 zákona o odovzdávaní osôb stanovujú:
„Článok 33
Pozbavenie osobnej slobody nariadené na základe článku 27, pokiaľ nepokračuje z iných dôvodov, sa ukončí, ak:
a.
to nariadi súd alebo officier van justitie (prokurátor) bez návrhu, alebo na základe návrhu vyžiadanej osoby alebo jej právneho zástupcu;
b.
uplynulo 10 dní odo dňa vydania rozhodnutia, pokiaľ súd na základe žiadosti officier van justitie (prokurátor) medzitým nepredĺžil väzbu.
Článok 34
1. Pozbavenie osobnej slobody uvedené v článku 33 písm. b) sa môže predĺžiť najviac o 10 dní.
2. Odchýlne od odseku 1 môže byť pozbavenie osobnej slobody predĺžené na obdobie nepresahujúce 30 dní, ak:
…
b.
je odovzdanie povolené, ale k samotnému odovzdaniu nemohlo dôjsť v stanovenej lehote.
…
Článok 35
1. Samotné odovzdanie vyžiadanej osoby sa uskutoční čo najskôr po rozhodnutí, ktorým sa čiastočne alebo úplne povolilo jej odovzdanie, najneskôr však do 10 dní od tohto rozhodnutia. Officier van justitie (prokurátor) stanoví miesto a čas [samotného odovzdania] po prerokovaní s vydávajúcim súdnym orgánom.
2. Ak sa v dôsledku osobitných okolností samotné odovzdanie nemôže uskutočniť v lehote stanovenej v odseku 1, po vzájomnej dohode sa stanoví nový termín. V takom prípade sa samotné odovzdanie uskutoční do desiatich dní od dohodnutého termínu.
3. Vo výnimočných prípadoch možno samotné odovzdanie odložiť po dobu, po ktorú odovzdaniu bránia vážne humanitárne dôvody, najmä pokiaľ zdravotný stav vyžiadanej osoby neumožňuje jej vycestovanie. Vydávajúci súdny orgán je o tom bezodkladne informovaný. Officier van justitie (prokurátor) po prerokovaní s vydávajúcim súdnym orgánom určí miesto a čas, kedy sa môže uskutočniť samotné odovzdanie. V takom prípade sa samotné odovzdanie uskutoční do desiatich dní od dohodnutého termínu.
4. Po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 1 až 3 sa vyžiadaná osoba prepustí na slobodu.
Článok 36
1. Rozhodnutie o termíne a mieste samotného odovzdania môže byť odložené v prípade a po dobu, kedy sa proti vyžiadanej osobe vedie trestné stíhanie v Holandsku, alebo ak je trestný rozsudok holandského súdu vydaný proti nej úplne alebo čiastočne vykonateľný.
2. V prípadoch uvedených v odseku 1 môže minister po porade s prokurátorom rozhodnúť, že vyžiadaná osoba už môže byť dočasne odovzdaná vydávajúcemu súdnemu orgánu na účely súdneho konania alebo výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený právoplatným súdnym rozhodnutím, a stanoviť podmienky takéhoto dočasného odovzdania.
3. Podmienky stanovené ministrom zahŕňajú v prípade:
a.
prebiehajúceho trestného stíhania, ako je trestné stíhanie uvedené v odseku 1: že v každom prípade bude dodržané právo vyžiadanej osoby byť prítomná na trestnom konaní v Holandsku a že v Holandsku vykoná trest, ktorý jej bol uložený v Holandsku.
…“
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
15.
Dňa 31. augusta 2021 vydal Sąd Okręgowy w Krakowie Wydział III Karny (Krajský súd Krakov, 3. trestnoprávne oddelenie, Poľsko) európsky zatykač proti CJ, poľskému štátnemu príslušníkovi, na účely jeho zadržania a odovzdania na výkon trestu odňatia slobody v dĺžke dvoch rokov, ktorý bol dotknutej osobe uložený v Poľsku za trinásť trestných činov spadajúcich do kategórie „organizovaná alebo ozbrojená lúpež“ v zmysle článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania CJ ešte zostáva vykonať takmer celý trest uložený za tieto trestné činy.
16.
Na účely výkonu európskeho zatykača vzal vnútroštátny súd rozhodnutím z 2. júna 2022 CJ do väzby. Rozhodnutím zo 16. júna 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť, povolil tento súd jeho odovzdanie poľským orgánom za trestné činy uvedené v tomto zatykači.
17.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že proti CJ prebiehalo trestné stíhanie v Holandsku za iný čin, ako sú tie, za ktoré bol vydaný európsky zatykač. Dňa 15. decembra 2021 Kantonrechter in de rechtbank Den Haag (kantonálny sudca pri súde v Haagu, Holandsko) odsúdil dotknutú osobu na pokutu vo výške 360 eur a subsidiárne na odňatie slobody v dĺžke trvania 7 dní za vedenie motorového vozidla bez platného vodičského preukazu. CJ podal proti odsudzujúcemu rozsudku dovolanie, ktorého preskúmanie je stanovené na 4. októbra 2022, pričom sa nevzdal svojho práva osobne sa zúčastniť na trestnom konaní. Rozsudok, ktorý bude vydaný v odvolacom konaní, môže byť predmetom dovolania.
18.
Za týchto okolností prokurátor Prokuratúry súdneho obvodu Amsterdam (ďalej len „prokurátor“) 17. júna 2022 rozhodol podľa článku 36 ods. 1 zákona o odovzdávaní osôb odložiť odovzdanie dotknutej osoby a podľa článku 34 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 35 ods. 2 tohto zákona navrhol, aby vnútroštátny súd predĺžil väzbu CJ o tridsať dní z dôvodu „osobitných okolností“.
19.
Dňa 22. júna 2022 vnútroštátny súd vyhovel návrhu prokurátora a predĺžil väzbu o 30 dní.
20.
Dňa 6. júla 2022 prokurátor požiadal druhýkrát o predĺženie väzby dotknutej osoby o ďalších 30 dní s odôvodnením, že „vzhľadom na osobitné okolnosti sa samotné odovzdanie nemôže uskutočniť v desaťdňovej lehote“. V podstate tento návrh odôvodnil tým, že CJ sa nechce vzdať svojho práva osobne sa zúčastniť na pojednávaní v rámci prebiehajúceho trestného konania. Okrem toho uviedol, že nariadi odloženie odovzdania a bude pravidelne žiadať o predĺženie väzby dovtedy, kým bude prebiehať toto trestné konanie. V ten istý deň vnútroštátny súd vyhovel návrhu prokurátora a predĺžil CJ väzbu o ďalších 30 dní, pričom rozhodnutie o otázke, či má rozhodnúť bez návrhu o zrušení alebo prerušení väzby, ponechal na neskôr.
21.
Za týchto okolností rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame) rozhodol rozhodnutím z 22. júla 2022, doručeným Súdnemu dvoru v ten istý deň, prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Bránia článok 12 a článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 v spojení s článkom 6 Charty tomu, aby vyžiadaná osoba, ktorej odovzdanie na účely výkonu trestu odňatia slobody bolo povolené na základe právoplatného rozhodnutia, avšak bolo odložené ‚aby sa umožnilo jej trestné stíhanie vo vykonávajúcom členskom štáte… za iný čin, než je čin uvedený v európskom zatykači‘, zostala vo väzbe počas celej doby trestného stíhania na účely výkonu európskeho zatykača?
2.
a)
Má sa rozhodnutie o využití právomoci odložiť odovzdanie podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 považovať za rozhodnutie o výkone európskeho zatykača, ktoré má podľa článku 6 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia s prihliadnutím na jeho odôvodnenie 8 prijať vykonávajúci súdny orgán?
b)
V prípade kladnej odpovede, má skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo prijaté bez zásahu vykonávajúceho súdneho orgánu v zmysle článku 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia za následok, že vyžiadanú osobu viac nemožno ponechať vo väzbe na účely výkonu európskeho zatykača, ktorý bol voči nej vydaný?
3.
a)
Bráni článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 v spojení s článkami 47 a 48 Charty tomu, aby sa odovzdanie vyžiadanej osoby na účely trestného stíhania vo vykonávajúcom členskom štáte odložilo len preto, že vyžiadaná osoba sa po opýtaní nechce vzdať svojho práva osobne sa zúčastniť na tomto trestnom stíhaní?
b)
V prípade kladnej odpovede, na aké okolnosti musí vykonávajúci súdny orgán prihliadať pri svojom rozhodovaní o odložení samotného odovzdania?“
22.
Vnútroštátny súd navrhol uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania podľa článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Tomuto návrhu sa vyhovelo 3. augusta 2022. Holandská vláda, Openbaar Ministerie (prokurátor, Holandsko), CJ a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky v rámci písomnej časti konania. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. septembra 2022, sa zúčastnili CJ, prokurátor, holandská, francúzska a poľská vláda a Komisia.
IV. Posúdenie
A.
Úvodné pripomienky
23.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa v podstate týka dvoch právnych otázok, z ktorých prvá je organizačnej a procesnej povahy, zatiaľ čo druhá sa týka hmotnoprávnych podmienok uplatnenia článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584.
24.
Vnútroštátny súd si jednak kladie otázku, či rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby podľa článku 24 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 musí prijať vykonávajúci súdny orgán, teda nezávislý súdny orgán, a aké dôsledky má prípadné nedodržanie tejto podmienky, najmä či to vyžaduje prepustenie dotknutej osoby na slobodu (druhá prejudiciálna otázka). Táto otázka vyplýva zo skutočnosti, že v prejednávanom prípade rozhodnutie o odložení odovzdania dotknutej osoby prijal iba prokurátor, pričom vnútroštátny súd má pochybnosť, či prokurátor predstavuje takýto nezávislý súdny orgán. Práve na základe tohto rozhodnutia podal prokurátor na vnútroštátny súd návrh na predĺženie väzby dotknutej osoby na obdobie odloženia jej odovzdania.
25.
Vnútroštátny súd ďalej v podstate má záujem na objasnení podmienok (tretia prejudiciálna otázka), ako aj dôsledkov rozhodnutia o odložení odovzdania dotknutej osoby podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, najmä prípadnú potrebu jej prepustenia na slobodu (prvá prejudiciálna otázka). V tejto súvislosti vnútroštátny súd predpokladá, že rozhodnutie o odložení odovzdania je zákonné, čo však nemusí nevyhnutne platiť v prejednávanej veci, a to v závislosti od odpovede na druhú prejudiciálnu otázku.
26.
Preto považujem za vhodné, v záujme hospodárnosti konania a ako navrhuje aj Komisia, najskôr odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku a potom odpovedať spoločne na prvú a tretiu prejudiciálnu otázku.
B.
O druhej prejudiciálnej otázke
27.
Prvou časťou svojej druhej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 24 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 bráni praxi založenej na pravidlách zákona o odovzdávaní osôb, ktoré prokurátorovi priznávajú právomoc rozhodnúť o odložení odovzdania vyžiadanej osoby.
1. O právomoci vykonávajúceho súdneho orgánu v zmysle článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 (prvá časť)
28.
Podľa jasného znenia článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby na účely súbežného trestného stíhania, ktoré sa voči nej vedie vo vykonávajúcom členskom štáte, musí byť prijaté „vykonávajúcim súdnym orgánom“. Uvedené potvrdzuje odôvodnenie 8 tohto rámcového rozhodnutia a žiadny z účastníkov konania to nespochybňuje.
29.
Okrem toho, na rozdiel od pochybností vyjadrených vnútroštátnym súdom a ako zdôrazňuje Komisia, skutočnosť, že článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 odkazuje na „vykonávajúci súdny orgán“ ako na orgán oprávnený prijať rozhodnutie o odložení odovzdania, dokazuje, že prijatie takéhoto rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou „výkonu“ európskeho zatykača v zmysle článku 6 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia, tak, ako bol vyložený nepochybne v spojení s článkom 23 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia v rozsudku z 28. apríla 2022, C a CD (Právne prekážky výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( 2 ). Súdny dvor v ňom rozhodol, že posúdenie existencie vyššej moci v zmysle tohto ustanovenia a prípadného stanovenia nového termínu odovzdania predstavujú rozhodnutia o výkone európskeho zatykača, prináležiace vykonávajúcemu súdnemu orgánu, ktoré presahujú rámec jednoduchej „praktickej a administratívnej pomoci“ v zmysle článku 7 tohto rámcového rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením 9. ( 3 )
30.
Ako tvrdí Komisia, keďže situácie uvedené v článku 23 ods. 3 a článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 vedú k odloženiu odovzdania vyžiadanej osoby v rámci výkonu európskeho zatykača, žiaden presvedčivý dôvod neodôvodňuje odlišný výklad rozsahu autonómneho pojmu „vykonávajúci súdny orgán“ ( 4 ) pri uplatňovaní článku 24 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia.
31.
V súlade s článkom 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 právne predpisy vykonávajúceho členského štátu majú určiť vykonávajúci súdny orgán zodpovedný za prijatie rozhodnutia o odložení odovzdania podľa článku 24 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, ktoré musí byť v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, najmä so zásadou nezávislosti tohto orgánu, pričom takéto určenie musí byť v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, najmä so zásadou nezávislosti tohto orgánu. Na tento účel môžu členské štáty v zásade určiť okrem sudcu alebo súdu akýkoľvek orgán, ktorý sa zúčastňuje na výkone ich trestného súdnictva, vrátane prokurátorov. Takýto orgán však musí konať na základe zákonných a organizačných pravidiel, ktoré zabezpečia, aby tento orgán nebol vystavený akémukoľvek riziku, že by podliehal najmä individuálnemu pokynu výkonnej moci. Okrem toho musia tieto štáty v takomto prípade zabezpečiť, že rozhodnutia tohto orgánu budú podliehať súdnemu preskúmaniu, ktoré spĺňa požiadavky účinnej súdnej ochrany. ( 5 )
32.
V prejednávanom prípade je totiž nesporné, že rozhodnutie o odložení odovzdania bolo prijaté prokurátorom, a to autonómnym spôsobom a bez zásahu súdu. V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na vnútorné organizačné a procesné pravidlá platné v Holandsku nemôže byť prokurátor Prokuratúry súdneho obvodu Amsterdam kvalifikovaný ako „vykonávajúci súdny orgán“ v zmysle požiadaviek článku 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 z dôvodu vplyvu, ktorý by na tento orgán mohla vykonávať výkonná moc, najmä individuálnymi pokynmi, a teda nedostatku jeho nezávislosti. ( 6 )
33.
Holandská vláda a prokuratúra práve s cieľom zohľadniť túto judikatúru a potrebu priznať právomoc prijať rozhodnutie o odložení odovzdania „vykonávajúcemu súdnemu orgánu“ na pojednávaní okrem iného uviedli, že sa pripravuje novela zákona o odovzdávaní osôb, ktorá ustanoví súd ako príslušný orgán v tejto oblasti.
34.
Navrhujem preto na prvú časť druhej prejudiciálnej otázky odpovedať tak, že rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 v spojení s článkom 6 ods. 2 a odôvodnením 8 tohto rámcového rozhodnutia predstavuje opatrenie na „výkon“ európskeho zatykača, a teda musí byť prijaté „vykonávajúcim súdnym orgánom“.
2. O dôsledkoch porušenia článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 (druhá časť)
35.
Pokiaľ ide o dôsledky porušenia článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 z dôvodu, že rozhodnutie o odložení odovzdania bolo prijaté mimosúdnym orgánom, konkrétne v prejednávanej veci prokurátorom, pozície strán sa zásadne líšia. Komisia aj CJ sa domnievajú, že porušenie takejto formálnej požiadavky, podobnej požiadavkám stanoveným v článku 23 ods. 2 až 4 tohto rámcového rozhodnutia, vyžaduje prepustenie dotknutej osoby na slobodu. Naproti tomu holandská vláda aj prokuratúra síce uznávajú existenciu takéhoto porušenia, ale zastávajú názor, že nemá vplyv na odlišné rozhodnutie súdu v zmysle článku 12 tohto rámcového rozhodnutia o predĺžení väzby tejto dotknutej osoby. Francúzska a poľská vláda na pojednávaní uviedli, hoci len v odpovedi na prvú položenú otázku, že bez ohľadu na to, či boli splnené podmienky stanovené v článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia v prejednávanom prípade, článok 12 tohto rámcového rozhodnutia predstavuje dostatočný právny základ na ponechanie tejto dotknutej osoby vo väzbe po dobu odloženia jej odovzdania.
36.
Ako zdôrazňuje CJ a Komisia, požiadavka priznať rozhodovaciu právomoc podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 „vykonávajúcemu súdnemu orgánu“, ktorý je nezávislý alebo podlieha účinnej súdnej kontrole, ( 7 ) predstavuje pravidlo súdnej právomoci, od ktorého sa členské štáty v zásade nemôžu odchýliť. Uvedené je zdôraznené v judikatúre, ktorá trvá na tejto nezávislosti, ako aj na existencii súdneho preskúmania, ktoré spĺňa požiadavky účinnej súdnej ochrany, pokiaľ tento súdny orgán nie je sám osebe súdom a odloženie odovzdania spôsobuje zatknutie alebo ponechanie vyžiadanej osoby vo väzbe. ( 8 )
37.
V prejednávanej veci však treba konštatovať na jednej strane, že dotknutý prokurátor nepredstavuje nezávislý súdny orgán v tomto zmysle, a na strane druhej, že vzhľadom na rozdielne a nejednoznačné stanoviská holandskej vlády a prokuratúry na pojednávaní sa javí, že jeho rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby nepodlieha účinnému súdnemu preskúmaniu.
38.
Ako totiž uvádza samotný vnútroštátny súd, podľa ustálenej praxe súd pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o predĺžení ponechania vyžiadanej osoby vo väzbe podľa článku 27 ods. 2 v spojení s článkom 34 ods. 2 písm. b) zákona o odovzdávaní osôb nepreskúmava samotné rozhodnutie prokurátora o odložení odovzdania. Toto posúdenie potvrdzujú písomné vyjadrenia holandskej vlády a prokuratúry, ktoré zdôrazňujú odlišnú povahu na jednej strane rozhodnutia o odložení odovzdania prijatého prokurátorom, a na druhej strane rozhodnutia o ponechaní vo väzbe prijatého súdom v nadväznosti na návrh toho istého prokurátora.
39.
Z uvedeného vyplýva, že v súlade s touto praxou je súd oprávnený rozhodovať iba o ponechaní vo väzbe vyžiadanej osoby podľa článku 27 ods. 2 v spojení s článkom 34 ods. 2 písm. b) zákona o odovzdávaní osôb najviac po dobu 30 dní. Naproti tomu rozhodnutie o odložení odovzdania prijaté prokurátorom podľa článku 36 ods. 1 tohto zákona, ktoré predstavuje právny základ jeho návrhu na predĺženie odňatia slobody tejto osoby, sa zdá byť ipso facto vykonateľné bez toho, aby ako také podliehalo účinnej súdnej kontrole, či už predchádzajúcej alebo následnej, zo strany súdu.
40.
Nič to však nemení na skutočnosti, že ani článok 36 ods. 1 zákona o odovzdávaní osôb, na ktorom je v prejednávanom prípade založené rozhodnutie prokurátora o odložení odovzdania, ani článok 1 písm. e) tohto zákona, výslovne neurčujú orgán oprávnený prijať rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby v zmysle článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, a už vôbec nie podmienky, za ktorých by toto rozhodnutie mohlo podliehať účinnej súdnej kontrole, alebo spôsob, akým by sa tak mohlo stať. Tieto pravidlá takisto nestanovujú, či a v akom rozsahu súd, na ktorý bol podaný návrh na predĺženie väzby, má alebo nemá právomoc preskúmavať zákonnosť rozhodnutia prokurátora o odložení odovzdania.
41.
V tejto súvislosti holandská vláda na pojednávaní vysvetlila, že článok 36 ods. 1 zákona o odovzdávaní osôb je možné vykladať v súlade s článkom 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, a tak súd môže nahradiť prokurátora a napraviť vadu uvedenú v bode 37 vyššie. Nemožno teda vylúčiť, že prinajmenšom v tomto prípade by tento súd mohol na základe článku 27 ods. 2 v spojení s článkom 33 písm. a) zákona o odovzdávaní osôb preskúmať zákonnosť rozhodnutia prokurátora o odložení odovzdania, a teda buď toto rozhodnutie zrušiť a potom nariadiť prepustenie vyžiadanej osoby na slobodu, alebo nahradiť rozhodnutie prokurátora s cieľom odložiť odovzdanie a ponechať túto osobu vo väzbe.
42.
Požiadavka, podľa ktorej rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby musí byť prijaté nezávislým „vykonávajúcim súdnym orgánom“ alebo podliehať účinnej súdnej kontrole totiž predpokladá, že najneskôr pri preskúmavaní otázky, či sú splnené podmienky umožňujúce ponechanie tejto osoby vo väzbe, môže príslušný súd preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia. ( 9 ) V prípade nedodržania podmienok uplatnenia článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 by uvedený postup mohol súd doviesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a k nariadeniu prepustenia tejto osoby na slobodu bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré je príslušný súdny orgán oprávnený prijať s cieľom zabrániť jej úteku v súlade s článkom 12 tohto rámcového rozhodnutia 2002/584.
43.
Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či je v prejednávanom prípade takýto postup v súlade s požiadavkami článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 možný, ako to na pojednávaní tvrdili holandská vláda a prokuratúra. Na tento účel sa však musí uistiť, že prípadná súdna kontrola a posteriori z jeho strany, ako je popísaná v bode 42 vyššie, bude dostatočne účinná a spôsobilá v plnej miere napraviť porušenie pravidla súdnej právomoci, ktoré spočíva v prijatí rozhodnutia o odložení odovzdania samotným prokurátorom.
44.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade rozhodnutie prokurátora o odložení odovzdania viedlo k ponechaniu dotknutej osoby vo väzbe v Holandsku, vnútroštátny súd preto musí dbať na to, aby toto rozhodnutie predbežne nezostalo v platnosti až do prijatia nového rozhodnutia, ako na pojednávaní upozornili holandská vláda a prokuratúra. Rovnako má tento súd overiť, či môže so spätnou účinnosťou nahradiť prokurátora na účely prijatia nového rozhodnutia o odložení odovzdania hľadanej osoby, a v prípade potreby povoliť jej ponechanie vo väzbe.
45.
Práve s ohľadom na tieto kritériá musí vnútroštátny súd preskúmať, či je možný taký výklad článku 27 ods. 2 v spojení s článkami 33 a 34 zákona o odovzdávaní osôb, ktorý by bol v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 24 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584. Naproti tomu, ak to nie je možné, v prípade neexistencie právneho základu vo vnútroštátnom práve, ktorý by odôvodňoval ponechanie dotknutej osoby vo väzbe z iných dôvodov, ako to umožňuje článok 12 tohto rámcového rozhodnutia, mala by byť dotknutá osoba prepustená na slobodu.
46.
Na druhú časť druhej prejudiciálnej otázky preto navrhujem odpovedať tak, že porušenie článku 24 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584, podľa ktorého rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby musí byť prijaté vykonávajúcim súdnym orgánom, vyžaduje prepustenie tejto osoby na slobodu, pričom však nie je dotknutá možnosť uvedeného orgánu takéto porušenie napraviť najmä prostredníctvom konformného výkladu relevantných pravidiel vnútroštátneho práva alebo existencie právneho základu vo vnútroštátnom práve, ktorý by odôvodňoval jej ďalšie ponechanie vo väzbe z iných dôvodov.
C.
O prvej a tretej prejudiciálnej otázke
1. Úvodné pripomienky
47.
Prvá a tretia prejudiciálna otázka sú založené na predpoklade vnútroštátneho súdu, podľa ktorého rozhodnutie o odložení odovzdania dotknutej osoby boli prijaté „vykonávajúcim súdnym orgánom“ a podlieha účinnej súdnej kontrole.
48.
Pokiaľ ide o tretiu prejudiciálnu otázku, kritériá uplatnenia článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 sa musia vykladať s ohľadom na články 47 a 48 Charty, konkrétne na právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu, na ktoré sa CJ odvoláva v rámci trestného stíhania prebiehajúceho v Holandsku.
2. O kritériách uplatnenia článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykladaných s ohľadom na články 47 a 48 Charty (tretia prejudiciálna otázka)
49.
Prvá časť tretej prejudiciálnej otázky sa v podstate týka toho, či článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 bráni rozhodnutiu o odložení odovzdania vyžiadanej osoby iba z tohto dôvodu, že táto osoba trvá na výkone svojich základných práv chránených článkami 47 a 48 Charty.
50.
Ako tvrdí Komisia, vykonávajúci súdny orgán podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 po tom, ako rozhodne o výkone európskeho zatykača, disponuje voľnou úvahou („môže“), pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia o odložení odovzdania vyžiadanej osoby na účely trestného stíhania („aby umožnil jej trestné stíhanie“) vo vykonávajúcom členskom štáte. Aj v prípade neexistencie dodatočných alebo presnejších kritérií upravujúcich uplatnenie tejto voľnej úvahy sa však musí riadiť predovšetkým základnými právami Charty, ktoré musia vnútroštátne orgány rešpektovať v súvislosti s výkonom európskeho zatykača (pozri článok 1 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia). ( 10 )
51.
Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že vykonávajúci súdny orgán má povinnosť zohľadniť základné procesné záruky, ktoré dotknutej osoby poskytujú články 47 a 48 Charty, konkrétne právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu tak, ako ich vykladá Súdny dvor. ( 11 ) Táto povinnosť sa uplatňuje nielen na samotné konanie o výkone európskeho zatykača, ale tiež mutatis mutandis na každé súbežné trestné konanie, ktoré sa uvádza ako dôvod odloženia odovzdania v zmysle článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 a ktoré je teda od neho neoddeliteľné. Uvedené podporuje aj článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( 12 ), ktorá upravuje právo podozrivej alebo obvinenej osoby byť prítomný na konaní pred súdom na vnútroštátnej úrovni.
52.
Právo obvineného osobne sa zúčastniť na konaní pred súdom, o ktoré ide v prejednávanej veci, predstavuje základný prvok práva na spravodlivý proces v zmysle článku 47 Charty, ako aj práva na obhajobu zaručeného v jej článku 48 ods. 2 ( 13 ) Podľa článku 8 smernice 2016/343 musia navyše členské štáty obvineným osobám umožniť prítomnosť na súdnom konaní vo vlastnej veci. ( 14 ) Hoci článok 8 ods. 2 tejto smernice vykladaný s ohľadom na jej odôvodnenie 35 umožňuje členským štátom za určitých podmienok stanoviť, že sa konanie môže uskutočniť v neprítomnosti obvinenej osoby, najmä v prípade, ak sa vzdala svojho práva zúčastniť sa na konaní pred súdom, ( 15 ) inak je to v prípade, ak táto osoba, ako je to v prejednávanej veci, na výkone tohto práva trvá.
53.
Vzhľadom na neodňateľnú povahu základného práva obvineného zúčastniť na konaní pred súdom, ( 16 ) trestné stíhanie CJ v Holandsku za vedenie motorového vozidla bez platného vodičského preukazu, čo môže viesť k uloženiu pokuty vo výške 360 eur a subsidiárne k odňatiu slobody v dĺžke trvania 7 dní, v zásade stačí na to, aby sa dotknutá osoba mohla domáhať svojho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu, a to bez ohľadu na závažnejšiu povahu trestného činu, za ktorý bola dotknutá osoba odsúdená v Poľsku a na ktorý sa vzťahuje tento zatykač.
54.
Voľná úvaha vykonávajúceho súdneho orgánu podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 pri rozhodovaní o odložení odovzdania vyžiadanej osoby sa však nemôže transformovať na právomoc spojenú iba s dôvodom, že táto osoba sa domáha svojich základných procesných záruk počas trestného konania vedeného vo vykonávajúcom členskom štáte. V prejednávanej veci, ako zdôrazňuje vnútroštátny súd a Komisia, teda rozhodnutie o odložení odovzdania nemôže byť jednostranne nariadené dotknutou osobou, ktorá trvá na okamžitom vykonaní a dodržaní svojho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu v rámci trestného konania prebiehajúceho v Holandsku.
55.
V tejto súvislosti je dôležité preveriť, či ciele všeobecného záujmu sledované článkom 24 rámcového rozhodnutia 2002/584 odôvodňujú obmedzenie výkonu práva dotknutej osoby na spravodlivý proces a jej práva na obhajobu v zmysle článku 52 ods. 1 Charty. Ako bolo totiž uznané ustálenou judikatúrou, tieto práva nepredstavujú absolútnu požiadavku, ale môžu podliehať obmedzeniam pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neprípustným zásahom poškodzujúcim samotnú podstatu takto zabezpečených práv. ( 17 )
56.
Pri výkone svojej voľnej úvahy týkajúcej sa uplatnenia možností stanovených článkom 24 rámcového rozhodnutia 2002/584 má teda vykonávajúci súdny orgán zohľadniť tak záujem vykonávajúceho členského štátu na riadnom vedení prebiehajúceho trestného konania proti vyžiadanej osobe, ako aj záujem vydávajúceho členského štátu na čo najrýchlejšom vykonaní odovzdania tejto osoby, a vyvážiť tieto záujmy s cieľom určiť, či a do akej miery je možné obmedziť výkon práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. Táto úloha tiež vyplýva z povinnosti lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 prvého pododseku ZEÚ, ktorý upravuje dialóg medzi vykonávajúcimi súdnymi orgánmi a vydávajúcimi súdnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie systému justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, ku ktorého základným prvkom patrí európsky zatykač. ( 18 )
57.
V prvom rade má vykonávajúci súdny orgán pred odovzdaním vyžiadanej osoby vydávajúcemu členskému štátu zohľadniť oprávnený záujem vykonávajúceho členského štátu chránený článkom 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 na riadnom vedení prebiehajúceho trestného konania. Tento záujem má menšiu váhu, ak sú závažnosť stíhaného trestného činu a význam predpokladaného trestu, ako je to v prejednávanej veci, podstatne nižšie ako tie, ktoré viedli k prijatiu európskeho zatykača. Vykonávajúci súdny orgán tak možno bude musieť na základe svojej povinnosti lojálnej spolupráce prerušiť prebiehajúce trestné konanie a dočasne „podmienečne“ odovzdať vyžiadanú osobu v zmysle článku 24 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia a tiež naplánovať po dohode s vydávajúcim súdnym orgánom návrat tejto osoby po výkone jej trestu vo vydávajúcom členskom štáte s cieľom pokračovať v trestnom konaní vo vykonávajúcom členskom štáte. Uvedené bude mať za následok obmedzenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu tejto osoby, ktoré spočíva v odložení ich výkonu.
58.
V prejednávanej veci je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť na jednej strane, či možno takýto postup uplatniť, čo účastníci konania na pojednávaní spochybnili, a na druhej strane, či by po obnovení konania po prípadnom návrate dotknutej osoby do Holandska mohli byť plne rešpektované jej procesné práva, vrátane práva na prejednanie veci v primeranej lehote. ( 19 ) V každom prípade samotný odklad výkonu týchto práv v prípade takéhoto dočasného odovzdania dotknutej osoby nemožno označiť za „neprimeraný a neprípustný zásah“, ktorý by narušil ich samotnú podstatu.
59.
V druhom rade vykonávajúci súdny orgán musí zohľadniť oprávnený záujem vydávajúceho členského štátu na čo najrýchlejšom odovzdaní a obmedzení slobody tejto osoby na jeho území. Tento záujem je však relativizovaný možnosťou stanovenou v článku 12 rámcového rozhodnutia 2002/584 vziať túto osobu do väzby na účely výkonu európskeho zatykača. Rovnocennosť takéhoto vzatia do väzby je implicitne uznaná článkom 26 ods. 1 rámcového rozhodnutia, podľa ktorého je vydávajúci členský štát povinný započítať všetky obdobia pozbavenia osobnej slobody od celkovej doby pozbavenia osobnej slobody, ktorej sa vyžiadaná osoba musí podrobiť vo vykonávajúcom členskom štáte. V prípade, akým je prejednávaná vec, môže cieľ sociálnej reintegrácie po výkone trestu svedčiť v neprospech väzby vo vydávajúcom členskom štáte, ak vyžiadaná osoba už nejaký čas žije alebo dokonca je sociálne dobre integrovaná vo vykonávajúcom členskom štáte. ( 20 ) Vykonávajúcemu súdnemu orgánu prináleží stanoviť, ktorá z týchto dvoch možností za daných okolností najlepšie zodpovedá tomuto cieľu a či oprávnený záujem vydávajúceho členského štátu, ktorého zohľadnenie by mohlo viesť k dočasnému obmedzeniu procesných záruk dotknutej osoby, môže prevážiť nad záujmom vykonávajúceho členského štátu, ako je opísaný v bode 57 vyššie.
60.
Za týchto okolností navrhujem odpovedať na prvú časť tretej prejudiciálnej otázky tak, že článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 v spojení s článkami 47 a 48 Charty v zásade nebráni tomu, aby sa odovzdanie vyžiadanej osoby odložilo na účely trestného stíhania vo vykonávajúcom členskom štáte z dôvodu, že táto osoba sa nechce vzdať svojho práva osobne sa zúčastniť na tomto trestnom stíhaní. V rámci výkonu svojej voľnej úvahy podľa článku 24 tohto rámcového rozhodnutia je však vykonávajúci súdny orgán povinný preskúmať, či obmedzenie výkonu základných procesných záruk dotknutej osoby možno odôvodniť s ohľadom na prípadne protichodné oprávnené záujmy vydávajúceho a vykonávajúceho členského štátu.
61.
Vzhľadom na túto v podstate zápornú odpoveď na prvú časť tretej prejudiciálnej otázky nie je potrebné odpovedať na druhú časť tejto otázky, ktorá sa kladie len v prípade kladnej odpovede na jej prvú časť.
3. O ponechaní vyžiadanej osoby vo väzbe v nadväznosti na zákonné odloženie jej odovzdania (prvá prejudiciálna otázka)
62.
Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či v prípade, ak je odovzdanie vyžiadanej osoby odložené v súlade so zákonom v zmysle článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, môže byť táto osoba ponechaná vo väzbe počas celého obdobia odloženia až do uskutočnenia tohto odovzdania.
63.
Článok 24 rámcového rozhodnutia sa touto otázkou nezaoberá. Naproti tomu podľa všeobecného pravidla stanoveného v článku 12 rámcového rozhodnutia otázka, či môže byť vyžiadaná osoba vzatá do väzby alebo ponechaná vo väzbe, sa musí rozhodnúť v súlade s vnútroštátnym právom. Podľa článku 34 ods. 2 zákona o odovzdávaní osôb je predĺženie pozbavenia osobnej slobody možné na obdobie nepresahujúce 30 dní a v prejednávanej veci o ňom už dvakrát rozhodol vnútroštátny súd. ( 21 ) V zásade teda ani článok 12 ani článok 24 uvedeného rámcového rozhodnutia samé osebe nebránia takémuto predĺženiu väzby na účely výkonu európskeho zatykača, keďže odloženie odovzdania je neoddeliteľnou súčasťou tohto výkonu, ( 22 ) aj keď toto predĺženie môže presiahnuť určitú dobu.
64.
Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, toto posúdenie nespochybňuje všeobecná štruktúra systému justičnej spolupráce na účely výkonu európskeho zatykača ani prísne lehoty na odovzdanie vyžiadanej osoby uvedené v článku 23 ods. 2 až 4 rámcového rozhodnutia 2002/584, ani požiadavky vyplývajúce z článku 6 Charty.
65.
Súdny dvor už nepochybne rozhodol, že možnosť predĺžiť tieto lehoty z dôvodu vyššej moci, ako je stanovená v článku 23 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, sa musí vykladať reštriktívne, keďže predstavuje výnimku z pravidla zakotveného v článku 23 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia. ( 23 ) V tejto súvislosti spresnil, že právne prekážky vyplývajúce z právnych úkonov vykonaných vyžiadanou osobou sú predvídateľné a v tomto zmysle nemôžu predstavovať vyššiu moc. ( 24 )
66.
Článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 však predstavuje osobitné pravidlo vo vzťahu k všeobecným pravidlám o prísnych lehotách na odovzdanie, ako sú stanovené v článku 23 ods. 1 a 2 tohto rámcového rozhodnutia, keďže sa týka osobitného prípadu odloženia odovzdania vyžiadanej osoby, ktorého cieľom je predovšetkým ochrana oprávneného záujmu vykonávajúceho členského štátu riadne viesť prebiehajúce trestné stíhanie. ( 25 ) Tento osobitný prípad odloženia sa preto musí jasne odlišovať od prípadu výnimočného odloženia odovzdania podľa článku 23 ods. 3 alebo 4 rámcového rozhodnutia vo vzťahu k všeobecným pravidlám stanoveným v článku 23 ods. 1 a 2 toho istého rámcového rozhodnutia.
67.
Toto posúdenie je potvrdené skutočnosťou, že normotvorca Únie upustil od toho, aby do článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 zahrnul konkrétne lehoty alebo aspoň odkaz na lehoty stanovené v článku 23 tohto rámcového rozhodnutia. Z toho a contrario vyplýva, že v súlade so zásadou uvedenou v článku 12 prvej vete rámcového rozhodnutia sa ponechala členským štátom voľná úvaha, aby upravili dĺžku ponechania vyžiadanej osoby vo väzbe počas zákonného odloženia jej odovzdania na základe článku 24 ods. 1 toho istého rámcového rozhodnutia.
68.
Okrem toho v prejednávanej veci dotknutá osoba trvá na okamžitom vykonaní jej základných procesných záruk v rámci trestného stíhania v Holandsku, čo predstavuje podstatný dôvod odloženia jej odovzdania prokurátorom podľa článku 36 ods. 1 zákona o odovzdávaní osôb. Táto okolnosť však nepredstavuje „právnu prekážku“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 65 vyššie, keďže táto judikatúra odkazuje len na uplatnenie článku 23 rámcového rozhodnutia 2002/584, a nie na uplatnenie článku 24 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, ako je to v prejednávanej veci.
69.
Napokon je nesporné, že rozhodnutie založené na článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 o ponechaní vyžiadanej osoby vo väzbe vo vykonávajúcom členskom štáte namiesto jej odovzdania vydávajúcemu členskému štátu na účely výkonu európskeho zatykača prestavuje, rovnako ako trest uložený vydávajúcim členským štátom, opatrenie patriace do pôsobnosti článku 6 Charty, a musí byť časovo obmedzené. ( 26 ) Prípadné obmedzenie slobody vyžiadanej osoby je však v plnej miere vyvážené povinnosťou vydávajúceho členského štátu započítať celé obdobie väzby vo vykonávajúcom členskom štáte do celkovej doby pozbavenia osobnej slobody, ktorej sa vyžaduje vo vydávajúcom členskom štáte. Za týchto podmienok ponechanie tejto osoby vo väzbe nemožno kvalifikovať ako dodatočné obmedzenie práva na slobodu, ktorému sa táto osoba musí v každom prípade podrobiť vo vydávajúcom členskom štáte, ani za neprimerané opatrenie v zmysle článku 52 ods. 1 druhej vety Charty, za predpokladu, že doba pozbavenia osobnej slobody nepresiahne dobu, ktorá sa vyžaduje vo vydávajúcom členskom štáte.
70.
Navrhujem preto odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 12 a článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 v spojení s článkom 6 Charty nebránia tomu, aby vyžiadaná osoba, ktorej odovzdanie na účely výkonu trestu odňatia slobody bolo povolené na základe právoplatného rozhodnutia, avšak bolo odložené „aby sa umožnilo jej trestné stíhanie vo vykonávajúcom členskom štáte… za iný čin, než je čin uvedený v európskom zatykači“, zostala vo väzbe počas celej doby trestného stíhania na účely výkonu európskeho zatykača, za predpokladu, že doba pozbavenia osobnej slobody nepresiahne dobu, ktorá sa vyžaduje vo vydávajúcom členskom štáte.
V. Návrh
71.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko), takto:
1.
Článok 12 a článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, v spojení s článkom 6 Charty základných práv Európskej únie nebránia tomu, aby vyžiadaná osoba, ktorej odovzdanie na účely výkonu trestu odňatia slobody bolo povolené na základe právoplatného rozhodnutia, avšak bolo odložené, „aby sa umožnilo jej trestné stíhanie vo vykonávajúcom členskom štáte… za iný čin, než je čin uvedený v európskom zatykači“, zostala vo väzbe počas celej doby trestného stíhania na účely výkonu európskeho zatykača, za predpokladu, že doba pozbavenia osobnej slobody nepresiahne dobu, ktorá sa vyžaduje vo vydávajúcom členskom štáte.
2.
Rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby podľa článku 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 6 ods. 2 a odôvodnením 8 tohto rámcového rozhodnutia predstavuje opatrenie na „výkon“ európskeho zatykača, a teda musí byť prijaté „vykonávajúcim súdnym orgánom“.
Porušenie článku 24 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia v spojení s článkom 6 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia, podľa ktorého rozhodnutie o odložení odovzdania vyžiadanej osoby musí byť prijaté vykonávajúcim súdnym orgánom, vyžaduje prepustenie tejto osoby na slobodu, pričom však nie je dotknutá možnosť uvedeného orgánu takéto porušenie napraviť najmä prostredníctvom konformného výkladu relevantných pravidiel vnútroštátneho práva alebo existencie právneho základu vo vnútroštátnom práve, ktorý by odôvodňoval jej ďalšie ponechanie vo väzbe z iných dôvodov.
3.
Článok 24 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie v zásade nebráni tomu, aby sa odovzdanie vyžiadanej osoby odložilo na účely trestného stíhania vo vykonávajúcom členskom štáte z dôvodu, že táto osoba sa nechce vzdať svojho práva osobne sa zúčastniť na tomto trestnom stíhaní. V rámci výkonu svojej voľnej úvahy podľa článku 24 tohto rámcového rozhodnutia je však vykonávajúci súdny orgán povinný preskúmať, či obmedzenie výkonu základných procesných záruk vyžiadanej osoby možno odôvodniť s ohľadom na prípadne protichodné oprávnené záujmy vydávajúceho a vykonávajúceho členského štátu.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) ( C‑804/21 PPU , EU:C:2022:307 , bod 66 .)
( 3 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesol vo veci C a CD (Právne prekážky výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( C‑804/21 PPU , EU:C:2022:182 , body 73 až 76 ).
( 4 ) Rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , bod 56 ).
( 5 ) Pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , body 44 až 49 a citovaná judikatúra).
( 6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , body 54 , 67 a 72 ), a z 28. apríla 2022, C a CD (Právne prekážky výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( C‑804/21 PPU , EU:C:2022:307 , bod 61 ). Pozri tiež, pokiaľ ide o policajné orgány, návrhy, ktoré som predniesol vo veci C a CD (Právne prekážky výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( C‑804/21 PPU , EU:C:2022:182 , body 72 a 73 ).
( 7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , body 44 až 47 a 54 , ako aj citovaná judikatúra).
( 8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , body 49 až 51 a citovaná judikatúra).
( 9 ) Pozri judikatúru citovanú v bodoch 31 až 32 vyššie.
( 10 ) Rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , body 52 a 53 ).
( 11 ) Rozsudky z 26. februára 2013, Melloni ( C‑399/11 , EU:C:2013:107 , body 49 až 51 ); z 10. augusta 2017, Tupikas ( C‑270/17 PPU , EU:C:2017:628 , body 58 až 60 ), a z 22. decembra 2017, Ardic ( C‑571/17 PPU , EU:C:2017:1026 , bod 73 ).
( 12 ) Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1 .
( 13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2013, Melloni ( C‑399/11 , EU:C:2013:107 , bod 49 a citovaná judikatúra), a z 15. septembra 2022, HN (Súdne konanie proti obvinenému, ktorý bol vyhostený z krajiny) ( C‑420/20 , EU:C:2022:679 , bod 54 a citovaná judikatúra).
( 14 ) Rozsudok z 15. septembra 2022, HN (Súdne konanie proti obvinenému, ktorý bol vyhostený z krajiny) ( C‑420/20 , EU:C:2022:679 , bod 32 ).
( 15 ) Rozsudok z 15. septembra 2022, HN (Súdne konanie proti obvinenému, ktorý bol vyhostený z krajiny) ( C‑420/20 , EU:C:2022:679 , body 35 až 37 ). Pokiaľ ide o podmienky takéhoto vzdania sa, ktoré musí byť urobené zo slobodnej vôle a jednoznačne preukázané, pozri rozsudok z 26. februára 2013, Melloni ( C‑399/11 , EU:C:2013:107 , bod 49 ).
( 16 ) Rozsudok z 26. februára 2013, Melloni ( C‑399/11 , EU:C:2013:107 , bod 49 ), a z 15. septembra 2022, HN (Súdne konanie proti obvinenému, ktorý bol vyhostený z krajiny) ( C‑420/20 , EU:C:2022:679 , bod 54 ).
( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. decembra 2017, Prequ’ Italia ( C‑276/16 , EU:C:2017:1010 , bod 50 ); z 13. septembra 2018, UBS Europe a i. ( C‑358/16 , EU:C:2018:715 , bod 62 ), a zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary ( C‑189/18 , EU:C:2019:861 , bod 43 ).
( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. októbra 2021, Openbaar Ministerie (Právo byť vypočutý vykonávajúcim súdnym orgánom) ( C‑428/21 PPU a C‑429/21 PPU , EU:C:2021:876 , body 43 a 44 , ako aj citovaná judikatúra), a z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač) ( C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU , EU:C:2022:100 , body 48 a 49 , ako aj citovaná judikatúra).
( 19 ) Pozri uznesenie z 12. februára 2019, RH ( C‑8/19 PPU , EU:C:2019:110 , bod 31 a nasl.), a rozsudok z 29. júla 2019, Gambino a Hyka ( C‑38/18 , EU:C:2019:628 , bod 38 a nasl.).
( 20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2018, Raugevicius ( C‑247/17 , EU:C:2018:898 , bod 36 a nasl.).
( 21 ) Pozri body 19 a 20 vyššie.
( 22 ) Pozri bod 29 vyššie.
( 23 ) Pozri rozsudok z 28. apríla 2022, C a CD (Právne prekážky výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( C‑804/21 PPU , EU:C:2022:307 , bod 45 a citovaná judikatúra).
( 24 ) Pozri rozsudok z 28. apríla 2022, C a CD (Právne prekážky výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( C‑804/21 PPU , EU:C:2022:307 , bod 48 a citovaná judikatúra).
( 25 ) Pozri body 55 až 57 vyššie.
( ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2015, Lanigan ( C‑237/15 PPU , EU:C:2015:474 , body 58 a 59 ), a z 25. januára 2017, Vilkas ( C‑640/15 , EU:C:2017:39 , bod 43 ).