C-512/22

62022CC0512

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 16. mája 2024 ( 1 )

Spojené veci C‑512/22 P a C‑513/22 P

Finanziaria d’investimento Fininvest SpA (Fininvest)

proti

Finanziaria d’investimento Fininvest SpA (Fininvest),

Európskej centrálnej banke (ECB) (C‑513/22 P)

„Odvolanie – Smernica 2013/36/EÚ – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Posúdenie nadobudnutia kvalifikovaných účastí – Nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 – Jednotný mechanizmus dohľadu – Právomoci Európskej centrálnej banky – Kvalifikovaná účasť nadobudnutá v minulosti – Námietka voči nadobudnutiu kvalifikovanej účasti v spoločnosti Banca Mediolanum finančnou spoločnosťou Fininvest“

1.

Rozsudkom Súdneho dvora z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, ( 2 ) bolo objasnené vykonávanie súdneho preskúmania rozhodnutí Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) vydaných v správnych konaniach začatých s cieľom posúdiť oznámenia o nadobudnutí a prevode kvalifikovaných účastí v úverových inštitúciách.

–

uplatnením konania o povolení na kvalifikované účasti nadobudnuté pred vstupom jednotného mechanizmu dohľadu (ďalej len „JMD“) do platnosti.

I. Právny rámec

A.

Právo Únie

4.

nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 ( 7 ) a

–

nariadenia (EÚ) č. 468/2014 ( 8 ).

B.

Vnútroštátne právo

6.

Fininvest vlastnil účasť vo výške 30,1 % v spoločnosti Mediolanum a Fin. Prog. Italia vlastnila účasť vo výške 26,5 % v tejto spoločnosti.

Po nadobudnutí účinnosti [legislatívneho dekrétu č. 53/2014 ( 10 )] Banca d’Italia (Talianska centrálna banka) začala konanie o posúdení žalobcov, spoločnosti Fininvest a pána Berlusconiho, ako kvalifikovaných akcionárov zmiešaných finančných holdingových spoločností.

Rozhodnutím zo 7. októbra 2014 Talianska centrálna banka dospela k záveru, že podmienku dobrej povesti vyžadovan[ú vyhláškou ministerstva č. 144/1998] už pán Berlusconi nespĺňa z dôvodu jeho právoplatného odsúdenia na trest odňatia slobody za trestný čin daňového podvodu na základe rozsudku Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) č. 35729/13 z 1. augusta 2013 (ďalej len ‚rozhodnutie zo 7. októbra 2014‘).

Z tohto dôvodu Talianska centrálna banka jednak nariadila pozastavenie hlasovacích práv žalobcov a prevod ich účastí presahujúcich 9,99 % v spoločnosti Mediolanum a jednak zamietla žiadosť žalobcov o povolenie byť držiteľom kvalifikovanej účasti.

Žalobcovia napadli rozhodnutie zo 7. októbra 2014 na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd Lazio, Taliansko), ktorý rozsudkom z 5. júna 2015 žalobu zamietol.

Dňa 30. decembra 2015 bola spoločnosť Mediolanum prostredníctvom transakcie obráteného splynutia začlenená do jej dcérskej spoločnosti Banca Mediolanum.

ECB sa konkrétne domnievala na základe článkov 19 a 25 TUB, ako aj… článku 1 vyhlášky ministerstva č. 144, preberajúc[ej] smernicu 2013/36, že vzhľadom na to, že pán Berlusconi, väčšinový akcionár a skutočný vlastník spoločnosti Fininvest, bol nepriamym nadobúdateľom účasti v spoločnosti Banca Mediolanum a bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov za daňový podvod, podmienka dobrej povesti uložená držiteľom kvalifikovaných účastí v zmysle článku 23 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36, tak ako bola prebratá, nebola splnená. Vychádzala tiež zo skutočnosti, že pán Berlusconi sa dopustil iných protiprávností a boli mu za ne uložené sankcie, a podobne to bolo v prípade ostatných členov riadiacich orgánov spoločnosti Fininvest.“

8.

Tento opis možno doplniť uvedeným niektorých ďalších skutkových okolností, ktoré som opísal vo svojich návrhoch prednesených vo veci C‑219/17:

–

predstavenstvá oboch spoločností rozhodli o ich fúzii prostredníctvom „reverzného zlúčenia“ spoločnosti Mediolanum so spoločnosťou Banca Mediolanum. ( 11 ) Tento návrh fúzie bol 26. mája 2015 predložený Talianskej centrálnej banke na schválenie v zmysle článku 57 TUB;

–

Dňa 21. januára 2019 žalobcovia vzhľadom na uvedený rozsudok Súdneho dvora uviedli nové žalobné dôvody týkajúce sa neplatnosti podľa článku 84 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ku ktorým sa ECB a Európska komisia vyjadrili.

12.

Žalobcovia navrhli, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie a zaviazal ECB na náhradu trov konania, s čím ECB a Komisia nesúhlasili.

13.

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o neplatnosť v celom rozsahu a rozhodol, že Fininvest a pán Berlusconi znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila ECB, pričom Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

III. Návrhy účastníkov konania na konanie na Súdnom dvore

–

v dôsledku toho zrušiť rozhodnutie ECB z 25. októbra 2016,

–

subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,

–

uložiť ECB povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov prvostupňového konania.

IV. Prípustnosť odvolaní

19.

ECB namieta, že údajná rehabilitácia pána Berlusconiho, o ktorej sa rozhodlo 11. mája 2018, ( 13 ) mu umožňuje požiadať o opätovné posúdenie jeho dobrej povesti, ktorej neexistencia viedla k vydaniu sporného rozhodnutia. Z toho vyvodzuje, že odvolatelia nemajú právny záujem na dosiahnutí zrušenia tohto rozhodnutia a napadnutého rozsudku.

20.

Tejto výhrade nemožno vyhovieť, lebo naďalej existuje právny záujem tak pána Berlusconiho (v súčasnosti jeho dedičov), ako aj spoločnosti Fininvest na zrušení rozhodnutia a rozsudku potvrdzujúceho toto rozhodnutie, ktoré podľa ich názoru poškodzujú ich záujmy.

V. Úvodné úvahy: Pojem nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti

24.

Podľa článku 22 ods. 1 smernice 2013/36 má oznamovaciu povinnosť „… každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len ‚navrhovaný nadobúdateľ‘), ktoré sa rozhodli nadobudnúť priamo alebo nepriamo kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcii alebo v nej takúto kvalifikovanú účasť priamo alebo nepriamo ďalej zvýšiť, čo by malo za následok, že by ich podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo že by sa úverová inštitúcia stala ich dcérskou spoločnosťou…“. ( 16 )

25.

Z výkladu týchto ustanovení vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že „kvalifikovaná účasť“ je taký priamy alebo nepriamy podiel v úverovej inštitúcii, ktorý

–

predstavuje aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv podniku alebo

27.

Požiadavky na posudzovanie nadobudnutia a zvýšenia kvalifikovaných účastí sú stanovené v článkoch 22 až 27 smernice 2013/36. Vnútroštátne právne predpisy nemôžu stanoviť prísnejšie požiadavky. ( 17 )

28.

V článku 23 smernice 2013/36 sa harmonizujú základné kritériá pre posudzovanie nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí. ( 18 ) Európske orgány dohľadu prijali v roku 2016 ausmernenia, a to s cieľom zosúladiť prax členských štátov. ( 19 )

29.

Konanie vo veci udeľovania povolení tohto druhu upravujú článok 4 ods. 1 písm. c), článok 6 ods. 4 a článok 15 nariadenia o JMD, ktoré dopĺňajú články 85 až 87 nariadenia o rámci JMD. Súdny dvor komplexne preskúmal toto konanie v rozsudku z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest.

Odvolatelia napádajú argumentáciu, ktorú uviedol Všeobecný súd s cieľom zamietnuť prvý žalobný dôvod týkajúci sa neplatnosti uvedený v konaní na Všeobecnom súde. Svoj prvý odvolací dôvod delia na šesť výhrad, ktoré sú označené písmenami A, B, C, D, E a F a v ktorých poukazujú na nasledujúce otázky:

–

spoločná kontrola nad spoločnosťou Banca Mediolanum vykonávaná žalobcami: nesprávne posúdenie jej dôsledkov,

–

štatút spoločnosti Fininvest ako držiteľa kvalifikovanej účasti v spoločnosti Banca Mediolanum: skreslenie skutkového stavu a zjavne nesprávne právne posúdenie,

–

rozlišovanie medzi nepriamou kvalifikovanou účasťou a priamou kvalifikovanou účasťou: porušenie článku 22 smernice 2013/36 a článku 22 TUB.

32.

ECB a Komisia spochybňujú tvrdenia odvolateľov a navrhujú zamietnuť tento odvolací dôvod.

B.

Posúdenie

1. Prvá a druhá výhrada

–

Všeobecný súd konštatoval (bod 70 napadnutého rozsudku), že Fininvest a pán Berlusconi prostredníctvom spoločnosti Fininvest vlastnili 30,16 % akcií spoločnosti Mediolanum, ktorá sama vlastnila 100 % akcií spoločnosti Banca Mediolanum. Rovnako konštatoval (bod 71 napadnutého rozsudku), že vzhľadom na to, že podiel hlasovacích práv, ktoré mohla Fininvest vykonávať nepriamo prostredníctvom spoločnosti Mediolanum, bol vyšší ako 20 %‑ný prah, Fininvest, a teda aj pán Berlusconi mali nepriamo kvalifikovanú účasť v spoločnosti Banca Mediolanum;

–

Všeobecný súd mal na základe uvedených konštatovaní dospieť k záveru, že na základe splynutia v spojení s rozsudkom Consiglio di Stato (Štátna rada) z 3. marca 2016 nedošlo k nadobudnutiu, lebo Fininvest a pán Berlusconi už mali kvalifikovaný podiel v spoločnosti Banca Mediolanum. Povolenie ECB teda nemalo zmysel;

–

Všeobecný súd sa tým, že zo svojho posúdenia skutkového stavu nevyvodil logické dôsledky, dopustil viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia;

–

podľa odvolateľov je tento záver opäť nesprávny, lebo kvalifikovaná účasť spoločnosti Fininvest v spoločnosti Mediolanum bola a stále zostala rovnaká, teda 30,16 % základného imania;

–

v bode 76 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že po zrušení rozhodnutia zo 7. októbra 2014 rozsudkom Consiglio di Stato (Štátna rada) z 3. marca 2016 sa Fininvest stala priamym vlastníkom 30,16 % akcií spoločnosti Banca Mediolanum,

–

uvedené posúdenie, ktoré vedie k dvom predchádzajúcim posúdeniam, je podľa názoru odvolateľov opäť nesprávne. Tým, že rozhodnutie Talianskej centrálnej banky zo 7. októbra 2014 bolo rozsudkom z 3. marca 2016 zrušené, sa vôbec nezmenila pôvodná pozícia účastí. Fininvest teda na základe uvedeného rozsudku nezískala späť svoju 30,16 %‑nú účasť v spoločnosti Banca Mediolanum, o ktorú vôbec neprišla. Tento rozsudok nemá vplyv na výšku podielu;

36.

Uvedená kontrola sa však nevzťahuje na kvalifikované účasti, ktoré by bolo možné nazvať „historické“, teda účasti, ktoré existovali pred uvedeným dátumom. Ak historická kvalifikovaná účasť vo finančnej inštitúcii zostane zachovaná, ale sa nezvýši, nepodlieha kontrole ECB.

37.

To je práve základný argument, ktorý odvolatelia uvádzajú, keď správne tvrdia, že Všeobecný súd nevyvodil náležité dôsledky zo svojho konštatovania, že účasť pána Berlusconiho a spoločnosti Fininvest v spoločnosti Mediolanum a prostredníctvom nej v spoločnosti Banca Mediolanum bola historickou kvalifikovanou účasťou, ktorá bola nadobudnutá pred vstupom JMD do platnosti a ktorá zostala rovnaká.

38.

Podľa Všeobecného súdu túto historickú účasť ovplyvnili tri udalosti, a to: a) rozhodnutie zo 7. októbra 2014, ktorým bol nariadený prevod podielov pána Berlusconiho a spoločnosti Fininvest v spoločnosti Mediolanum, ktoré presahovali 9,99 %, b) splynutie spoločnosti Mediolanum začlenením do spoločnosti Banca Mediolanum, ktoré sa uskutočnilo 30. decembra 2015 a v dôsledku ktorého sa Fininvest stala priamym vlastníkom 9,99 % akcií spoločnosti Banca Mediolanum, a c) zrušenie rozhodnutia Talianskej centrálnej banky zo 7. októbra 2014 rozsudkom Consiglio di Stato (Štátna rada) z 3. marca 2016, na základe ktorého Fininvest a pán Berlusconi opäť v celom rozsahu disponovali svojimi akciami v spoločnosti Banca Mediolanum.

42.

Je pravda, že Talianska centrálna banka svojím rozhodnutím zo 7. októbra 2014 nariadila prevod akcií spoločnosti Fininvest v spoločnosti Mediolanum, ktoré presahovali 9,99 %. Tento prevod sa mal uskutočniť v lehote 30 mesiacov od založenia trustovej spoločnosti poverenej ich predajom. Prevod akcií sa však neuskutočnil, lebo Consiglio di Stato (Štátna rada) najprv nariadila odklad výkonu rozhodnutia Talianskej centrálnej banky a potom ho rozsudkom z 3. marca 2016 s účinnosťou ex tunc zrušila.

43.

Z tohto sledu úkonov vyplýva, že akcie, ktoré predstavovali účasť spoločnosti Fininvest v spoločnosti Banca Mediolanum, boli vždy vo vlastníctve prvej uvedenej spoločnosti a neboli prevedené na žiadneho kupujúceho.

44.

Preto v rozpore so záverom, ku ktorému dospel Všeobecný súd (bod 72 napadnutého rozsudku), keď JMD vstúpil do platnosti a ECB získala právomoc povoľovať nadobudnutie a zvýšenie kvalifikovaných účastí, kvalifikovaná účasť spoločnosti Fininvest a pána Berlusconiho v spoločnosti Banca Mediolanum neklesla pod 9,99 %, ale zostala nezmenená. Došlo len k obmedzeniu hlasovacích práv spojených s akciami, na ktoré sa vzťahovala povinnosť prevodu, na krátke obdobie.

48.

V rozpore s tým, čo uviedol Všeobecný súd, uvedený rozsudok Consiglio di Stato (Štátna rada) nespôsobil zvýšenie účasti spoločnosti Fininvest v spoločnosti Banca Mediolanum z 9,99 % na 30,16 %: pripomínam, že táto účasť sa neznížila na základe rozhodnutia zo 7. októbra 2014.

49.

Tieto tri nesprávne posúdenia Všeobecného súdu spôsobujú neplatnosť záveru, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 77 napadnutého rozsudku. ( 23 )

50.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že účasť spoločnosti Fininvest a pána Berlusconiho v spoločnosti Banca Mediolanum bola vždy 30,16‑nou % kvalifikovanou účasťou. Keďže po vstupe JMD do platnosti nedošlo k zvýšeniu tejto účasti, nebolo potrebné povolenie ECB, lebo išlo o „historickú“ kvalifikovanú účasť.

Táto námietka spočíva len v tejto formulácii, pričom sa uvádza, že bude konkretizovaná v rámci neskorších výhrad. Nemá teda vlastný obsah, a preto ju treba zamietnuť.

3. Štvrtá výhrada (písmeno D)

54.

Podľa odvolateľov sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že článok 4 ods. 3 nariadenia o JMD neobsahuje výslovný odkaz na vnútroštátne právne poriadky na účely vymedzenia pojmu nadobudnutie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii.

55.

Zastávam názor, že Všeobecný súd neporušil článok 4 ods. 3 nariadenia o JMD. ( 24 ) Je pravda, že toto ustanovenie stanovuje, ktoré právne predpisy musí ECB uplatňovať pri vykonávaní svojich úloh dohľadu v rámci JMD. Neodkazuje však na vnútroštátne právne poriadky na účely výkladu pojmu stanoveného predpisom Únie, akým je pojem nadobudnutie kvalifikovanej účasti. ( 25 )

59.

Stručne povedané, štvrtú výhradu treba zamietnuť.

4. Piata výhrada (písmeno E)

60.

Odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že posudzoval pojem „nadobudnutie kvalifikovanej účasti“ ako pojem „zmena právnej štruktúry účasti“. Podľa ich názoru tento druhý pojem, ktorý Všeobecný súd použil v napadnutom rozsudku, ( 28 ) nie je pojmom práva Únie a nemôže sa používať v prípadoch, ako je tento.

61.

V prípade účastí nadobudnutých pred zavedením JMD je povolenie ECB potrebné len vtedy, keď ich nadobudnutie spôsobí zvýšenie úrovne kontroly nadobúdateľa nad finančnou inštitúciou. Na zmenu právnej štruktúry účasti (ak by sa pripustilo, že tento nový pojem je relevantný, čo nie je tak) nie je potrebné povolenie ECB, ak kvalifikovaná účasť zostane rovnaká a nezvýši sa.

65.

K tomu došlo v tejto veci. Fininvest vždy disponovala kvalifikovanou účasťou v spoločnosti Mediolanum, a teda aj v spoločnosti Banca Mediolanum. Začlenenie spoločnosti Mediolanum do spoločnosti Banca Mediolanum prostredníctvom obráteného splynutia predstavovalo internú reorganizáciu právnej štruktúry skupiny podnikov, ale nespôsobilo zmenu úrovne ani miery kontroly spoločnosti Fininvest ( 30 ) (a nepriamo pána Berlusconiho) nad uvedenou finančnou inštitúciou.

66.

V prípade transakcií, ako je sporná transakcia, pri ktorých zostáva zachovaná rovnaká úroveň kontroly a vplyvu tých istých osôb a subjektov na úverovú inštitúciu, nedochádza k nadobudnutiu alebo zvýšeniu kvalifikovanej účasti. V tejto situácii ECB nemá začať správne konanie o povolení.

67.

70.

Aj tejto výhrade treba vyhovieť. Z článku 2 bodu 8 nariadenia o JMD, článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia 575/2013 a článku 22 smernice 2013/36 vyplýva, že prvé kritérium na určenie, či ide o priame alebo nepriame nadobudnutie alebo zvýšenie ( 31 ) kvalifikovanej účasti, je kvantitatívne.

71.

Nadobudnutie totiž musí predstavovať aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv podniku ( 32 ) a zvýšenie musí mať za následok, že podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach dosiahne alebo prekročí 20 %, 30 % alebo 50 %. Ďalšie dve kritériá (významný vplyv nadobúdateľa na riadenie podniku a prípad, keď sa úverová inštitúcia stane dcérskou spoločnosťou nadobúdateľa) v tomto prípade nie sú relevantné.

72.

Konkrétnejšie podľa článku 22 smernice 2013/36 kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcii možno nadobudnúť alebo zvýšiť priamo alebo nepriamo, pričom použitie jedného alebo druhého (priameho alebo nepriameho) prostriedku nadobudnutia nemá vplyv na výsledok.

76.

S uvedenými úvahami, ktoré sú opäť založené na pojme zmena právnej štruktúry účasti (čo je pojem, ktorý som už označil v tomto kontexte za nevhodný), pritom nemožno súhlasiť. Ich uplatnenie na skutkové okolnosti, ktoré Všeobecný súd považoval za preukázané, vyplýva z počiatočného principiálneho pochybenia.

77.

Ako som už uviedol, Všeobecný súd uznal, že na základe splynutia sa „… výška kvalifikovanej účasti žalobcov… nezmenila oproti tej, ktorú mali predtým prostredníctvom spoločnosti Mediolanum“. ( 35 ) To znamená, že prechodom z nepriamej účasti na priamu účasť sa nezmenila situácia kontroly spoločnosti Fininvest nad spoločnosťou Banca Mediolanum, lebo Fininvest vždy disponovala 30,16 % akcií.

78.

To isté tvrdenie platí tým skôr pre účasť pána Berlusconiho, ktorá bola vždy nepriamou kvalifikovanou účasťou v spoločnosti Banca Mediolanum. ( 36 )

Tvrdenia účastníkov konania

81.

Odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že zamietol ich druhý žalobný dôvod týkajúci sa neplatnosti, v ktorom namietali, že uplatnenie článkov 22 a 23 smernice 2013/36 na účasti na základnom imaní nadobudnuté pred viac ako dvadsiatimi rokmi by predstavovalo porušenie zásady zákazu retroaktivity.

82.

Tvrdia, že hoci Všeobecný súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že smernica 2013/36 sa nevzťahovala na nadobudnutie kvalifikovaných účastí pred nadobudnutím jej účinnosti, v skutočnosti potvrdil jej retroaktívne uplatnenie na prejednávaný prípad. V tom istom zmysle má nesprávne posúdenie namietané v rámci prvého odvolacieho dôvodu za následok nesprávne posúdenie, ktoré sa vytýka v rámci druhého odvolacieho dôvodu.

83.

Ako však tvrdia odvolatelia, uvedené principiálne konštatovanie je neúčinné, ak – ako vyplynulo z analýzy prvého odvolacieho dôvodu – sa uvedené ustanovenia smernice 2013/36 uplatnia na kvalifikovanú účasť, akou je kvalifikovaná účasť spoločnosti Fininvest v spoločnosti Banca Mediolanum, v prípade ktorej pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice a po nadobudnutí jej účinnosti nedošlo k skutočným zmenám (pokiaľ ide o rozsah jej kontroly alebo vplyvu na úverovú inštitúciu).

86.

Druhému odvolaciemu dôvodu teda treba vyhovieť.

VIII. Deviaty odvolací dôvod

A.

Tvrdenia účastníkov konania

90.

V odôvodnení odvolacieho dôvodu odvolatelia uvádzajú tieto tvrdenia:

–

nové žalobné dôvody týkajúce sa neplatnosti z vecného hľadiska úzko súviseli so žalobnými dôvodmi, ktoré boli uvedené skôr,

–

rozsudok

z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, obsahuje výkladové prvky, ktoré majú veľký inovačný dosah a ktoré idú nad rámec údajného potvrdenia skoršej judikatúry týmto rozsudkom. V uvedenom rozsudku bol po prvý raz podaný výklad právomocí ECB v tejto oblasti s účinkami erga omnes , pričom sa rozhodlo o úplne nových a mimoriadne zložitých otázkach,

92.

Súdny dvor v rozsudku z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, rozhodol, že

–

článok 263 ZFEÚ bráni tomu, aby vnútroštátne súdy vykonávali preskúmanie zákonnosti aktov týkajúcich sa začatia konania, prípravných aktov alebo aktov týkajúcich sa nezáväzného návrhu, ktoré prijali príslušné vnútroštátne orgány v rámci konania o povolení nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, ( 40 )

–

prináleží súdu Únie v rámci jeho výlučnej právomoci preskúmavať zákonnosť aktov Únie na základe článku 263 ZFEÚ, aby rozhodoval o zákonnosti konečného rozhodnutia prijatého ECB s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu dotknutých osôb preskúmať prípadné vady prípravných aktov alebo návrhov vnútroštátnych orgánov, ktoré môžu svojou povahou ovplyvniť platnosť tohto konečného rozhodnutia. ( 41 )

96.

Pokiaľ ide o neexistenciu úzkej súvislosti medzi novými žalobnými dôvodmi týkajúcimi sa neplatnosti a žalobnými dôvodmi, ktoré boli pôvodne obsiahnuté v žalobe, domnievam sa, že v napadnutom rozsudku sa mala konštatovať uvedená súvislosť.

97.

Je pravda, že v pôvodnej žalobe sa nenamietala protiprávnosť prípravných aktov Talianskej centrálnej banky. Ako však Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, povolenie nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí v úverových inštitúciách sa vydáva v rámci zmiešaného správneho konania, do ktorého sú zapojené vnútroštátneho orgány a ECB. ECB má konečnú rozhodovaciu právomoc, čo má za následok, že výlučná právomoc posudzovať zákonnosť aktov prijatých v týchto konaniach má Všeobecný súd a Súdny dvor.

98.

Nemožno teda poprieť, že existuje priama a úzka súvislosť medzi prípravnými aktmi vnútroštátnych orgánov a konečným aktom ECB, keďže sú to prvky toho istého zmiešaného správneho konania. Posúdenie platnosti konečného aktu (ECB) môže byť podmienené podstatnými vadami prípravných aktov (vnútroštátnych orgánov), ktoré chceli namietať žalobcovia v konaní na Všeobecnom súde.

–

ďalej uviedol, že „… na rozsudok vydaný v priebehu konania sa nemožno odvolávať ako na novú skutočnosť, keďže tento rozsudok v zásade poskytuje len výklad práva Únie ex tunc …“, ( 45 )

–

poukázal na to, že výklad obsiahnutý v rozsudku vydanom na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania nemá konštitutívny, ale výlučne deklaratórny charakter s účinkami ex tunc , ( 46 )

–

konštatoval, že „výklad, ktorý podal Súdny dvor, sa… musí považovať za známy žalobcom v čase podania ich žaloby“ o neplatnosť, ( 47 )

103.

Rozsudky, v ktorých sa len opakuje predchádzajúca judikatúra, určite neodôvodňujú uvedenie nových žalobných dôvodov. To neplatí pre rozsudky Súdneho dvora, ktorými sa spresňuje predchádzajúca judikatúra alebo ktoré obsahujú novú judikatúru: v takých prípadoch tieto rozsudky slúžia na uvedenie nových žalobných dôvodov v prebiehajúcich konaniach o žalobách o neplatnosť.

104.

Súdny dvor sa vyjadril v tomto zmysle v osobitnom kontexte smernice 2013/32/EÚ. ( 50 ) Rozhodol, že jeho rozsudok pravdepodobne spadá pod pojem nové skutočnosti v zmysle článku 33 ods. 2 písm. d) a článku 40 ods. 2 a 3 tejto smernice. ( 51 ) Tomuto konštatovaniu nebráni skutočnosť, že rozsudky vydané v prejudiciálnych konaniach majú účinky ex tunc . ( 52 )

105.

Rozsudok

z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, obsahoval dôležité (a nové) konštatovania týkajúce sa súdneho preskúmania v zmiešaných správnych konaniach vytvorených v rámci bankovej únie, ku ktorým patrí konanie o povolení nadobudnutia kvalifikovaných účastí. Nemožno konštatovať, že uvedeným rozsudkom sa jednoducho potvrdzuje predchádzajúca judikatúra.

109.

Preto je potrebné vyhovieť deviatemu odvolaciemu dôvodu, čo spolu s vyhovením prvému odvolaciemu dôvodu (čiastočne) a druhému odvolaciemu dôvodu má za následok zrušenie napadnutého rozsudku.

IX. Rozhodnutie o žalobe o neplatnosť na Všeobecnom súde

110.

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Súdny dvor môže sám rozhodnúť s konečnou platnosťou vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje.

111.

114.

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe jeho článku 184 ods. 1 uplatní na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

115.

Odvolatelia navrhli uložiť ECB povinnosť nahradiť trovy konania. Ak – tak ako navrhujem – sa vyhovie ich odvolaniam, bude potrebné uložiť ECB povinnosť nahradiť trovy konania a rozhodnúť, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

XI. Návrh

116.

rozhodol, že Európska centrálna banka je povinná nahradiť trovy konania a Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) C‑219/17 , EU:C:2018:1023 . Ďalej len „rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest“.

( 3 ) Rozsudok Všeobecného súdu Fininvest a Berlusconi/ECB ( T‑913/16 , EU:T:2022:279 , ďalej len „napadnutý rozsudok“).

( 4 ) Rozhodnutie ECB/SSM/2016 – 7LVZJ6XRIE7VNZ4UBX81/4.

( 5 ) Návrhy z 27. júna 2018 ( EU:C:2018:502 ).

( 11 ) Išlo o „vnútroskupinovú fúziu s výmenným kurzom akcií 1:1“ s cieľom realizovať zjednodušenie podnikovej štruktúry a organizačnú racionalizáciu bankovej skupiny, a to vzhľadom na to, že Mediolanum vlastnila 100 % akcií spoločnosti Banca Mediolanum.

( 12 ) Po smrti pána Berlusconiho 12. júna 2023 jeho dedičia vstúpili do tohto odvolacieho konania namiesto neho.

( 13 ) Na túto rehabilitáciu sa odkazuje v štvrtom odvolacom dôvode oboch odvolaní.

( 14 ) Pozri ECB, Všeobecné zásady ku konaniam týkajúcim sa kvalifikovaných účastí , 2023, https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/ssm.supervisory_guides230523_qualifyingholdingprocedure.sk.pdf.

( 15 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1 ).

( 16 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 ( Ú. v. EÚ L 150, 2023, s. 40 ) stanovuje v článkoch 41 a 42 postup kontroly (nadobúdania a zvyšovania kvalifikovaného podielu v emitentovi tokenu naviazaného na aktíva) podobný tomu, ktorý upravuje smernica 2013/36.

( 21 ) Bod 79 napadnutého rozsudku.

( 22 ) Bod 80 napadnutého rozsudku. V bode 81 toho istého rozsudku Všeobecný súd zopakoval, že žalobcovia už mali „akcionársk[u] dohod[u uzatvorenú] medzi spoločnosťami Fininvest a Fin. Prog. Italia, ktorá im umožňovala spoločne ovládať spoločnosti Mediolanum a Banca Mediolanum pred predmetným splynutím …

( 23 ) Podľa Všeobecného súdu „nepriama účasť spoločnosti Fininvest v spoločnosti Banca Mediolanum sa po predmetnom splynutí a rozsudku Consiglio di Stato (Štátnej rady) z 3. marca 2016 stala priamou kvalifikovanou účasťou“.

( 24 ) Uvedené ustanovenie stanovuje, že „ECB na účely vykonávania úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu uplatňuje celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú. Keď sú príslušným právom Únie nariadenia a keď tieto nariadenia v súčasnosti explicitne ponúkajú členským štátom rôzne možnosti, ECB uplatňuje aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto možnosti vykonávajú“.

( 25 ) ECB musí uplatňovať vnútroštátne právne predpisy (ak sa nimi preberajú smernice alebo ak stanovujú niektorú z možností, ktoré jej poskytujú nariadenia), ale to neznamená, že samotný pojem nadobudnutie a zvýšenie kvalifikovaných účastí je ponechaný na voľnú úvahu členských štátov.

( 26 ) Bod 49 napadnutého rozsudku.

( 32 ) V článku 27 smernice 2013/36 sa uvádza, že „pri určovaní, či sú splnené kritériá na kvalifikovanú účasť uvedenú v článkoch 22, 25 a 26, sa zohľadnia hlasovacie práva uvedené v článkoch 9, 10 a 11 [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES ( Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38 )] a podmienky týkajúce sa ich navýšenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice“.

( 33 ) Bod 77 napadnutého rozsudku.

( 34 ) Bod 57 napadnutého rozsudku.

( 35 ) Bod 80 napadnutého rozsudku.

( 36 ) Všeobecný súd uznal túto skutočnosť v bode 79 napadnutého rozsudku: „Zatiaľ čo v minulosti pán Berlusconi vlastnil nepriamu účasť v spoločnosti Banca Mediolanum, najprv prostredníctvom spoločnosti Fininvest a potom prostredníctvom spoločnosti Mediolanum, v súčasnosti vlastní nepriamy podiel v spoločnosti Banca Mediolanum výlučne prostredníctvom spoločnosti Fininvest.“

( 37 ) Odvolatelia, ECB a Komisia majú odlišný názor na výšku účasti a na to, či je priama alebo nepriama, ale v odvolacom konaní musí mať prednosť opis skutkového stavu, ktorý uviedol Všeobecný súd.

( 44 ) V bode 251 napadnutého rozsudku odkázal na rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 2018, Španielsko/Komisia ( C‑114/17 P , EU:C:2018:753 , bod 39 ), a zo 14. októbra 2014, Buono a i./Komisia ( C‑12/13 P a C‑13/13 P , EU:C:2014:2284 , body 58 a 60 ).

( 45 ) Bod 255 napadnutého rozsudku.

( 46 ) Bod 252 napadnutého rozsudku.

( 47 ) Bod 256 napadnutého rozsudku.

( 48 ) Bod 257 napadnutého rozsudku.

( 49 ) Rozsudky z 22. marca 2018, Stavyckyj/Rada ( T‑242/16 , EU:T:2018:166 , bod 125 ), a z 24. septembra 2019, Janukovič/Rada ( T‑301/18 , EU:T:2019:676 , body 78 až 80 ), v spojení s rozsudkom z 19. decembra 2018, Azarov/Rada ( C‑530/17 P , EU:C:2018:1031 ).