C-549/22

proti

Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd pre veci sociálneho zabezpečenia a verejnej služby, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vonkajšie vzťahy – Euro‑stredomorská dohoda o pridružení medzi Úniou a Alžírskom – Článok 68 ods. 4 – Priamy účinok – Osobná pôsobnosť – Manželka zosnulého pracovníka s alžírskou štátnou príslušnosťou zamestnaného v členskom štáte – Prenos pozostalostnej dávky do Alžírska – Zníženie dávky – Diskriminácia na základe štátnej príslušnosti – Objektívny dôvod zníženia, ktorý odráža rozdiely v životných nákladoch“

I. Úvod

1.

„1. S výhradou ustanovení nasledujúcich odsekov sa s pracovníkmi s alžírskou štátnou príslušnosťou a akýmikoľvek ich rodinnými príslušníkmi, ktorí s nimi žijú, v oblasti sociálneho zabezpečenia zaobchádza bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, v ktorých sú zamestnaní.

Pojem ‚sociálne zabezpečenie‘ sa vzťahuje na oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa zaoberajú nemocenskými dávkami a dávkami v materstve, dávkami v invalidite, starobnými a pozostalostnými dávkami, dávkami pri pracovných úrazoch a chorobe z povolania, ako aj dávkami v prípade úmrtia, v nezamestnanosti a rodinnými dávkami.

Toto ustanovenie však nemôže mať za dôsledok uplatňovanie ďalších pravidiel koordinácie stanovených v právnych predpisoch Spoločenstva na základe článku 42 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva inak než za podmienok stanovených v článku 70 tejto dohody.

2. Všetky obdobia poistenia, zamestnania alebo pobytu ukončené takýmito pracovníkmi v rôznych členských štátoch sa spočítajú na účel dôchodkov a rent, pokiaľ ide o starobné dávky, dávky v invalidite, pozostalostné dávky, rodinné, nemocenské dávky a dávky v materstve, ako aj zdravotnú starostlivosť pre pracovníkov a ich rodinných príslušníkov s pobytom v Spoločenstve.

3. Príslušní pracovníci poberajú rodinné prídavky na svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú pobyt v Spoločenstve.

4. Títo pracovníci môžu, v sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú zodpovedné za výplatu, slobodne preniesť do Alžírska akékoľvek starobné alebo pozostalostné dôchodky alebo renty, a tiež dôchodky alebo renty z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ako aj invalidity v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania, s výnimkou osobitných nepríspevkových dávok.

Holandské právo

4.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa za relevantné označujú tieto ustanovenia vnútroštátneho práva.

5.

Ustanovenie § 13 ods. 1 Algemene Nabestaandenwet (všeobecný zákon o pozostalostných dávkach; ďalej len „ANW“) stanovuje:

„Osoba sa považuje za poistenú v súlade s ustanoveniami tohto zákona, ak:

„Pozostalý príbuzný má nárok na pozostalostnú dávku, ak:

a)

má nezosobášené dieťa mladšie ako 18 rokov, ktoré nie je členom domácnosti inej osoby, alebo

b)

je práceneschopný.“

7.

Podľa § 32a ods. 1 a 2 ANW:

„1. Nárok na pozostalostnú dávku pozostalému príbuznému nevznikne, ak nežije v Holandsku v deň úmrtia poistenca. …

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak pozostalý príbuzný… v deň úmrtia poistenca žije v štáte, v ktorom podľa zmluvy alebo rozhodnutia medzinárodnej organizácie môže existovať nárok na pozostalostnú dávku…“

III. Skutkový stav vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

10.

Dňa 1. januára 2000 nadobudol účinnosť Wet beperking export uitkeringen (zákon o obmedzení prenosu dávok sociálneho zabezpečenia). Do rôznych oblastí práva sociálneho zabezpečenia zaviedol zásadu teritoriality. Základným pravidlom je, že nárok na dávku neexistuje, keď jej poberateľ žije mimo Holandska, alebo existujúci nárok na dávku zanikne, keď jej poberateľ ukončí svoj pobyt v danom členskom štáte. Výnimka existuje v prípade, že medzinárodná zmluva so štátom pobytu poberateľa upravuje prenos danej dávky, čím umožňuje vykonávanie kontrol s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto dávky vyplácali zákonným spôsobom. Medzi Holandskom a Alžírskom takáto zmluva neexistuje.

14.

Zosnulý manžel odvolateľky bol v Holandsku zamestnancom. V súlade s ANW mala odvolateľka od 1. januára 1999 nárok na pozostalostnú dávku. Podľa prechodnej úpravy ( 5 ) sa táto dávka od 1. januára 2000 vyvážala do Alžírska, teda do jej štátu pobytu. SVB rozhodnutím z 19. septembra 2018 odvolateľku informovala, že jej pozostalostná dávka sa s účinnosťou od 1. januára 2013 zníži tak, aby odrážala životné náklady v Alžírsku. X vo svojom odvolaní podanom na vnútroštátnom súde tvrdí, že v dôsledku tohto zníženia nedokáže pokryť svoje životné náklady.

15.

Podľa ustálenej judikatúry vnútroštátneho súdu zníženie dávky v dôsledku uplatnenia zásady štátu pobytu predstavuje obmedzenie prenosu tejto dávky. SVB zastáva názor, že článok 68 ods. 4 dohody o pridružení takémuto obmedzeniu nebráni, pretože neobsahuje jasnú a jednoznačnú povinnosť povoliť prenos dávok. Článok 68 ods. 4 dohody o pridružení teda nemá priamy účinok. Toto stanovisko je v súlade s článkom 70 dohody o pridružení, v ktorom sa stanovuje, že článok 68 tejto dohody iba uvádza všeobecné zásady, ktoré má vykonať asociačná rada, čo táto rada neurobila.

16.

Vnútroštátny súd podotýka, že výklad článku 68 ods. 4 dohody o pridružení má význam pre prenos dávok do Alžírska aj pre prenos dávok do iných krajín, s ktorými Európska únia uzatvorila dohody, ktoré obsahujú podobné ustanovenie. ( 6 ) Tento súd takisto poznamenal, že holandská právna úprava, ktorá prispôsobuje výšku pozostalostnej dávky životným nákladom v štáte, kde má poberateľ pobyt, môže byť s týmito ustanoveniami nezlučiteľná. Prerušil teda konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

3

Má sa článok 68 ods. 4 dohody o pridružení vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu zásady krajiny bydliska, tak ako je táto uvedená v § 17 ods. 3 [ANW], ktorá má za následok obmedzenie prenosu pozostalostnej dávky do Alžírska?“

17.

SVB, holandská vláda a Európska komisia predložili písomné pripomienky a odpovedali na písomné aj ústne otázky Súdneho dvora na pojednávaní, ktoré sa konalo 28. júna 2023.

IV. Analýza

A.

SVB a holandská vláda na podporu svojho stanoviska, že článok 68 ods. 4 dohody o pridružení nemá priamy účinok, uvádzajú článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( 8 ) s názvom „Upustenie od pravidiel bydliska“. Stanovuje sa v ňom, že „pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca [poberateľ – neoficiálny preklad ] alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok“ ( 9 ). SVB tvrdí, že dané ustanovenie je podobné upusteniu od podmienok bydliska v článku 6 ods. 1 prvom pododseku rozhodnutia asociačnej rady č. 3/80 z 19. septembra 1980 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov [ neoficiálny preklad ] (ďalej len „rozhodnutie č. 3/80“) ( 10 ). SVB a holandská vláda tvrdia, že článok 68 ods. 4 dohody o pridružení nemožno postaviť na roveň upusteniu od podmienok bydliska, pretože je koncipovaný inak a nejednoznačnejšie.

21.

SVB a holandská vláda na pojednávaní tvrdili, že článok 68 ods. 1 dohody o pridružení sa neuplatňuje na poberateľa s pobytom v Alžírsku, keďže zo znenia daného ustanovenia aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje výlučne vo vnútornom kontexte Európskej únie. Ustanovenie § 17 ods. 3 ANW v každom prípade priamo ani nepriamo nediskriminuje na základe štátnej príslušnosti, pretože životné náklady osôb s pobytom v Holandsku a osôb s pobytom v Alžírsku nie sú porovnateľné. Je preto primerané zaobchádzať s týmito dvoma kategóriami osôb odlišne.

24.

Predtým, ako sa budem zaoberať týmito otázkami, treba zvážiť dve všeobecné záležitosti. Prvá sa týka vplyvu rozhodnutia Rady z 21. októbra 2010 o pozícii, ktorú má Európska únia zaujať v Asociačnej rade zriadenej [dohodou o pridružení], pokiaľ ide o prijatie ustanovení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „rozhodnutie Rady 2010/699“) ( 11 ). Druhá sa týka tvrdenia SVB, že cieľ článku 68 ods. 4 dohody o pridružení sa obmedzuje na odstránenie menových obmedzení.

1. Vplyv rozhodnutia Rady 2010/699

25.

Článok 94 dohody o pridružení dáva asociačnej rade, ktorú tvoria členovia Rady Európskej únie a Komisie na jednej strane a členovia alžírskej vlády na druhej strane, právomoc prijímať rozhodnutia na účel dosahovania cieľov danej dohody. Asociačná rada prijíma rozhodnutia a odporúčania vzájomnou dohodou. ( 12 )

26.

29.

Rozhodnutie Rady 2010/699 bolo prijaté na základe článku 79 ods. 2 písm. b) ZFEÚ v spojení s jej článkom 218 ods. 9, v ktorom sa upravuje prijímanie rozhodnutí, ktorými sa určujú pozície, ktoré môže Európska únia prijať v orgáne zriadenom dohodou s tretími štátmi. V súlade s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ platí, že „rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu“. Súdny dvor konštatoval, že takéto rozhodnutia sú pre členské štáty záväzné, keď rokujú o podmienkach konečného vykonávacieho rozhodnutia. ( 15 )

30.

Článok 1 rozhodnutia Rady 2010/699 stanovuje, že pozícia, ktorú má Európska únia zaujať v asociačnej rade, pokiaľ ide o vykonávanie článku 70 dohody o pridružení, sa zakladá na návrhu vykonávacieho rozhodnutia pripojenom k tomuto rozhodnutiu. Z formulácie „sa zakladá“ vyplýva, že pozícia Európskej únie sa od návrhu vykonávacieho rozhodnutia v niektorých smeroch môže líšiť. Vzhľadom na to, že rozhodnutie Rady 2010/699 bolo prijaté pred viac než desiatimi rokmi, takýto scenár nie je nemysliteľný.

31.

Článok 11 návrhu vykonávacieho rozhodnutia stanovuje, že podľa neho nevznikajú žiadne nároky za obdobie pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia. Ako sa podotýka v bode 25 vyššie, návrh vykonávacieho rozhodnutia nie je záväzný, až kým nie je prijatý príslušným normotvorcom, teda asociačnou radou. ( 16 )

Článok 68 ods. 4 dohody o pridružení tento cieľ výslovne neuvádza. Vzniká otázka, či výklad SVB môže nájsť oporu prostredníctvom kontextovej analýzy. Článok 1 ods. 2 dohody o pridružení stanovuje, že cieľom dohody je okrem iného podporovať obchod a rozširovanie harmonických hospodárskych a sociálnych vzťahov medzi zmluvnými stranami. Hlava VI tejto dohody má názov „Sociálna a kultúrna spolupráca“ [ neoficiálny preklad ]. Jej kapitola 1 sa zaoberá právami pracovníkov. Jej ustanovenia sa týkajú oblasti pohybu pracovníkov, ako aj rovnosti zaobchádzania a sociálneho začlenenia v prípade štátnych príslušníkov Alžírska a členských štátov Únie, ktorí majú oprávnený pobyt na územiach hostiteľských štátov, a ich cieľom je dosiahnuť pokrok v týchto oblastiach. ( 20 )

35.

Článok 67 ods. 1 stanovuje, že pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, každý členský štát s pracovníkmi s alžírskou štátnou príslušnosťou zamestnanými na jeho území zaobchádza bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu ku svojim vlastným štátnym príslušníkom. Článok 67 ods. 3 ukladá recipročnú povinnosť Alžírsku.

36.

Podľa článku 68 ods. 1 dohody o pridružení sa s pracovníkmi s alžírskou štátnou príslušnosťou a akýmikoľvek ich rodinnými príslušníkmi, ktorí s nimi žijú, v oblasti sociálneho zabezpečenia zaobchádza bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, v ktorých sú zamestnaní. Sociálne zabezpečenie špecificky zahŕňa pozostalostné dávky. Uvádza sa, že článok 68 ods. 1 dohody o pridružení sa uplatňuje s výhradou ďalších odsekov článku 68.

Vylúčenie osobitných nepríspevkových dávok v článku 68 ods. 4 dohody o pridružení by navyše bolo nelogické, ak by sa jediný cieľ daného ustanovenia obmedzoval na odstránenie menových obmedzení. Tieto dávky boli vylúčené z uplatňovania upustenia od podmienok bydliska v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva ( 22 ), a z nariadenia č. 883/2004. ( 23 ) Táto skutočnosť ďalej podporuje stanovisko, že článok 68 ods. 4 dohody o pridružení rieši všetky otázky týkajúce sa prenosnosti dôchodkov a rent so zreteľom na miesto pobytu poberateľa a neobmedzuje sa na odstránenie menových obmedzení. V tomto kontexte je takisto relevantné, že návrh rozhodnutia Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Alžírska a Európskej únie ani návrh vykonávacieho rozhodnutia odstránenie menových obmedzení výslovne neuvádzajú.

40.

Vzhľadom na uvedené je nepravdepodobné, že cieľ článku 68 ods. 4 dohody o pridružení sa obmedzuje na odstránenie menových obmedzení vo vzťahu k dôchodkom alebo rentám prenášaným do Alžírska.

3. Prvá otázka: patrí pozostalá osoba po pracovníkovi do osobnej pôsobnosti článku 68 ods. 4 dohody o pridružení?

41.

Vnútroštátny súd sa pýta, či pojem „pracovníci“ v článku 68 ods. 4 dohody o pridružení zahŕňa ovdoveného manžela pracovníka, ako je odvolateľka.

45.

Možnosť preniesť dôchodky alebo renty, pokiaľ ide o starobu alebo invaliditu, do Alžírska je mimoriadne relevantná v prípade pracovníkov s alžírskou štátnou príslušnosťou na dôchodku alebo ich ovdovených manželov. Slobodná prenosnosť pravdepodobne pracovníkov s alžírskou štátnou príslušnosťou motivuje, aby sa zamestnali v niektorom členskom štáte. To isté platí v prípade ovdoveného manžela takéhoto pracovníka, ktorý očakáva, že môže pozostalostnú dávku preniesť do Alžírska. Výklad, podľa ktorého pozostalý manžel pracovníka patrí do osobnej pôsobnosti článku 68 ods. 4 dohody o pridružení, teda uľahčuje pohyb pracovníkov.

46.

Zatiaľ čo článok 68 ods. 4 dohody o pridružení výslovne nestanovuje požiadavky, ktoré by sa týkali štátu pobytu poberateľa, možnosť preniesť dôchodky alebo renty „do Alžírska“ sa nepochybne vzťahuje na okolnosti pozostalej osoby po pracovníkovi s alžírskou štátnou príslušnosťou, ktorá má nárok na pozostalostnú dávku v členskom štáte a presťahuje sa do Alžírska. Použitie uvedených slov v danom ustanovení nemá žiadne iné prijateľné vysvetlenie.

47.

Napokon pripomienka SVB, podľa ktorej sa v článku 68 ods. 4 dohody o pridružení stanovuje požiadavka, aby pozostalá osoba mala pobyt v členskom štáte, pretože článok 68 ods. 1 tejto dohody uvádza pracovníkov s alžírskou štátnou príslušnosťou zamestnaných v členskom štáte a „akýchkoľvek ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú“, je nepresvedčivá, pretože by slovné spojenie „slobodne preniesť do Alžírska“ v článku 68 ods. 4 zbavila jeho zvyčajného významu a dané ustanovenie by stratilo účelnosť.

V bodoch 34 až 40 vyššie sa vysvetľuje, že článok 68 ods. 4 dohody o pridružení ukladá členským štátom povinnosť umožniť slobodný prenos dôchodkov a rent, pokiaľ ide o postavenie pozostalej osoby. V bodoch 41 až 48 vyššie sa názorne ukazuje, že jediným prijateľným výkladom tohto ustanovenia je výklad v tom zmysle, že ovdovený manžel pracovníka s alžírskym štátnym občianstvom, ktorý má pobyt v Alžírsku, patrí do jeho osobnej pôsobnosti. V súlade so znením článku 68 ods. 4 dohody o pridružení teda takýto jednotlivec musí mať možnosť slobodne preniesť do Alžírska akékoľvek dôchodky alebo renty, pokiaľ ide o postavenie pozostalej osoby, pri sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú dlžníkom.

51.

Formulácii „môžu pri sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú dlžníkom, slobodne preniesť“ sa musí pripísať zvyčajný význam. Možnosť urobiť niečo slobodne znamená, že to možno urobiť bez obmedzení či kontroly. Členské štáty teda nemôžu poberateľovi, ktorý chce preniesť dôchodok alebo rentu, vytvárať prekážky ani mu v tomto kontexte stanovovať podstatné obmedzenia.

52.

Takisto je však jasné, že slovné spojenie „pri sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu, ktorý je dlžníkom“ slobodnú prenosnosť dôchodkov a rent, ktoré upravuje, bližšie vymedzuje. Členským štátom priznáva istú mieru voľného uváženia v tom zmysle, že môžu prijať právnu úpravu s cieľom prispôsobiť výšku dôchodku alebo renty, ktoré možno preniesť do Alžírska. ( 26 )

53.

Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby so zreteľom na znenie článku 68 ods. 4 dohody o pridružení v kontexte, v ktorom bola uzavretá, konštatoval, že dané ustanovenie má priamy účinok, takže osoby, na ktoré sa uplatňuje, majú právo priamo sa naň odvolávať pred súdmi členských štátov.

5. Tretia otázka: bráni článok 68 ods. 4 dohody o pridružení zníženiu pozostalostnej dávky s cieľom zohľadniť skutočnosť, že životné náklady v Alžírsku sú nižšie ako v Holandsku?

57.

V tretej otázke sa pozornosť zameriava na slovné spojenie „pri sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú dlžníkom“ obsiahnuté v článku 68 ods. 4 dohody o pridružení. Z tohto spojenia vyplýva, že členské štáty majú priestor na voľné uváženie, v rámci ktorého môžu upraviť výšku dôchodkov a rent pri ich prenose do Alžírska. ( 29 )

58.

Článok 68 ods. 4 dohody o pridružení stanovuje zásadu, že dôchodky a renty možno slobodne preniesť do Alžírska. Ako sa podotýka v bode 51 vyššie, možnosť urobiť niečo slobodne znamená, že členské štáty nemôžu poberateľovi, ktorý chce preniesť dôchodok alebo dávku, vytvárať prekážky ani stanoviť podstatné obmedzenia v tejto súvislosti.

Napriek tomu je dôležité uznať, že predmet a účel dohody o pridružení sú oveľa obmedzenejšie ako predmet a účel článkov 45 až 48 ZFEÚ, ktoré upravujú voľný pohyb pracovníkov v rámci Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry platí, že aj keď sú ustanovenia dohody formulované podobne ako ustanovenia v Zmluvách EÚ, nie je to dôvodom na to, aby sa na ustanovenia danej dohody uplatnila judikatúra uplatniteľná vo vnútornom kontexte Európskej únie. ( 32 ) Cieľ stanovený v článku 48 ZFEÚ je v Európskej únii konkrétne vyjadrený okrem iného v článku 7 nariadenia č. 883/2004 ( 33 ), ktorý sa v tomto kontexte neuplatňuje ( 34 ) a ktorý sa v článku 68 ods. 1 treťom pododseku dohody o pridružení výslovne vylučuje. Takisto je relevantné, že asociačná rada neprijala vykonávacie opatrenia, ktoré by zahŕňali upustenie od podmienok bydliska podobné ako to, ktoré sa stanovuje v článku 6 ods. 1 prvom pododseku rozhodnutia č. 3/80. V dôsledku toho sa závery, ku ktorým Súdny dvor dospel v judikatúre týkajúcej sa výkladu týchto ustanovení ( 35 ), na prejednávanú vec nevzťahujú a do úvahy je potrebné vziať znenie článku 68 ods. 4 dohody o pridružení a kontext, v ktorom sa objavuje.

61.

Článok 68 ods. 4 dohody o pridružení sa má vykladať so zreteľom na článok 68 ods. 1 tejto dohody, podľa ktorého sa s pracovníkmi s alžírskou štátnou príslušnosťou v oblasti sociálneho zabezpečenia zaobchádza bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, v ktorých sú zamestnaní. Dotknuté strany boli na pojednávaní vyzvané, aby odpovedali na otázku, či príslušná vnútroštátna právna úprava vedie k nepriamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti v rozpore s článkom 68 ods. 1 dohody o pridružení. Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali odlišne a aby sa odlišné situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posúdenie nie je odôvodnené. ( 36 )

65.

V každom prípade nie som presvedčený, že článok 68 ods. 1 dohody o pridružení sa uplatňuje na prenos dôchodkov a rent poberateľom s pobytom v Alžírsku a že teda v tomto kontexte zakazuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Po prvé sa článok 68 ods. 1 dohody o pridružení týka rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi s alžírskou štátnou príslušnosťou zamestnanými na území členských štátov a akýchkoľvek ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú. Podľa jeho znenia a judikatúry Súdneho dvora ( 39 ) toto ustanovenie zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti v rámci členských štátov. Po druhé toto ustanovenie výslovne podlieha nasledujúcim odsekom vrátane článku 68 ods. 4 dohody o pridružení. Je preto opodstatnené vykladať článok 68 ods. 4 dohody o pridružení ako ustanovenie, ktoré bližšie určuje právo na rovnosť zaobchádzania uvedenú v článku 68 ods. 1 tejto dohody. Po tretie sa osobná pôsobnosť článku 68 ods. 4 dohody o pridružení obmedzuje na pracovníkov s alžírskou štátnou príslušnosťou a ich pozostalých manželov. Štátni príslušníci členských štátov sa v ňom neuvádzajú. V podstate sa ním pracovníkom s alžírskou štátnou príslušnosťou a ich pozostalým manželom priznáva výsada, ktorú členské štáty svojim vlastným štátnym príslušníkom priznať nemusia.

66.

S cieľom vyriešiť otázku položenú v bodoch 57 až 60 vyššie, konkrétne to, ako možno právo pracovníka s alžírskou štátnou príslušnosťou na slobodný prenos dôchodku alebo renty do Alžírska zosúladiť s právom členských štátov stanoviť sadzbu týchto dôchodkov a rent pri ich prenose, je podľa môjho názoru nevyhnutné posúdiť, či je § 17 ods. 3 ANW objektívne odôvodnený, a zistiť, či zasahuje samotnú podstatu práva na slobodný prenos, ktoré článok 68 ods. 4 dohody o pridružení priznáva pracovníkom s alžírskou štátnou príslušnosťou a pozostalým osobám po týchto pracovníkoch s pobytom v Alžírsku, tým, že uplatňovanie tohto práva znemožňuje alebo neprimerane sťažuje. ( 40 )

69.

Zníženie dôchodku alebo renty pri prenose do tretieho štátu o 60 % v zásade predstavuje pre poberateľa podstatnú prekážku. Za okolností v prejednávanej veci sa však s výhradou overenia vnútroštátnym súdom zdá, že poberateľ má podľa ANW nárok na príjem v základnej výške, ktorý odráža životné náklady v jeho štáte pobytu, a takýto príjem môže očakávať. Preto nie je neodôvodnené ani neočakávané, že dotknutá dávka sa môže upraviť, aby odrážala nižšie životné náklady v danom treťom štáte. Podľa môjho názoru je tento faktor objektívnym kritériom, ktoré môže odôvodniť dotknuté obmedzenie, ktoré navyše nie je zakázané v článku 68 ods. 1 dohody o pridružení ani v inom ustanovení tejto dohody a ktoré sa za týchto konkrétnych posudzovaných okolností nedotýka samotnej podstaty práva na slobodný prenos, ktoré článok 68 ods. 4 dohody o pridružení priznáva pracovníkom s alžírskou štátnou príslušnosťou alebo pozostalým osobám po týchto pracovníkoch.

70.

Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby konštatoval, že so zreteľom na skutočnosť, že predmet a účel dohody o pridružení sú obmedzené viac ako tie, ktoré sa stanovujú v článkoch 45 až 48 ZFEÚ, článok 68 ods. 4 dohody o pridružení nebráni úprave pozostalostnej dávky, ktorej cieľom je poskytnúť poberateľom základný príjem, ktorý je v súlade so životným nákladmi, za predpokladu, že úprava náležite odráža rozdiely v životných nákladoch. Týmto výsledkom sa dosiahne primeraná rovnováha medzi právom na slobodný prenos dôchodkov a rent do Alžírska a voľným uvážením členských štátov, v rámci ktorého môžu určiť sadzby uplatniteľné na tento prenos.

pozostalá osoba po pracovníkovi s alžírskou štátnou príslušnosťou s pobytom v Alžírsku patrí do jeho osobnej pôsobnosti;

(2)

má priamy účinok, takže osoby, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, majú právo priamo sa naň odvolávať pred súdmi členských štátov, a

(3)

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa pozostalostná dávka, ktorej výška sa určuje na základe životných nákladov v členskom štáte a ktorej cieľom je poskytnúť poberateľom príjem v základnej výške, upravuje, aby odrážala nižšie životné náklady v Alžírsku.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 8 ) Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72.

( 9 ) Článok 70 nariadenia č. 883/2004 stanovuje, že článok 7 tohto nariadenia sa neuplatňuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené v prílohe X k tomuto nariadeniu. V prípade Holandska sa v zozname uvádzajú dávky splatné podľa Wet werk en arbeidsondersteuning jonggehandicapten van 24 april 1997 (Wet Wajong) (zákon z 24. apríla 1997 o podpore pri práci a zamestnaní pre mladé osoby so zdravotným postihnutím) a podľa Toeslagenwet van 6 november 1986 (TW) (zákon o doplnkových dávkach zo 6. novembra 1986).

( 10 ) Ú. v. ES C 110, 1983, s. 60 . článok 6 ods. 1 uvedeného rozhodnutia stanovuje: „Pokiaľ toto rozhodnutie nestanovuje inak, peňažné dávky v invalidite, starobné alebo pozostalostné peňažné dávky, ako aj dôchodky v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, nepodliehajú žiadnemu zníženiu, úprave, pozastaveniu, odňatiu ani odobratiu na základe skutočnosti, že poberateľ má pobyt v Turecku alebo v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za vyplácanie dávok. Ustanovenia prvého pododseku sa takisto uplatnia na paušálne dávky poskytované v prípade ďalšieho sobáša pozostalého manžela, ktorý mal nárok na pozostalostný dôchodok.“ [ neoficiálny preklad ]

( 11 ) Ú. v. EÚ L 306, 2010, s. 14 .

( 12 ) Článok 10 ods. 1 rozhodnutia Asociačnej rady EÚ – Alžírsko č. 1/2007 z 24. apríla 2007, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok asociačnej rady ( Ú. v. EÚ L 111, 2007, s. 74 ).

( 19 ) KOM(2007) 790 v konečnom znení z 12. decembra 2007 (ďalej len „návrh rozhodnutia Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Alžírska a Európskej únie“).

( 20 ) Dohode o pridružení predchádzala Dohoda o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Alžírskou ľudovodemokratickou republikou ( Ú. v. ES L 263, 1978, s. 2 ; Mim. vyd. 11/013, s. 41), ktorá nadobudla platnosť 1. novembra 1978. Táto dohoda zahŕňala podobné ustanovenia týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov, konkrétne články 38 a 39 v hlave III s názvom „Spolupráca v oblasti pracovnej sily“. Článok 39 ods. 4, ktorý zodpovedá článku 68 ods. 4 dohody o pridružení, stanovoval: „Príslušní pracovníci môžu slobodne previesť do Alžírska pri sadzbách zo zákona členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú dlžníkom, akékoľvek dôchodky alebo renty[,] pokiaľ ide o starobu, smrť, pracovný úraz alebo chorobu z povolania alebo invaliditu vyplývajúc[u] z pracovného úrazu alebo choroby z povolania.“ Jediným podstatným rozdielom medzi týmito dvoma článkami je vylúčenie osobitných nepríspevkových dávok z pôsobnosti článku 68 ods. 4 dohody o pridružení.

( 21 ) Pozri oddiel dôvodovej správy k tomuto návrhu s názvom „Hodnotenie vplyvu“: „Cieľom [článkov 67 až 71] v oblasti sociálneho zabezpečenia je, aby pracovník z príslušnej pridruženej krajiny mohol poberať určité dávky sociálneho zabezpečenia ustanovené na základe právnych predpisov členského štátu (členských štátov), ktoré sa na neho vzťahujú alebo vzťahovali.“

( 22 ) Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2 ; Mim. vyd. 05/001, s. 35; pozri článok 4 ods. 2a, článok 10a ods. 1 tohto nariadenia a prílohu IIa k tomuto nariadeniu po zmene nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 ( Ú. v. EÚ L 117, 2005, s. 1 ). Nariadenie č. 1408/71 sa uplatňovalo na štátnych príslušníkov tretích štátov na základe nariadenia Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti ( Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 05/004, s. 317).

( 29 ) Pozri bod 52 vyššie. Súhlasím s judikatúrou vnútroštátneho súdu uvedenou v bode 15 vyššie, podľa ktorej zníženie sumy dôchodku alebo renty predstavuje obmedzenie ich prenosu.

( 30 ) Pozri analogicky rozsudky z 31. januára 1991, Kziber ( C‑18/90 , EU:C:1991:36 , bod 18 ), a z 8. mája 2003, Deutscher Handballbund ( C‑438/00 , EU:C:2003:255 , bod 29 a citovaná judikatúra).

( 31 ) Pozri bod 45 vyššie. Tvrdenie holandskej vlády, že predmetom a účelom dohody o pridružení je v tomto kontexte odstránenie administratívnych prekážok, ma nepresvedčilo.

( 32 ) Pozri napríklad rozsudky z 9. februára 1982, Polydor a RSO Records ( 270/80 , EU:C:1982:43 , body 14 a 15 ), a z 12. novembra 2009, Grimme ( C‑351/08 , EU:C:2009:697 , bod 29 a citovaná judikatúra).

( 33 ) Rozsudok z 19. septembra 2013, Brey ( C‑140/12 , EU:C:2013:565 , body 51 a 52 a citovaná judikatúra).

( 34 ) Na rozdiel od situácie, ktorá nastala napríklad v prípade rozsudku z 21. marca 2018, Klein Schiphorst ( C‑551/16 , EU:C:2018:200 , body 28 a 29 ).

( 40 ) Pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 2001, Gloszczuk ( C‑63/99 , EU:C:2001:488 , bod 56 ).

( 41 ) Podľa informácií dostupných na webovom sídle SVB predstavovala maximálna čistá výška tejto dávky v prvých šiestich mesiacoch roka 2023 približne sumu 1000 eur mesačne.

( ) V návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie sú žiadne indície toho, že by predmetné zníženie náležite neodrážalo rozdiel v životných nákladoch v Holandsku a Alžírsku. Indexy nákladov sa líšia v závislosti od použitého zdroja. Podľa databázy Worlddata sa Holandsko nedávno umiestnilo na 23. mieste s indexom nákladov (v porovnaní so Spojenými štátmi americkými) 90,0, zatiaľ čo Alžírsko sa umiestnilo na 87. mieste s indexom nákladov 28,8.