Súdny dvor Európskej únie·5.10.2023

C-661/22

ECLI:EU:C:2023:742

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62022CC0661
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

62022CC0661

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 5. októbra 2023 ( 1 )

Vec C‑661/22

ABC Projektai UAB, predtým Bruc Bond UAB

proti

Lietuvos bankas

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Transakcia platobnej inštitúcie spočívajúca v držbe finančných prostriedkov klientov bez osobitného platobného príkazu dlhšie, ako je lehota na vykonanie platobnej transakcie stanovená zákonom – Kvalifikácia transakcie – Smernica (EÚ) 2015/2366 – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica 2009/110/ES – Vydávanie elektronických peňazí“

Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa smerníc o platobných službách ( 2 ) sa postupne vyvíja, ( 3 ) ale pokiaľ sa nemýlim, doteraz bol vydaný len jeden rozsudok ( 4 ), ktorým sa vykladá smernica 2009/110/ES ( 5 ) týkajúca sa elektronických peňazí.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania umožní Súdnemu dvoru objasniť pojem „elektronické peniaze“. Konkrétne Súdny dvor bude musieť určiť, či ide o vydávanie elektronických peňazí (činnosť, na ktorú sa teda vzťahuje smernica 2009/110), keď poskytovateľ platobných služieb (ďalej len „PPS“) prijme finančné prostriedky bez osobitného platobného príkazu a drží ich dlhšie obdobie, ako je stanovené zákonom.

I. Právny rámec

Právo Únie

1. Smernica 2015/2366

Článok 4 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

‚platobná služba‘ je ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;

‚platobná inštitúcia‘ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 11 udelené povolenie poskytovať a vykonávať platobné služby v celej Únii;

‚platobná transakcia‘ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

…

13.

‚platobný príkaz‘ je pokyn platiteľa alebo príjemcu platby svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

…“

Článok 18, nazývaný „Činnosti“, znie:

„1. Okrem poskytovania platobných služieb sú platobné inštitúcie oprávnené na výkon týchto činností:

poskytovanie prevádzkových a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako je zabezpečovanie vykonania platobných transakcií, zmenárenské činnosti, úschova, a uchovávanie a spracúvanie údajov;

prevádzkovanie platobných systémov bez toho, aby bol dotknutý článok 35;

podnikateľské činnosti okrem poskytovania platobných služieb so zreteľom na rozhodné právo Únie a vnútroštátne právo.

2. Ak platobné inštitúcie poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, môžu viesť iba platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie.

3. Žiadne finančné prostriedky, ktoré platobná inštitúcia prijala od používateľov platobných služieb na poskytnutie platobných služieb, nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ, ani elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES.

…

5. Platobné inštitúcie nesmú podnikať v oblasti prijímania vkladov alebo iných návratných zdrojov v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ.

…“

Článok 78 s názvom „Prijatie platobných príkazov“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby okamihom prijatia platobného príkazu bol okamih, keď platobný príkaz prijal poskytovateľ platobných služieb platiteľa.

Finančné prostriedky nesmú byť z účtu platiteľa odpísané pred prijatím platobného príkazu…“

Článok 83, nazývaný „Platobné transakcie na platobný účet“, v odseku 1 uvádza:

„Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby zabezpečil, že suma platobnej transakcie po okamihu prijatia uvedenom v článku 78 sa pripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby do konca nasledujúceho pracovného dňa. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o ďalší pracovný deň pre platobné transakcie iniciované v papierovej forme.“

2. Smernica 2009/110

Podľa článku 2 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

‚inštitúcia elektronického peňažníctva‘ je právnická osoba, ktorej bola udelená licencia na vydávanie elektronických peňazí podľa hlavy II;

‚elektronické peniaze‘ sú peňažnou hodnotou uchovávanou elektronicky vrátane magnetického záznamu, predstavujúcou záväzok vydavateľa vystavený pri prijatí peňazí na účel vykonávania platobných transakcií v zmysle definície v článku 4 bode 5 smernice 2007/64/ES, prijímanou aj inými fyzickými alebo právnickými osobami, než je vydavateľ elektronických peňazí;

…“

Článok 10, nazývaný „Zákaz vydávania elektronických peňazí“, uvádza:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, členské štáty zakážu vydávať elektronické peniaze fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú vydavateľmi elektronických peňazí.“

Podľa článku 11 s názvom „Vydávanie a zameniteľnosť“:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby vydavatelia elektronických peňazí vydávali elektronické peniaze v nominálnej hodnote pri prijatí finančných prostriedkov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vydavatelia elektronických peňazí na žiadosť majiteľa elektronických peňazí zamenili kedykoľvek a v nominálnej hodnote peňažnú hodnotu elektronických peňazí, ktoré vlastní.

3. Zmluva medzi vydavateľom elektronických peňazí a majiteľom elektronických peňazí jasne a zreteľne stanovuje podmienky zameniteľnosti vrátane všetkých súvisiacich poplatkov, pričom majiteľ elektronických peňazí je o týchto podmienkach informovaný predtým, ako sa zaviaže prostredníctvom zmluvy alebo ponuky.

…“

Vnútroštátne právo

1. Zákon o platbách ( 6 )

10.

Podľa § 2 ods. 11 a 40 tohto zákona sa „príjemcom“ rozumie každá fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo organizačná zložka subjektu, ktorá je v platobnom príkaze uvedená ako príjemca finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie; a „platiteľom“ sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, iný subjekt alebo organizačná zložka subjektu, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá autorizuje platobný príkaz z tohto účtu, alebo ak platobný účet neexistuje, ktorá zadáva platobný príkaz.

11.

Podľa § 5 sú platobnými službami platobné transakcie vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobnom účte vedenom u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb; inkasá vrátane jednorazového inkasa; platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty alebo podobného prostriedku alebo úhrady vrátane trvalých príkazov (bod 3), ako aj prevody finančných prostriedkov (bod 6).

12.

Podľa § 6 ods. 3 platobné inštitúcie patria k poskytovateľom platobných služieb.

13.

Ustanovenie § 38 ods. 1 stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb platiteľa vráti platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie ihneď po tom, čo sa o transakcii dozvedel alebo bol o nej informovaný, najneskôr do konca prvého nasledujúceho pracovného dňa, a prípadne vráti platobný účet, z ktorého bola odpísaná suma, do stavu, v akom by bol, keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila, pokiaľ poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá dôvodné podozrenie o existencii podvodu a tieto dôvody písomne neoznámi orgánu dohľadu. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí tiež zabezpečiť, aby platiteľ neutrpel straty v dôsledku úrokov splatných poskytovateľovi platobných služieb alebo zo strany poskytovateľa platobných služieb.

14.

Ustanovenie § 42 ods. 2 uvádza, že používateľ platobných služieb, ktorý iniciuje platobný príkaz, a jeho poskytovateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť, že vykonanie platobného príkazu sa začne v určitý deň, na konci určitého obdobia alebo v deň, keď platiteľ poskytol finančné prostriedky poskytovateľovi platobných služieb. V takom prípade sa takto dohodnutý deň považuje za deň prijatia platobného príkazu. Ak dohodnutý deň nie je pre poskytovateľa platobných služieb pracovným dňom, platobný príkaz sa považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň.

15.

Ustanovenie § 46 ods. 1 uvádza, že poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby po prijatí platobného príkazu bola suma platobnej transakcie v eurách vykonanej v Litve a určenej pre iný členský štát pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu najneskôr do konca prvého nasledujúceho pracovného dňa, s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 3 tohto paragrafu. Táto lehota sa môže predĺžiť o jeden ďalší pracovný deň v prípade, keď sa platobná transakcia iniciuje v papierovej forme.

16.

Ustanovenie § 46 ods. 3 spresňuje, že ak sa prevody v Litve vykonávajú v eurách, poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí zabezpečiť, aby po prijatí platobného príkazu bola suma platobnej transakcie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu v ten istý deň, ak bol platobný príkaz prijatý v pracovný deň do 12.00 hod. Ak bol platobný príkaz prijatý po 12.00 hod., poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí zabezpečiť, aby suma platobnej transakcie bola pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň. V prípade uvedenom v § 42 ods. 2 tohto zákona poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby suma platobnej transakcie bola pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu v deň vykonania platobného príkazu, a ak tento deň nie je pre poskytovateľa platobných služieb pracovným dňom, v nasledujúci pracovný deň.

2. Zákon o platobných inštitúciách ( 7 )

17.

Ustanovenie § 4 ods. 3 uvádza, že platobná inštitúcia, ktorá poskytuje jednu alebo viacero platobných služieb, môže mať platobné účty určené výlučne na poskytovanie platobných služieb. Finančné prostriedky prijaté platobnou inštitúciou od používateľov platobných služieb na poskytovanie platobných služieb nepredstavujú vklady ani iné návratné zdroje alebo elektronické peniaze.

18.

Ustanovenie § 4 ods. 5 stanovuje, že platobná inštitúcia nesmie prijímať vklady ani iné návratné zdroje od neprofesionálnych subjektov na trhu a ani vydávať elektronické peniaze.

3. Zákon o elektronických peniazoch ( 8 )

19.

Podľa § 2 ods. 1 sa „elektronickými peniazmi“ rozumie peňažná hodnota predstavujúca záväzok vydavateľa, ktorá je uvedená do obehu, keď fyzické alebo právnické osoby odovzdávajú vydavateľovi finančné prostriedky, a ktorá má tieto vlastnosti: uchováva sa elektronicky vrátane magnetického záznamu na účely platby a je prijímaná inými osobami, než je vydavateľ elektronických peňazí.

20.

Ustanovenie § 5 zakazuje vydávanie elektronických peňazí akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je vydavateľom elektronických peňazí.

21.

V § 6 ods. 1 sa uvádza, že vydavatelia elektronických peňazí vydajú elektronické peniaze v nominálnej hodnote po prijatí finančných prostriedkov od fyzických alebo právnických osôb.

II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálna otázka

22.

Spoločnosť Bruc Bond UAB (neskôr ABC Projektai UAB) ( 9 ) bola inštitúciou, ktorej Lietuvos bankas (Litovská centrálna banka) udelila povolenie na poskytovanie platobných služieb. ( 10 )

23.

Dňa 16. apríla 2020 Litovská centrálna banka odňala spoločnosti ABC Projektai povolenie na činnosť z desiatich dôvodov, z ktorých len jeden sa týka tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a to, že táto spoločnosť vydávala elektronické peniaze bez toho, aby mala postavenie inštitúcie elektronického peňažníctva (ďalej len „IEP“).

24.

Podľa Litovskej centrálnej banky ABC Projektai držala finančné prostriedky klientov po dlhšiu dobu, než je doba potrebná na vykonanie platobných transakcií alebo doba nevyhnutná z technických dôvodov. ( 11 ) Od 20. februára 2017 boli na účty šiestich klientov spoločnosti ABC Projektai pripísané finančné prostriedky v prospech klientov (prichádzajúce platby) bez konkrétneho účelu platby a prevody finančných prostriedkov (odchádzajúce platby) sa niekoľko dní (alebo v niektorých prípadoch aj mesiacov) ( 12 ) neuskutočnili, s výnimkou odpísania poplatkov spoločnosti ABC Projektai.

25.

Toto konanie predstavovalo podľa Litovskej centrálnej banky vydávanie elektronických peňazí, hoci ABC Projektai tvrdí, že informoval klientov o potrebe zasielania platobných príkazov a o tom, že v prípade, ak ich nedostanú, vráti im finančné prostriedky, čo podľa svojho tvrdenia aj urobil.

26.

ABC Projektai podal žalobu proti rozhodnutiu Litovskej centrálnej banky na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd, Vilnius, Litva), ktorý 8. júna 2021 žalobu zamietol.

27.

ABC Projektai sa proti prvostupňovému rozsudku odvolal na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva). V súhrne sa domnieva, že ak platobná služba nie je poskytovaná IEP a jej cieľom nie je vydávanie alebo zameniteľnosť nominálnej hodnoty elektronických služieb, nepredstavuje činnosť spojenú s vydávaním elektronických peňazí.

28.

Litovská centrálna banka namieta proti kasačnému opravnému prostriedku a trvá na tom, že ABC Projektai vydával elektronické peniaze bez toho, aby na to bol oprávnený. Tvrdí, že to vyplýva zo stanoviska, ktoré prijal samotný orgán dohľadu Litovskej centrálnej banky vo vzťahu k prostriedkom vedeným na platobných účtoch. ( 13 ) Dodáva, že tento postoj bol prijatý po konzultáciách s Európskou komisiou.

29.

Za týchto okolností Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Za okolností, o aké ide vo veci samej, keď platobná inštitúcia prijme finančné prostriedky bez presného platobného príkazu na ich prevod v ten istý alebo v nasledujúci pracovný deň a tieto prostriedky zostanú na účte platobnej inštitúcie určenom na vykonávanie platobných transakcií dlhšie, ako sú lehoty na vykonanie platobnej služby stanovené právnymi predpismi, je potrebné považovať konanie platobnej inštitúcie:

za časť platobnej služby alebo platobnej transakcie poskytovanej alebo vykonávanej platobnou inštitúciou v zmysle článku 4 bodov 3 a 5 smernice 2015/2366, alebo

za vydávanie elektronických peňazí v zmysle článku 2 bodu 2 smernice 2009/110/ES?“

III. Konanie na Súdnom dvore

30.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 20. októbra 2022.

31.

Písomné pripomienky predložili ABC Projektai, nemecká, česká, poľská a litovská vláda, ako aj Európska komisia.

32.

Nariadenie pojednávania sa nepovažovalo za nevyhnutné.

IV. Posúdenie

Úvodné poznámky: uplatniteľné pojmy

1. Elektronické peniaze

33.

Digitálny vývoj vedie k zásadnej zmene poskytovania finančných služieb a sektor retailových platieb je v popredí tohto trendu. ( 14 ) Právna úprava Únie, predovšetkým smernica 2015/2366, sa len ťažko dokáže vyrovnať s touto rýchlou technologickou zmenou, ( 15 ) a preto Komisia navrhla jej zrušenie a nahradenie inou smernicou. ( 16 )

34.

Jednou z noviniek v oblasti poskytovania platobných služieb bol vznik elektronických peňazí, ktoré vydávajú IEP a ktoré sú v súčasnosti vo veľkej miere rozšírené. ( 17 ) Ich režim upravovala smernica 2000/46/ES ( 18 ), kým nebola zrušená v súčasnosti platnou smernicou 2009/110.

35.

Smernica 2009/110 aktualizovala pojem elektronické peniaze, aby bol jasnejší a technologicky neutrálnejší. ( 19 ) Podľa definície, ktorá vyplýva z jej článku 2 bodu 2, tento pojem zahŕňa peňažnú hodnotu uchovávanú elektronicky vrátane magnetického záznamu ( 20 ), ktorá:

–

predstavuje záväzok vydavateľa,

–

vystavuje sa pri prijatí peňazí na účel vykonávania platobných transakcií a

–

je prijímaná aj inými fyzickými alebo právnickými osobami, než je vydavateľ elektronických peňazí. ( 21 )

36.

Produkty elektronických peňazí môžu byť buď hardvérové alebo softvérové , v závislosti od technológie použitej na uchovávanie peňažnej hodnoty. Existujú aj systémy kombinujúce hardvérové a softvérové prvky.

37.

Pokiaľ ide o hardvérové produkty, kúpna sila sa nachádza v osobnom fyzickom zariadení, ako je napríklad čipová karta s hardvérovými bezpečnostnými prvkami. Peňažná hodnota sa zvyčajne prevádza prostredníctvom čítačiek zariadení, ktoré nevyžadujú sieťové pripojenie v reálnom čase na vzdialený server.

38.

Softvérové produkty využívajú špecializovaný softvér , ktorý sa používa na bežných osobných zariadeniach, ako sú počítače alebo tablety. Na umožnenie prevodu peňažnej hodnoty osobné zariadenie zvyčajne potrebuje nadviazať online spojenie so vzdialeným serverom, ktorý kontroluje použitie kúpnej sily.

39.

Právna úprava, ktorá sa vzťahuje na elektronické peniaze na jednej strane a na platobné služby na strane druhej, je obsiahnutá v dvoch odlišných, ale vzájomne súvisiacich smerniciach, ( 22 ) ktorých samostatná existencia sa prehodnocuje. ( 23 )

2. Platobné služby, platobná transakcia a platobné účty

40.

Článok 4 smernice 2015/2366 obsahuje definície pojmov použitých v jej článkoch. Na účely prejednávanej veci:

–

v bode 3 sa pod pojmom „platobná služba“ rozumie ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I. Spomedzi nich najmenej tri zahŕňajú úkony na platobnom účte, ( 24 )

–

v bode 5 sa pod pojmom „platobná transakcia“ rozumie úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby,

–

v bode 12 sa za „platobný účet“ považuje účet, ktorý je vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb a ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií. ( 25 )

Analýza prejudiciálnej otázky

41.

Vnútroštátny súd jasne uvádza, o aký prípad ide. Opisuje konanie platobnej inštitúcie, ktorá:

–

prijme peňažné prostriedky bez osobitného platobného príkazu na ich prevod v ten istý alebo nasledujúci pracovný deň a

–

uchováva tieto prostriedky na účte samotnej inštitúcie dlhšie, ako sú lehoty na vykonanie platobnej služby stanovené litovskými právnymi predpismi.

42.

Na základe týchto skutočností sa vnútroštátny súd pýta, či sa na takto opísané konanie má vzťahovať smernica 2015/2366, alebo či sa má kvalifikovať skôr ako vydávanie elektronických peňazí ( 26 ) v zmysle smernice 2009/110. ( 27 )

43.

Smernica 2015/2366 stanovuje pravidlá vykonávania platobných transakcií, ak majú finančné prostriedky formu elektronických peňazí. Tá istá smernica však neupravuje vydávanie elektronických peňazí, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/110. PPS ako takí nie sú oprávnení vydávať elektronické peniaze, čo je činnosť, ktorá si vyžaduje osobitné povolenie.

44.

Článok 18 smernice 2015/2366 uvádza, že:

–

platobné inštitúcie, ktoré poskytujú jednu alebo viac platobných služieb ( 28 ), môžu viesť iba platobné účty, ( 29 ) ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie (bod 2),

–

„žiadne finančné prostriedky, ktoré platobná inštitúcia prijala od používateľov platobných služieb na poskytnutie platobných služieb, nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje…, ani elektronické peniaze…“ (bod 3).

45.

V nasledujúcich úvahách vysvetlím, že držba finančných prostriedkov prijatých od používateľa platobnou inštitúciou je v zásade transakciou, ktorá zahŕňa vedenie platobného účtu. Podľa môjho názoru nestráca tento charakter, ak sú tieto prostriedky uchovávané dlhšie, ako je lehota stanovená zákonom na vykonanie platobných príkazov. ( 30 )

46.

Činnosť opísaná vnútroštátnym súdom preto na prvý pohľad predstavuje platobnú službu v zmysle článku 4 bodu 3 a prílohy I smernice 2015/2366.

47.

Existuje však (teoretická) možnosť, že by táto činnosť zahŕňala vydávanie elektronických peňazí, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/110?

48.

Na zodpovedanie tejto pochybnosti je potrebné v prvom rade zvážiť vplyv existencie určitej lehoty pre PPS na vykonanie platobných príkazov prijatých od používateľa a v druhom rade, či činnosť opísaná v návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže patriť medzi činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/110.

1. Lehota na vykonanie platobných príkazov

49.

Článok 83 ods. 1 smernice 2015/2366 stanovuje krátku lehotu na to, aby PPS platiteľa pripísal sumu platobnej transakcie na účet príjemcu (konkrétne na účet PPS príjemcu). ( 31 )

50.

Táto lehota začína plynúť od okamihu prijatia platobného príkazu . Podľa článku 78 ods. 2 sa však PPS a platiteľ môžu dohodnúť na inom dátume ako „okamih prijatia v zmysle článku 83“ smernice 2015/2366. ( 32 )

51.

Ako uvádza česká vláda ( 33 ), ustanovenie článku 78 ods. 2 smernice 2015/2366 by stratilo zmysel, ak by PPS bol povinný dodržať lehotu uvedenú v článku 83 ods. 1 od prijatia finančných prostriedkov, a nie od prijatia platobného príkazu platiteľa.

52.

Lehota na vykonanie uvedená v článku 83 smernice 2015/2366 začína plynúť od prijatia platobného príkazu, a nie od momentu, keď majiteľ platobného účtu prevedie finančné prostriedky na tento účet. Inými slovami lehota nezačne plynúť v okamihu prijatia finančných prostriedkov, ak platiteľ nedal platobný príkaz na úhradu týchto prostriedkov.

53.

Prepojenie medzi lehotou na vykonanie platobnej transakcie a prijatím platobného príkazu zabezpečuje, že PPS koná v súlade s úkonom iniciovaným platiteľom (článok 4 bod 5 smernice 2015/2366) alebo pokynom vydaným platiteľom (článok 4 bod 13 smernice 2015/2366).

54.

Toto prepojenie odôvodňuje, že majiteľ môže (ako sa to často stáva) previesť finančné prostriedky na svoj platobný účet bez toho, aby takýto prevod sprevádzal platobný príkaz. Majiteľ účtu je oprávnený držať na účte finančné prostriedky na vykonanie budúcich platobných príkazov. PPS logicky nebude môcť vykonať platobný príkaz, ak na platobnom účte platiteľa nebudú žiadne finančné prostriedky.

55.

V rovnakom duchu smernica 2015/2366 uvádza prípady platobných služieb, ktoré vyžadujú na ich riadne vykonanie „nepretržitú“ dostupnosť finančných prostriedkov na platobnom účte. Napríklad vykonanie inkasa ( 34 ) určitým spôsobom predpokladá nepretržitú dostupnosť finančných prostriedkov na platobnom účte: pre používateľa by bolo veľmi nepraktické vykonať prevod finančných prostriedkov pre každé inkaso v krátkom čase, s dodatočným rizikom, že suma inkasa sa môže zmeniť.

56.

Nepretržitú dostupnosť finančných prostriedkov na platobnom účte možno pozorovať aj v prípadoch, ako je článok 78 ods. 2 smernice 2015/2366, ktorý stanovuje vykonanie platobných príkazov a posteriori a v dohodnutej lehote.

57.

Zdá sa, že litovská vláda a vnútroštátny súd naopak naznačujú, že k vydaniu elektronických peňazí dôjde vtedy, ak PPS prijme finančné prostriedky na platobný účet bez toho, aby majiteľ previedol platobné príkazy na ich vykonanie, pričom v takom prípade by mal PPS tieto finančné prostriedky zameniť a nie ich držať (zadržiavať) na platobnom účte. Toto bola výhrada Litovskej centrálnej banky voči spoločnosti ABC Projektai.

58.

Domnievam sa, že tento argument, pokiaľ ide o konverziu finančných prostriedkov na elektronické peniaze, nemá oporu v smernici 2015/2263.

59.

Podľa môjho názoru PPS porušuje túto smernicu, ( 35 ) ale zostáva v jej pôsobnosti, ak prijme platobné príkazy a nevykoná ich v súlade s jej článkami 78 a 83. Porušením zmluvných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na vedenie platobného účtu, by PPS mohla vzniknúť aj zodpovednosť stanovená v článku 89 smernice 2015/2366, to však neznamená, že by sa finančné prostriedky konvertovali na elektronické peniaze. K takejto konverzii nedochádza len na základe skutočnosti, že finančné prostriedky sa prevedú na platobný účet a na tomto účte sú držané na účely vykonania budúcich platobných príkazov.

60.

Smernicou 2015/2366 sa s výnimkou výslovne stanovených prípadov vykonáva úplná harmonizácia (článok 107 ods. 1). V dôsledku toho by sa nemali uplatňovať vnútroštátne právne normy, ktoré sú v rozpore s touto smernicou, ako by to bolo v prípade, ak by členský štát stanovil pre PPS povinnú lehotu na vykonanie platobného príkazu od prijatia finančných prostriedkov na účet platiteľa.

61.

Článok 10 smernice 2015/2366 ukladá povinnosť chrániť finančné prostriedky používateľa platobných služieb, ktoré má v držbe PPS, a zabezpečiť, aby sa: a) buď nezlúčili s finančnými prostriedkami inej fyzickej alebo právnickej osoby, než sú používatelia platobných služieb, v ktorých mene sa tieto finančné prostriedky držia, b) alebo aby boli kryté poistnou zmluvou alebo inou porovnateľnou zárukou poskytnutou poisťovňou alebo úverovou inštitúciou, ktorá nepatrí do rovnakej skupiny ako samotný PPS.

62.

Používateľovi teda nehrozí žiadne riziko v prípade, že na platobný účet prevedie finančné prostriedky alebo ich na tomto účte bude držať určitý čas a následne k týmto prostriedkom vystaví platobný príkaz. Práve po prijatí tohto platobného príkazu ho musí PPS vykonať s rýchlosťou, ktorú vyžaduje článok 83 smernice 2015/2366.

63.

Finančné prostriedky prijaté zo strany PPS od používateľov, ktorí majú platobný účet, sa môžu použiť len na platobné transakcie (článok 18 ods. 2 smernice 2015/2366). Preto musia byť vždy k dispozícii a pod kontrolou majiteľa účtu, ktorý nezíska úroky, ak si ich ponechá na účte na vykonanie budúcich platobných transakcií. Tieto prostriedky, ako som už zdôraznil pri prepise článku 18 ods. 3 smernice 2015/2366, nepredstavujú vklady ani iné návratné finančné prostriedky v zmysle článku 9 smernice 2013/36, ani elektronické peniaze.

2. Rozhodujúce prvky týkajúce sa vydávania elektronických peňazí

64.

Z definície uvedenej v smernici 2009/110 a z ďalších ustanovení tejto smernice možno vyvodiť, že vydávanie elektronických peňazí zahŕňa tieto prvky: ( 36 )

–

používateľ dáva IEP k dispozícii finančné prostriedky a IEP vytvára dodatočné aktívum v hodnote, ktorá nie je nižšia ako táto peňažná hodnota. Platba vopred je východiskovým bodom pre vydávanie elektronických peňazí,

–

používateľ a IEP uzatvoria zmluvu, na základe ktorej IEP vydáva elektronické peniaze na účely vykonávania platobných transakcií. Účelom elektronických peňazí je práve to, aby slúžili ako platobný nástroj, ktorý používateľ poskytne osobe, ktorá akceptuje túto formu peňazí,

–

elektronické peniaze sú uchovávane elektronicky vrátane magnetického záznamu,

–

peňažná hodnota predstavuje právo (pohľadávku) používateľa voči vydavateľovi. Vydavateľ sa zaväzuje zameniť elektronické peniaze ( 37 ) na žiadosť ich držiteľa, ( 38 )

–

elektronické peniaze prijíma ako platobný prostriedok iná fyzická alebo právnická osoba, než je vydavateľ.

65.

Podľa môjho názoru, ktorý sa v podstate zhoduje s názorom spoločnosti ABC Projektai a nemeckej, českej a poľskej vlády, ako aj Komisie, za okolností opísaných vnútroštátnym súdom nie sú splnené viaceré skutočnosti nevyhnutné na konštatovanie, že činnosť spoločnosti ABC Projektai predstavuje vydávanie elektronických peňazí.

66.

Po prvé, ako som práve vysvetlil, vydávanie elektronických peňazí si vyžaduje osobitnú dohodu, ktorá je obsiahnutá v zmluve. Používateľ sa musí dohodnúť s IEP, že na základe tejto dohody jej poskytne príslušné finančné prostriedky na účely vykonania platobných transakcií. IEP vydáva elektronické peniaze práve preto, že používateľ vyjadruje svoju vôľu používať túto formu a odovzdá jej finančné prostriedky, ktoré môže použiť na ďalšie platby.

67.

S výhradou konečného posúdenia vnútroštátneho súdu zo spisu nevyplýva, že by táto zmluva existovala, ani že by používateľ vyjadril svoju vôľu, aby ABC Projektai vydala elektronické peniaze za peňažnú hodnotu poskytnutých finančných prostriedkov. Prevod finančných prostriedkov na platobný účet a ich držanie na platobnom účte bez okamžitého zadania platobných transakcií v hodnote týchto prostriedkov neznamená (tichý) prejav vôle používateľa na vydanie elektronických peňazí.

68.

Je pravda, že subjektívna zložka, teda účel ( 39 ) sledovaný používateľom, by sama osebe nebola rozhodujúca, ak by nebola zakotvená v zmluve s IEP, ktorá je štrukturálnym (a v tomto rozsahu objektívnym ) prvkom vydávania elektronických peňazí.

69.

V tejto zmluve musí byť uvedená jasná vôľa oboch strán tak, aby sa používateľ a IEP výslovne dohodli, že IEP vydá elektronické peniaze za peňažnú hodnotu finančných prostriedkov prijatých od používateľa. Ak by to tak nebolo, išlo by o prevod finančných prostriedkov na platobný účet, aby PPS alebo samotná IEP ( 40 ) vykonali platobné služby v prospech používateľa.

70.

Po druhé za okolností opísaných vnútroštátnym súdom nie je splnená ani požiadavka platby vopred, ktorá je ďalším charakteristickým znakom elektronických peňazí. Pri platbe vopred má IEP kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré jej používateľ odovzdal, aby mohla vykonávať ďalšie platby po ich konverzii na elektronické peniaze.

71.

Pri vydávaní elektronických peňazí má kontrolu nad finančnými prostriedkami IEP ( 41 ) a nie používateľ, ktorý používa peňažnú hodnotu ako platobný nástroj. IEP kontroluje až do ukončenia zmluvy finančné prostriedky prijaté od používateľa ( 42 ) vo forme elektronicky uchovávanej peňažnej hodnoty. Elektronické peniaze sú dodatočným aktívom, ktoré vytvára IEP na základe týchto prostriedkov.

72.

Naopak pri platobných službách poskytovaných na základe platobného účtu je to používateľ, a nie PPS, kto vždy kontroluje prostriedky prevedené na tento účet.

73.

V prejednávanej veci sa s výhradou posúdenia vnútroštátneho súdu nezdá, že kontrolu nad finančnými prostriedkami na platobných účtoch mala ABC Projektai, ale majitelia týchto účtov, ktorí jej mohli kedykoľvek zaslať platobné príkazy na účely ich vykonania.

74.

Po tretie keďže elektronické peniaze sú dodatočným aktívom kontrolovaným IEP, táto inštitúcia musí mať osobitné účtovníctvo, ktoré umožňuje uplatnenie osobitnej metódy výpočtu vlastných zdrojov v zmysle článku 5 ods. 3 smernice 2009/110.

75.

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ABC Projecktai mala toto osobitné účtovníctvo pre elektronické peniaze a na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, čo nemožno vyvodiť z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru.

76.

Po štvrté, ako som práve uviedol, na platobných účtoch má majiteľ kontrolu nad finančnými prostriedkami a môže ich vyberať podľa vlastnej vôle. V prípade elektronických peňazí je tiež možné, aby platiteľ požiadal IEP o „zámenu“ peňazí, ktoré neboli použité na platby tretím stranám. Spätná konverzia elektronických peňazí na ich nominálnu hodnotu a následné vyplatenie finančných prostriedkov na príkaz držiteľa elektronických peňazí však bude závisieť od podmienok stanovených v zmluve medzi používateľom a IEP, ktorá môže stanoviť napríklad úhradu poplatkov zo strany klienta v prípade predčasnej zámeny. ( 43 )

77.

To je uvedené v článku 11 ods. 3 a 4 smernice 2009/110, ktorý stanovuje, že:

–

zmluva medzi vydavateľom elektronických peňazí a majiteľom elektronických peňazí jasne a zreteľne stanovuje podmienky zameniteľnosti vrátane všetkých súvisiacich poplatkov, pričom majiteľ elektronických peňazí je o týchto podmienkach informovaný predtým, ako sa zaviaže prostredníctvom zmluvy alebo ponuky, a

–

na zámenu sa môže vzťahovať poplatok iba vtedy, ak sa to uvádza v zmluve v súlade s odsekom 3 a iba v týchto prípadoch: a) ak sa zámena vyžaduje pred skončením zmluvy; b) ak je v zmluve stanovený konečný dátum a majiteľ elektronických peňazí ukončil zmluvu pred týmto dátumom, alebo c) ak sa zámena vyžaduje viac ako rok po dátume ukončenia zmluvy. Každý takýto poplatok musí byť primeraný a úmerný skutočným nákladom, ktoré vydavateľovi elektronických peňazí vznikli.

78.

Vnútroštátnemu súdu opäť prináleží určiť, či existovala zmluva medzi používateľom a IEP, ktorá stanovila tieto jasné a výslovné podmienky zameniteľnosti ako predpoklad vydania elektronických peňazí.

79.

Po piate elektronické peniaze sa uchovávajú elektronicky alebo na magnetickom zázname a môžu ich používať len používatelia, ktorí ich dobrovoľne prijali ( 44 ) a majú nástroje na ich používanie. Naproti tomu platobné príkazy vykonané z platobného účtu musia byť akceptované zo strany PPS všetkých hospodárskych subjektov.

80.

Z informácií uvedených v spise nevyplýva, že ABC Projektai disponovala peniazmi uloženými elektronicky alebo na magnetickom zázname, ktoré by mohli byť použité v sieti zákazníkov, ktorí ich dobrovoľne prijali. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že išlo o finančné prostriedky uložené na platobných účtoch a ktoré mohli byť použité len na vykonanie platobných príkazov od používateľov.

81.

Stručne povedané s výhradou overenia vnútroštátnym súdom patrí sporná činnosť do pôsobnosti smernice 2015/2366 a nemožno ju kvalifikovať ako vydávanie elektronických peňazí v zmysle smernice 2009/110.

V. Návrh

82.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na otázku, ktorú položil Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) takto:

Článok 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES, a článok 4 body 3 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

činnosť platobnej inštitúcie, ktorá spočíva v prijatí finančných prostriedkov od používateľa bez toho, aby bola uzavretá zmluva o vydávaní elektronických peňazí za tieto prostriedky, sa neriadi smernicou 2009/110, ale smernicou 2015/2366.

To platí aj v prípade, keď platobná inštitúcia v prípade neexistencie takejto zmluvy prijme finančné prostriedky od používateľa bez toho, aby bol vydaný osobitný platobný príkaz na ich prevod v ten istý alebo nasledujúci pracovný deň, a finančné prostriedky zostanú na účte platobnej inštitúcie určenom na vykonávanie platobných transakcií dlhšie, ako sú zákonom stanovené lehoty na vykonanie platobnej služby.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) V súčasnosti je platná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES ( Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35 ).

( 3 ) Okrem iného rozsudky z 9. apríla 2014, T‑Mobile Austria ( C‑616/11 , EU:C:2014:242 ); zo 4. októbra 2018, ING‑DiBa Direktbank Austria ( C‑191/17 , EU:C:2018:809 ); z 11. apríla 2019, Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação ( C‑295/18 , EU:C:2019:320 ); z 11. novembra 2020, DenizBank ( C‑287/19 , EU:C:2020:897 ); z 2. septembra 2021, CRCAM ( C‑337/20 , EU:C:2021:671 ), a z 23. marca 2023, Beobank ( C‑351/21 , EU:C:2023:215 ).

( 4 ) Rozsudok zo 16. januára 2019, Paysera LT ( C‑389/17 , EU:C:2019:25 ). Ďalej len „rozsudok Paysera LT“.

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES ( Ú. v. EÚ L 267, 2009, s. 7 ).

( 6 ) Lietuvos Respublikos mokėjimų įstatymas (zákon Litovskej republiky o platbách), v znení uplatniteľnom na spor, účinnom od 20. októbra 2019. Týmto zákonom sa do litovského práva preberá smernica 2015/2366.

( 7 ) Lietuvos Respublikos mokėjimo įstaigų įstatymas (zákon Litovskej republiky o platobných inštitúciách), v znení uplatniteľnom na spor, účinnom od 1. augusta 2018.

( 8 ) Lietuvos Respublikos elektroninių pinigų ir elektroninių pinigų įstaigų įstatymas (zákon Litovskej republiky o elektronických peniazoch a inštitúciách elektronického peňažníctva), v znení uplatniteľnom na spor, účinnom od 1. augusta 2018. Týmto zákonom sa do litovského práva preberá smernica 2009/110.

( 9 ) Ďalej v týchto návrhoch budem na označenie inštitúcie používať nový názov.

( 10 ) Povolenie na činnosť z 13. októbra 2016 jej umožňovalo poskytovať tieto platobné služby: vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu peňažných prostriedkov na platobnom účte vedenom u PPS používateľa alebo u iného PPS; vykonávanie inkasa, vrátane jednorazového inkasa; vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného prostriedku a vykonávanie úhrad, vrátane trvalých platobných príkazov a peňažných prevodov.

( 11 ) V spore nie je medzi účastníkmi konania sporné, že ABC Projektai držala finančné prostriedky dlhšie, než bolo potrebné, hoci sa preukázalo, že v niektorých prípadoch nemohla vykonať platobné príkazy, pretože klienti neuviedli účel platby. Okrem toho bolo zistené, že vrátila všetky finančné prostriedky, ktoré jej boli prevedené bez platobného príkazu.

( 12 ) V obchodnom pláne spoločnosti ABC Projektai sa uvádza, že táto inštitúcia nekontroluje finančné prostriedky dlhšie, ako je potrebné na vykonanie transakcií, že finančné prostriedky sú na účte držané najviac 48 hodín a že v prípade, ak do 48 hodín nie je vydaný platobný príkaz, sú vrátené platiteľovi. ABC Projektai podľa Litovskej centrálnej banky tieto ustanovenia nedodržala.

( 13 ) Ide o Lietuvos Banko Priežiūros tarnybos pozicija dėl mokėjimo sąskaitose laikomų lėšų (stanovisko orgánu dohľadu Litovskej centrálnej banky k finančným prostriedkom vedeným na platobných účtoch), ktoré bolo prijaté Lietuvos banko Priežiūros tarnybos direktoriaus 2016 m. vasario 29 d. sprendimas Nr. 241‑53 (rozhodnutie riaditeľa orgánu dohľadu Litovskej centrálnej banky č. 241‑53 z 29. februára 2016). Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa v tomto stanovisku uvádza, že PPS „môže prijať finančné prostriedky na platobný účet, ktorý otvorila, len v spojení s platobným príkazom, ktorý musí byť vykonaný v lehotách stanovených zákonom o platbách…, a musí prijať dostatočné opatrenia na zabezpečenie toho, aby peňažné prostriedky prijaté od tretích osôb na platobný účet klienta neboli držané dlhšie, ako je potrebné na vykonanie platieb. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, finančné prostriedky na platobnom účte [PPS] sa považujú za vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky alebo elektronické peniaze“.

( 14 ) Pozri BCE, Study on the payment attitudes of consumers in the euro area (SPACE 2022) , Frankfurt nad Mohanom, 2023, https://www.ecb.europa.eu/stats/ecb_surveys/space/html/ecb.spacereport202212~783ffdf46e.en.html; ako aj dokument COM(2020) 592 final z 27. septembra 2020, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ v oblasti retailových platieb.

( 15 ) Komisia to uviedla v A Study on the application and impact of the Directive (EU) 2015/2366 on Payment Services (PSD2) , FISMA/2021/OP/0002, https://op.europa.eu/en/publication‑detail/‑/publication/f6f80336‑a3aa‑11ed‑b508‑01aa75ed71a1/language‑en.

( 16 ) Dokument COM(2023) 366 final z 28. júna 2023, Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES a ktorou sa zrušujú smernice 2015/2366/EÚ a 2009/110/ES.

( 17 ) V súčasnosti existuje mnoho spoločností, ktoré poskytujú služby elektronického peňažníctva. Patria medzi ne Paypal, Apple Pay, Google Pay a Amazon Pay.

( 18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva ( Ú. v. ES L 275, 2000, s. 39 ; Mim. vyd. 06/003, s. 343).

( 19 ) Odôvodnenie 7 smernice 2009/110: „Je vhodné zaviesť jasnú definíciu elektronických peňazí, aby bola technicky neutrálna. Táto definícia by sa mala vzťahovať na všetky situácie, kedy poskytovateľ platobných služieb vydáva predplatenú uchovanú hodnotu výmenou za peňažné prostriedky, ktorú možno použiť na platobné účely, pretože tretie osoby ju prijímajú ako platbu.“

( 20 ) Odôvodnenie 8 smernice 2009/110: „Definícia elektronických peňazí by sa mala vzťahovať na elektronické peniaze bez ohľadu na to, či sú uchovávané na platobnom zariadení vo vlastníctve majiteľa elektronických peňazí, alebo sú uchovávané vzdialene na serveri a spravované majiteľom elektronických peňazí prostredníctvom osobitného účtu pre elektronické peniaze. Táto definícia by mala byť dostatočne široká, aby sa nebránilo technologickej inovácii a aby boli zahrnuté nielen všetky produkty elektronického peňažníctva v súčasnosti dostupné na trhu, ale aj tie produkty, ktoré sa môžu vyvinúť v budúcnosti.“

( 21 ) Za elektronické peniaze sa vo všeobecnosti považuje elektronické uloženie peňažnej hodnoty v technickom zariadení, ktoré sa môže použiť na uskutočnenie platieb iným subjektom, než je vydavateľ. Zariadenie funguje ako predplatený nástroj ich držiteľa, ktorý pri transakciách nemusí nevyhnutne zahŕňať bankové účty. Pozri BCE: Electronic money , v https://www.ecb.europa.eu/stats/money_credit_banking/electronic_money/html/index.es.html.

( 22 ) K týmto interakciám pozri RIEFA C.: Directive 2009/110 on the taking up, pursuit and prudential supervision of the business of electronic money institutions and Directive 2015/2366/EU on the control of electronic payments in the EU. In: LODDER, R., MURRAY, A. (eds.): EU Regulation of E‑Commerce. A Commentary , Elgar Commentaries series, Edward Elgar, Londýn, 2017, s. 157 – 160.

( 23 ) Komisia sa rozhodla zlúčiť obe smernice do návrhu novej smernice obsiahnutom v dokumente COM/2023/366 final, ktorý je uvedený vyššie v poznámke pod čiarou 16.

( 24 ) Ide o služby umožňujúce vklad hotovosti na platobný účet, ako aj všetky operácie súvisiace s vedením platobného účtu; služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu, ako aj všetky operácie súvisiace s vedením platobného účtu; vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u PPS používateľa alebo u iného PPS: a) vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa, b) vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného platobného nástroja alebo prostredníctvom podobného zariadenia, c) vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.

( 25 ) Smernica 2015/2366 konkrétne nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „vedenie platobného účtu“.

( 26 ) Ako pripomína rozsudok Paysera LT (bod 24), smernica 2009/110 nedefinuje pojem „vydávanie elektronických peňazí“.

( 27 ) Pochybnosti vnútroštátneho súdu sú pochopiteľné, pretože rozdiel medzi platobnými službami a vydávaním elektronických peňazí nie je všetkým PPS zrejmý. Zdôrazňuje to Opinion of the European Banking Authority on its technical advice on the review of Directive (EU) 2015/2036 on payment services in the internal market (PSD2) , EBA/Op/2022/06 , z 23. júna 2022, s. 25.

( 28 ) Pozri v súvislosti s pojmom platobné služby a používateľ platobných služieb rozsudok z 11. apríla 2019, Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação ( C‑295/18 , EU:C:2019:320 ), body 37 až 48 a 54 .

( 29 ) Pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami ( Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 214 ). Rozsudok zo 4. októbra 2018, ING‑DiBa Direktbank Austria ( C‑191/17 , EU:C:2018:809 ), uvádza, že „možnosť z účtu vykonávať platobné transakcie v prospech tretej strany alebo byť príjemcom takýchto transakcií od tretej strany predstavuje základný prvok pojmu ‚platobný účet‘“ (bod 31) a že „účet, z ktorého sa takéto platobné transakcie nemôžu vykonávať priamo, ale na ktorých vykonanie je potrebné využiť sprostredkovací účet, sa teda nemôže považovať za ‚platobný účet‘ v zmysle smernice o platobných účtoch, a v dôsledku toho v zmysle smernice o platobných službách“ (bod 32).

( 30 ) Komisia obhajovala tento názor vo svojej odpovedi z 12. marca 2012 na otázku ID 2018/4221 ( Ability of a payment account operated by a payment institution to hold a credit balance in readiness for future payment transactions ), ktorá je k dispozícií na EBA, Single Rulebook Q&A, Question ID 2018_4221 , https://www.eba.europa.eu/single‑rule‑book‑qa/‑/qna/view/publicId/2018_4221. Podľa Komisie „… A payment institution may hold clients’ funds on payment accounts for the purpose of providing payment services, including the execution of not yet specified future payment transactions, in accordance with the framework contract for setting up the referred payment account…“.

( 31 )

( 32 ) Článok 78 ods. 1 smernice 2015/2366 vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby okamihom prijatia platobného príkazu bol okamih, keď platobný príkaz prijal PPS platiteľa a aby finančné prostriedky neboli z účtu platiteľa odpísané pred prijatím platobného príkazu. Podľa jeho odseku 2, „ak sa používateľ platobných služieb, ktorý iniciuje platobný príkaz, a poskytovateľ platobných služieb dohodnú, že platobný príkaz sa začne vykonávať v konkrétny deň alebo na konci určitej lehoty alebo v deň, keď dal platiteľ poskytovateľovi platobných služieb k dispozícii finančné prostriedky, platobný príkaz sa na účely článku 83 považuje za prijatý v tento dohodnutý deň“.

( 33 ) Bod 8 jej písomných pripomienok.

( 34 ) „Inkaso“ je „platobná služba, pri ktorej sa z platobného účtu platiteľa odpíšu finančné prostriedky, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa daného príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo vlastnému poskytovateľovi platobných služieb platiteľa“ (článok 4 bod 23 smernice 2015/2366).

( 35 ) V takom prípade sa vystavuje zodpovednosti podľa článku 89 smernice 2015/2366.

( 36 ) Pozri podrobnú analýzu STORRER, P.: Droit de la monnaie électronique , Paris: RB Édition, 2014, s. 41 a nasl.

( 37 ) V bode 27 rozsudku Paysera LT Súdny dvor konštatoval, že „zameniteľnosť“ predstavuje zámenu elektronických peňazí v ich nominálnej hodnote a následné vyplatenie finančných prostriedkov na príkaz držiteľa elektronických peňazí. Nevyžaduje sa, „…aby tieto finančné prostriedky boli vyplatené na účet držiteľa elektronických peňazí alebo na účet tretej osoby“.

( 38 ) Článok 11 ods. 2 smernice 2009/110 ukladá vydavateľom elektronických peňazí povinnosť na žiadosť držiteľa elektronických peňazí kedykoľvek a v nominálnej hodnote vyplatiť peňažnú hodnotu elektronických peňazí, ktoré vlastní. Ako uvádza Komisia, v zmluve uzavretej medzi vydavateľom a používateľom sa môžu stanoviť určité podmienky zámeny finančných prostriedkov vrátane úhrady poplatkov, ak sa o to požiada v určitej lehote.

( 39 ) Význam účelu vydávania elektronických peňazí vyplýva a sensu contrario z článku 18 ods. 3 smernice 2015/2366. Účel prevodu finančných prostriedkov je uvedený aj v rozsudku Paysera LT (body 29, 32 a 33), v súvislosti s činnosťami spojenými s vydávaním elektronických peňazí.

( 40 ) IEP môžu okrem poskytovania služieb vydávania elektronických peňazí a správy týchto aktív poskytovať používateľom aj platobné služby prostredníctvom platobných účtov.

( 41 ) Kontrola IEP nad sumami určenými na vydávanie elektronických peňazí odôvodňuje, že požiadavky na vlastné zdroje sú pre IEP väčšie (článok 5 smernice 2009/110) ako pre inštitúcie, ktoré konajú ako PPS. Pozri v tejto súvislosti rozsudok Paysera LT (body 18 až 22).

( 42 ) Používateľ má logicky právo vykonávať platby elektronickými peniazmi.

( 43 ) Pozri v tejto súvislosti list z 26. októbra 2015, ktorý Komisia zaslala Litovskej centrálnej banke (príloha I k pripomienkam Komisie).

( ) Ako príklad možno uviesť, že nie je možné platiť prostredníctvom služby PayPal hospodárskemu subjektu, ktorý tento typ elektronických peňazí vo svojich transakciách nepodporuje.