← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·11.4.2024

C-709/22

ECLI:EU:C:2024:310

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CC0709

62022CC0709

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 11. apríla 2024 ( 1 )

Vec C‑709/22

Syndyk Masy Upadłości A

proti

Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu,

za účasti:

Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém DPH – Smernica 2006/112/ES – Boj proti podvodom v oblasti DPH – Osobitné opatrenie – Mechanizmus rozdelenej platby – Účet platobne neschopnej zdaniteľnej osoby pre DPH – Prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH na žiadosť správcu konkurznej podstaty – Charta základných práv Európskej únie – Článok 17 ods. 1 – Základné právo vlastniť majetok – Článok 51 ods. 1 – Vykonávanie práva Únie“

I. Úvod

1.

V roku 2019 Poľsko zaviedlo osobitný mechanizmus „rozdelenej platby“ (ďalej len „osobitné opatrenie“) s cieľom zlepšiť boj proti podvodom v oblasti DPH. V rámci tohto mechanizmu sa v súvislosti s určitými dodávkami tovaru a poskytovaním služieb stanovuje, že cena splatná podľa občianskeho práva sa zaplatí na dva samostatné účty. Zatiaľ čo čistá cena sa zaplatí na bežný účet zdaniteľného dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služby (ďalej len „zdaniteľná osoba“), DPH sa prevedie na osobitný účet zdaniteľnej osoby pre DPH, ktorý sa môže použiť len na úhradu splatných daní.

2.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka účinkov tohto osobitného opatrenia v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby: Smú daňové orgány zamietnuť správcovi konkurznej podstaty prístup k finančným prostriedkom nachádzajúcim sa na účte platobne neschopnej zdaniteľnej osoby pre DPH?

3.

Odpoveď na túto otázku by musela byť záporná, ak by osobitné opatrenie už bolo principiálne nezlučiteľné s právom Únie, najmä s ustanoveniami smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) ( 2 ). Zamietnutie prístupu k účtu by však bolo nezlučiteľné s právom Únie aj vtedy, ak by neprimerane zasahovalo do základného práva zdaniteľnej osoby vlastniť majetok podľa článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). To však zase predpokladá, že osobitné opatrenie predstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

4.

Okrem toho je potrebné objasniť, či právo Únie stanovuje požiadavky, pokiaľ ide o poradie pohľadávok týkajúcich sa DPH v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby. Prednostný prístup štátu by mohol vyplývať z toho, že DPH vybraná zdaniteľnou osobou od spotrebiteľa musí byť prednostne prevedená na štát a nemá byť poskytnutá v prospech ostatných veriteľov zdaniteľnej osoby.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica o DPH

5.

Článok 168 smernice o DPH, ktorý sa týka odpočítania dane, v písmene a) stanovuje:

„Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:

a)

DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou“.

6.

Článok 206 smernice o DPH sa týka spôsobu platby DPH:

„Každá zdaniteľná osoba, ktorá je osobou povinnou platiť daň, musí zaplatiť čistú výšku DPH pri podaní daňového priznania k DPH ustanoveného v článku 250. Členské štáty však môžu stanoviť iný termín na platbu tejto sumy, alebo môžu požadovať zaplatenie preddavkov.“

7.

Podľa článku 226 smernice o DPH musia byť na vystavených faktúrach uvedené len určité taxatívne vymedzené údaje. Údaj o zaplatení DPH na osobitný účet pre DPH k nim nepatrí.

8.

Podľa článku 273 prvého odseku smernice o DPH členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.

9.

Článok 395 ods. 1 smernice o DPH sa týka oprávnenia zaviesť osobitné opatrenia:

„1. Rada môže jednomyseľne na návrh Komisie oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby zaviedol osobitné opatrenia odchyľujúce sa od tejto smernice na zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani.

Opatrenia zamerané na zjednodušenie výberu DPH nesmú ovplyvniť celkovú výšku príjmov členského štátu z daní vybraných na stupni konečnej spotreby inak ako v zanedbateľnom rozsahu.“

2. Európske nariadenie o insolvenčnom konaní

10.

Článok 7 nariadenia (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (ďalej len „európske nariadenie o insolvenčnom konaní“) ( 3 ) upravuje rozhodné právo pre insolvenčné konanie a jeho účinky:

„1. Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len ‚štát, v ktorom sa začalo konanie‘).“

2. Právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto insolvenčného konania, jeho vedenie a ukončenie. Stanoví najmä:

i)

pravidlá rozdeľovania výťažku zo speňaženia majetku, poradie pohľadávok a práva veriteľov, ktorých pohľadávky boli po začatí insolvenčného konania čiastočne uspokojené z titulu vecného práva alebo započítaním;

…“

3. Vykonávacie rozhodnutie 2019/310

11.

V odôvodneniach 1 a 3 až 5 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2019/310, ktorým sa Poľsku povoľuje zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie 2019/310“), ( 4 ) je vysvetlený kontext tohto opatrenia:

„(1)

Poľsko listom, ktorý Komisia zaevidovala 15. mája 2018, požiadalo o povolenie zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice 2006/112/ES s cieľom uplatniť mechanizmus rozdelenej platby (ďalej len ‚osobitné opatrenie‘). Osobitné opatrenie by malo vyžadovať, aby sa do faktúr vystavených v súvislosti s dodávkou tovaru a poskytovaním služieb, ktoré sú vystavené riziku podvodu a na ktoré sa v Poľsku zvyčajne vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločná a nerozdielna zodpovednosť, zahrnulo osobitné vyhlásenie o tom, že daň z pridanej hodnoty (DPH) sa musí zaplatiť na blokovaný účet pre DPH.

(3)

Poľsko už prijalo mnoho opatrení na boj proti podvodom. Zaviedlo mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť dodávateľa a zákazníka, zaviedlo, okrem iného, štandardný súbor daňovej kontroly, prísnejšie pravidlá registrácie zdaniteľných osôb povinných platiť DPH a rušenia ich registrácie, zvýšený počet auditov. Poľsko sa však napriek tomu domnieva, že uvedené opatrenia sú nedostatočné na predchádzanie podvodom v oblasti DPH.

(4)

Podľa názoru Poľska sa uplatňovaním osobitného opatrenia odstránia podvody v oblasti DPH. Keďže podľa mechanizmu rozdelenej platby je možné sumu DPH uloženú na osobitnom účte dodávateľa pre DPH (zdaniteľnej osoby) použiť iba na obmedzené účely, konkrétne na platbu splatnej DPH daňovým orgánom alebo na platbu DPH z faktúr prijatých od dodávateľov, je lepšie zabezpečené, že sa daňovým orgánom vyplatí celá suma DPH, ktorú by zdaniteľná osoba mala odviesť do štátnej pokladnice.

(5)

Poľsko zaviedlo dobrovoľný mechanizmus rozdelenej platby 1. júla 2018. Poľsko sa domnieva, že v oblastiach, ktoré sú obzvlášť vystavené riziku podvodov v oblasti DPH, by sa malo zaviesť osobitné opatrenie. Uvedené oblasti zahŕňajú hospodárske odvetvia ako oceľ, šrot, elektronika, výrobky zo zlata, neželezné kovy, pohonné látky a plasty. Na uvedené oblasti sa všeobecne v Poľsku vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločná a nerozdielna zodpovednosť dodávateľa a zákazníka.“

12.

V článku 1 vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 sa povoľuje opatrenie:

„Odchylne od článku 226 smernice 2006/112/ES sa Poľsku povoľuje, aby sa do faktúr vystavených v súvislosti s dodávkou tovaru a poskytovaním služieb, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu, medzi zdaniteľnými osobami, zaviedlo osobitné vyhlásenie, že DPH sa musí zaplatiť na osobitný blokovaný účet dodávateľa pre DPH, ktorý bol otvorený v Poľsku, ak sa platby za dodávku uskutočňujú elektronickým bankovým prevodom.“

B.

Poľské právo

1. Zákon o DPH

13.

Článok 106e ods. 1 bod 18a ustawa z 11.03.2004 r. o podatku od towarów i usług (zákon z 11. marca 2004 o dani z tovarov a služieb, ďalej len „zákon o DPH“) stanovuje, že ak ide o faktúry, v ktorých celková suma pohľadávok presahuje 15000 zlotých (PLN) alebo jej ekvivalent vyjadrený v cudzej mene a ktoré sa týkajú dodania tovaru alebo poskytnutia služieb uvedených v prílohe 15 tohto zákona zdaniteľnej osobe, faktúra musí obsahovať výraz „mechanizmus rozdelenej platby“.

14.

Podľa článku 108a ods. 1 zákona o DPH zdaniteľné osoby, ktoré dostali faktúru s uvedenou sumou dane, môžu pri úhrade dlžnej sumy vyplývajúcej z tejto faktúry uplatniť mechanizmus rozdelenej platby. Zdaniteľné osoby sú povinné uplatniť tento mechanizmus podľa článku 108a ods. 1a zákona o DPH pri platbe za nadobudnutý tovar a poskytnuté služby uvedené v prílohe 15 zákona o DPH, ktoré sú doložené faktúrou, ktorej celková výška pohľadávky je vyššia ako 15000 PLN alebo ekvivalent tejto sumy v cudzej mene.

15.

Podľa článku 108b ods. 1 zákona o DPH riaditeľ daňového úradu na žiadosť zdaniteľnej osoby povolí prevod finančných prostriedkov na účet zdaniteľnej osoby alebo na základe článku 108b ods. 5 bodu 1 zákona o DPH ho zamietne rozhodnutím, ak sa zdaniteľná osoba oneskorí so zaplatením určitých daní alebo pohľadávok.

2. Zákon o bankách

16.

Podľa článku 62b ods. 2 bodu 2 písm. a) zákona o bankách možno účet pre DPH zaťažiť len na účely uskutočnenia určitých platieb daňovému úradu, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, najmä na účely platenia DPH, dane z príjmov právnických osôb, dane z príjmov, spotrebných daní a ciel.

III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania

17.

Osobitné opatrenie, ktoré zaviedlo Poľsko, sa vzťahuje na dodanie určitého tovaru, resp. poskytovanie určitých služieb platených elektronickým bankovým prevodom. V tejto súvislosti musí mať zdaniteľná osoba osobitný blokovaný účet dodávateľa pre DPH, ktorý bol otvorený v Poľsku. Tento účet pre DPH je vyhradený na výber DPH zaplatenej jej zákazníkmi a na zaplatenie DPH jej dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb, ako aj na úhradu iných pohľadávok štátnej pokladnice, ktoré sa spravujú verejným právom.

18.

Príjemca služby zaplatí čistú cenu na bežný bankový účet zdaniteľnej osoby. DPH splatnú za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby naopak prevedie na účet zdaniteľnej osoby pre DPH.

19.

Dňa 28. júna 2021 správkyňa konkurznej podstaty zdaniteľnej osoby, voči ktorej sa 30. januára 2019 začalo konkurzné konanie, požiadala prvostupňový daňový orgán o prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte zdaniteľnej osoby pre DPH na účet konkurznej podstaty.

20.

Prvostupňový daňový orgán odmietol udeliť povolenie. Uviedol, že v čase oznámenia o platobnej neschopnosti mala zdaniteľná osoba nedoplatky tak na DPH, ako aj na dani z príjmov vo výške presahujúcej sumu, o prevod ktorej žiada správkyňa konkurznej podstaty.

21.

Námietka správkyne konkurznej podstaty proti tomuto rozhodnutiu nebola úspešná. Odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu a stotožnil sa so stanoviskom, ktoré v ňom bolo uvedené. Správkyňa konkurznej podstaty podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu.

22.

Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko), ktorý je príslušný na prejednanie žaloby, rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ tieto tri otázky:

1.

Majú sa ustanovenia vykonávacieho rozhodnutia 2019/310, ustanovenia smernice o DPH, najmä jej články 395 a 273, ako aj zásada proporcionality a zásada neutrality vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa správcovi konkurznej podstaty za okolností prejednávanej veci zamieta povolenie previesť finančné prostriedky zhromaždené na účte zdaniteľnej osoby pre DPH (mechanizmus rozdelenej platby) na bankový účet, ktorý uviedol správca konkurznej podstaty?

2.

Má sa článok 17 ods. 1 Charty (právo vlastniť majetok) v spojení s článkom 51 ods. 1 a článkom 52 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, ktoré za okolností prejednávanej veci odmietajú správcovi konkurznej podstaty udeliť súhlas na prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH zdaniteľnej osoby (mechanizmus rozdelenej platby), čo vedie k zmrazeniu finančných prostriedkov vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, ktorá je v konkurze, na vyššie uvedenom účte pre DPH a následne znemožňuje tomuto správcovi konkurznej podstaty výkon funkcie počas konkurzného konania?

3.

Majú sa zásada právneho štátu zakotvená v článku 2 ZEÚ, zásada právnej istoty, ktorá z nej vyplýva, zásada lojálnej spolupráce zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ a zásada riadnej správy vecí verejných zakotvená v článku 41 ods. 1 Charty s prihliadnutím na kontext a ciele vykonávacieho rozhodnutia 2019/310, ako aj ustanovenia smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, ktorá – tým, že sa správcovi konkurznej podstaty zamietne povolenie previesť finančné prostriedky zhromaždené na účte zdaniteľnej osoby pre DPH (mechanizmus rozdelenej platby) –, vedie k tomu, že sa zmaria ciele konkurzného konania, ktoré podľa názoru konkurzného súdu podľa článku 3 ods. 1 európskeho nariadenia o insolvenčnom konaní patrí do právomoci poľských súdov, a teda vedie k situácii, keď sa na základe uplatnenia neprimeraného vnútroštátneho opatrenia na štátnu pokladnicu ako veriteľa vzťahuje prednostné zaobchádzanie na úkor všetkých veriteľov?

23.

Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu (riaditeľ Daňového úradu Vroclav, Poľsko), Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców (ombudsman pre malé a stredné podniky, Poľsko), Poľsko a Európska komisia predložili v konaní na Súdnom dvore písomné pripomienky. Súdny dvor v súlade s článkom 76 ods. 2 rokovacieho poriadku nenariadil pojednávanie.

IV. Právne posúdenie

24.

Svojimi tromi prejudiciálnymi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, podľa ktorých je správcovi konkurznej podstaty odopretý prístup k finančným prostriedkom nachádzajúcim sa na účte zdaniteľnej osoby pre DPH, pokiaľ má zdaniteľná osoba daňové nedoplatky. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyjadruje principiálne pochybnosti o zlučiteľnosti osobitného opatrenia so smernicou o DPH, vykonávacím rozhodnutím 2019/310, Chartou, ako aj všeobecnými zásadami práva Únie.

25.

Najprv teda preskúmam, či a v akom rozsahu je právna úprava osobitného opatrenia zlučiteľná so smernicou o DPH (pozri v tejto súvislosti časť A). Následne preskúmam, či je odmietnutie prístupu k účtu pre DPH v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby v súlade s právom Únie (pozri v tejto súvislosti časť B).

A.

O zlučiteľnosti osobitného opatrenia so smernicou o DPH

26.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti osobitného opatrenia najmä vzhľadom na články 395 a 273 smernice o DPH (pozri v tejto súvislosti oddiel 1). Navyše treba preskúmať zlučiteľnosť s článkom 206 v spojení s článkom 168 písm. a) smernice o DPH (pozri v tejto súvislosti oddiel 2).

1. Právny základ: Článok 395 ods. 1 smernice o DPH

27.

Článok 1 vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 povoľuje Poľsku, aby zaviedlo osobitné vyhlásenie, že DPH sa v určitých prípadoch musí zaplatiť na osobitný blokovaný účet pre DPH. Keďže toto povolenie podľa článku 1 vykonávacieho rozhodnutia predstavuje odchýlku od článku 226 smernice o DPH, pod týmto „osobitným vyhlásením“ treba rozumieť osobitný údaj na faktúre v súvislosti s dodaním určitého tovaru, resp. poskytnutím určitých služieb. Odchylne od článku 226 smernice o DPH však na faktúre musí byť tiež uvedené, že príjemca plnenia musí zaplatiť DPH na osobitný účet zdaniteľnej osoby pre DPH.

28.

Rada založila toto povolenie na zavedenie osobitného opatrenia najmä na článku 395 ods. 1 smernice o DPH. Podľa tohto ustanovenia môže Rada jednomyseľne na návrh Komisie oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby zaviedol osobitné opatrenia odchyľujúce sa od smernice o DPH na zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani. Ako vyplýva najmä z odôvodnení vykonávacieho rozhodnutia 2019/310, cieľom zavedenia osobitného opatrenia je zamedziť podvodom v oblasti DPH.

29.

Vzhľadom na to, že podmienky článku 395 ods. 1 smernice o DPH sú tým splnené, zlučiteľnosť osobitného opatrenia s článkom 273 smernice o DPH nie je v prejednávanej veci rozhodujúca, a to napriek otázke, ktorú v tejto súvislosti položil vnútroštátny súd. V každom prípade článok 395 ods. 1 smernice o DPH predstavuje špecifickejší právny základ pre osobitné opatrenie.

30.

Existujú tiež pochybnosti o tom, či by článok 273 smernice o DPH vôbec predstavoval platný právny základ pre zavedenie osobitného opatrenia. Na rozdiel od článku 395 ods. 1 smernice o DPH, ktorý povoľuje opatrenia na (alternatívne) zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani, článok 273 smernice o DPH povoľuje len uložiť ďalšie povinnosti na riadny výber DPH a (kumulatívne) na predchádzanie daňovým podvodom. Účelom osobitného opatrenia však nie je riadny výber DPH, ale len predchádzanie daňovým podvodom (a stratám daňových príjmov). Navyše osobitné opatrenie práve nie je ďalšou povinnosťou, ale odchýlkou od smernice o DPH. Odchýlky sú však prípustné len na základe článku 395 smernice o DPH.

2. O zlučiteľnosti s článkom 206 v spojení s článkom 168 písm. a) smernice o DPH

31.

Osobitné opatrenie by však malo byť zlučiteľné aj s ostatnými ustanoveniami smernice o DPH. Na rozdiel napríklad od Talianska ( 5 ) totiž Poľsko požiadalo len o odchýlku od článku 226 smernice o DPH, ktorú získalo vykonávacím rozhodnutím 2019/310.

32.

V prejednávanej veci na prvý pohľad prichádza do úvahy porušenie článku 206 v spojení s článkom 168 písm. a) smernice o DPH. Článok 206 smernice o DPH totiž stanovuje, že zdaniteľná osoba je povinná platiť zo svojich transakcií len daň splatnú pri podaní daňového priznania k DPH po uplynutí určitého zdaňovacieho obdobia (pozri článok 250 a nasl. smernice o DPH) a po odpočítaní DPH, ktorú sama zaplatila iným zdaniteľným osobám. DPH sa teda v zásade musí zaplatiť nie po každej uskutočnenej zdaniteľnej transakcii, ale až po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. ( 6 ) Poľská právna úprava však vedie k tomu, že zdaniteľná osoba nemôže voľne disponovať touto sumou už od okamihu, keď jej zákazník uskutoční platbu.

33.

Článok 206 smernice o DPH navyše úzko súvisí s právom na odpočítanie dane stanoveným v článku 168 písm. a) smernice o DPH. V ňom vyjadrené právo zdaniteľnej osoby bezodkladne odpočítať z DPH, ktorú má zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovaru, ktorý nadobudla, alebo služieb, ktoré prijala, predstavuje podľa ustálenej judikatúry základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. ( 7 ) Poskytovanie preddavkov na daň, ktorá zdaniteľného podnikateľa vlastne nemá zaťažovať, však musí byť čo najobmedzenejšie. ( 8 )

34.

Poľské osobitné opatrenie je však zlučiteľné s týmito predpismi. Hoci zdaniteľná osoba nemôže voľne disponovať účtom pre DPH, môže ho aspoň použiť na zaplatenie DPH svojim dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb. Navyše sa zdá, že prostredníctvom neho možno vyrovnať všetky záväzky voči štátu.

35.

V dôsledku toho v rozsahu, v akom môže zdaniteľná osoba zaplatiť DPH svojim dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účte pre DPH, nie je povinná vopred platiť DPH vo väčšom rozsahu, než stanovuje štandardný systém smernice o DPH. Za týchto podmienok osobitné opatrenie neporušuje článok 206 smernice o DPH.

36.

Inak by to však mohlo byť vzhľadom na článok 168 písm. a) smernice o DPH, ak je súčet finančných prostriedkov na účte pre DPH vyšší ako výška daňovej povinnosti. Ak zdaniteľná osoba nemôže včas disponovať finančnými prostriedkami na účte pre DPH, obmedzuje sa jej likvidita, a to bez dôvodu stanoveného v daňových predpisoch. Preplatok sa teda musí zdaniteľnej osobe včas vrátiť, pričom v prípade konkrétnych pochybností musí mať daňový orgán v každom prípade možnosť preskúmať správnosť priznanej daňovej povinnosti. ( 9 ) Dodržanie týchto požiadaviek musí preskúmať vnútroštátny súd. V prejednávanej veci však zrejme nejde o takú situáciu, keďže podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom sa zdá, že zdaniteľná osoba má splatné daňové nedoplatky. V konečnom dôsledku však aj to musí preskúmať vnútroštátny súd.

37.

Je pravda, že právo zdaniteľnej osoby disponovať vybratou DPH je tým obmedzené. Nemožno však (ešte) hovoriť o tom, že musí zaplatiť daň už skôr než v termíne stanovenom v článku 206 smernice o DPH. V súhrne typických prípadov sa obmedzené dispozičné oprávnenie obmedzuje na rozdiel medzi vlastnou daňovou povinnosťou a odpočítaním dane, s pripočítaním uvedených záväzkov podľa verejného práva. Aj z časového hľadiska je dispozičné oprávnenie obmedzené len do termínu nasledujúceho daňového priznania. Okrem toho by článok 206 druhá veta smernice o DPH dokonca umožňoval odchýliť sa od pravidla platby pri podaní daňového priznania k DPH a vyberať preddavky týkajúce sa už splatnej DPH. ( 10 )

38.

Nedochádza teda k odchýleniu sa od článku 206 smernice o DPH. Netreba teda rozhodnúť o tom, či by len malá odchýlka od jednotlivých ustanovení smernice o DPH bola (konkludentne) schválená v rámci veľmi formálneho postupu podľa článku 395 smernice o DPH, aj keď tieto ustanovenia nie sú uvedené vo vykonávacom rozhodnutí.

B.

Zlučiteľnosť neumožnenia disponovať účtom pre DPH v prípade platobnej neschopnosti s právom Únie

39.

Ďalej treba objasniť, či je zlučiteľné s právom Únie, keď vnútroštátne daňové orgány zamietnu správcovi konkurznej podstaty platobne neschopnej zdaniteľnej osoby prístup k účtu pre DPH.

40.

Preto je potrebné preskúmať, či európske nariadenie o insolvenčnom konaní alebo smernica o DPH bránia prednosti daňových pohľadávok (pohľadávok týkajúcich sa DPH) v prípade platobnej neschopnosti (pozri v tejto súvislosti oddiel 1) alebo či článok 17 ods. 1 Charty vyžaduje poskytnutie neobmedzeného prístupu k účtu pre DPH (pozri v tejto súvislosti oddiel 2), resp. či táto prednosť vyplýva z iných zásad práva Únie (pozri v tejto súvislosti oddiel 3).

1. O poradí daňových pohľadávok (pohľadávok týkajúcich sa DPH) v prípade platobnej neschopnosti

41.

Právo Únie nestanovuje vlastné hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa otázky, v akom poradí majú byť uspokojení veritelia v konkurznom konaní. Na tento účel stanovuje len kolízne normy: Podľa článku 7 ods. 1 a článku 7 ods. 2 písm. i) európskeho nariadenia o insolvenčnom konaní právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví okrem iného pravidlá rozdeľovania výťažku zo speňaženia majetku a poradie pohľadávok. Ak sa teda konkurzné konanie začne v Poľsku, poľské právo ako právo, ktorým sa riadi konkurzné konanie, v zásade určuje okrem iného poradie pohľadávok.

42.

V každom prípade ani smernica o DPH nebráni tomu, aby daňové pohľadávky mali v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby prednosť. Je možné, že osobitosti právnej úpravy týkajúcej sa DPH si naopak dokonca vyžadujú, aby DPH vybraná platobne neschopnou osobou povinnou platiť DPH bola zaplatená prednostne štátu a aby práve nebola určená na uspokojenie všetkých ostatných veriteľov zdaniteľnej osoby.

43.

Podľa názoru riaditeľa Daňového úradu Vroclav to vyplýva z rozsudku z 15. októbra 2020, E. (DPH – Zníženie základu dane) ( C‑335/19 , EU:C:2020:829 ). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že prednosť práva Únie môže viesť k neuplatniteľnosti poradia uspokojenia veriteľov stanoveného konkurzným právom, ak nie je v súlade s ustanoveniami smernice o DPH. ( 11 )

44.

V uvedenom súdnom spore však išlo o priamy účinok článku 90 smernice o DPH v prospech zdaniteľnej osoby, ktorá nemala znášať riziko platobnej neschopnosti svojho dlžníka, príjemcu plnenia. Naproti tomu sa konanie v prejednávanej veci týka vplyvu platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby na osobitný blokovaný účet pre DPH. Z citovaného rozsudku nemožno v tejto súvislosti vyvodiť žiadne priame konštatovanie.

45.

V prospech prednostného uspokojenia pohľadávok štátu týkajúcich sa DPH v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby svedčí osobitná funkcia, ktorú systém DPH priznáva zdaniteľnej osobe poskytujúcej plnenie, ktorá je v súčasnosti platobne neschopná.

46.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je DPH nepriamou daňou zo spotreby, ktorú znáša konečný spotrebiteľ. ( 12 ) V tejto súvislosti podľa formulácie Súdneho dvora podnik, ktorý je zdaniteľnou osobou, len „vyber[á] daň na účet štátu a v prospech verejných financií“. ( 13 ) Daňová povinnosť podniku, ktorý je zdaniteľnou osobou, má teda čisto technickú funkciu vyplývajúcu výlučne z nepriamej formy výberu DPH. Z hmotnoprávneho hľadiska DPH, ako všeobecná spotrebná daň, nemá zaťažovať podnik, ktorý je zdaniteľnou osobou, ale zdaní sa ňou platobná schopnosť spotrebiteľa v podobe majetku, ktorý spotrebiteľ vynaloží na to, aby získal spotrebný úžitok. ( 14 )

47.

Ak však zdaniteľná osoba len „vyber[á] daň na účet štátu a v prospech verejných financií“, zdá sa byť rozporuplné umožniť všetkým jej veriteľom voľný prístup k tejto vybranej sume. Naopak, v tejto súvislosti zdaniteľná osoba koná ako určitý typ správcu. Vyberá (len) daň v mene štátu a odvádza ju štátu. Od okamihu zaplatenia DPH (ako súčasti ceny) všetci zúčastnení – t. j. zdaniteľná osoba (vrátane správcu konkurznej podstaty), jej veritelia a platiteľ – vedia, že táto suma z hmotnoprávneho hľadiska nepatrí zdaniteľnej osobe, ale musí byť prevedená štátu (nepriamy výber DPH), aj keď je najprv ( formálne ) zaplatená na účet zdaniteľnej osoby.

48.

Okrem toho je technika nepriameho zdanenia podľa smernice o DPH na niekoľkých miestach prerušená. Najmä prenesenie daňovej povinnosti na príjemcu plnenia (pozri články 196 a 199 smernice o DPH) vedú k priamemu zdaneniu nákladov u príjemcu plnenia. V prípade takéhoto mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti však DPH splatná na základe transakcie nie je k dispozícii ani veriteľom zdaniteľnej osoby, lebo ju už dlhuje príjemca plnenia a odvádza ju štátu, a teda ju vôbec neplatí najprv poskytovateľovi plnenia. Ako však vyplýva najmä z odôvodnenia 5 vykonávacieho rozhodnutia 2019/310, osobitné opatrenie bolo zavedené práve pre transakcie, ktoré už podliehali mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti z dôvodu ich vystavenia riziku podvodov. V prípade neexistencie osobitného opatrenia by teda táto DPH zjavne nebola k dispozícii ani v konkurznej podstate.

49.

(Formálna) technika zdanenia však podľa môjho názoru nemôže mať vplyv na vecnú otázku, či sa má DPH odviesť štátu, pre ktorý bola vybratá, alebo či je k dispozícii aj veriteľom výbercu dane na uspokojenie ich pohľadávok.

50.

Právo Únie teda nebráni vnútroštátnej právnej úprave a právnej praxi, ktoré v konečnom dôsledku uprednostňujú uspokojenie veriteľa, ktorý má splatné daňové pohľadávky, v prípade platobnej neschopnosti pred veriteľmi, ktorí majú iné pohľadávky.

2. O zlučiteľnosti s článkom 17 ods. 1 Charty

51.

Odmietnutie daňových orgánov uvoľniť finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte pre DPH by však mohlo predstavovať porušenie práva zdaniteľnej osoby (majiteľa účtu) vlastniť majetok zaručeného v článku 17 ods. 1 Charty.

a) Rozsah pôsobnosti Charty podľa článku 51 ods. 1 Charty

52.

Na tento účel by osobitné opatrenie v prvom rade muselo predstavovať vykonávanie práva Únie podľa článku 51 ods. 1 Charty.

53.

Komisia sa domnieva, že to tak nie je, keďže smernica o DPH ani európske nariadenie o insolvenčnom konaní neupravujú poradie pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti. Skutočnosť, že vykonávacím rozhodnutím 2019/310 sa Poľsku povoľuje zaviesť mechanizmus rozdelenia platieb, nestačí na vyvodenie záveru, že v prejednávanej veci ide o vykonávanie práva Únie. Takáto argumentácia však nie je presvedčivá.

54.

Podľa ustálenej judikatúry pojem „vykonanie práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty predpokladá existenciu dostatočného súvisu medzi aktom práva Únie a vnútroštátnym opatrením. Nestačí podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú. ( 15 ) Základné práva Únie nie je možné uplatniť vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave vtedy, keď ustanovenia Únie nestanovujú žiadnu konkrétnu povinnosť členským štátom, pokiaľ ide o situáciu, o ktorú ide vo veci samej. ( 16 )

55.

Hoci osobitné opatrenie predstavuje odchýlku od ustanovení smernice o DPH, predsa ide o vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. Poľsko totiž môže zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od smernice o DPH len na základe práva Únie, konkrétne článku 395 ods. 1 smernice o DPH v spojení s vykonávacím rozhodnutím 2019/310. Toto osobitné opatrenie teda ďalej konkretizuje ustanovenia smernice o DPH pre Poľsko, ale práve odchylne od ostatných členských štátov.

56.

Ak však pri vykonávaní smernice o DPH existuje súvislosť so základnými právami Únie, to isté musí platiť v prípade, že Únia na základe článku 395 ods. 1 smernice o DPH niektoré členské štáty oprávni, aby zaviedli a následne vykonali osobitné opatrenia, ktoré sa v určitých aspektoch odchyľujú.

57.

Navyše v súlade s požiadavkou stanovenou v článku 395 ods. 1 smernice o DPH je osobitné opatrenie zamerané na boj proti podvodom v oblasti DPH. ( 17 ) Tento cieľ uznávajú a podporujú ustanovenia práva Únie týkajúce sa spoločného systému DPH. ( 18 ) Aj z tohto dôvodu je uplatňovanie osobitného opatrenia vykonávaním práva Únie.

58.

Okrem toho sa zdá, že cieľom osobitného opatrenia je aj splnenie povinnosti, ktorú členským štátom ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, a to účinne bojovať proti konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Podľa Súdneho dvora ( 19 ) totiž na základe rozhodnutia o vlastných zdrojoch ( 20 ) existuje priama súvislosť medzi výberom príjmov z DPH a dostupnosťou zodpovedajúceho zdroja založeného na DPH v rozpočte Únie, keďže akýkoľvek výpadok vo výbere týchto príjmov spôsobuje potenciálne zníženie tohto druhu zdroja finančných prostriedkov. Aj keby bolo možné poslednú uvedenú okolnosť spochybniť, ( 21 ) treba v konečnom dôsledku konštatovať, že osobitné opatrenie predstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 Charty, a to vykonávanie smernice o DPH.

59.

Osobitné opatrenie teda treba posúdiť z hľadiska článku 17 ods. 1 Charty.

b) Porušenie článku 17 ods. 1 Charty a jeho odôvodnenie

60.

Článok 17 ods. 1 Charty chráni všetky majetkové práva, z ktorých podľa právneho poriadku vyplýva nadobudnuté právne postavenie, ktoré umožňuje ich majiteľom nezávislý výkon týchto práv na ich vlastný účet. ( 22 ) Dostupné finančné prostriedky predstavujú také majetkové právne postavenie. ( 23 ) Článok 17 ods. 1 prvá veta Charty chráni aj užívanie oprávnene nadobudnutého majetku a nakladanie s ním.

61.

Opatrenie, ktoré stanovuje, že DPH sa musí zaplatiť na osobitný účet zdaniteľnej osoby pre DPH, ktorý možno používať len v obmedzenej miere, teda zasahuje do rozsahu ochrany podľa článku 17 ods. 1 Charty. Zdaniteľná osoba totiž nemôže voľne nakladať s aktívami nachádzajúcimi sa na účte pre DPH. Podľa môjho chápania poľskej právnej úpravy môže účet pre DPH používať len na určité taxatívne vymedzené platby. Inak je odkázaná na to, že jej daňový orgán podľa článku 108b ods. 1 zákona o DPH povolí iný prístup.

62.

Z článku 17 ods. 1 tretej vety Charty však vyplýva, že užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom. Navyše v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty možno výkon práv a slobôd uznaných v Charte obmedziť pod podmienkou, že takéto obmedzenia nie sú neprimerané. ( 24 )

63.

Osobitné opatrenie sleduje legitímny cieľ, a to boj proti podvodom v oblasti DPH. ( 25 ) Nie je ani zjavne neprimerané na dosiahnutie tohto cieľa. Zo systému nepriameho výberu DPH, ktorý je vystavený riziku podvodu, totiž robí systém čiastočne nepriameho výberu DPH, ktorý je v menšej miere vystavený riziku podvodu, v ktorom nie je vybraná DPH zaplatená ani priamo štátu, ani nepriamo štátu prostredníctvom inej zdaniteľnej osoby, ale platí sa na určitý typ správcovského účtu zdaniteľnej osoby.

64.

Nesmie však ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje. Za miernejšie prostriedky, ktoré sú rovnako vhodné, možno považovať len iné opatrenia na boj proti podvodom. V tejto súvislosti existuje voľná úvaha zákonodarcu členského štátu, ktorá sa má v prejednávanej veci zohľadniť. Súdny dvor nemá k dispozícii žiadne informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že hranice tejto voľnej úvahy boli v prejednávanej veci porušené. Iné opatrenia na boj proti podvodom zrejme neboli dostatočne úspešné. ( 26 )

65.

Opatrenie by napokon muselo byť primerané. Je pravda, že v prípade ustanovenia správcu konkurznej podstaty môže byť riziko podvodu v oblasti DPH nižšie ako v rámci bežnej činnosti. Nie je však úplne vylúčené. Okrem toho sa majetok, ktorý sa nachádza na účte pre DPH, používa na splnenie daňových povinností zdaniteľnej osoby, a preto sa jej práve neodníme. Dochádza len k dočasnému obmedzeniu práva nakladať s DPH, ktorá z hmotnoprávneho hľadiska aj tak patrí výlučne štátu.

66.

Nanajvýš by bolo predstaviteľné, že ostatným konkurzným veriteľom sa odníme majetok na uspokojenie ich pohľadávok tým, že sa v konečnom dôsledku štátu prizná prednosť pred ostatnými konkurznými veriteľmi. Na jednej strane sa však návrh na začatie prejudiciálneho konania netýka ich základných práv. Na druhej strane z dôvodu, že DPH bola vybraná len „subjektom v postavení správcu“, je v tejto súvislosti ťažké odôvodniť majetkové právo ostatných veriteľov na vydanie DPH, ktorá v skutočnosti patrí štátu.

67.

Okrem toho právo Únie neupravuje poradie pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti. Ak vnútroštátne právo stanovuje prednosť štátnej pokladnice v prípade platobnej neschopnosti, pokiaľ ide o neharmonizované dane, už vôbec nejde o vykonávanie práva Únie. V tejto súvislosti teda nie je potrebné preskúmať základné práva Únie.

68.

Preto sa z hľadiska práva Únie nedá namietať voči tomu, aby daňové orgány podľa vnútroštátneho práva overili existenciu daňových nedoplatkov aj po začatí konkurzného konania voči zdaniteľnej osobe a uvoľnili sumy nachádzajúce sa na účte pre DPH len v rozsahu, v akom neexistujú daňové nedoplatky. V každom prípade to platí, ak sa preskúmanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré nie je potrebné na zaplatenie daňových nedoplatkov, uskutoční v primeranej lehote.

69.

Osobitné opatrenie teda síce predstavuje porušenie článku 17 ods. 1 Charty, ale toto porušenie je odôvodnené.

3. O porušení iných zásad práva Únie

70.

Nič nenasvedčuje porušeniu zásady právneho štátu a zásady právnej istoty podľa článku 2 ZEÚ, ktoré vnútroštátny súd tiež ešte uvádza. Rozhodnutie daňového orgánu obsahovalo odôvodnenie a podľa tvrdení vnútroštátneho súdu sa zakladalo na poľských zákonoch, ako aj na ich výklade podanom poľskými súdmi. Okrem toho bol proti nemu prípustný opravný prostriedok.

71.

Právo na riadnu správu vecí verejných odráža všeobecnú zásadu práva Únie. Požiadavky, ktoré z neho vyplývajú, platia aj pre daňové orgány členských štátov pri vykonávaní práva Únie. ( 27 ) Nič však neumožňuje dospieť k záveru o porušení tejto zásady v prejednávanej veci. Napokon tiež nič nenasvedčuje porušeniu zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ.

V. Návrh

72.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:

Článok 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, zásady proporcionality, neutrality, právneho štátu, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných, ako aj ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, najmä jej články 395 a 206, a vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 nebránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa správcovi konkurznej podstaty zamieta povolenie previesť finančné prostriedky zhromaždené na účte zdaniteľnej osoby pre DPH na bankový účet, ktorý uviedol správca konkurznej podstaty, pokiaľ má zdaniteľná osoba ešte daňové nedoplatky.

( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 2 ) Smernica Rady z 28. novembra 2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2015 ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 19 ).

( 4 ) Vykonávacie rozhodnutie Rady z 18. februára 2019 ( Ú. v. EÚ L 51, 2019, s. 19 ).

( 5 ) Pozri vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/784 z 25. apríla 2017, ktorým sa Talianskej republike povoľuje uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článkov 206 a 226 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/1401 ( Ú. v. EÚ L 118, 2017, s. 17 ).

( 6 ) Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Bydgoszczy (Nadobudnutie plynového oleja v rámci Spoločenstva) ( C‑855/19 , EU:C:2021:222 , body 111 a 114 ).

( 7 ) Rozsudok zo 14. októbra 2021, Finanzamt N a Finanzamt G (Oznámenie rozhodnutia o priradení) ( C‑45/20 a C‑46/20 , EU:C:2021:852 , bod 31 , ako aj tam citovaná judikatúra).

( 8 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci AGROBET CZ ( C‑446/18 , EU:C:2019:1137 , bod 64 ).

( 9 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla vo veci AGROBET CZ ( C‑446/18 , EU:C:2019:1137 , bod 52 ).

( 10 ) Pozri rozsudok z 9. septembra 2021, Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Bydgoszczy (Nadobudnutie plynového oleja v rámci Spoločenstva) ( C‑855/19 , EU:C:2021:714 , bod 32 ).

( 11 ) Rozsudok z 15. októbra 2020, E. (DPH – Zníženie základu dane) ( C‑335/19 , EU:C:2020:829 , bod 51 a nasl.).

( 12 ) Rozsudky zo 7. novembra 2013, Tulică a Plavoşin ( C‑249/12 a C‑250/12 , EU:C:2013:722 , bod 34 ), a z 24. októbra 1996, Elida Gibbs ( C‑317/94 , EU:C:1996:400 , bod 19 ), ako aj uznesenie z 9. decembra 2011, Connoisseur Belgium ( C‑69/11 , neuverejnené, EU:C:2011:825 , bod 21 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci E. (DPH – Zníženie základu dane) ( C‑335/19 , EU:C:2020:424 , bod 23 a nasl.).

( 13 ) Rozsudky z 21. februára 2008, Netto Supermarkt ( C‑271/06 , EU:C:2008:105 , bod 21 ), a z 20. októbra 1993, Balocchi ( C‑10/92 , EU:C:1993:846 , bod 25 ).

( 14 ) Pozri napríklad rozsudky z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország ( C‑75/18 , EU:C:2020:139 , bod 62 ); z 11. októbra 2007, KÖGÁZ a i. ( C‑283/06 a C‑312/06 , EU:C:2007:598 , bod 37 – „stanovenie jej sumy úmerne k cene, ktorú platiteľ dane vybral ako protihodnotu za dodané tovary alebo služby“), a z 18. decembra 1997, Landboden‑Agrardienste ( C‑384/95 , EU:C:1997:627 , body 20 a 23 ).

( 15 ) Rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia ( C‑485/19 , EU:C:2021:313 , bod 37 , ako aj tam citovaná judikatúra). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Direktor na Direkcija Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika ( C‑1/21 , EU:C:2022:435 , bod 66 ).

( 16 ) Rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a Federconsumatori ( C‑686/18 , EU:C:2020:567 , bod 53 , ako aj tam citovaná judikatúra).

( 17 ) Pozri úvahy, ktoré som uviedla v bode 28 vyššie.

( 18 ) Pozri rozsudky z 28. júla 2016, Astone ( C‑332/15 , EU:C:2016:614 , bod 50 ); zo 14. mája 2020, Agrobet CZ ( C‑446/18 , EU:C:2020:369 , bod 41 ), a z 20. mája 2021, ALTI ( C‑4/20 , EU:C:2021:397 , bod 35 ), ako aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci AGROBET CZ ( C‑446/18 , EU:C:2019:1137 , bod 67 ).

( 19 ) Rozsudky z 5. decembra 2017, M. A. S. a M. B. ( C‑42/17 , EU:C:2017:936 , bod 31 ); zo 7. apríla 2016, Degano Trasporti ( C‑546/14 , EU:C:2016:206 , bod 22 ), a z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson ( C‑617/10 , EU:C:2013:105 , bod 26 , ako aj tam citovaná judikatúra).

( 20 ) Rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. EÚ L 163, 2007, s. 17 ).

( 21 ) Pokiaľ ide o finančné následky rozšírenia oslobodenia od DPH pre rozpočet Únie, Komisia konkrétne uvádza: „Návrh by rozšírením rozsahu pôsobnosti oslobodenia od DPH mal za následok zníženie príjmov z DPH vybraných členskými štátmi, a tým vlastných zdrojov založených na DPH. Na rozpočet EÚ to však nebude mať žiadny negatívny vplyv [kurzívou zvýraznila generálna advokátka], keďže všetky výdavky, ktoré nie sú pokryté tradičnými vlastnými zdrojmi a vlastným zdrojom založeným na DPH, by boli kompenzované vlastným zdrojom založeným na hrubom národnom dôchodku (vlastný zdroj založený na HND)“ [návrh Komisie EÚ týkajúci sa smernice z 24. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112 a smernica 2008/118 o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie na základe rámca Únie, COM(2019) 192 final, s. 10 – verzia SK]. To je v rozpore s priamou súvislosťou medzi výberom príjmov z DPH a dostupnosťou zodpovedajúcich zdrojov založených na DPH v rozpočte Únie.

( 22 ) Rozsudky z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 69 ), a z 22. januára 2013, Sky Österreich ( C‑283/11 , EU:C:2013:28 , bod 34 ), a tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci MAX7 Design ( C‑519/22 , EU:C:2023:998 , bod 40 ).

( 23 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci MAX7 Design ( C‑519/22 , EU:C:2023:998 , bod 40 ).

( 24 ) Rozsudok zo 14. januára 2021, Okrăžna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuraturaPlovdiv ( C‑393/19 , EU:C:2021:8 , bod 53 , ako aj tam citovaná judikatúra).

( 25 ) Pozri úvahy, ktoré som uviedla v bodoch 28 a 57 vyššie.

( 26 ) Pozri odôvodnenie 3 vykonávacieho rozhodnutia 2019/310.

( ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2023, Napfény‑Toll ( C‑615/21 , EU:C:2023:573 , bod 53 ), a z 21. októbra 2021, CHEP Equipment Pooling ( C‑396/20 , EU:C:2021:867 , bod 48 , ako aj tam citovanú judikatúru).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-709/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik