C-709/22

proti

Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu,

za účasti:

Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém DPH – Smernica 2006/112/ES – Boj proti podvodom v oblasti DPH – Osobitné opatrenie – Mechanizmus rozdelenej platby – Účet platobne neschopnej zdaniteľnej osoby pre DPH – Prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH na žiadosť správcu konkurznej podstaty – Charta základných práv Európskej únie – Článok 17 ods. 1 – Základné právo vlastniť majetok – Článok 51 ods. 1 – Vykonávanie práva Únie“

Odpoveď na túto otázku by musela byť záporná, ak by osobitné opatrenie už bolo principiálne nezlučiteľné s právom Únie, najmä s ustanoveniami smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) ( 2 ). Zamietnutie prístupu k účtu by však bolo nezlučiteľné s právom Únie aj vtedy, ak by neprimerane zasahovalo do základného práva zdaniteľnej osoby vlastniť majetok podľa článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). To však zase predpokladá, že osobitné opatrenie predstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

4.

Okrem toho je potrebné objasniť, či právo Únie stanovuje požiadavky, pokiaľ ide o poradie pohľadávok týkajúcich sa DPH v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby. Prednostný prístup štátu by mohol vyplývať z toho, že DPH vybraná zdaniteľnou osobou od spotrebiteľa musí byť prednostne prevedená na štát a nemá byť poskytnutá v prospech ostatných veriteľov zdaniteľnej osoby.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

6.

Článok 206 smernice o DPH sa týka spôsobu platby DPH:

„Každá zdaniteľná osoba, ktorá je osobou povinnou platiť daň, musí zaplatiť čistú výšku DPH pri podaní daňového priznania k DPH ustanoveného v článku 250. Členské štáty však môžu stanoviť iný termín na platbu tejto sumy, alebo môžu požadovať zaplatenie preddavkov.“

7.

Podľa článku 226 smernice o DPH musia byť na vystavených faktúrach uvedené len určité taxatívne vymedzené údaje. Údaj o zaplatení DPH na osobitný účet pre DPH k nim nepatrí.

8.

10.

Článok 7 nariadenia (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (ďalej len „európske nariadenie o insolvenčnom konaní“) ( 3 ) upravuje rozhodné právo pre insolvenčné konanie a jeho účinky:

„1. Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len ‚štát, v ktorom sa začalo konanie‘).“

2. Právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto insolvenčného konania, jeho vedenie a ukončenie. Stanoví najmä:

…

i)

Poľsko listom, ktorý Komisia zaevidovala 15. mája 2018, požiadalo o povolenie zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice 2006/112/ES s cieľom uplatniť mechanizmus rozdelenej platby (ďalej len ‚osobitné opatrenie‘). Osobitné opatrenie by malo vyžadovať, aby sa do faktúr vystavených v súvislosti s dodávkou tovaru a poskytovaním služieb, ktoré sú vystavené riziku podvodu a na ktoré sa v Poľsku zvyčajne vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločná a nerozdielna zodpovednosť, zahrnulo osobitné vyhlásenie o tom, že daň z pridanej hodnoty (DPH) sa musí zaplatiť na blokovaný účet pre DPH.

…

(3)

Poľsko už prijalo mnoho opatrení na boj proti podvodom. Zaviedlo mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť dodávateľa a zákazníka, zaviedlo, okrem iného, štandardný súbor daňovej kontroly, prísnejšie pravidlá registrácie zdaniteľných osôb povinných platiť DPH a rušenia ich registrácie, zvýšený počet auditov. Poľsko sa však napriek tomu domnieva, že uvedené opatrenia sú nedostatočné na predchádzanie podvodom v oblasti DPH.

(4)

Podľa názoru Poľska sa uplatňovaním osobitného opatrenia odstránia podvody v oblasti DPH. Keďže podľa mechanizmu rozdelenej platby je možné sumu DPH uloženú na osobitnom účte dodávateľa pre DPH (zdaniteľnej osoby) použiť iba na obmedzené účely, konkrétne na platbu splatnej DPH daňovým orgánom alebo na platbu DPH z faktúr prijatých od dodávateľov, je lepšie zabezpečené, že sa daňovým orgánom vyplatí celá suma DPH, ktorú by zdaniteľná osoba mala odviesť do štátnej pokladnice.

Poľské právo

1. Zákon o DPH

13.

Článok 106e ods. 1 bod 18a ustawa z 11.03.2004 r. o podatku od towarów i usług (zákon z 11. marca 2004 o dani z tovarov a služieb, ďalej len „zákon o DPH“) stanovuje, že ak ide o faktúry, v ktorých celková suma pohľadávok presahuje 15000 zlotých (PLN) alebo jej ekvivalent vyjadrený v cudzej mene a ktoré sa týkajú dodania tovaru alebo poskytnutia služieb uvedených v prílohe 15 tohto zákona zdaniteľnej osobe, faktúra musí obsahovať výraz „mechanizmus rozdelenej platby“.

14.

Podľa článku 108a ods. 1 zákona o DPH zdaniteľné osoby, ktoré dostali faktúru s uvedenou sumou dane, môžu pri úhrade dlžnej sumy vyplývajúcej z tejto faktúry uplatniť mechanizmus rozdelenej platby. Zdaniteľné osoby sú povinné uplatniť tento mechanizmus podľa článku 108a ods. 1a zákona o DPH pri platbe za nadobudnutý tovar a poskytnuté služby uvedené v prílohe 15 zákona o DPH, ktoré sú doložené faktúrou, ktorej celková výška pohľadávky je vyššia ako 15000 PLN alebo ekvivalent tejto sumy v cudzej mene.

17.

Osobitné opatrenie, ktoré zaviedlo Poľsko, sa vzťahuje na dodanie určitého tovaru, resp. poskytovanie určitých služieb platených elektronickým bankovým prevodom. V tejto súvislosti musí mať zdaniteľná osoba osobitný blokovaný účet dodávateľa pre DPH, ktorý bol otvorený v Poľsku. Tento účet pre DPH je vyhradený na výber DPH zaplatenej jej zákazníkmi a na zaplatenie DPH jej dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb, ako aj na úhradu iných pohľadávok štátnej pokladnice, ktoré sa spravujú verejným právom.

18.

Príjemca služby zaplatí čistú cenu na bežný bankový účet zdaniteľnej osoby. DPH splatnú za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby naopak prevedie na účet zdaniteľnej osoby pre DPH.

19.

Dňa 28. júna 2021 správkyňa konkurznej podstaty zdaniteľnej osoby, voči ktorej sa 30. januára 2019 začalo konkurzné konanie, požiadala prvostupňový daňový orgán o prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte zdaniteľnej osoby pre DPH na účet konkurznej podstaty.

1.

Majú sa ustanovenia vykonávacieho rozhodnutia 2019/310, ustanovenia smernice o DPH, najmä jej články 395 a 273, ako aj zásada proporcionality a zásada neutrality vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa správcovi konkurznej podstaty za okolností prejednávanej veci zamieta povolenie previesť finančné prostriedky zhromaždené na účte zdaniteľnej osoby pre DPH (mechanizmus rozdelenej platby) na bankový účet, ktorý uviedol správca konkurznej podstaty?

2.

Má sa článok 17 ods. 1 Charty (právo vlastniť majetok) v spojení s článkom 51 ods. 1 a článkom 52 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, ktoré za okolností prejednávanej veci odmietajú správcovi konkurznej podstaty udeliť súhlas na prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH zdaniteľnej osoby (mechanizmus rozdelenej platby), čo vedie k zmrazeniu finančných prostriedkov vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, ktorá je v konkurze, na vyššie uvedenom účte pre DPH a následne znemožňuje tomuto správcovi konkurznej podstaty výkon funkcie počas konkurzného konania?

3.

25.

Najprv teda preskúmam, či a v akom rozsahu je právna úprava osobitného opatrenia zlučiteľná so smernicou o DPH (pozri v tejto súvislosti časť A). Následne preskúmam, či je odmietnutie prístupu k účtu pre DPH v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby v súlade s právom Únie (pozri v tejto súvislosti časť B).

A.

O zlučiteľnosti osobitného opatrenia so smernicou o DPH

26.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti osobitného opatrenia najmä vzhľadom na články 395 a 273 smernice o DPH (pozri v tejto súvislosti oddiel 1). Navyše treba preskúmať zlučiteľnosť s článkom 206 v spojení s článkom 168 písm. a) smernice o DPH (pozri v tejto súvislosti oddiel 2).

Vzhľadom na to, že podmienky článku 395 ods. 1 smernice o DPH sú tým splnené, zlučiteľnosť osobitného opatrenia s článkom 273 smernice o DPH nie je v prejednávanej veci rozhodujúca, a to napriek otázke, ktorú v tejto súvislosti položil vnútroštátny súd. V každom prípade článok 395 ods. 1 smernice o DPH predstavuje špecifickejší právny základ pre osobitné opatrenie.

30.

Existujú tiež pochybnosti o tom, či by článok 273 smernice o DPH vôbec predstavoval platný právny základ pre zavedenie osobitného opatrenia. Na rozdiel od článku 395 ods. 1 smernice o DPH, ktorý povoľuje opatrenia na (alternatívne) zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani, článok 273 smernice o DPH povoľuje len uložiť ďalšie povinnosti na riadny výber DPH a (kumulatívne) na predchádzanie daňovým podvodom. Účelom osobitného opatrenia však nie je riadny výber DPH, ale len predchádzanie daňovým podvodom (a stratám daňových príjmov). Navyše osobitné opatrenie práve nie je ďalšou povinnosťou, ale odchýlkou od smernice o DPH. Odchýlky sú však prípustné len na základe článku 395 smernice o DPH.

2. O zlučiteľnosti s článkom 206 v spojení s článkom 168 písm. a) smernice o DPH

31.

Osobitné opatrenie by však malo byť zlučiteľné aj s ostatnými ustanoveniami smernice o DPH. Na rozdiel napríklad od Talianska ( 5 ) totiž Poľsko požiadalo len o odchýlku od článku 226 smernice o DPH, ktorú získalo vykonávacím rozhodnutím 2019/310.

35.

V dôsledku toho v rozsahu, v akom môže zdaniteľná osoba zaplatiť DPH svojim dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účte pre DPH, nie je povinná vopred platiť DPH vo väčšom rozsahu, než stanovuje štandardný systém smernice o DPH. Za týchto podmienok osobitné opatrenie neporušuje článok 206 smernice o DPH.

36.

Inak by to však mohlo byť vzhľadom na článok 168 písm. a) smernice o DPH, ak je súčet finančných prostriedkov na účte pre DPH vyšší ako výška daňovej povinnosti. Ak zdaniteľná osoba nemôže včas disponovať finančnými prostriedkami na účte pre DPH, obmedzuje sa jej likvidita, a to bez dôvodu stanoveného v daňových predpisoch. Preplatok sa teda musí zdaniteľnej osobe včas vrátiť, pričom v prípade konkrétnych pochybností musí mať daňový orgán v každom prípade možnosť preskúmať správnosť priznanej daňovej povinnosti. ( 9 ) Dodržanie týchto požiadaviek musí preskúmať vnútroštátny súd. V prejednávanej veci však zrejme nejde o takú situáciu, keďže podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom sa zdá, že zdaniteľná osoba má splatné daňové nedoplatky. V konečnom dôsledku však aj to musí preskúmať vnútroštátny súd.

37.

Je pravda, že právo zdaniteľnej osoby disponovať vybratou DPH je tým obmedzené. Nemožno však (ešte) hovoriť o tom, že musí zaplatiť daň už skôr než v termíne stanovenom v článku 206 smernice o DPH. V súhrne typických prípadov sa obmedzené dispozičné oprávnenie obmedzuje na rozdiel medzi vlastnou daňovou povinnosťou a odpočítaním dane, s pripočítaním uvedených záväzkov podľa verejného práva. Aj z časového hľadiska je dispozičné oprávnenie obmedzené len do termínu nasledujúceho daňového priznania. Okrem toho by článok 206 druhá veta smernice o DPH dokonca umožňoval odchýliť sa od pravidla platby pri podaní daňového priznania k DPH a vyberať preddavky týkajúce sa už splatnej DPH. ( 10 )

40.

Preto je potrebné preskúmať, či európske nariadenie o insolvenčnom konaní alebo smernica o DPH bránia prednosti daňových pohľadávok (pohľadávok týkajúcich sa DPH) v prípade platobnej neschopnosti (pozri v tejto súvislosti oddiel 1) alebo či článok 17 ods. 1 Charty vyžaduje poskytnutie neobmedzeného prístupu k účtu pre DPH (pozri v tejto súvislosti oddiel 2), resp. či táto prednosť vyplýva z iných zásad práva Únie (pozri v tejto súvislosti oddiel 3).

1. O poradí daňových pohľadávok (pohľadávok týkajúcich sa DPH) v prípade platobnej neschopnosti

41.

Právo Únie nestanovuje vlastné hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa otázky, v akom poradí majú byť uspokojení veritelia v konkurznom konaní. Na tento účel stanovuje len kolízne normy: Podľa článku 7 ods. 1 a článku 7 ods. 2 písm. i) európskeho nariadenia o insolvenčnom konaní právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví okrem iného pravidlá rozdeľovania výťažku zo speňaženia majetku a poradie pohľadávok. Ak sa teda konkurzné konanie začne v Poľsku, poľské právo ako právo, ktorým sa riadi konkurzné konanie, v zásade určuje okrem iného poradie pohľadávok.

42.

V prospech prednostného uspokojenia pohľadávok štátu týkajúcich sa DPH v prípade platobnej neschopnosti zdaniteľnej osoby svedčí osobitná funkcia, ktorú systém DPH priznáva zdaniteľnej osobe poskytujúcej plnenie, ktorá je v súčasnosti platobne neschopná.

46.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je DPH nepriamou daňou zo spotreby, ktorú znáša konečný spotrebiteľ. ( 12 ) V tejto súvislosti podľa formulácie Súdneho dvora podnik, ktorý je zdaniteľnou osobou, len „vyber[á] daň na účet štátu a v prospech verejných financií“. ( 13 ) Daňová povinnosť podniku, ktorý je zdaniteľnou osobou, má teda čisto technickú funkciu vyplývajúcu výlučne z nepriamej formy výberu DPH. Z hmotnoprávneho hľadiska DPH, ako všeobecná spotrebná daň, nemá zaťažovať podnik, ktorý je zdaniteľnou osobou, ale zdaní sa ňou platobná schopnosť spotrebiteľa v podobe majetku, ktorý spotrebiteľ vynaloží na to, aby získal spotrebný úžitok. ( 14 )

47.

Ak však zdaniteľná osoba len „vyber[á] daň na účet štátu a v prospech verejných financií“, zdá sa byť rozporuplné umožniť všetkým jej veriteľom voľný prístup k tejto vybranej sume. Naopak, v tejto súvislosti zdaniteľná osoba koná ako určitý typ správcu. Vyberá (len) daň v mene štátu a odvádza ju štátu. Od okamihu zaplatenia DPH (ako súčasti ceny) všetci zúčastnení – t. j. zdaniteľná osoba (vrátane správcu konkurznej podstaty), jej veritelia a platiteľ – vedia, že táto suma z hmotnoprávneho hľadiska nepatrí zdaniteľnej osobe, ale musí byť prevedená štátu (nepriamy výber DPH), aj keď je najprv ( formálne ) zaplatená na účet zdaniteľnej osoby.

2. O zlučiteľnosti s článkom 17 ods. 1 Charty

51.

Odmietnutie daňových orgánov uvoľniť finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte pre DPH by však mohlo predstavovať porušenie práva zdaniteľnej osoby (majiteľa účtu) vlastniť majetok zaručeného v článku 17 ods. 1 Charty.

a) Rozsah pôsobnosti Charty podľa článku 51 ods. 1 Charty

52.

Na tento účel by osobitné opatrenie v prvom rade muselo predstavovať vykonávanie práva Únie podľa článku 51 ods. 1 Charty.

56.

Ak však pri vykonávaní smernice o DPH existuje súvislosť so základnými právami Únie, to isté musí platiť v prípade, že Únia na základe článku 395 ods. 1 smernice o DPH niektoré členské štáty oprávni, aby zaviedli a následne vykonali osobitné opatrenia, ktoré sa v určitých aspektoch odchyľujú.

57.

Navyše v súlade s požiadavkou stanovenou v článku 395 ods. 1 smernice o DPH je osobitné opatrenie zamerané na boj proti podvodom v oblasti DPH. ( 17 ) Tento cieľ uznávajú a podporujú ustanovenia práva Únie týkajúce sa spoločného systému DPH. ( 18 ) Aj z tohto dôvodu je uplatňovanie osobitného opatrenia vykonávaním práva Únie.

58.

Okrem toho sa zdá, že cieľom osobitného opatrenia je aj splnenie povinnosti, ktorú členským štátom ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, a to účinne bojovať proti konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Podľa Súdneho dvora ( 19 ) totiž na základe rozhodnutia o vlastných zdrojoch ( 20 ) existuje priama súvislosť medzi výberom príjmov z DPH a dostupnosťou zodpovedajúceho zdroja založeného na DPH v rozpočte Únie, keďže akýkoľvek výpadok vo výbere týchto príjmov spôsobuje potenciálne zníženie tohto druhu zdroja finančných prostriedkov. Aj keby bolo možné poslednú uvedenú okolnosť spochybniť, ( 21 ) treba v konečnom dôsledku konštatovať, že osobitné opatrenie predstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 Charty, a to vykonávanie smernice o DPH.

Opatrenie, ktoré stanovuje, že DPH sa musí zaplatiť na osobitný účet zdaniteľnej osoby pre DPH, ktorý možno používať len v obmedzenej miere, teda zasahuje do rozsahu ochrany podľa článku 17 ods. 1 Charty. Zdaniteľná osoba totiž nemôže voľne nakladať s aktívami nachádzajúcimi sa na účte pre DPH. Podľa môjho chápania poľskej právnej úpravy môže účet pre DPH používať len na určité taxatívne vymedzené platby. Inak je odkázaná na to, že jej daňový orgán podľa článku 108b ods. 1 zákona o DPH povolí iný prístup.

62.

Z článku 17 ods. 1 tretej vety Charty však vyplýva, že užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom. Navyše v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty možno výkon práv a slobôd uznaných v Charte obmedziť pod podmienkou, že takéto obmedzenia nie sú neprimerané. ( 24 )

63.

Osobitné opatrenie sleduje legitímny cieľ, a to boj proti podvodom v oblasti DPH. ( 25 ) Nie je ani zjavne neprimerané na dosiahnutie tohto cieľa. Zo systému nepriameho výberu DPH, ktorý je vystavený riziku podvodu, totiž robí systém čiastočne nepriameho výberu DPH, ktorý je v menšej miere vystavený riziku podvodu, v ktorom nie je vybraná DPH zaplatená ani priamo štátu, ani nepriamo štátu prostredníctvom inej zdaniteľnej osoby, ale platí sa na určitý typ správcovského účtu zdaniteľnej osoby.

64.

Okrem toho právo Únie neupravuje poradie pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti. Ak vnútroštátne právo stanovuje prednosť štátnej pokladnice v prípade platobnej neschopnosti, pokiaľ ide o neharmonizované dane, už vôbec nejde o vykonávanie práva Únie. V tejto súvislosti teda nie je potrebné preskúmať základné práva Únie.

68.

Preto sa z hľadiska práva Únie nedá namietať voči tomu, aby daňové orgány podľa vnútroštátneho práva overili existenciu daňových nedoplatkov aj po začatí konkurzného konania voči zdaniteľnej osobe a uvoľnili sumy nachádzajúce sa na účte pre DPH len v rozsahu, v akom neexistujú daňové nedoplatky. V každom prípade to platí, ak sa preskúmanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré nie je potrebné na zaplatenie daňových nedoplatkov, uskutoční v primeranej lehote.

69.

Osobitné opatrenie teda síce predstavuje porušenie článku 17 ods. 1 Charty, ale toto porušenie je odôvodnené.

3. O porušení iných zásad práva Únie

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:

Článok 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, zásady proporcionality, neutrality, právneho štátu, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných, ako aj ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, najmä jej články 395 a 206, a vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 nebránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa správcovi konkurznej podstaty zamieta povolenie previesť finančné prostriedky zhromaždené na účte zdaniteľnej osoby pre DPH na bankový účet, ktorý uviedol správca konkurznej podstaty, pokiaľ má zdaniteľná osoba ešte daňové nedoplatky.

( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 2 ) Smernica Rady z 28. novembra 2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2015 ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 19 ).

( 4 ) Vykonávacie rozhodnutie Rady z 18. februára 2019 ( Ú. v. EÚ L 51, 2019, s. 19 ).

( 11 ) Rozsudok z 15. októbra 2020, E. (DPH – Zníženie základu dane) ( C‑335/19 , EU:C:2020:829 , bod 51 a nasl.).

( 12 ) Rozsudky zo 7. novembra 2013, Tulică a Plavoşin ( C‑249/12 a C‑250/12 , EU:C:2013:722 , bod 34 ), a z 24. októbra 1996, Elida Gibbs ( C‑317/94 , EU:C:1996:400 , bod 19 ), ako aj uznesenie z 9. decembra 2011, Connoisseur Belgium ( C‑69/11 , neuverejnené, EU:C:2011:825 , bod 21 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci E. (DPH – Zníženie základu dane) ( C‑335/19 , EU:C:2020:424 , bod 23 a nasl.).

( 13 ) Rozsudky z 21. februára 2008, Netto Supermarkt ( C‑271/06 , EU:C:2008:105 , bod 21 ), a z 20. októbra 1993, Balocchi ( C‑10/92 , EU:C:1993:846 , bod 25 ).

( 14 ) Pozri napríklad rozsudky z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország ( C‑75/18 , EU:C:2020:139 , bod 62 ); z 11. októbra 2007, KÖGÁZ a i. ( C‑283/06 a C‑312/06 , EU:C:2007:598 , bod 37 – „stanovenie jej sumy úmerne k cene, ktorú platiteľ dane vybral ako protihodnotu za dodané tovary alebo služby“), a z 18. decembra 1997, Landboden‑Agrardienste ( C‑384/95 , EU:C:1997:627 , body 20 a 23 ).

( 15 ) Rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia ( C‑485/19 , EU:C:2021:313 , bod 37 , ako aj tam citovaná judikatúra). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Direktor na Direkcija Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika ( C‑1/21 , EU:C:2022:435 , bod 66 ).

( 16 ) Rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a Federconsumatori ( C‑686/18 , EU:C:2020:567 , bod 53 , ako aj tam citovaná judikatúra).

( 21 ) Pokiaľ ide o finančné následky rozšírenia oslobodenia od DPH pre rozpočet Únie, Komisia konkrétne uvádza: „Návrh by rozšírením rozsahu pôsobnosti oslobodenia od DPH mal za následok zníženie príjmov z DPH vybraných členskými štátmi, a tým vlastných zdrojov založených na DPH. Na rozpočet EÚ to však nebude mať žiadny negatívny vplyv [kurzívou zvýraznila generálna advokátka], keďže všetky výdavky, ktoré nie sú pokryté tradičnými vlastnými zdrojmi a vlastným zdrojom založeným na DPH, by boli kompenzované vlastným zdrojom založeným na hrubom národnom dôchodku (vlastný zdroj založený na HND)“ [návrh Komisie EÚ týkajúci sa smernice z 24. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112 a smernica 2008/118 o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie na základe rámca Únie, COM(2019) 192 final, s. 10 – verzia SK]. To je v rozpore s priamou súvislosťou medzi výberom príjmov z DPH a dostupnosťou zodpovedajúcich zdrojov založených na DPH v rozpočte Únie.

( 22 ) Rozsudky z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 69 ), a z 22. januára 2013, Sky Österreich ( C‑283/11 , EU:C:2013:28 , bod 34 ), a tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci MAX7 Design ( C‑519/22 , EU:C:2023:998 , bod 40 ).

( 23 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci MAX7 Design ( C‑519/22 , EU:C:2023:998 , bod 40 ).

( 24 ) Rozsudok zo 14. januára 2021, Okrăžna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv ( C‑393/19 , EU:C:2021:8 , bod 53 , ako aj tam citovaná judikatúra).

( 25 ) Pozri úvahy, ktoré som uviedla v bodoch 28 a 57 vyššie.