C-738/22

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 19. júna 2025( 1 )

Vec C-738/22 P

Google LLC,

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Skutkové okolnosti

B. Sporné rozhodnutie

C. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

1. Konanie na Všeobecnom súde

2. Napadnutý rozsudok

2) Rozdiel medzi predvoleným nastavením a predinštaláciou (tretia časť prvého odvolacieho dôvodu)

i) Žiadne nové posúdenie skutkových okolností v odvolacom konaní

ii) Žiadne posúdenie účinkov praktiky oddelene od jej kontextu

3) Údajná zložka DDMA prospešná pre hospodársku súťaž a požiadavka kontrafaktuálneho posúdenia (štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu)

b) Spôsobilosť DDMA vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov (druhá časť prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod)

1) Posúdenie účinkov vylúčenia DDMA vo vzťahu k „rovnako efektívnym konkurentom“ a dôvodov správania používateľov

– Zohľadnenie kontextu

iii) Posúdenie

2) Viazanie aplikácie Google Search a obchodu Play Store

3) Viazanie prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search

c) Záver týkajúci sa posúdenia DDMA

2. Posúdenie DAF (tretí a štvrtý odvolací dôvod)

4. Záver týkajúci sa konštatovania porušenia

B. Pokuta (šiesty odvolací dôvod)

C. Záver týkajúci sa posúdenia odvolania

V. Trovy konania

VI. Návrh

I. Úvod

7. Nedávna judikatúra Súdneho dvora, obzvlášť rozsudky Servizio Elettrico Nazionale a i.( 4 ), Unilever Italia Mkt. Operations( 5 ), European Superleague Company( 6 ), Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping)( 7 ) a Komisia/Intel Corporation( 8 ), už na účely zodpovedania týchto otázok poskytuje značné usmernenie.

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

8. Všeobecný súd opísal okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 2 až 72 napadnutého rozsudku, ktoré na účely tohto odvolacieho konania možno zhrnúť takto.

A. Skutkové okolnosti

9. Google LLC je spoločnosť so sídlom v Mountain View v Kalifornii (Spojené štáty), ktorá pôsobí okrem iného v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a špecializuje sa na produkty a služby súvisiace s internetom. Google je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Alphabet Inc. (ďalej spoločne len „Google“ alebo „odvolateľky“).

10. Väčšina príjmov spoločnosti Google pochádza z jej hlavného produktu: vyhľadávača Google Search. Obchodný model spoločnosti Google je založený na interakcii medzi produktmi a službami súvisiacimi s internetom, ktoré ponúka používateľom väčšinou bezplatne, na jednej strane a službami online reklamy, z ktorých získava veľkú väčšinu svojich príjmov, na druhej strane. Tieto príjmy vytvára zväčša vyhľadávač Google Search. Obchodný model spoločnosti Google je teda založený predovšetkým na zvyšovaní počtu používateľov jej služieb internetového vyhľadávania, aby mohla predávať svoje služby online reklamy. Počas interakcie používateľov s jej produktmi a službami navyše Google zhromažďuje údaje, ktoré jej umožňujú posilniť jej schopnosť zobrazovať relevantné odpovede na vyhľadávanie a relevantné reklamy.

16. Niektoré z týchto zmlúv sú predmetom prejednávanej veci.

B. Sporné rozhodnutie

17. Komisia 18. júla 2018 prijala sporné rozhodnutie, ktorým spoločnosti Google LLC a čiastočne aj spoločnosti Alphabet Inc. uložila pokutu za porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP.

18. Komisia v prvom rade identifikovala štyri druhy relevantných trhov, a to (i) celosvetový trh (s výnimkou Číny) s licencovateľnými OS pre inteligentné mobilné zariadenia; (ii) celosvetový trh (s výnimkou Číny) s obchodmi s aplikáciami pre OS Android; (iii) rôzne vnútroštátne trhy poskytovania služieb všeobecného vyhľadávania v rámci EHP a (iv) celosvetový trh s internetovými prehliadačmi určenými na mobilné použitie bez špecificky určeného OS.( 9 ) Podľa Komisie mala Google v relevantnom období dominantné postavenie na prvých troch uvedených trhoch.( 10 ) Tieto konštatovania sa už v tomto odvolacom konaní nespochybňujú.

19. Komisia v spornom rozhodnutí konštatovala, že Google zneužila svoje dominantné postavenie na týchto trhoch tým, že uložila OEM a PMS protisúťažné zmluvné obmedzenia (ďalej len „sporné obmedzenia“). Komisia identifikovala štyri samostatné porušenia, ktorým zodpovedajú tri súbory zmluvných obmedzení.

20. Prvé obmedzenia boli obsiahnuté v dohodách o distribúcii mobilných aplikácií (ďalej len „DDMA“) a podľa Komisie predstavovali dva prípady viazania (prvé a druhé porušenie):( 11 )

23. Po tretie dohody o podiele na príjmoch (ďalej len „DPP“) obsahovali obmedzenia, na základe ktorých Google poskytovala OEM a PMS určité percento zo svojich príjmov z reklamy, pokiaľ títo výrobcovia alebo prevádzkovatelia súhlasili s tým, že do nijakého zariadenia v dohodnutom portfóliu nepredinštalujú konkurenčnú službu všeobecného vyhľadávania (ďalej len „DPP na základe portfólia“) (štvrté porušenie). Google prostredníctvom tejto požiadavky zneužívala svoje dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania od 1. januára 2011 do 31. marca 2014.( 14 ) Neskôr Google uzatvárala DPP na základe zariadení, podľa ktorých bolo vyplatenie podielu na príjmoch zo strany spoločnosti Google podmienené tým, že OEM a PMS nepredinštalujú žiadne konkurenčné služby všeobecného vyhľadávania do daného zariadenia, v súvislosti s ktorým sa vyplácali podiely na príjmoch. Tieto DPP na základe zariadení Komisia za protiprávne nepovažovala.

24. Podľa Komisie bolo cieľom sporných obmedzení chrániť a upevniť dominantné postavenie spoločnosti Google na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania v rámci EHP a tým aj príjmy, ktoré tento podnik získava prostredníctvom reklám pri vyhľadávaní. Spoločný cieľ a vzájomná závislosť sporných obmedzení viedli Komisiu k tomu, že ich kvalifikovala ako jediné a trvajúce porušovanie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP.

25. Komisia na účely sankcionovania týchto praktík, ktoré považovala za zneužívajúce, uložila spoločnosti Google LLC pokutu vo výške 4 342 865 000 eur, z čoho 1 921 666 000 eur spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Alphabet Inc. Komisia navyše uložila spoločnosti Google povinnosť ukončiť napadnuté správanie v lehote 90 dní odo dňa oznámenia sporného rozhodnutia.

29. Všeobecný súd svojím rozsudkom zo 14. septembra 2022 zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo DPP na základe portfólia, t. j. štvrtého prvku jediného a trvajúceho porušovania.

30. Tento súd okrem toho určil výšku pokuty uloženej spoločnosti Google LLC na 4 125 000 000 eur, pričom Alphabet Inc. je spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie sumy 1 520 605 895 eur.

31. Všeobecný súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol a uložil každému účastníkovi konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

32. Návrhom z 30. novembra 2022 Google podala proti napadnutému rozsudku odvolanie.

33. V odvolacom konaní spoločnosť Google rovnako ako na Všeobecnom súde podporujú ADA, CCIA, Gigaset, HMD a Opera.

– ďalej subsidiárne zrušil bod 2 výroku napadnutého rozsudku a stanovil výrazne nižšiu sumu pokuty uloženej v článku 2 sporného rozhodnutia a

– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Google v tomto konaní, ako aj v konaní na Všeobecnom súde.

37. ADA, CCIA, Gigaset, HMD a Opera navrhujú, aby Súdny dvor vyhovel návrhom spoločnosti Google a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

38. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

– odvolanie zamietol a

– uložil spoločnosti Google povinnosť nahradiť trovy konania.

– podmienky predinštalácie stanovené v DDMA, podľa ktorých bolo možné získať licenciu na obchod Play Store iba v prípade, že bola predinštalovaná aplikácia Google Search (prvý balík), a licenciu na obchod Play Store a aplikáciu Google Search iba v prípade, že bol predinštalovaný prehliadač Chrome (druhý balík),

– DAF, podľa ktorých bolo možné získať licenciu na obchod Play Store a aplikáciu Google Search iba v prípade, že OEM nepredávali zariadenia s verziami OS Android, ktoré Google neschválila,

– a napokon DPP na základe portfólia, podľa ktorých bolo možné získať určité percento z príjmov spoločnosti Google z reklamy, ak neboli predinštalované žiadne konkurenčné služby vyhľadávania.

43. Konštatovanie, že DPP na základe portfólia obmedzovali hospodársku súťaž, bolo Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku zrušené a Komisia to v tomto odvolacom konaní nespochybňuje. Konštatovania Všeobecného súdu v tejto súvislosti sú teda konečné.

44. Google v rámci svojho prvého a druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa pri posudzovaní DDMA dopustil nesprávneho právneho posúdenia (časť 1). Tretí a štvrtý odvolací dôvod sa týka kvalifikácie DAF (časť 2). V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu napokon Google kritizuje konštatovanie jediného a trvajúceho porušovania (časť 3).

1. Posúdenie DDMA (prvý a druhý odvolací dôvod)

49. Podľa Komisie je prvý odvolací dôvod neúčinný, pretože je založený na chybnom predpoklade, že kontrafaktuálna analýza predstavuje jediný spôsob, ako určiť, či je správanie spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž. Takéto tvrdenie však nemá v judikatúre Súdneho dvora žiadnu oporu. Kontrafaktuálna analýza je len jedným, ale nie jediným spôsobom, ako určiť, či je správanie spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž.

50. Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry možno skutočné alebo potenciálne účinky praktík, ktoré sa skúmajú, určiť na základe celého radu dôkazov bez toho, aby bola Komisia povinná systematicky používať jediný nástroj na preukázanie existencie takejto príčinnej súvislosti.( 18 )

51. Tvrdenia uvedené spoločnosťou Google v kontexte jej prvého odvolacieho dôvodu sa však netýkajú len posúdenia povinnosti Všeobecného súdu vykonať kontrafaktuálnu analýzu, ale aj určitých aspektov, ktoré tento súd zohľadnil pri posudzovaní zneužívajúcej povahy DDMA. Z toho vyplýva, že tieto tvrdenia môžu spochybniť posúdenia Všeobecného súdu, na ktorých je založený výrok napadnutého rozsudku, a viesť k zrušeniu tohto rozsudku, pokiaľ nie sú nedôvodné.( 19 )

52. Tvrdenie Komisie týkajúce sa neúčinnosti sa preto musí zamietnuť.

1) Zohľadnenie DPP pri analýze DDMA (prvá časť prvého odvolacieho dôvodu)

53. Google v rámci prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pri posúdení účinkov DDMA zohľadnil účinky DPP na základe zariadení, proti ktorým Komisia nenamietala, ako aj účinky DPP na základe portfólia, ktorých zneužívajúca povaha sa podľa Všeobecného súdu nepreukázala. Všeobecný súd teda nepreukázal, že údajné účinky vylúčenia sú spôsobené podmienkami predinštalácie stanovenými v DDMA.

58. Google od roku 2013 DPP na základe portfólia postupne nahrádzala DPP na základe zariadení. Podľa DPP na základe zariadení podiel OEM alebo PMS na príjmoch spoločnosti Google závisel od počtu predaných zariadení, ktoré spĺňali povinnosť spočívajúcu v nepredinštalovaní konkurenčných služieb všeobecného vyhľadávania. DPP na základe zariadení tak umožňovali OEM alebo PMS ponúkať v rámci toho istého typu zariadenia niektoré, ktoré propagovali výhradne službu všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, a iné, ktoré ponúkali aj konkurenčné služby všeobecného vyhľadávania. Tieto DPP na základe zariadení Komisia za zneužívajúce nepovažovala.( 24 )

59. Hoci podľa konštatovaní Komisie a Všeobecného súdu platí, že keď sa DPP na základe zariadení a DPP na základe portfólia posudzovali samostatne, zneužívajúce neboli, Všeobecný súd ich zohľadnil pri posudzovaní DDMA.( 25 ) Podľa Všeobecného súdu to bolo odôvodnené, pretože DPP na základe zariadení a DPP na základe portfólia boli v spornom rozhodnutí správne zohľadnené ako aspekty skutkového kontextu na účely posúdenia účinkov vylúčenia vyvolaných inými aspektmi jediného a trvajúceho porušovania, a teda aj DDMA. Všeobecný súd predovšetkým pripomenul, že bez ohľadu na kvalifikáciu DPP z hľadiska práva hospodárskej súťaže kombinované účinky praktík zavedených spoločnosťou Google jej umožnili zabezpečiť si, pokiaľ ide o aplikáciu Google Search, výhradnú predinštaláciu, ktorá sa prinajmenšom do roku 2016 vzťahovala na viac ako polovicu v EHP predávaných zariadení s OS založeným na OS Android.( 26 )

62. Všeobecný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že kombinované účinky DDMA a DPP sa musia zohľadniť z dôvodu vzájomného dopĺňania sa jednotlivých praktík spoločnosti Google. Zmluvná povinnosť spojená s DPP, ktorá spočívala v neinštalovaní iného riešenia na uskutočňovanie všeobecných vyhľadávaní ako aplikácie Google Search, mala za následok, že teoretická možnosť predinštalácie služby konkurujúcej aplikáciám spoločnosti Google, ktorú DDMA v zásade povoľovali, bola v rokoch 2011 až 2016 v skutočnosti vylúčená v prípade najmenej polovice zariadení Google Android predávaných v EHP. Inak povedané, DPP spoločnosti Google zaručovali, že do dotknutých zariadení sa inštalovala iba jej vlastná služba vyhľadávania, čo je potrebné zohľadniť pri posudzovaní protisúťažných účinkov DDMA (obzvlášť otázky, či konkurenčné služby vyhľadávania mohli kompenzovať výhodu spoločnosti Google predinštaláciou popri jej vlastnej službe).( 32 )

63. DPP boli v tomto kontexte iba jedným z prvkov, ktoré Všeobecný súd zohľadnil s cieľom posúdiť, či konkurenčné služby vyhľadávania mohli kompenzovať výhodu, ktorú spoločnosti Google poskytovali DDMA.( 33 ) V rozpore s tvrdením spoločnosti Google teda Všeobecný súd nemožno kritizovať za to, že pri zohľadnení DPP na účely posúdenia DDMA nevzal do úvahy, že DPP sa nevzťahovali na všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahovali DDMA.

64. Google a Gigaset napriek tomu tvrdia, že protisúťažné účinky DDMA nie sú preukázané, pretože v kontrafaktuálnom scenári bez týchto dohôd by DPP mali rovnaké účinky vylúčenia na úkor konkurenčných služieb vyhľadávania.

68. Umelé oddelenie dvoch praktík, ktoré sú tak nerozlučne spojené, s cieľom analyzovať ich účinky by nebolo realistické a navyše by nezohľadňovalo ich kombinované účinky.( 35 ) Ako podotkol Všeobecný súd, v tejto súvislosti treba rozlišovať medzi teoretickými hypotézami o existencii hospodárskej súťaže a realitou v praxi.( 36 ) Uvedené platí o to viac, že – ako Komisia vysvetlila na pojednávaní – na trhoch ako tie v prejednávanej veci, pre ktoré sú charakteristické dynamické sieťové účinky, môže byť prakticky nemožné analyzovať, akým spôsobom jednotlivé kontextové prvky samy osebe a samostatne špecificky prispeli k účinkom vylúčenia.

69. Z toho vyplýva, že keď Všeobecný súd konštatoval, že nezávisle od toho, či sú DPP kvalifikované ako zneužívajúce alebo nie, ich v analýze účinkov DDMA zohľadniť možno, nesprávneho právneho posúdenia sa nedopustil. Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť.

2) Rozdiel medzi predvoleným nastavením a predinštaláciou (tretia časť prvého odvolacieho dôvodu)

70. Google v kontexte tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že dôkazy týkajúce sa predvoleného nastavenia sú relevantné pre analýzu podmienok predinštalácie stanovených v DDMA. V spornom rozhodnutí sa však zneužívajúca povaha konštatovala iba v prípade podmienok predinštalácie (a nie DDMA ako celku vrátane pravidiel týkajúcich sa predvoleného nastavenia( 37 )). Všeobecný súd tak potvrdil analýzu DDMA Komisie bez toho, aby od nej požadoval preukázanie príčinnej súvislosti medzi podmienkami predinštalácie a ich údajnými účinkami vylúčenia.

75. Na základe tohto predpokladu Všeobecný súd v bodoch 340 až 394 napadnutého rozsudku posudzoval dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí a pochádzajúce od samotnej spoločnosti Google, spoločností HP, Nokia, Amazon a Mozilla, analýzu spoločnosti Yandex, ako aj dohodu o predinštalácii medzi spoločnosťami Microsoft a Verizon; v bodoch 395 až 408 niektoré porovnania vykonané v spornom rozhodnutí na základe štúdie FairSearch, údajov poskytnutých spoločnosťou Microsoft a údajov NetMarketShare, ako aj porovnania príjmov spoločnosti Google zo zariadení s operačným systémom Android a s operačným systémom iOS, a v bodoch 409 až 418 niektoré skutočnosti týkajúce sa prehliadača Chrome na základe porovnania príjmov spoločnosti Google dosiahnutých prostredníctvom prehliadačov Safari a Chrome a prieskumu spoločnosti Opera.

76. V bode 418 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že jednotlivé tvrdenia, ktoré Google uvádza s cieľom vyvrátiť výhodu vyplývajúcu z predinštalácie aplikácií Google Search a Chrome v zariadeniach Google Android, nemôžu spochybniť závery, ktoré Komisia vyvodila z rôznych skutočností uvedených v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí.

77. Google tieto konštatovania kritizuje a vo svojom odvolaní tvrdí, že keď Všeobecný súd v bode 349 napadnutého rozsudku konštatoval, že posudzované tvrdenia sú platné v kontexte oboch sporných pojmov, prekročil rámec konštatovaní v spornom rozhodnutí. Podľa názoru spoločnosti Google však dôvody Všeobecného súdu uvedené v bodoch 329 až 334 napadnutého rozsudku (ktoré sa rekapitulujú v bodoch 73 a 74 vyššie), pre ktoré nie je potrebné presne rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami, nie sú presvedčivé. Posúdenie Všeobecného súdu opísané v bode 75 vyššie je v tomto kontexte nesprávne.

ii) Žiadne posúdenie účinkov praktiky oddelene od jej kontextu

81. Tvrdenia spoločnosti Google sa na druhej strane týkajú otázky, či Komisia mala povinnosť posúdiť podmienky predinštalácie stanovené v DDMA oddelene od ich kontextu, najmä od povinností v oblasti predvoleného nastavenia a prémiového umiestňovania. Táto otázka sa týka právnej kvalifikácie týchto skutkových okolností Všeobecným súdom a právnych záverov, ktoré z nich vyvodil, vo vzťahu ku ktorým Súdny dvor má v odvolacom konaní právomoc.( 42 )

82. Ako sa však už uvádza v bodoch 60, 61, 67 a 68 vyššie v kontexte prvej časti tohto odvolacieho dôvodu, predpoklad spoločnosti Google, že v záujme preukázania protisúťažných účinkov určitej praktiky sa táto praktika musí analyzovať oddelene od jej kontextu, je nesprávny. Ako som vysvetlila v daných bodoch, kvalifikácia praktiky ako zneužitia dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ sa musí vždy posudzovať so zreteľom na všetky relevantné skutkové okolnosti konkrétnej veci. Zohľadnenie skutkovej okolnosti pritom nezávisí od toho, či vyplýva z praktiky, ktorá je sama osebe kvalifikovaná ako zneužívajúca. Platí to obzvlášť vtedy, keď sú rôzne praktiky – či už zneužívajúce, alebo zákonné – prepojené tak tesne, že ich účinky vznikajú v kombinácii a nemožno ich analyzovať oddelene.

83. Vzhľadom na uvedené, ako aj na samostatné posúdenie dôkazov Všeobecným súdom, ktoré Google platne nespochybnila, tento súd postupoval správne, keď od Komisie nevyžadoval, aby pri posudzovaní dôkazov s cieľom analyzovať, či podmienky predinštalácie stanovené v DDMA vytvorili „efekt statusu quo“, presne rozlišovala medzi predinštaláciou a predvoleným nastavením.

89. Všeobecný súd v bodoch 590 až 594 napadnutého rozsudku, ktoré Google v tomto kontexte spochybňuje, skúmal kritiku tejto spoločnosti, podľa ktorej Komisia nezohľadnila všetky okolnosti relevantné pre posúdenie údajných účinkov sporného správania.

90. Google naopak nespochybňuje body 599 až 619 napadnutého rozsudku, ktoré sa zaoberajú jej argumentmi týkajúcimi sa objektívneho odôvodnenia DDMA.

91. Všeobecný súd v bodoch 590 až 594 napadnutého rozsudku vysvetlil, že Komisia sa argumentmi spoločnosti Google v spornom rozhodnutí zaoberala, ale zamietla ich, pretože správanie považované za zneužívajúce sa netýka vývoja a udržiavania platformy Android ani skutočnosti, že je otvorená a bezplatná. Išlo naopak iba o jeden aspekt DDMA, ktorého účinky obmedzovali hospodársku súťaž, t. j. o podmienky predinštalácie. Tieto podmienky poskytovali spoločnosti Google konkurenčnú výhodu v dôsledku „efektu statusu quo“, ktorý vytvárali, ktorý konkurenti nemohli kompenzovať a ktorý obmedzoval hospodársku súťaž na základe kvality na úkor spotrebiteľov.

92. Keď Všeobecný súd so zreteľom na tieto zistenia od Komisie nevyžadoval, aby v kontexte kontrafaktuálnej analýzy preskúmala, ako hospodárska súťaž na relevantných trhoch mohla fungovať bez sporných podmienok, v rozpore s tvrdeniami spoločnosti Google v odvolacom konaní sa pochybenia nedopustil.

93. Je pravda, že Komisia musí preukázať príčinnú súvislosť medzi napadnutým zneužívajúcim správaním a jeho protisúťažnými účinkami. V tomto kontexte sa však môže opierať o celý rad dôkazov. Na preukázanie existencie takejto príčinnej súvislosti nie je povinná systematicky používať jediný nástroj, obzvlášť kontrafaktuálnu analýzu.( 43 ) Uvedené osobitne platí v prípade, že takáto analýza za okolností danej veci na preukázanie (najmä potenciálnych) účinkov sporného správania nie je potrebná.

98. Z toho vyplýva, že štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu sa takisto musí zamietnuť.

b) Spôsobilosť DDMA vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov (druhá časť prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod)

99. V kontexte druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Google tvrdí, že keď Všeobecný súd potvrdil posúdenie Komisie, podľa ktorého konštatovanie, že používatelia si konkurenčné aplikácie na vyhľadávanie a prehliadanie nesťahovali často, postačuje na preukázanie protisúťažných účinkov podmienok predinštalácie stanovených v DDMA, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. Komisia aj Všeobecný súd však uznali, že sťahovanie konkurenčných služieb používateľmi nebolo nijako technicky ani finančne obmedzené. Preto mali preskúmať, či rozhodnutie používateľov nesťahovať konkurenčné aplikácie častejšie nebolo namiesto „efektu statusu quo“ údajne vytvoreného predinštaláciou spôsobené preferenciami a vyššou kvalitou aplikácií spoločnosti Google.

100. Google v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil sporné rozhodnutie napriek tomu, že sa v ňom nepreukázala spôsobilosť DDMA vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov.

101. Keďže sa tvrdenia spoločnosti Google v rámci týchto dvoch častí jej odvolania čiastočne prekrývajú, budem sa nimi zaoberať spoločne.

102. Po prvé treba preskúmať, či so zreteľom na okolnosti prejednávanej veci Všeobecný súd mal od Komisie vyžadovať, aby preukázala nielen spôsobilosť DDMA obmedziť hospodársku súťaž, ale aj ich špecifickú spôsobilosť vylúčiť konkurentov rovnako efektívnych ako Google. V tomto kontexte najprv posúdim tvrdenie spoločnosti Google, ktorým kritizuje Všeobecný súd za to, že nepreskúmal, či rozhodnutie používateľov nesťahovať konkurenčné aplikácie na vyhľadávanie a prehliadanie častejšie nebolo namiesto podmienok predinštalácie stanovených v DDMA spôsobené ich preferenciami (časť 1). Potom preskúmam konkrétne argumenty spoločnosti Google uvedené v kontexte jej druhého odvolacieho dôvodu v súvislosti s viazaním aplikácie Google Search s obchodom Play Store (časť 2) a viazaním prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search (časť 3).

106. Východiskom judikatúry týkajúcej sa prípadov viazania zo strany dominantného podniku je skutočnosť, že sa v zásade majú kvalifikovať ako zneužívajúce.( 48 ) Praktika spočívajúca v podmienení kúpy viažuceho produktu pochádzajúceho z trhu s dominantným postavením kúpou viazaného produktu pochádzajúceho zo susedného, horného alebo dolného trhu, skutočne patrí mimo rámca hospodárskej súťaže na základe kvality. Je to tak preto, že zákazníci si vo všeobecnosti viazaný produkt nevyberajú na základe jeho vnútornej hodnoty alebo slobodného rozhodnutia, ale kupujú si ho iba nato, aby získali viažuci produkt, ktorý je pre nich dôležitý. Z hľadiska týchto zákazníkov totiž vzhľadom na dominantné postavenie poskytovateľa, ako aj na hospodársku súťaž na relevantnom trhu, ktorá je už oslabená, často neexistujú žiadne prijateľné alternatívne produkty. Z toho vyplýva, že takéto správanie podniku s dominantným postavením na trhu s viažucim produktom narúša hospodársku súťaž na trhu s viazaným produktom. Bez ohľadu na to, akí sú (skutoční alebo potenciálni) konkurenti dominantného podniku na druhom uvedenom trhu efektívni, sotva môžu kompenzovať pákový efekt vyplývajúci z viazania viažuceho produktu z iného trhu. V takomto prípade teda možno predpokladať aspoň potenciálne protisúťažné účinky sporného správania.( 49 )

107. Všeobecný súd však vo svojom (konečnom) rozsudku Microsoft/Komisia v podobnej veci, ako je táto, rozhodol, že Komisia postupovala správne, keď sa so zreteľom na osobitné okolnosti danej veci neobmedzila na konštatovanie, že sporné správanie je prípadom viazania, ale ďalej preskúmala, či bolo spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž. Hoci totiž Microsoft podmienila kúpu svojho OS Windows súčasnou kúpou integrovanej aplikácie Media Player, používatelia teoreticky mohli získať multimediálne prehrávače tretích strán prostredníctvom následného sťahovania. Všeobecný súd napriek tomu potvrdil konštatovanie Komisie, že obzvlášť z dôvodu zotrvačnosti používateľov uvedené zostáva do značnej miery teoretickou možnosťou a že konkurenčné multimediálne prehrávače bez ohľadu na svoju kvalitu nemôžu kompenzovať konkurenčnú výhodu, ktorú získala Microsoft vďaka predinštalácii.( 50 )

113. Všeobecný súd sa v tomto kontexte viackrát zaoberal argumentmi poukazujúcimi na údajne vyššiu kvalitu služieb spoločnosti Google ako na dôvod správania používateľov a trhových podielov tejto spoločnosti. So zreteľom na tieto úvahy Všeobecného súdu je zrejmé, prečo podľa jeho názoru nebolo potrebné žiadne ďalšie skúmanie účinkov DDMA, obzvlášť vzhľadom na možné účinky vylúčenia vo vzťahu k rovnako efektívnym konkurentom spoločnosti Google. Na účely ďalšieho preskúmania je užitočné stručne zrekapitulovať relevantné konštatovania v napadnutom rozsudku.

– Vytvorenie „efektu statusu quo“ prostredníctvom predinštalácie

114. Všeobecný súd v bode 331 napadnutého rozsudku poukázal na to, že Google uznáva, že predinštalácia aplikácie ako taká poskytuje výhodu oproti konkurenčným aplikáciám, pretože aplikácia je v zariadení k dispozícii od prvého použitia a pred použitím sa nemusí inštalovať. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že používatelia takéto predinštalované aplikácie vyskúšajú.

115. V bode 418 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že jednotlivé tvrdenia, ktoré Google uvádza s cieľom vyvrátiť výhodu vyplývajúcu z predinštalácie aplikácií Google Search a Chrome v zariadeniach Google Android, nemôžu spochybniť závery, ktoré Komisia vyvodila vo vzťahu k vytvoreniu „efektu statusu quo“ z rôznych skutočností uvedených v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí.

– Možnosť OEM predinštalovať konkurenčné služby vyhľadávania a nastaviť ich ako predvolené

– Prostriedky na získavanie používateľov iné než predinštalácia

119. Záver Všeobecného súdu týkajúci sa možnosti získať používateľov obzvlášť prostredníctvom sťahovania konkurenčných aplikácií a prístupu ku konkurenčným službám vyhľadávania prostredníctvom prehliadača, ako aj kritiky, podľa ktorej si Komisia zamenila konkurenčnú výhodu a protisúťažné vylúčenie, možno nájsť v bode 567 napadnutého rozsudku. Komisia sa potom oprávnene domnievala, že aj keď používatelia stále mohli sťahovať aplikácie konkurujúce aplikácii Google Search a prehliadaču Chrome alebo meniť predvolené nastavenia alebo vývojári mobilných internetových prehliadačov mohli ponúkať svoje aplikácie OEM, počas podstatnej časti obdobia porušovania sa tak nestávalo v dostatočnom rozsahu z dôvodu podmienok predinštalácie stanovených v DDMA.

– Súvislosť medzi podielmi na používaní a predinštaláciou

120. Pokiaľ ide o konštatovanie súvislosti medzi podielmi na používaní a predinštaláciou, Všeobecný súd v bode 575 napadnutého rozsudku uviedol, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, Komisia nemusí presne určiť, či tieto podiely spoločnosti Google na používaní možno pripísať nielen predinštalácii – ako usudzuje –, ale aj, alebo skôr, kvalitatívnej prevahe uvádzanej spoločnosťou Google. Predinštalácia bola totiž nesporná, takže všetky zariadenia Google Android mali aplikáciu Google Search a prehliadač Chrome, zatiaľ čo vplyv kvality na neexistenciu predinštalácie alebo sťahovania konkurenčnej aplikácie bol len tvrdením spoločnosti Google, pričom dôkazy predložené v tejto súvislosti neboli postačujúce ani osobitne relevantné.

– Zohľadnenie kontextu

124. V neposlednom rade v bode 596 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že Google nepreukázala, že Komisia pri posudzovaní napadnutého správania nezohľadnila všetky relevantné okolnosti.

iii) Posúdenie

125. V rozpore s tým, čo tvrdí Google, Komisia vzhľadom na tieto konštatovania, ktoré Google platne nespochybňuje, nebola okrem preskúmania spôsobilosti napadnutých podmienok predinštalácie obmedziť hospodársku súťaž povinná preskúmať aj ich spôsobilosť vyvolať účinky vylúčenia, obzvlášť vo vzťahu ku konkurentom rovnako efektívnym ako Google.

126. Bez toho, aby bola dotknutá otázka, či si prípady viazania takého druhu, aký sa opisuje v bode 106 vyššie, vo všeobecnosti vyžadujú dôkaz existencie (potenciálnych) protisúťažných účinkov, je na preukázanie zneužívajúcej povahy vylučujúcej praktiky v zásade potrebné po prvé to, aby táto praktika spočívala vo využití iných prostriedkov než sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality, a po druhé to, aby táto praktika bola spôsobilá vyvolať účinky vylúčenia.( 52 )

127. Hoci oba tieto aspekty predstavujú podmienky, ktoré patria do rámca posúdenia toho, či je praktika zneužívajúca,( 53 ) za istých okolností môže na preukázanie existencie zneužitia postačovať, že podnik v dominantnom postavení používa zdroje iné než tie, ktorými sa riadi hospodárska súťaž na základe kvality.( 54 )

131. Z judikatúry okrem toho jasne vyplýva, že môžu existovať veci, v ktorých skrátka nemá zmysel zakladať analýzu toho, či je praktika protisúťažná, na otázke, či by hypotetický konkurent mohol toto správanie replikovať. Uvedené platí obzvlášť v prípade, keď takáto analýza nie je vhodná, pretože štruktúra trhu spôsobuje, že vstup alebo pokračujúca prítomnosť rovnako efektívneho konkurenta alebo replikovanie sporného správania daným konkurentom sú prakticky nemožné.

132. Inými slovami, ak hypotetický konkurent, ktorý by bol rovnako efektívny ako dominantný podnik, nemôže existovať alebo ak by konkurent bez ohľadu na svoju efektívnosť od začiatku nebol konkurencieschopný, analýza škodlivosti správania dominantného podniku na základe efektívnosti jeho (hypotetických) konkurentov nemá zmysel. Takáto situácia môže existovať napríklad v prípade trhu, na ktorom má dominantný podnik veľmi veľký trhový podiel, má podstatné štrukturálne výhody alebo na ktorom existujú veľké prekážky vstupu.( 62 )

133. Ako podotkol Všeobecný súd, relevantné trhy v prejednávanej veci patria do rámca digitálnej ekonomiky, kde zohrávajú dôležitú úlohu premenné, ako sú inovácie, prístup k údajom, mnohostrannosť, správanie používateľov alebo sieťové účinky. V takomto digitálnom „ekosystéme“, ktorý spája viaceré kategórie dodávateľov, zákazníkov a spotrebiteľov a umožňuje ich interakciu v rámci platformy, sa produkty alebo služby, ktoré sú súčasťou relevantných trhov tvoriacich tento ekosystém, môžu prekrývať alebo byť navzájom prepojené vzhľadom na ich horizontálnu alebo vertikálnu komplementaritu.( 63 ) Pre tieto trhy sú charakteristické veľké prekážky vstupu a zložité interakcie, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a určujú.( 64 )

137. Napokon Súdny dvor už objasnil, že môžu existovať prípady, v ktorých nie je možné analyzovať, či správanie zákazníkov alebo používateľov možno pripísať kvalitatívnym charakteristikám služieb alebo produktov dominantného podniku. Platí to, keď je už rozhodnutie používateľov v prospech dominantného podniku ovplyvnené správaním tohto podniku, ktoré nepatrí do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality a je teda skreslené.

138. Súdny dvor v súlade s uvedeným v rozsudku Servizio Elettrico Nazionale a i. vysvetlil, že ak sa z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že spôsob, akým sa zákazníci alebo používatelia rozhodli, bol skreslený tak, aby zvýhodnil dominantný podnik na úkor jeho konkurentov, existencia takéhoto skreslenia vylučuje možnosť domnievať sa, že toto rozhodnutie možno pripísať lepšej výkonnosti dominantného podniku. Samotná existencia tohto skreslenia by totiž z povahy veci znemožňovala určiť existenciu objektívnych príčin rozdielov. V prípade, v ktorom skreslenie možno pripísať správaniu dominantného podniku, sa teda rozdiel v počte zákazníkov alebo používateľov musí pripísať tomuto podniku.( 68 )

139. Z toho vyplýva, že vo veci, v ktorej sa preukáže, že správanie zákazníkov je ovplyvnené diskriminačným spôsobom, uvedené postačuje na konštatovanie, že sporné správanie je spôsobilé vyvolať účinky vylúčenia.( 69 ) To sa musí a fortiori uplatniť v prípade stratégie viazania, ako je tá v prejednávanej veci.

140. V takom prípade teda na preukázanie protisúťažnej povahy sporného správania nie je potrebné, možné ani účelné analyzovať, či takýmto spôsobom mohol konať aj hypotetický rovnako efektívny konkurent.

145. Tvrdenie spoločnosti Google, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, pretože nepožadoval dôkaz o tom, že účinky vylúčenia DDMA neboli spôsobené vyššou kvalitou spoločnosti Google a že boli spôsobilé vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov (druhá časť prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod), sa preto musí zamietnuť.

2) Viazanie aplikácie Google Search a obchodu Play Store

146. Vzhľadom na práve uvedené úvahy nemajú konkrétne tvrdenia spoločnosti Google týkajúce sa údajného pochybenia Všeobecného súdu spočívajúceho v tom, že neanalyzoval, či bol balík Google Search-Play Store spôsobilý vylúčiť rovnako efektívne konkurenčné služby všeobecného vyhľadávania, žiadnu šancu na úspech. Týmito tvrdeniami sa budem preto subsidiárne zaoberať len stručne.

147. Po prvé Google tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil pokrytie trhu spornou praktikou. Analýza pokrytia trhu sa vyžaduje v každom prípade vylučovacieho zneužívania. Všeobecný súd to uznal v súvislosti s DPP. Nelogicky tak konštatoval, že pokrytie trhu v prípade DDMA je významné, zatiaľ čo v prípade DPP považoval podobné pokrytie trhu za nedostatočné.

148. Táto argumentácia však pochybnosti o správnosti prístupu Všeobecného súdu vyvolať nemôže. Keďže totiž sporné prípady viazania nepochybne nepatrili do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality z dôvodu ich charakteristík uvedených Všeobecným súdom, analýza ich pokrytia trhu, ktorá v každom prípade bola vytvorená pre cenové praktiky, sa na konštatovanie zneužívajúcej povahy týchto praktík v prejednávanej veci nevyžadovala.( 71 )

153. Konkrétne argumenty, ktoré predložila spoločnosť Google v súvislosti s príležitosťami rovnako efektívnych konkurentov na kompenzovanie výhody poskytnutej viazaním prehliadača Chrome s obchodom Play Store a aplikáciou Google Search, vyššie uvedené konštatovania takisto spochybniť nemôžu.

154. Po prvé podľa spoločnosti Google Všeobecný súd analyzoval zákonnosť viazania prehliadača Chrome vo vzťahu ku geografickému trhu inému než ten, ktorý sa vymedzuje v spornom rozhodnutí. Neanalyzoval tak pokrytie trhu spornou praktikou, výhodu, ktorú spoločnosti Google poskytla predinštalácia, ani otázku, či ostatné príležitosti dostupné konkurentom bránia konštatovaniu vylúčenia.

155. Toto tvrdenie nemá žiadnu šancu na úspech, pretože vychádza z predpokladu, že na konštatovanie zneužívajúcej povahy balíka Chrome-Play Store a Google Search by sa muselo určiť pokrytie trhu touto praktikou. Ako sa však uvádza v bode 148 vyššie, v prejednávanej veci to nebolo potrebné.

156. Po druhé Google tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď závery týkajúce sa viazania s aplikáciou Google Search analogicky preniesol na viazanie s prehliadačom Chrome.

157. Argumenty uvedené spoločnosťou Google na podporu tejto kritiky sú však neprípustné, pretože ich cieľom je dosiahnutie nového posúdenia skutkových rozdielov medzi dôsledkami a účinkami predinštalácie aplikácie Google Search a prehliadača Chrome Súdnym dvorom. Google navyše nepreukázala skreslenie ani právne pochybenie v rámci posúdenia Všeobecného súdu uvedeného v bodoch 439 až 465 napadnutého rozsudku, podľa ktorého konkurenčné služby prehliadania nemohli kompenzovať výhodu poskytnutú predinštaláciou prehliadača Chrome, hoci v súvislosti s prehliadačmi bola hospodárska súťaž intenzívnejšia než v súvislosti so službami všeobecného vyhľadávania.

1) Určenie napadnutého správania v súvislosti s DAF (prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu)

161. Google v kontexte prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd rozšíril konštatovanie zneužívania v súvislosti s DAF a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia tým, že do rámca správania považovaného za zneužívajúce zahrnul legitímnu praktiku.

162. Ako sa uvádza v bode 22 vyššie, OEM museli v záujme získania licencie na obchod Play Store a aplikáciu Google Search uzavrieť DAF. V jej rámci sa zaväzovali, že nebudú predávať zariadenia s verziami OS Android, ktoré Google neschválila. Uzavretie DDMA bolo teda možné až po uzavretí DAF.

163. Všeobecný súd v bodoch 806 až 808 napadnutého rozsudku vysvetlil, že DAF stanovujú záväzok dodržiavať minimálny štandard kompatibility pre implementáciu zdrojového kódu OS Android.

164. Tento záväzok sa vzťahoval na všetky zariadenia predávané OEM, ktorý uzatvoril DAF, ak tieto zariadenia využívali OS Android alebo jeho odnož.( 72 ) Na preukázanie ich súladu so stanovenými štandardmi museli zariadenia úspešne prejsť testami. Odnože OS Android, ktoré úspešne prešli týmito testami, Všeobecný súd označil ako „kompatibilné odnože OS Android“, zatiaľ čo odnože OS Android, ktoré neboli podrobené týmto testom alebo v týchto testoch neuspeli, sa označovali ako „nekompatibilné odnože OS Android“.( 73 )

165. Ako Všeobecný súd objasnil v bodoch 810, 811 a 828 napadnutého rozsudku, DAF sa v spornom rozhodnutí považovali za zneužívajúce len v rozsahu, v akom ukladali OEM povinnosť zaručiť súlad s predpísanými štandardmi v prípade všetkých zariadení, ktoré predávali a ktorých OS bol Android alebo odnož OS Android, vrátane tých, v ktorých aplikácie spoločnosti Google neboli predinštalované. Inak povedané, DAF sa považovali za zneužívajúce len v rozsahu, v akom zakazovali uvádzať na trh inteligentné mobilné zariadenia s nekompatibilnými odnožami OS Android, aj keď v týchto zariadeniach neboli aplikácie spoločnosti Google predinštalované.

171. V bodoch 812, 815 a 816 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd pripomenul, najmä s odkazom na odôvodnenie 1036 sporného rozhodnutia, že Komisia v kontexte rozsudku Microsoft/Komisia( 75 ) a podmienok, za akých možno preukázať zneužívajúcu povahu balíka produktov alebo záväzkov,( 76 ) v podstate vytýkala spoločnosti Google, že uplatňovala protisúťažnú praktiku, ktorej cieľom bolo pripraviť nekompatibilné odnože OS Android o obchodné odbytiská. Dôvodom bolo najmä to, že podľa sporného rozhodnutia nekompatibilné odnože OS Android predstavujú pre spoločnosť Google reálnu konkurenčnú hrozbu, antifragmentačné záväzky bránia vyvíjaniu nekompatibilných odnoží OS Android a kompatibilné odnože OS Android nepredstavujú pre spoločnosť Google reálnu konkurenčnú hrozbu. Schopnosť sporných záväzkov obmedziť hospodársku súťaž bola navyše posilnená nedostupnosťou proprietárnych API spoločnosti Google pre vývojárov nekompatibilných odnoží OS Android, čo znižovalo záujem vývojárov navrhovať aplikácie, ktoré mali využívať takéto OS.

175. Z rekapitulácie odôvodnenia 1036 sporného rozhodnutia vykonanej Všeobecným súdom, ktorá sa uvádza v bode 171 vyššie a ktorej správnosť Google nespochybňuje, vyplýva, že Komisia tam (a v nasledujúcich častiach sporného rozhodnutia uvedených v odôvodnení 1036) skutočne konštatovala, že sporné záväzky obsiahnuté v DAF sú spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž, pretože bránia vývoju nekompatibilných odnoží OS Android. Komisia tam vysvetlila, že hrozbu pre spoločnosť Google predstavujú iba tieto posledné uvedené odnože a že ich vývoj je obmedzený, pretože OEM ich už viac na trh neuvádzajú, lebo by už nemali licenciu na aplikácie spoločnosti Google.

176. Z toho čisto logicky vyplýva, že Komisia spoločnosti Google vytýkala uplatňovanie praktiky, ktorej cieľom bolo vylúčiť nekompatibilné odnože OS Android, pretože pre ňu predstavovali hrozbu. Keď Všeobecný súd analyzoval, či Komisia túto skutočnosť preukázala dostatočne, sporné rozhodnutie teda nepreformuloval.

177. Pri bližšom preskúmaní sa navyše zdá, že podstata kritiky spoločnosti Google je v skutočnosti zameraná na posúdenie Všeobecného súdu v bodoch 853 až 856 a 863 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd tam praktiku spoločnosti Google spočívajúcu vo vyhradení svojich proprietárnych API pre kompatibilné odnože OS Android zahrnul do svojho posúdenia DAF ako kontextový prvok.

178. Skutočnosť, že OEM uvádzali na trh iba kompatibilné zariadenia s OS Android, podľa spoločnosti Google nie je dôsledkom sporných záväzkov obsiahnutých v DAF na účely získania licencie na obchod Play Store a aplikáciu Google Search, ale želania OEM mať prístup k API spoločnosti Google. Praktiku spoločnosti Google spočívajúcu vo vyhradzovaní týchto API pre kompatibilné zariadenia však nekritizovala Komisia ani Všeobecný súd.

183. Všeobecný súd navyše túto skutočnosť uznal vo svojom vysvetlení v súvislosti s dominantným postavením spoločnosti Google v bodoch 226 až 233 napadnutého rozsudku. V bode 229 teda konštatoval, že alternatívna verzia OS Android by spočiatku nemusela byť reálnym konkurentom, a to najmä preto, že replikovanie proprietárnych aplikácií spoločnosti Google (ktoré pre takúto verziu nie sú dostupné) by si vyžadovalo čas a značné investície.

184. Keď teda Všeobecný súd v bode 893 napadnutého rozsudku usúdil, že kontrafaktuálna analýza nebola potrebná, pretože Komisia dostatočne preukázala protisúťažné účinky DAF, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

185. Toto tvrdenie nemá šancu na úspech.

186. Ako sa uvádza v bodoch 93, 94 a 97 vyššie, Komisia pri posudzovaní potenciálnych alebo skutočných protisúťažných účinkov určitej praktiky nie je povinná vykonať kontrafaktuálnu analýzu v každom prípade. Nevyžaduje sa najmä vtedy, keď sa tieto účinky dostatočne preukážu iným spôsobom. Obzvlášť v tomto kontexte veľmi zložitých digitálnych trhov sa navyše môže ukázať ako nevhodné špekulovať o hypotetických možných krokoch, ktoré účastníci trhu mohli prijať bez napadnutého správania dominantného podniku. V neposlednom rade platí – ako tvrdí samotná Komisia a ako Všeobecný súd uviedol napríklad v bode 850 napadnutého rozsudku –, že Komisia nemusí preukázať, že toto správanie bolo jediným dôvodom účinku vylúčenia; stačí, ak sa dostatočne preukáže, že k tomuto účinku prispelo .

187. Konštatovanie Všeobecného súdu v súvislosti s dominantným postavením spoločnosti Google, podľa ktorého existovalo riziko, že alternatívne verzie OS Android by spočiatku nemuseli byť reálnymi konkurentmi, takže možná existencia týchto verzií nespochybňovala konštatovania týkajúce sa dominantného postavenia na trhu, navyše neznamená, že tieto verzie na spoločnosť Google nevyvíjali žiadny konkurenčný tlak. Všeobecný súd naopak v bodoch 844 až 847 konštatoval, že nekompatibilné odnože OS Android predstavujú pre spoločnosť Google konkurenčnú hrozbu, pričom Google dôkazy uvedené v daných bodoch nespochybnila.

193. Ako som však už viackrát uviedla, Komisii a Všeobecnému súdu neprináleží posudzovať, ako sa trh mohol vyvíjať bez napadnutého správania.( 80 ) Vzhľadom na neexistenciu udržateľných argumentov spoločnosti Google v súvislosti s konkrétnou potrebou sporných záväzkov Všeobecný súd postupoval správne, keď pri konštatovaní, že príklady iných OS fungujúcich ako „open source“ predložené spoločnosťou Google nedodávajú údajnej hrozbe pre prežitie OS Android dôveryhodnosť, vychádzal z dominantného postavenia spoločnosti Google a rastu OS Android.

194. Po druhé sa podľa spoločnosti Google Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď neposúdil legitímny záujem tejto spoločnosti nielen na ochrane verzií OS Android kompatibilných s jej aplikáciami pred nekompatibilitou a fragmentáciou, ale na ochrane celého ekosystému Android, t. j. aj verzií bez jej aplikácií. Všeobecný súd tak nezvážil súvisiace argumenty spoločnosti Google.

195. Táto kritika je nedôvodná, pretože Všeobecný súd posudzoval argumenty spoločnosti Google v tejto súvislosti najmä v bodoch 882 až 884, 886 a 889 až 891 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd pritom najmä v bode 891 konštatoval, že Google nepreukázala nevyhnutnosť vylúčenia nekompatibilných odnoží OS Android pre prežitie „ekosystému Android“.

196. Po tretie Google tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne posúdil skutočnosť, že záväzky obsiahnuté v DAF boli conditio sine qua non na účely bezplatného ponúkania OS s otvoreným zdrojovým kódom na základe licencie. Dominantné podniky tak do budúcnosti pripravil o možnosť uviesť takýto „riadený otvorený model“; tieto podniky by si ďalej mohli vybrať iba medzi uzavretým a plne otvoreným modelom.

3. Jediné a trvajúce porušovanie (piaty odvolací dôvod)

202. V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu Google tvrdí, že Všeobecný súd mal sporné rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu v nadväznosti na konštatovanie, že Komisia nepreukázala zneužívajúcu povahu DPP na základe portfólia. Toto rozhodnutie bolo totiž založené na konštatovaní jediného a trvajúceho porušovania tvoreného štyrmi samostatnými porušeniami (balík DDMA-Google Search, balík DDMA-Chrome, DAF a DPP na základe portfólia). Po odstránení DPP na základe portfólia, ktoré boli podstatnou a neoddeliteľnou súčasťou tohto jediného a trvajúceho porušovania, už nebolo možné zachovať ani zvyšok sporného rozhodnutia.

203. Podľa Komisie je tento odvolací dôvod neprípustný, pretože Google v prvostupňovom konaní existenciu jediného a trvajúceho porušovania nespochybnila ani netvrdila, že sporné rozhodnutie by sa v prípade zrušenia niektorej z jeho zložiek malo zrušiť v celom rozsahu.

204. Túto námietku treba zamietnuť. Je pravda, že odvolateľ nemôže v odvolacom konaní uvádzať nové dôvody a argumenty, ktoré neboli predmetom diskusie v prvostupňovom konaní. Je však prípustné podať odvolanie na Súdny dvor a opierať sa o odvolacie dôvody, ktoré vznikli zo samotného napadnutého rozsudku a ktoré kritizujú jeho dôvodnosť z právneho hľadiska.( 81 )

205. Piaty odvolací dôvod spoločnosti Google však nemôže uspieť z hľadiska dôvodnosti.

206. Ak skupina aktov alebo pokračujúce správanie spadajú do „spoločného zámeru“ z dôvodu ich zhodného cieľa, ktorým je narušiť hospodársku súťaž, môžu spoločne predstavovať jediné a trvajúce porušovanie.( 82 ) Aj keď sa tento pojem zatiaľ používal najmä na preukázanie jednotnosti a kontinuity porušení článku 101 ZFEÚ, ktorých sa dopustili viaceré podniky, môže byť relevantný aj v kontexte uplatnenia článku 102 ZFEÚ.( 83 )

211. Na druhej strane konštatovania Komisie v súvislosti s existenciou jediného a trvajúceho porušovania potvrdené Všeobecným súdom sú takisto naďalej platné aj napriek odstráneniu DPP na základe portfólia ako samostatného porušenia.

212. Ako Všeobecný súd uviedol najmä v bodoch 1021 až 1023 a 1025 napadnutého rozsudku, zo skutkových okolností konštatovaných porušení vyplýva, že prvé a druhé sporné obmedzenie, teda balík DDMA-Google Search a balík DDMA-Chrome a DAF, ktoré boli kvalifikované ako tri samostatné porušenia, boli súčasťou celkovej stratégie. Táto stratégia spočívala v spojení používania OS Android na jednej strane a určitých aplikácií a služieb na druhej strane s osobitnými podmienkami. Bola zameraná na predvídanie rozvoja mobilného internetu pri súčasnom zachovaní vlastného obchodného modelu spoločnosti Google, ktorý je založený na príjmoch, ktoré táto spoločnosť dosahuje najmä z používania jej služby všeobecného vyhľadávania. V rámci tejto celkovej stratégie realizovanej spoločnosťou Google malo teda udržanie dominantného postavenia, ktoré mala počas celého obdobia porušovania na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania, rozhodujúci význam, pričom k nemu prispelo prvé a druhé sporné obmedzenie.

213. Tieto konštatovania, ktorých skutkový základ Google nespochybňuje, neodhaľujú nesprávne právne posúdenie v súvislosti so záverom, že DDMA a DAF aj po odstránení DPP na základe portfólia ako samostatného porušenia naďalej predstavovali prepojený systém, ktorý slúžil na realizáciu zneužívajúcej celkovej stratégie na dosiahnutie zhodného cieľa.

218. Ako Všeobecný súd uviedol v bode 19 napadnutého rozsudku, Komisia v spornom rozhodnutí uložila spoločnosti Google LLC pokutu vo výške 4 342 865 000 eur, z čoho 1 921 666 000 eur spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Alphabet Inc. Komisia pri stanovení tejto sumy zohľadnila hodnotu relevantných predajov v rámci EHP, ktoré Google dosiahla v súvislosti s jediným a trvajúcim porušovaním počas posledného roka účasti na porušení (2017), a na túto hodnotu uplatnila koeficient závažnosti (11 %). Komisia potom vynásobila získanú sumu počtom rokov účasti na porušení (približne 7,52) a pripočítala dodatočnú sumu (rovnajúcu sa 11 % hodnoty predaja za rok 2017) s cieľom odradiť podobné podniky od uplatňovania rovnakých praktík. Komisia sa tiež domnievala, že nie je potrebné uplatniť poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti ani osobitne zohľadniť významnú finančnú kapacitu spoločnosti Google s cieľom znížiť alebo zvýšiť výšku pokuty.

219. Všeobecný súd v bodoch 1016 a 1029 napadnutého rozsudku vysvetlil, že zrušenie sporného rozhodnutia v súvislosti so zneužívajúcou povahou DPP na základe portfólia sa spája aj s potrebou zmeniť toto rozhodnutie v rozsahu, v akom konštatuje účasť spoločnosti Google na jedinom a trvajúcom porušovaní článku 102 ZFEÚ predstavujúcu štvrté porušenie. Takisto však bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že konštatovanie jediného a trvajúceho porušovania ako súčasti celkovej stratégie podporenej prvým a druhým aspektom tohto porušovania, teda DDMA a DAF, nie je nezákonné.

220. Všeobecný súd potom v bodoch 1036 až 1112 napadnutého rozsudku uviedol aspekty, ktoré zohľadnil pri prepočítaní výšky pokuty. Pritom vysvetlil, že zohľadnil rovnakú hodnotu predaja ako Komisia (bod 1072), ale že uplatnenie Komisiou stanoveného pevného koeficientu závažnosti vo výške 11 % hodnoty predaja v dostatočnej miere neodráža uskutočnenie a intenzitu porušenia počas relevantného obdobia (bod 1081). V súvislosti s intenzitou porušenia Všeobecný súd rozlišoval tri obdobia, teda obdobie od 1. januára 2011 do 1. augusta 2012, od 1. augusta 2012 do 31. marca 2014 a od 31. marca 2014 do prijatia sporného rozhodnutia 18. júla 2018. Intenzita porušenia bola podľa názoru Všeobecného súdu obzvlášť veľká počas druhého obdobia (body 1082 až 1094).

225. Google v rámci svojej prvej výhrady v tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd porušil jej právo na obhajobu, pretože nemala príležitosť predložiť pripomienky k prvkom zohľadneným pri prepočítaní, obzvlášť k údajne väčšej intenzite porušenia počas druhého obdobia. Všeobecný súd navyše skreslil dôkazy, keď konštatoval, že obdobie od roku 2012 do roku 2014 bolo rozhodujúce pre rozvoj konkurentov spoločnosti Google.

226. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa skreslenia dôkazov, toto tvrdenie nie je dostatočne podložené. Google totiž neuvádza žiadne údajne skreslené prvky, ale len tvrdí, že Komisia v spornom rozhodnutí konštatovala, že prechod na mobilný internet prebiehal od roku 2007; nič teda nenaznačovalo tomu, že obdobie od roku 2012 do roku 2014 bolo pre konkurentov spoločnosti Google obzvlášť dôležité, ako konštatoval Všeobecný súd. Na základe tohto všeobecného tvrdenia však skreslenie dôkazov konštatovať nemožno.

227. Rovnako nedôvodné je aj tvrdenie, že Všeobecný súd porušil právo spoločnosti Google na obhajobu.

228. Od chvíle, keď žalobca požiada Všeobecný súd, aby uplatnil svoju neobmedzenú právomoc vo vzťahu k sankcii, si musí byť vedomý, že Všeobecný súd môže túto sankciu posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti danej veci a zohľadniť tieto okolnosti pri jej prepočítaní. Rešpektovanie práva na obhajobu si v tomto kontexte vyžaduje, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým relevantným okolnostiam, ale nie to, aby ich Všeobecný súd požiadal o pripomienky k skutočne zvažovanému prepočítaniu.( 92 ) V prejednávanej veci Google v prvostupňovom konaní špecificky požiadala Všeobecný súd, aby zohľadnil intenzitu porušenia, a netvrdí, že nemohla predložiť pripomienky v súvislosti so skutkovými okolnosťami, ktoré Všeobecný súd zohľadňoval na účely tohto posúdenia.

235. Toto tvrdenie sa takisto musí zamietnuť.

236. Podľa judikatúry Súdneho dvora si Komisia splní povinnosť odôvodnenia, keď uvedie skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia. Napriek tomu, že nie je povinná uviesť číselné údaje týkajúce sa každého jednotlivého stupňa spôsobu výpočtu pokuty, je povinná vysvetliť, ako posúdila a zhodnotila skutočnosti, ktoré vzala do úvahy. Jej povinnosť dostatočne odôvodniť relevanciu a zváženie skutočností, ktoré zohľadnila pri stanovení metódy, ktorú uprednostnila, neznamená, že je povinná poskytnúť číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty alebo podrobne vysvetliť vnútorné výpočty, ktoré vykonala.( 95 )

237. To isté musí platiť aj pre Všeobecný súd.

238. So zreteľom na rozsiahly opis zohľadnených otázok si teda určite možno klásť otázku, prečo Všeobecný súd v prejednávanej veci skrátka vo svojom odôvodnení neuviedol výpočet, ktorý vykonal s cieľom získať číselnú hodnotu pokuty. Rovnako možno vyjadriť poľutovanie nad týmto prístupom a zastávať názor, že Všeobecný súd by uvedením týchto výpočtov objasnil svoje uvažovanie a uľahčil by prácu Súdneho dvora. To však neznamená, že prístup Všeobecného súdu musí viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

239. Podľa ustálenej judikatúry pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprináleží Súdnemu dvoru nahrádzať z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výške pokút uložených podnikom za to, že porušili právo Únie. Len v prípade, že by sa Súdny dvor domnieval, že úroveň sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká do takej miery, že je disproporčná, treba konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výšky pokuty.( 96 )

244. Po prvé podľa článku 138 ods. 1 a 2 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolacie konanie na základe jeho článku 184 ods. 1 sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté; ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania. Keďže Komisia podala príslušný návrh a odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Keďže podali odvolanie spoločne, musia tieto trovy konania znášať spoločne a nerozdielne.

245. Ďalej podľa článku 184 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku môže Súdny dvor rozhodnúť, že vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania na Súdnom dvore, znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže sa ADA, CCIA, Gigaset, HMD a Opera na jednej strane a BDZV, BEUC, FairSearch, Qwant, Seznam a VDZ na druhej strane zúčastnili na písomnej a/alebo ústnej časti tohto odvolacieho konania, mala by sa im uložiť povinnosť znášať vlastné trovy konania.

VI. Návrh

246. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

– odvolanie sa zamieta,

– Google LLC a Alphabet Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii,

6 Rozsudok z 21. decembra 2023 (C-333/21, EU:C:2023:1011).

7 Rozsudok z 10. septembra 2024 (C-48/22 P, EU:C:2024:726).

8 Rozsudok z 24. októbra 2024 (C-240/22 P, EU:C:2024:915).

9 Bod 120 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 217 a 402 sporného rozhodnutia.

10 Bod 121 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 439 sporného rozhodnutia.

11 Body 274 a 300 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 752, 753, 1009 a 1010 sporného rozhodnutia.

18 Pozri rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) (C-48/22 P, EU:C:2024:726, body 223 až 230).

19 Pozri v súvislosti s týmto kritériom rozsudok z 24. októbra 2024, Komisia/Intel Corporation (C-240/22 P, EU:C:2024:915, bod 90).

20 Pozri body 623 a 631 napadnutého rozsudku.

21 Odôvodnenie 1195 a nasl. sporného rozhodnutia a bod 637 napadnutého rozsudku.

22 Pozri odôvodnenia 1225 až 1271 sporného rozhodnutia a body 700 až 711, 733 a 734 napadnutého rozsudku.

23 Pozri body 679 až 698 a 733 až 802 napadnutého rozsudku.

30 Rozsudok zo 16. júna 2022 (C-698/19 P, EU:C:2022:480, body 64 a 80).

31 Rozsudok z 10. septembra 2024 (C-48/22 P, EU:C:2024:726, body 170 až 172 a 240 až 247).

32 Body 451 a 452 napadnutého rozsudku; pozri tiež body 495 a 537 tohto rozsudku.

33 Pozri body 112 až 124 nižšie.

34 Pozri body 336 až 338 a 565 napadnutého rozsudku.

35 Pozri rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) (C-48/22 P, EU:C:2024:726, body 240 až 247), ako aj moje návrhy vo veci Google a Alphabet/Komisia (C-48/22 P, EU:C:2024:14, body 177 až 182).

42 Pozri uznesenie z 29. septembra 2010, EREF/Komisia (C-74/10 P a C-75/10 P, EU:C:2010:557, bod 41 a citovaná judikatúra).

43 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) (C-48/22 P, EU:C:2024:726, body 223 až 229).

44 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C-377/20, EU:C:2022:379, body 98 až 102).

45 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i. (C-176/19 P, EU:C:2024:549, bod 353).

46 Pozri v tejto súvislosti body 115 a 116 napadnutého rozsudku.

47 Pozri napríklad rozsudok z 24. októbra 2024, Komisia/Intel Corporation (C-240/22 P, EU:C:2024:915, bod 26).

54 Rozsudky z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C-377/20, EU:C:2022:379, bod 78), a z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C-680/20, EU:C:2023:33, body 39 a 57). Pozri tiež rozsudky z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C-42/21 P, EU:C:2023:12, bod 91), a z 21. decembra 2023, European Superleague Company (C-333/21, EU:C:2023:1011, body 134 až 138, 147, 148 a 152). Pozri ďalej rozsudok (ktorý Súdny dvor následne zrušil) z 12. júna 2014, Intel/Komisia (T-286/09, EU:T:2014:547, body 198 až 210); daná otázka teraz znovu vzniká v prejednávanej veci T-1129/23.

55 Analýza sa týka hypotetických rovnako efektívnych konkurentov a nie skutočných konkurentov dominantného podniku; pozri rozsudky z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C-377/20, EU:C:2022:379, body 78, 79, 82, 91 a 101); z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C-680/20, EU:C:2023:33, body 56 a 59), a z 24. októbra 2024, Komisia/Intel Corporation (C-240/22 P, EU:C:2024:915, body 311 a 343).

56 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C-377/20, EU:C:2022:379, bod 82), a z 24. októbra 2024, Komisia/Intel Corporation (C-240/22 P, EU:C:2024:915, bod 181).

57 Pozri rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83, body 40 až 43); z 27. marca 2012, Post Danmark (C-209/10, EU:C:2012:172, bod 38); zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C-23/14, EU:C:2015:651, bod 57 a nasl.); z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C-680/20, EU:C:2023:33, body 56 a 57), a z 24. októbra 2024, Komisia/Intel Corporation (C-240/22 P, EU:C:2024:915, bod 181). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Servizio Elettrico Nazionale a i. (C-377/20, EU:C:2021:998, bod 70).

63 Pozri body 115 a 116 napadnutého rozsudku.

64 Pozri napríklad bod 294 napadnutého rozsudku.

65 Pozri bod 18 vyššie.

66 Rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company (C-333/21, EU:C:2023:1011, body 129 a 131), a z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) (C-48/22 P, EU:C:2024:726, bod 167).

67 Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Google a Alphabet/Komisia (C-48/22 P, EU:C:2024:14, body 191 až 198). Pozri tiež bod 73 návrhu usmernení týkajúcich sa uplatňovania článku 102 [ZFEÚ] na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu z roku 2024 vypracovaného Komisiou a sprievodný politický dokument útvarov Komisie z marca 2023 s názvom A dynamic and workable effects-based approach to abuse of dominance , s. 5 a nasl., ktoré sú oba k dispozícii na stránke Application of Article 102 TFEU – European Commission.

68 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C-377/20, EU:C:2022:379, bod 99); pozri tiež rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T-201/04, EU:T:2007:289, bod 1069).

75 Rozsudok zo 17. septembra 2007 (T-201/04, EU:T:2007:289).

76 Pozri v tejto súvislosti bod 107 vyššie.

77 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia (C-51/19 P a C-64/19 P, EU:C:2021:793, body 70 až 73).

78 Rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia (27/76, EU:C:1978:22, bod 184); z 27. marca 2012, Post Danmark (C-209/10, EU:C:2012:172, body 40 až 42), a z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C-307/18, EU:C:2020:52, body 165 až 167).

79 Pozri v tejto súvislosti body 79 a 80 vyššie a citovanú judikatúru.

80 Pozri body 97 a 186 vyššie.

87 Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

88 Rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, EU:C:2002:582, bod 692); z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia (C-386/10 P, EU:C:2011:815, bod 63), a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia (C-99/17 P, EU:C:2018:773, bod 193).

89 Rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia (C-386/10 P, EU:C:2011:815, bod 64); z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia (C-295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 213), a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia (C-99/17 P, EU:C:2018:773, bod 194).

90 Rozsudky z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia (C-295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 200); z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Austria/Komisia (C-626/13 P, EU:C:2017:54, bod 82), a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia (C-99/17 P, EU:C:2018:773, bod 195).

91 Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, EU:C:1998:608, bod 128); z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, EU:C:2005:408, bod 244), a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia (C-99/17 P, EU:C:2018:773, bod 192).

92 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia (C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, EU:C:2009:576, body 158, 159 a 180 až 183).