C-758/22

Bayerische Architektenversorgung,

Bayerische Apothekerversorgung,

Bayerische Rechtsanwalts‑ und Steuerberaterversorgung,

Bayerische Ingenieurversorgung‑Bau m. Psychotherapeutenversorgung (C‑758/22)

Sächsische Ärzteversorgung (C‑759/22)

proti

Profesijné fondy sociálneho poistenia ( 3 ) majú v Nemecku značný význam. Šesť subjektov tohto typu ( 4 ) podalo žalobu proti Deutsche Bundesbank (Nemecká spolková banka), ktorá od nich vyžaduje poskytovanie finančných informácií, lebo sa domnieva, že ako PF podliehajú nariadeniu 2018/231. Ony naopak zastávajú názor, že sú fondmi sociálneho zabezpečenia, v dôsledku čoho nie sú povinné poskytovať požadované informácie.

3.

Diskusia sa zameriava na výklad nomenklatúry európskeho systému národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len „ESA 2010“) prijatej nariadením (EÚ) č. 549/2013 ( 5 ), na ktorú odkazuje nariadenie 2018/231. Jej výklad je mimoriadne zložitý, lebo ESA 2010 obsahuje štatistickú klasifikáciu celej ekonomiky založenú na pojmoch, ktorých právny význam nie je vždy ľahké určiť. Súdny dvor sa už zaoberal niektorými problémami, ktoré vyvoláva ESA 2010, v nedávnych rozsudkoch. ( 6 )

I. Právny rámec

A.

Právo Únie

Toto vymedzenie pojmu nezahŕňa:

…

f)

fondy sociálneho zabezpečenia vymedzené v odseku 2.117 ESA 2010;

…“

5.

Článok 1 s názvom „Predmet úpravy“ stanovuje:

„1. Týmto nariadením sa zavádza Európsky systém účtov 2010 (ďalej len ‚ESA 2010‘ alebo ‚ESA‘).

2. V ESA 2010 sa stanovuje:

a)

metodika (príloha A) pre spoločné štandardy, vymedzenia pojmov, klasifikácie a účtovné pravidlá, ktoré sa použijú na zostavovanie účtov a tabuliek na porovnateľných základoch pre potreby Únie a výsledkov podľa článku 3;

…“

1.

predajcovia sa snažia dlhodobo maximalizovať svoje zisky voľným predajom výrobkov a služieb na trhu komukoľvek, kto je pripravený zaplatiť požadovanú cenu;

2.

kupujúci sa snažia maximalizovať svoj úžitok pri svojich obmedzených zdrojoch tým, že si nakupujú podľa toho, ktoré produkty najlepšie spĺňajú ich potreby pri ponúkanej cene;

3.

efektívne trhy existujú tam, kde predávajúci a kupujúci majú prístup na trh a [úplné – neoficiálny preklad ] informácie o ňom. Efektívny trh môže fungovať dokonca aj v prípade, ak tieto podmienky nie sú úplne splnené.

finančné korporácie;

c)

verejná správa;

d)

domácnosti;

e)

INŠTITUCIONÁLNE JEDNOTKY

2.12.

Definícia : Inštitucionálna jednotka je hospodársky subjekt charakterizovaný samostatnosťou pri rozhodovaní o výkone svojej hlavnej funkcie. Rezidentská jednotka sa považuje za inštitucionálnu jednotku na ekonomickom území, na ktorom má centrum hlavného ekonomického záujmu, ak má samostatnosť pri rozhodovaní a vedie buď úplný súbor účtov, alebo je schopná zostaviť úplný súbor účtov.

…

INŠTITUCIONÁLNE SEKTORY

…

2.59.

Funkcia poisťovacích korporácií a penzijných fondov spočíva v rozložení rizika. Záväzkami takýchto inštitúcií sú poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk (AF.6). Protipoložkami záväzkov sú investície poisťovacích korporácií a penzijných fondov, ktoré pôsobia ako finanční sprostredkovatelia.

…

Verejná správa (S.13)

2.111.

Definícia : Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj z inštitucionálnych jednotiek zapojených hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva.

b)

verejná správa je zodpovedná za riadenie inštitúcie, pokiaľ ide o vyrovnanie alebo schvaľovanie príspevkov a dávok nezávisle od jej úlohy dozorného orgánu alebo zamestnávateľa.

Zvyčajne nie je žiadna priama väzba medzi výškou príspevku plateného jednotlivcom a rizikom, ktorému je tento jednotlivec vystavený.“

9.

V kapitole 3 („Transakcie s produktmi a neprodukovanými aktívami“) prílohy A ESA 2010 sa nachádzajú tieto odseky:

„…

a)

produkty predávané za ekonomicky významné ceny;

…

3.19.

Definícia : Ekonomicky významné ceny sú ceny, ktoré majú významný vplyv na množstvo produktov, ktoré sú výrobcovia ochotní dodať, a množstvo produktov, ktoré kupujúci chcú nadobudnúť. Takéto ceny sú výsledkom splnenia obidvoch týchto podmienok:

a)

3.24.

Definícia : Trhoví výrobcovia sú miestne KAU alebo inštitucionálne jednotky, ktorých väčšina produkcie je trhová produkcia.

Ak je miestna KAU alebo inštitucionálna jednotka trhovým výrobcom, jej hlavnou produkciou je na základe definície trhová produkcia, keďže pojem trhová produkcia sa definuje po aplikovaní princípu rozlišovania medzi trhovou produkciou, produkciou na vlastné konečné použitie a netrhovou produkciou na miestnu KAU a inštitucionálnu jednotku, ktoré uvedenú produkciu vytvorili.

…

3.26.

Definícia : Netrhoví výrobcovia sú miestne KAU alebo inštitucionálne jednotky, ktorých hlavná časť produkcie sa poskytuje bezplatne alebo za ekonomicky nevýznamné ceny.“

17.43.

Definícia : Dôchodkové systémy sociálneho zabezpečenia sú zmluvné systémy poistenia, v ktorých verejná správa ukladá príjemcom ako účastníkom systému sociálneho zabezpečenia povinnosť poistiť sa voči starobe a iným rizikám súvisiacim s vekom, ako je invalidita, zdravotné problémy atď. Dôchodky sociálneho zabezpečenia poskytuje príjemcom verejná správa.

…“

11.

V kapitole 20 („Účty verejnej správy“) prílohy A ESA 2010 sa uvádza:

„…

Fondy sociálneho zabezpečenia sú jednotky verejnej správy, ktoré sú určené na prevádzkovanie systémov sociálneho zabezpečenia. Systémy sociálneho zabezpečenia sú systémy sociálneho poistenia, v ktorých sú zahrnutí všetci obyvatelia alebo veľká časť obyvateľov a ktoré sú stanovené a kontrolované verejnou správou. Fond sociálneho zabezpečenia je inštitucionálnou jednotkou, ak je organizovaný oddelene od ostatných činností jednotiek verejnej správy, drží svoje aktíva a pasíva oddelene od nich a realizuje finančné transakcie vo vlastnom mene.

…

Penzijné fondy

20.38.

Penzijné schémy zamestnávateľov sú režimy na poskytovanie dávok starobných dôchodkov účastníkom na základe zmluvného vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec. Zahŕňajú schémy financované, nefinancované alebo čiastočne financované z fondov.

20.39.

–

sú verejnoprávnymi inštitúciami s právnou subjektivitou,

–

musia spĺňať potrebné požiadavky, aby ich poistenci boli oslobodení od povinnosti byť poistení vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia (článok 28 tretia veta VersoG),

–

môžu pôsobiť len ako neziskové organizácie a využívať svoje finančné prostriedky a majetok len na plnenie svojich úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia (článok 9 ods. 1 a 3 VersoG),

–

prostredníctvom vlastných predpisov upravujú v rámci zákonných kritérií vyberanie príspevkov alebo vkladov na financovanie svojich úloh, ako aj požiadavky, podmienky, výšku a zánik nárokov na vyplácanie dôchodku, ( 11 )

–

ich interné predpisy môžu umožniť, aby poistenci vykonávali dodatočné dobrovoľné platby s cieľom zvýšiť svoje nároky na budúce dôchodky, pokiaľ súčet dodatočných platieb a povinného príspevku neprekročí hornú hranicu stanovenú zákonom. ( 12 )

13.

V spolkovej krajine Sasko sa uplatňujú Sächsisches Heilberufekammergesetz ( 13 ) a Satzung über die Sächsische Ärzteversorgung ( 14 ). Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vo veci C‑759/22, obsah týchto ustanovení sa v zásadných veciach – a pokiaľ ide o profesijné fondy sociálneho zabezpečenia – neodlišuje od obsahu ustanovení, ktoré sa uplatňujú vo veci C‑758/22.

–

medzi povinne poistenými osobami sa nachádzajú v zásade všetci lekári a veterinárni lekári oprávnení pôsobiť v spolkovej krajine Sasko, ktorí vykonávajú svoje povolanie alebo majú trvalé bydlisko v tejto spolkovej krajine,

–

vykonáva predovšetkým finančné sprostredkovanie vyplývajúce z činností opísaných v článku 1 bode 1 prvej a druhej vete nariadenia 2018/231, pričom svojim poistencom poskytuje starobné, pozostalostné a invalidné dôchodky, ktoré sa financujú prostredníctvom príspevkov,

–

disponuje úplným súborom účtov (článok 8 stanov). Hoci nemá vlastnú právnu subjektivitu, je nezávislý od lekárskej komory z organizačného a ekonomického hľadiska a má širokú mieru autonómie. Plní svoje úlohy v súlade so zákonom a stanovami prostredníctvom vlastných orgánov, na vlastnú zodpovednosť a pomocou vlastných finančných prostriedkov (ktoré sú oddelené od finančných prostriedkov komory). V tomto smere vykonáva ekonomickú činnosť, môže byť nositeľom práv a povinností, zúčastňovať sa na právnom styku a brať na seba záväzky, za ktoré zodpovedá vlastným majetkom.

Iný subjekt, ktorý je žalobcom, listami s takmer rovnakým znením z 12. novembra 2018 a zo 17. júla 2019 vyzvala, aby raz ročne poskytoval menšie množstvo údajov.

17.

Uvedené subjekty podali žaloby vo veci správneho súdnictva, v ktorých sa domáhali zrušenia oznámení, ktoré sa ich týkali, a subsidiárne určenia, že nepodliehajú informačnej povinnosti.

18.

Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Správny súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) rozsudkom zo 4. novembra 2021 zamietol tieto žaloby a rozhodol, že žalobcovia sú PF na účely článku 1 bodu 1 nariadenia 2018/231 a že podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia sa na nich vzťahuje informačná povinnosť.

19.

Skutkové okolnosti a priebeh konania vo veci samej sú v podstate a s výnimkou podrobností týkajúcich sa každej z vecí rovnaké ako vo veci C‑758/22.

C.

Prejudiciálne otázky

22.

Za týchto okolností Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) žiada Súdny dvor, aby odpovedal na tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú v oboch konaniach zhodné:

„1.

Ide o trhovú produkciu za ekonomicky významné ceny v zmysle prílohy A ods. 317 až 3.19 nariadenia č. 549/2013 vždy vtedy, ak je ‚kritérium 50 %‘, ktoré je definované v prílohe A ods. 319 treťom poodseku v tretej a štvrtej vete nariadenia č. 549/2013, splnené nepretržite počas obdobia niekoľkých rokov aspoň polovičným pokrytím nákladov prostredníctvom predaja, alebo sa toto kritérium nemá chápať ako dostatočné (samo osebe postačujúce), ale ako nevyhnutná podmienka, ktorá musí byť splnená popri oboch podmienkach upraveným v prílohe A ods. 319 prvom pododseku druhej vete písm. a) a b) nariadenia č. 549/2013?

3.

Majú sa pri preskúmaní, či inštitucionálne jednotky sú trhoví výrobcovia podľa prílohy A ods. 324 nariadenia č. 549/2013, popri prílohe A ods. 317, 3.19 a 3.26 zohľadniť aj dodatočné požiadavky upravené v prílohe A ods. 137 druhom pododseku nariadenia č. 549/2013?

4.

a)

Predpokladá príloha A ods. 2107 nariadenia č. 549/2013 pre priradenie inštitucionálnej jednotky k subsektoru S.129 nevyhnutne to, aby sa všetky jej dávky pre všetkých účastníkov poskytovali na základe zmluvnej dohody?

a)

Označuje pojem ‚verejná správa‘ uvedený v prílohe A ods. 2117 písm. b) a ods. 1743 nariadenia č. 549/2013 len jednotlivú primárnu jednotku, alebo sa vzťahuje aj na inštitúcie sociálneho zabezpečenia s právom na vlastnú správu a vlastné vedenie účtovníctva, ktoré sú zriadené na základe zákona, nezávislé, organizované s povinným členstvom a financované prostredníctvom príspevkov?

V prípade, ak je odpoveď kladná:

b)

Myslí sa určením príspevkov a dávok v prílohe A ods. 2117 písm. b) nariadenia č. 549/2013 vopred stanovené určenie ich výšky, alebo postačuje, ak zákon predpisuje minimálne riziká, ktoré sa majú zaistiť, a minimálnu úroveň zabezpečenia, a tiež upravuje zásady a hranice stanovenia príspevkov, ale vymeranie príspevku a dávky v tomto rámci prenecháva inštitúcii poskytujúcej dôchodkové zabezpečenie?

c)

IV. Posúdenie

25.

Skôr než konkrétne odpoviem na položené prejudiciálne otázky, je podľa môjho názoru vhodné vysvetliť, prečo PF – vzhľadom na ich význam pre hospodársku a menovú politiku členských štátov – podliehajú určitým informačným povinnostiam. V rámci týchto úvodných poznámok sa budem zaoberať aj znakmi dôchodkového systému, ktorý existuje v Nemecku, v rozsahu relevantnom pre tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ako aj základnými vlastnosťami ESA 2010.

A.

Ekonomický význam PF

26.

Medzery v dostupných informáciách a neporovnateľnosť medzi krajinami spôsobovali, že bolo ťažké zistiť, aký vplyv majú PF na transmisiu menovej politiky, aké riziká sú spojené s investičným správaním samotných PF a ako sú PF prepojené so zvyškom finančného systému a s reálnou ekonomikou.

30.

Z tohto dôvodu ECB považovala za podstatné, aby disponovala harmonizovanými a kvalitnými štatistikami o PF eurozóny, čo vysvetľuje legislatívny postup, ktorý sa uskutočnil v súvislosti s poskytovaním podrobných štatistických informácií.

31.

Článok 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 2533/98 ( 19 ) pôvodne vylučoval PF z takzvanej „referenčnej spravodajskej skupiny“ ( 20 ). ECB však odporučila ( 21 ) ich zaradenie, ktoré bolo vykonané v nariadení (ES) č. 951/2009 ( 22 ).

32.

subjekty tohto podsektoru spravujú svoje portfóliá omnoho aktívnejšie ako v minulosti, čo ďalej zvyšuje ich význam z hľadiska menovej politiky.

33.

Po ich zaradení do referenčnej spravodajskej skupiny nariadenie 2018/231 uložilo PF povinnosti predkladať štatistické výkazy centrálnym bankám eurozóny. ( 23 ) Takto má ECB presné informácie o funkcii PF v transmisnom mechanizme menovej politiky.

34.

Na pojednávaní ECB potvrdila, že pri prijímaní jej rozhodnutí jej nariadenie 2018/231 v súčasnosti umožňuje, aby mala k dispozícii nevyhnutné podrobné štvrťročné štatistiky o finančnej činnosti PF. Predtým mohla len nepriamo a raz ročne získať tieto štatistiky týkajúce sa ich aktív, no nie ich pasív.

B.

Profesijné fondy sa financujú prostredníctvom príspevkov svojich členov, ktorí sú oslobodení od povinnosti platiť príspevky do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Pomocou finančných prostriedkov vybratých prostredníctvom týchto príspevkov získavajú dodatočné zisky, pričom ich investujú na kapitálových trhoch ako ktorýkoľvek iný finančný sprostredkovateľ.

38.

Príslušníci určitého povolania sú povinní stať sa členmi fondu od jeho založenia v spolkovej krajine, kde pracujú, a musia platiť povinný príspevok, ku ktorému môžu pripočítať dobrovoľný vklad. Tí, ktorí prestanú vykonávať činnosť, môžu byť naďalej dobrovoľne poistení vo fonde. Pri stanovovaní príspevkov fondy nerozlišujú medzi povinným a dobrovoľným členstvom.

39.

Profesijné fondy financujú dôchodky z príspevkov od poistencov. Fungujú teda na základe zásady deľby rizík: ich riadiace orgány rozhodujú o výške príspevkov a o parametroch na výpočet dôchodkov, ktoré musia vyplácať poistencom.

40.

Výklad nomenklatúry ESA 2010

43.

Na účely určenia, ktoré PF musia poskytovať podrobné štatistické informácie ECB, nariadenie 2018/231 odkazuje na pojmy stanovené nariadením č. 549/2013 v ESA 2010.

44.

ESA 2010 je štatistická nomenklatúra uvedená v prílohe A nariadenia č. 549/2013. Ide o „medzinárodne kompatibilný účtovný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky (t. j. regiónu, krajiny alebo skupiny krajín), jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami“. ( 27 )

45.

Keďže ESA je štatistickým nástrojom, pri jeho výklade treba brať do úvahy, že pojmy, ktoré sú v ňom použité, sa nie vždy zhodujú s príslušnými administratívnymi pojmami. Okrem toho v nariadení č. 549/2013 sa uvádza, že „pojmy v ESA sa zvyčajne odlišujú od ich administratívnych náprotivkov v tom, že… d) administratívne pojmy nie sú spravidla optimálne pre ekonomické analýzy a hodnotenie hospodárskej politiky“. ( 30 )

47.

Pojmy a výrazy uvedené v ESA 2010 odzrkadľujú celkový ekonomický prístup a nemožno ich vykladať izolovane a doslovne. Logiku, na ktorej sú založené, možno zistiť len ich výkladom pomocou systematických a teleologických kritérií. ( 31 ) Treba navyše vziať do úvahy, že definície uvedené v ESA sú doplnené ukazovateľmi ako pomôckou na overenie, či sú splnené prvky, ktoré sú v nich uvedené, a diagramami, ktoré vytvárajú prepojenia medzi etapami skúmania vyplývajúcimi z jednotlivých definícií.

48.

Konkrétne, ak sa odseky rôznych kapitol zaoberajú tou istou otázkou a sledujú rovnaký cieľ, napriek ich redakčným odchýlkam „musia byť… vykladané vo vzájomnom spojení a je potrebné ich považovať za jedno a to isté ustanovenie“. ( 32 )

49.

sektora verejnej správy (S.13), ktorý zahŕňa okrem iného subsektor fondov sociálneho zabezpečenia (S.1314).

D.

Štvrtá, piata a šiesta prejudiciálna otázka

51.

Domnievam sa, že najvhodnejším poradím na zodpovedanie otázok vnútroštátneho súdu je zaoberať sa v prvom rade spoločne štvrtou, piatou a šiestou otázkou s cieľom objasniť, či sú fondy, ktoré sú žalobcami, PF alebo fondmi sociálneho zabezpečenia. Diskusia sa zameriava na výber len jednej z týchto dvoch možností s vylúčením akýchkoľvek iných možností. ( 36 )

52.

Článok 1 bod 1 nariadenia 2018/231 na účely určenia, čo znamená PF, odkazuje na subsektor S.129 ESA 2010, čo nebráni tomu, aby toto nariadenie stanovovalo vlastnú definíciu ( 38 ) a vylučovalo z tohto pojmu „fondy sociálneho zabezpečenia vymedzené v odseku 2.117 ESA 2010“. Pojem PF podľa nariadenia 2018/231 sa v zásade zhoduje s pojmom podľa odseku 2.105 ESA 2010.

56.

Fondy, ktoré sú žalobcami, v zásade z dôvodu svojho účelu spadajú pod definície PF uvedené v nariadení 2018/231 a v ESA 2010, keďže predmetom ich činnosti je predovšetkým finančné sprostredkovanie [v zmysle článku 1 bodu 1 nariadenia 2018/231] a vyplácajú starobné, invalidné a pozostalostné dôchodky.

57.

Vo svojej analýze sa budem zaoberať: a) kvalifikáciou fondov, ktoré sú žalobcami, ako PF, b) dôvodmi, pre ktoré by sa nemali zaradiť do kategórie fondov sociálneho zabezpečenia, a c) ich vzťahom k pojmu „verejná správa“.

1. Spĺňajú fondy, ktoré sú žalobcami, kritériá ESA 2010 týkajúce sa PF?

61.

V treťom rade „v porovnaní s korporáciami pôsobiacimi v oblasti životného poistenia je pôsobenie penzijných fondov zákonom obmedzené na konkrétne skupiny zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb“. ( 41 ) Poistencami fondov, ktoré sú žalobcami, je len jedna kategória samostatne zárobkovo činných osôb, a to osoby, ktoré vykonávajú určité regulované povolania.

62.

V štvrtom rade „schémy penzijných fondov môžu byť organizované zamestnávateľmi alebo verejnou správou. Môžu byť tiež organizované poisťovacími korporáciami v prospech zamestnancov alebo môžu byť založené samostatné inštitucionálne jednotky na držbu a správu aktív, ktoré sa použijú na plnenie penzijných nárokov a na rozdelenie dôchodkov“. ( 42 ) V Nemecku profesijné komory, ktoré sa považujú za verejnoprávne subjekty, iniciujú zakladanie fondov, ktoré sa nezávisle samy spravujú. ( 43 )

2. Dôvody, pre ktoré sa fondy, ktoré sú žalobcami, majú vylúčiť z kategórie fondov sociálneho zabezpečenia

63.

Fondy, ktoré sú žalobcami, totiž musia dodržiavať určité minimálne požiadavky stanovené zákonom, ( 47 ) ale o stanovovaní alebo schvaľovaní ich príspevkov a ich dávok – na rozdiel od toho, ako je to v prípade fondov sociálneho zabezpečenia – nerozhoduje verejná správa.

67.

Podľa informácií obsiahnutých v spise fondy, ktoré sú žalobcami:

–

prostredníctvom vlastných predpisov prijatých ich zastupiteľskými orgánmi upravujú vyberanie príspevkov alebo vkladov na financovanie plnenia ich úloh,

–

sú zodpovedné za svoje finančné riadenie a – na rozdiel od fondov sociálneho zabezpečenia – nepoberajú podporu od Nemecka v prípade deficitu: výslovne to konštatuje vnútroštátny súd. ( 48 ) Všeobecný systém sociálneho zabezpečenia má naopak postavenie fondu sociálneho zabezpečenia v zmysle odseku 2.117 ESA 2010, ktorému štát poskytuje značnú ekonomickú podporu na pokrytie jeho deficitov.

68.

Odsek 20.39 ESA 2010 podľa môjho názoru jednoznačne potvrdzuje, že fondy, akými sú žalobcovia, nie sú súčasťou systému sociálneho zabezpečenia. Podľa tohto odseku nemožno hovoriť o systéme sociálneho zabezpečenia, ak verejná správa neručí za výšku splatných dôchodkov a táto výška závisí od výnosnosti aktív fondu .

69.

V tomto prípade pritom výška dôchodkov, ktoré musia vyplácať fondy, ktoré sú žalobcami, závisí od výsledkov sprostredkovateľskej činnosti, ktorú vykonávajú, teda od výnosnosti aktív fondu. Ak ich investície dosiahnu dobré výsledky, môžu vyplácať vyššie výnosy, a ak nie, budú vyplácať nižšie výnosy. Verejná správa neručí za výšku splatných dôchodkov.

70.

Kritériá uvedené v odseku 17.43 nemožno uplatniť bez toho, aby boli splnené podmienky stanovené v odseku 2.117. Klasifikáciu inštitucionálnych jednotiek nemožno vykonať bez uplatnenia odsekov kapitoly 2 ESA 2010.

74.

Odsek 2.117 ESA 2010 vymedzuje subsektor fondov sociálneho zabezpečenia, zatiaľ čo odsek 1743 je osobitným ustanovením, ktorého cieľom je zaviesť rozlišovanie v rámci tohto subsektoru. Odsek 17.43 vyžaduje, aby boli splnené všetky prvky definície uvedenej v odseku 2.117, a dopĺňa ho o viaceré vlastnosti s cieľom odlíšiť dôchodkové systémy sociálneho zabezpečenia.

75.

Z toho teda vyvodzujem, že fondy, akými sú žalobcovia, nemožno kvalifikovať ako fondy sociálneho zabezpečenia.

3. Verejná správa a profesijné fondy sociálneho zabezpečenia

79.

Okrem toho, ako som už uviedol, odsek 2039 ESA 2010 stanovuje, že fond, aj keď bol zriadený orgánmi verejnej správy, nie je systémom sociálneho zabezpečenia, ak verejná správa neručí za výšku splatných dôchodkov.

80.

Odsek 20.10 ESA 2010 tiež nebráni riešeniu, ktoré odporúčam, lebo podľa informácií poskytnutých Súdnemu dvoru fondy, ktoré sú žalobcami, nedostávajú prostriedky prevedené zo štátneho rozpočtu. Nemožno ich teda kvalifikovať ako mimorozpočtové jednotky.

81.

To isté možno povedať o odseku 20.12 ESA 2010 v časti, v ktorej sa v ňom uvádza, že „systémy sociálneho zabezpečenia sú systémy sociálneho poistenia, v ktorých sú zahrnutí všetci obyvatelia alebo veľká časť obyvateľov a ktoré sú stanovené a kontrolované verejnou správou“. ( 53 ) Vo fondoch, ktoré sú žalobcami, je naopak poistená obmedzená a vymedzená časť zamestnancov (osôb, ktoré vykonávajú slobodné povolanie) a – pripomínam – verejná správa nevykonáva kontrolu nad týmito fondmi.

84.

Ak sa uzná, že fondy, ktoré sú žalobcami, nie sú súčasťou subsektora fondov sociálneho zabezpečenia (S.1314), ktorý patrí k sektoru verejnej správy (S.13), a že poskytujú služby finančného sprostredkovania ako PF, implicitne to znamená, že tieto fondy vykonávajú trhovú činnosť.

85.

Na účely rozptýlenia pochybností vyjadrených v prvých troch prejudiciálnych otázkach je však podľa môjho názoru vhodné overiť, prečo tieto fondy vykonávajú trhovú činnosť podľa terminológie ESA 2010. Navyše si to vyžaduje prístup, ktorým sa musí riadiť uplatňovanie ESA 2010.

86.

Binárne kritérium (trhový/netrhový) stanovené v ESA 2010 sa uplatní bez väčších ťažkostí na produkciu, ktorú by som nazval ako „klasická“ produkcia tovaru a služieb. Naopak jeho uplatnenie na subjekty finančného sprostredkovania si vyžaduje celkové posúdenie ukazovateľov ESA 2010.

90.

Ako však zdôrazňuje ECB, ( 56 ) tento prístup je neúplný: uvedené ukazovatele neurčujú kvalifikáciu inštitucionálnych jednotiek ako trhových výrobcov, pričom toto postavenie vyplýva v zásade z hlavnej činnosti, ktorú vykonávajú tieto jednotky. Len celkové posúdenie ich činnosti umožňuje dospieť k záverom, ktoré sú prijateľné v rámci ESA 2010.

1. Trhová produkcia v ESA 2010

91.

Všeobecné kritériá na rozlíšenie trhových a netrhových výrobcov a trhovej a netrhovej produkcie sú obsiahnuté v odsekoch 3.16 až 3.26 ESA 2010. Vnútroštátny súd zameriava svoje otázky konkrétne na výklad odseku 3.19.

92.

Keďže nie je vždy možné overiť splnenie týchto dvoch podmienok, odsek 319 in fine ESA 2010 stanovuje kvantitatívne kritérium založené na tom, či príslušná inštitucionálna jednotka pokrýva aspoň 50 % svojich nákladov svojimi tržbami. ( 59 )

96.

Podľa odseku 2.40 ESA 2010 „rozlišovanie medzi trhovým a netrhovým a v prípade subjektov verejného sektora zaradenie do sektora verejnej správy a sektora korporácií závisí od kritérií stanovených v odseku 1.37“.

97.

Posledný uvedený odsek (1.37) zasa patrí ku kapitole 1 prílohy A, ktorá obsahuje všeobecný prehľad pojmov a zásad ESA 2010. Preto treba podmienky stanovené v odseku 1.37 doplniť ukazovateľmi obsiahnutými v osobitných kapitolách ESA 2010.

2. Uplatnenie týchto kritérií na fondy, ktoré sú žalobcami

101.

Vnútroštátny súd sa teda zrejme (na rozdiel od prvostupňového súdu) ( 62 ) prikláňa k záveru, že kvantitatívne kritérium 50 % (odsek 319 in fine ESA 2010) nepostačuje na kvalifikovanie trhového výrobcu. Táto kvalifikácia si podľa jeho názoru v každom prípade vyžaduje, aby boli splnené oba prvky definície ekonomicky významných cien [písmená a) a b) odseku 3.19 ESA 2010]. ( 63 )

102.

Napokon podľa vnútroštátneho súdu odsek 137 nadväzuje na odsek 319 písm. b) ESA 2010, pričom spresňuje podmienky rokovania medzi predávajúcimi a kupujúcimi, ako aj nevyhnutnú existenciu efektívnych trhov, kde predávajúci a kupujúci majú prístup na trh a informácie o ňom. Odsek 1.37 však pripúšťa, že efektívny trh môže fungovať dokonca aj v prípade, ak tieto podmienky nie sú úplne splnené, pričom vnútroštátny súd sa na základe tohto konštatovania domnieva, že nie je jasné, „akej povahy alebo intenzity musia byť obmedzenia prístupu alebo nákupné povinnosti, aby sa vylúčilo trhové konanie a ekonomicky významné ceny“. ( 64 )

103.

Zastávam názor, že izolovaný výklad oboch sporných odsekov (3.19 a 1.37 ESA 2010), aký podáva vnútroštátny súd, by pravdepodobne bol správny, ak by sa nezohľadnili ostatné ustanovenia, ktoré obsahuje ESA 2010. Tieto ustanovenia umožňujú prekonať zdanlivý rozpor medzi týmito dvoma odsekmi a inými odsekmi ESA 2010, ktoré sú rovnako dôležité.

107.

Na uľahčenie tohto posúdenia by Súdny dvor mohol poskytnúť vnútroštátnemu súdu súbor výkladových usmernení, ktoré vymenujem nižšie.

108.

V prvom rade (dobrovoľný alebo povinný) právny vzťah medzi inštitucionálnou jednotkou a poistencami nie je rozhodujúci pre posúdenie, či je finančné sprostredkovanie vykonávané fondmi, ktoré sú žalobcami, trhovou činnosťou. Podstatný nie je povinný charakter uzatvárania zmlúv o službách týchto fondov pre väčšinu ich poistencov, ale hlavná činnosť , ktorú tieto fondy vykonávajú a ktorou je finančné sprostredkovanie. ( 66 )

109.

V druhom rade pre kvalifikovanie činnosti finančného sprostredkovania, ktorú vykonávajú fondy, ktoré sú žalobcami, ako trhovej činnosti je nepodstatné, že tieto fondy nie sú oprávnené rozdeľovať zisky, ktoré musia použiť na vyplácanie dávok svojim poistencom. V odseku 2.107 sú PF práve charakterizované ako finančné korporácie, ktorých účelom je vyplácať ich poistencom dôchodkové, pozostalostné a invalidné dávky.

113.

Kvantitatívne kritérium 50 % (odsek 319 in fine ESA 2010) neurčuje, či PF vykonávajú alebo nevykonávajú obchodnú činnosť. Vyplýva to z odseku 20.34 ESA 2010: „uplatňovanie kvantitatívneho trhového/netrhového kritéria na verejné korporácie, ktoré sa zaoberajú finančným sprostredkovaním a spravovaním aktív, nie je vo všeobecnosti relevantné, keďže ich príjmy pochádzajú z dôchodkov z majetku ako aj zo ziskov z držby“. Kritérium 50 % stanovené v odseku 3.19 in fine ESA 2010 sa v tomto prípade nezdá byť presvedčivé. ( 68 )

114.

Odsek 2.55 in fine ESA 2010 stanovuje, že do sektora finančných korporácií (S.12) „patria… aj inštitucionálne jednotky poskytujúce finančné služby, ktorých väčšina aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch“. Tak je to v prípade PF fondov, ktoré sú žalobcami, ktoré obvykle pôsobia na zákonom vyhradených trhoch.

115.

Napokon finančné sprostredkovanie vykonávané fondmi, ktoré sú žalobcami, nemožno označiť za netrhovú produkciu, ktorá sa poskytuje bezplatne alebo za ceny, ktoré nie sú ekonomicky významné.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko), takto:

Článok 1 bod 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/231 z 26. januára 2018 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre penzijné fondy a všetky odseky uvedené v prílohe A nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

profesijné fondy sociálneho poistenia založené verejnoprávnymi inštitúciami so systémom povinného členstva pre príslušníkov určitých slobodných povolaní sú penzijnými fondmi, ktoré podliehajú povinnosti štatistického vykazovania, a nie fondmi sociálneho zabezpečenia, ak tieto subjekty vykonávajú finančné sprostredkovanie na vyplácanie dôchodkových, pozostalostných a invalidných dávok svojim poistencom, z príspevkov týchto poistencov, ktoré tieto subjekty samy určujú, financujú svoje prevádzkové náklady, samy sa spravujú, sú zodpovedné za svoje finančné riadenie a na vyplácanie dávok svojim poistencom nevyužívajú pomoc štátu.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Nariadenie Európskej centrálnej banky z 26. januára 2018 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre penzijné fondy (ECB/2018/2) ( Ú. v. EÚ L 45, 2018, s. 3 ).

( 9 ) Stanovených v článku 30 ods. 2 VersoG. Medzi týmito prípadmi sa nachádza príležitostný výkon zamestnania alebo výkon zamestnania s minimálnym počtom pracovných hodín alebo členstvo v inej inštitúcii sociálneho zabezpečenia.

( 10 ) Článok 30 ods. 3 VersoG,

( 11 ) Článok 10 ods. 2 a 3 VersoG.

( 12 ) Článok 31 ods. 4 VersoG. Je nesporné, že každý z týchto subjektov vypláca viac ako 50 % svojich dávok ako povinné dávky osobám, ktoré sú v ňom povinne poistené.

( 13 ) Zákon spolkovej krajiny Sasko o komorách zdravotníckych pracovníkov z 24. mája 1994 (SächsGVBl., s. 935), naposledy zmenený prostredníctvom § 18 zákona z 21. mája 2021 (SächsGVBl., s. 578) (ďalej len „SächsHKaG“).

( 14 ) Stanovy dôchodkového fondu zdravotníckych pracovníkov spolkovej krajiny Sasko v znení z 28. júna 2008 (ÄBS 10/2008, s. 515), naposledy zmenené šiestou zákonnou zmenou z 19. júna 2021 (ÄBS 09/2021, s. 18) (ďalej len „stanovy“).

( 21 ) Odporúčanie k nariadeniu Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (ECB/2008/9) ( Ú. v. EÚ C 251, 2008, s. 1 ).

( 22 ) Nariadenie Rady z 9. októbra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou ( Ú. v. EÚ L 269, 2009, s. 1 ).

( 23 ) Tie isté povinnosti boli predtým uložené poisťovniam nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1374/2014 z 28. novembra 2014 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poisťovacie korporácie (ECB/2014/50) ( Ú. v. EÚ L 366, 2014, s. 36 ).

( 24 ) Napríklad súkromné životné a dôchodkové poistenie, dôchodkový systém úradníkov určený štátom a dôchodkové systémy riadené zamestnávateľmi.

( 25 ) Patria k nim lekári, farmaceuti, architekti, notári, advokáti, daňoví poradcovia, veterinárni lekári, účtovníci, zubní lekári a inžinieri.

( 26 ) Výročná správa Bayerische Versorgungskammer 2022, s. 12, dostupná na BVK_2022_JB_EN_www_240523.pdf a webovej stránke Sächsische Ärzteversorgung https://www.saev.de/en/index.html. ECB vo svojich pripomienkach uvádza, že rozpočet všetkých PF eurozóny je 3123 miliárd eur.

( 33 ) Ktorá je v podstate vymedzená v odsekoch 1.57 a 2.12 prílohy A nariadenia č. 549/2013. Inštitucionálne jednotky sú podľa odseku 2.01 druhej vety prílohy A ekonomickými subjektmi, ktoré sú schopné vlastniť aktíva, vytvárať záväzky a zapájať sa do ekonomických aktivít a do transakcií s inými subjektmi. Inštitucionálna jednotka je charakterizovaná samostatnosťou pri rozhodovaní o výkone svojej hlavnej funkcie a tým, že vedie buď úplný súbor účtov, alebo je schopná zostaviť úplný súbor účtov (odsek 212 prílohy A).

( 34 ) K týmto sektorom, ktoré tvoria celú národnú ekonomiku, sa pripája šiesty inštitucionálny sektor, sektor zahraničia, ktorý vyjadruje vzťah nerezidentských jednotiek k piatim národným sektorom.

( 35 ) Jednotlivé odkazy na odseky ESA 2010, ktoré uvediem nižšie, treba chápať ako odkazy na odseky prílohy A (ktorú nebudem uvádzať, aby som predišiel opakovaniu).

( 36 ) Na pojednávaní sa diskutovalo o tom, či by sa fondy, ktoré sú žalobcami, mohli klasifikovať ako neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD) (S.15), pričom ony samy (a ECB) túto klasifikáciu odmietli. Pokiaľ vykonávajú finančné sprostredkovanie na kapitálových trhoch s cieľom dosiahnuť zisky, ktoré následne používajú na vyplácanie dávok poistencom a úhradu svojich prevádzkových nákladov, nepatria do sektora NZISD. Tento sektor zahŕňa odbory, profesijné alebo učené spoločnosti, združenia spotrebiteľov, politické strany, cirkvi alebo náboženské spoločnosti a spoločenské, kultúrne, rekreačné a športové kluby, ako aj dobročinné organizácie, organizácie zamerané na pomoc a zmiernenie následkov, financované dobrovoľnými prevodmi v hotovosti alebo v naturáliách od iných inštitucionálnych jednotiek.

( 43 ) To, že profesijné fondy sú právnickými osobami založenými podľa verejného práva, nebráni tomu, aby sa považovali za PF: stanovuje to odsek 2109 ESA 2010. Nie je nevyhnutné, aby PF bol súkromným subjektom. Môže mať verejnú povahu, ale je nevyhnutné, aby mal organizačnú a riadiacu nezávislosť na vykonávanie finančného sprostredkovania.

( 44 ) V odseku 2.117 poslednej vete ESA 2010 sa ďalej uvádza, že zvyčajne nie je žiadna priama väzba medzi výškou príspevku plateného jednotlivcom a rizikom, ktorému je tento jednotlivec vystavený.

( 45 ) Väčšina príslušníkov povolaní, ktorí sú členmi každého z fondov, ktoré sú žalobcami, majú zákonnú povinnosť členstva, lebo vykonávajú svoje povolanie v spolkovej krajine Bavorsko alebo v spolkovej krajine Sasko.

( 46 ) Na to, aby inštitucionálna jednotka patrila do subsektoru S.129 ako PF, nie je nevyhnutné, aby všetky dávky, ktoré poskytuje svojim členom, boli založené na zmluvnom poistnom záväzku. Podľa odseku 2.117 ESA 2010 inštitucionálna jednotka môže byť PF, aj keď jej poistenci sú poistení ex lege , a nie na základe zmluvného poistného záväzku. Tiež môže existovať časť povinných členov a druhá časť dobrovoľných členov. Tí, ktorí boli povinnými poistencami a vystúpili z profesijného fondu, v ňom môžu zostať ako dobrovoľní poistenci za podmienok stanovených v interných predpisoch samotnej inštitúcie, aby im zostal zachovaný nárok poberať budúce dôchodky na základe uhrádzania rovnakých príspevkov, aké uhrádzajú povinní poistenci.

( 47 ) Najmä musia pôsobiť ako neziskové organizácie a používať svoje finančné prostriedky a aktíva len na plnenie svojich poistných funkcií a musia uhrádzať svoje prevádzkové náklady vrátane miezd zamestnancov a dávok oprávnených osôb z vlastných finančných prostriedkov.

( 54 ) V odseku 2.55 ESA 2010 sa ďalej uvádza, že „takéto inštitucionálne jednotky zahŕňajú všetky korporácie a kvázikorporácie, ktoré sú zapojené hlavne do: a) finančného sprostredkovania (finanční sprostredkovatelia) a/alebo b) pomocných finančných činností (finančné pomocné inštitúcie). Patria sem aj inštitucionálne jednotky poskytujúce finančné služby, ktorých väčšina aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch“. Podľa odseku 2.56 ESA 2010 „finančné sprostredkovanie je činnosť, pri ktorej inštitucionálna jednotka získava finančné aktíva a prijíma záväzky vo vlastnom mene zapájaním sa do finančných transakcií na trhu“.

( 55 ) Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, body 11 a 12.

( 56 ) Bod 33 jej písomných pripomienok.

( 57 )

( 58 ) Odsek 3.18 písm. a) ESA 2010.

( 59 )

( 66 ) Podľa odseku 2.33 ESA 2010 „inštitucionálne jednotky sú zoskupené do sektorov na základe typu výrobcu, ktorým sú, a v závislosti od ich hlavnej činnosti a funkcie, ktoré sa považujú za indikátory ich ekonomického správania“.

( 67 ) Ak verejná finančná jednotka spravuje aktíva, ale nevystavuje sa sama riziku tým, že jej vznikajú záväzky vo vlastnom mene, zaraďuje sa do sektora verejnej správy a nie do sektora finančných korporácií (odsek 2033 ESA 2010).

( ) Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, bod 19.