C-769/22

proti

Maďarsku

„ Nesplnenie povinnosti členským štátom – Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa zavádzajú prísnejšie opatrenia proti ‚pedofilným páchateľom‘ a menia sa niektoré zákony na ochranu detí – Právna úprava, ktorá sa primárne zameriava na obsah znázorňujúci alebo popularizujúci rodovú identitu, ktorá nezodpovedá biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu – Článok 56 ZFEÚ – Smernica 2000/31/ES – Smernica 2006/123 – Smernica 2010/13/EÚ – Obmedzenie poskytovania služieb – Charta základných práv – Článok 21 – Nediskriminácia – Článok 7 – Právo na súkromný a rodinný život – Článok 11 – Sloboda prejavu – Článok 1 – Ľudská dôstojnosť – Článok 2 ZEÚ – Hodnoty Európskej únie – Žalovateľnosť – Kritérium na konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ “

Obsah

I. Úvod a okolnosti predchádzajúce konaniu

A. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore

B. Piaty žalobný dôvod Komisie – porušenie práv podľa Charty

1. Uplatniteľnosť Charty

2. Porušenie článku 21 Charty

3. Porušenie článku 11 Charty

4. Porušenie článku 7 Charty

5. Možno zásah do základných práv odôvodniť?

b) Článok 2 ZEÚ ako právne záväzné ustanovenie

1) Znenie, kontext a história

2) Dôležitosť článku 49 ZEÚ

c) Dôvody v prospech žalovateľnosti článku 2 ZEÚ a proti nej

1) Dôvody v prospech žalovateľnosti

2) Úvahy o dôvodoch proti žalovateľnosti

b) Porušenie práv podľa Charty a ústavný dialóg

3. Porušenie článku 2 ZEÚ v prejednávanej veci

a) Sporné pravidlá popierajú hodnoty podľa článku 2 ZEÚ

b) Do ktorých hodnôt sa zasiahlo?

III. Analýza – druhá časť: Porušenie primárneho a sekundárneho práva týkajúceho sa voľného pohybu služieb a GDPR

A. Prvý žalobný dôvod Komisie

2. Pravidlo č. 1 patrí do pôsobnosti smernice o elektronickom obchode

3. Pravidlá č. 1 a 3 obmedzujú služby informačnej spoločnosti

C. Tretí žalobný dôvod Komisie

1. Pravidlá č. 1 a 3

2. Pravidlo č. 7

D. Štvrtý žalobný dôvod Komisie

4. Posledné uvedené tvrdenie, podľa ktorého Maďarsko porušilo článok 2 ZEÚ, ako samostatný žalobný dôvod na účely konštatovania porušenia práva Únie je novinkou. Vyplývajú z neho dôležité otázky, ako je otázka, či je toto ustanovenie žalovateľné v konaní o nesplnení povinnosti a kedy presne by mal Súdny dvor okrem porušenia pravidiel týkajúcich sa vnútorného trhu a Charty konštatovať aj porušenie článku 2 ZEÚ. Súdny dvor sa preto rozhodol túto vec prejednať v pléne.

A. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore

5. Dňa 25. mája 2021 predložili dvaja poslanci maďarského parlamentu tomuto parlamentu návrh zákona „o prijatí prísnejších opatrení proti osobám odsúdeným za pedofíliu a zmene niektorých zákonov o ochrane detí“.

6. Legislatívny výbor parlamentu 10. júna 2021 k tomuto návrhu zákona predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkali homosexuality a rodovej identity.

7. Maďarský zákonodarca 15. júna 2021 prijal novelizačný zákon. Účinnosť nadobudol 8. júla 2021.

8. Komisia 15. júla 2021 zaslala Maďarsku formálnu výzvu, v ktorej uviedla svoj názor, že tento štát si v dôsledku prijatia novelizačného zákona nesplnil svoje povinnosti podľa rôznych ustanovení práva Únie.

15. Rozhodnutiami z 20. marca, zo 4. mája a z 29. júna 2023 predseda Súdneho dvora povolil šestnástim členským štátom – Belgickému kráľovstvu, Dánskemu kráľovstvu, Spolkovej republike Nemecko, Írsku, Helénskej republike, Španielskemu kráľovstvu, Estónskej republike, Francúzskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maltskej republike, Holandskému kráľovstvu, Rakúskej republike, Portugalskej republike, Slovinskej republike, Fínskej republike a Švédskemu kráľovstvu –, ako aj Európskemu parlamentu vstúpiť do konania v prejednávanej veci v postavení vedľajších účastníkov na podporu návrhov Komisie.

16. Maďarsko na vyjadrenia týchto vedľajších účastníkov konania odpovedalo 18. januára 2024.

17. Dňa 19. novembra 2024 sa konalo pojednávanie, na ktorom Komisia a Maďarsko, ako aj Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Estónska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Európsky parlament predniesli svoje ústne pripomienky.

B. Právny rámec a prehľad prejednávanej veci

1. Právo Európskej únie

18. Článok 2 ZEÚ stanovuje:

– 2008. évi XLVIII. törvény a gazdasági reklámtevékenység alapvető feltételeiről és egyes korlátairól (zákon č. XLVIII z roku 2008 o základných podmienkach a určitých obmedzeniach hospodárskych reklamných činností; ďalej len „zákon o reklame“) ( pravidlo č. 3 ),( 11 )

– 2010. évi CLXXXV. törvény a médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról (zákon č. CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masovej komunikácii; ďalej len „zákon o médiách“) ( pravidlá č. 4 ( 12 ) , 5 ( 13 ) a 6 ( 14 )),

– 2011. évi CXC. törvény. a nemzeti köznevelésről (zákon č. CXC z roku 2011 o národnom verejnom vzdelávaní; ďalej len „zákon o národnom verejnom vzdelávaní“) ( pravidlo č. 7 ),( 15 )

– 2009. évi XLVII. törvény a bűnügyi nyilvántartási rendszerről, az Európai Unió tagállamainak bíróságai által magyar állampolgárokkal szemben hozott ítéletek nyilvántartásáról, valamint a bűnügyi és rendészeti biometrikus adatok nyilvántartásáról (zákon č. XLVII z roku 2009 o systéme registra trestov, registri rozsudkov vydaných súdmi členských štátov Európskej únie proti maďarským občanom a zaznamenávaní biometrických údajov v trestnej a policajnej oblasti; ďalej len „zákon o systéme registra trestov“) ( pravidlo č. 8 ).( 16 )

21. Spomedzi týchto ôsmich pravidiel je podľa názoru Komisie sedem v rozpore s právom Únie, zatiaľ čo pravidlo č. 2 uviedla iba ako kontext.( 17 )

22. Pravidlá č. 1, 3, 4, 6 a 7 sú formulované veľmi podobne. Zakazujú (pravidlá č. 1, 3, 6 a 7) alebo obmedzujú (pravidlo č. 4) prístup maloletých osôb k obsahu, ktorý znázorňuje alebo popularizuje rodovú identitu, ktorá nezodpovedá biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu. Pravidlo č. 7 zakazuje iba popularizáciu obsahu s LGBTI tematikou, ale nie jeho prezentáciu.

Ustanovenia práva Únie, ktoré sú údajne porušené, a príslušné žalobné dôvody Komisie

Pravidlo č. 1

(v zákone o ochrane detí)

článok 3 ods. 2 smernice o elektronickom obchode ( druhý žalobný dôvod );

články 16 a 19 smernice o službách a článok 56 ZFEÚ ( tretí žalobný dôvod )

články 1, 7, 11 a 21 Charty ( piaty žalobný dôvod )

Pravidlá č. 4 a 6

(v zákone o médiách)

článok 6a ods. 1 smernice o AVMS ( prvý žalobný dôvod )

Pravidlo č. 7

(v zákone o národnom verejnom vzdelávaní)

články 16 a 19 smernice o službách a článok 56 ZFEÚ ( tretí žalobný dôvod )

27. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že pravidlá porušujú ustanovenia práva Únie uvedené v tabuľke. Maďarsko zastáva názor, že Súdny dvor by mal žalobu Komisie v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

II. Analýza – Prvá časť: Zásah do základných práv a hodnôt

28. V tomto konaní o nesplnení povinnosti ide o viaceré porušenia pravidiel v oblasti vnútorného trhu, ktoré sa týkajú slobody poskytovať služby, a niekoľkých práv obsiahnutých v Charte. Dôležité je, že sa v ňom prvýkrát nastoľuje aj samostatný žalobný dôvod týkajúci sa porušenia článku 2 ZEÚ.

29. Kľúčový význam otázok súvisiacich s porušením článku 2 ZEÚ ma viedol k tomu, aby som nedodržala poradie, v akom jednotlivé žalobné dôvody týkajúce sa nesplnenia povinnosti predložila Komisia. Keďže mnohé zo záležitostí týkajúcich sa prvej skupiny žalobných dôvodov uvedených v žalobe Komisie predstavujú technické právne otázky a niektoré žalobné dôvody sa týkajú iba sekundárneho práva Únie a nie Charty ani článku 2 ZEÚ, touto prvou skupinou sa budem zaoberať v druhej časti svojej analýzy.( 18 )

30. V rozsahu, v akom je táto prvá skupina žalobných dôvodov dôležitá v záujme uvedenia Charty do prejednávanej veci,( 19 ) by som však mala na úvod vysvetliť, že všetky sporné zmeny podľa môjho názoru patria do pôsobnosti smerníc, o ktoré sa opiera Komisia, a/alebo článku 56 ZFEÚ.( 20 ) Akákoľvek výnimka zo slobody poskytovať služby zavedená prostredníctvom týchto zmien teda nielenže musí byť odôvodnená dôvodmi vo verejnom záujme, ktoré sa musia sledovať primeraným spôsobom, ale takisto nesmie porušovať práva zaručené Chartou.( 21 )

A. Jadro sporu

35. Keď bola Komisii na pojednávaní položená otázka, prečo predložila samostatný žalobný dôvod týkajúci sa porušenia článku 2 ZEÚ, vysvetlila, že pri skúmaní jednotlivých porušení rôznych sekundárnych nástrojov Únie a Charty dospela k záveru, že v prejednávanej veci je aj „niečo viac“.

36. Toto „niečo viac“ je podľa môjho názoru vyvolané tým, že stanovisko maďarskej vlády a stanovisko Komisie, pokiaľ ide o dôvody, ktoré Maďarsko uviedlo ako motivujúce a odôvodňujúce sporné zmeny, sú založené na rozdielnych hodnotách.

37. Maďarsko tvrdí, že zmeny sú zamerané a nevyhnutné na ochranu maloletých osôb, pretože ich vystavenie „obsahu s LGBTI tematikou“ môže mať negatívny vplyv na ich telesný, duševný alebo morálny vývin. Tento členský štát takisto vysvetľuje, že rozhodnutie o tom, kedy maloletej osobe predstaviť potenciálne škodlivý „obsah s LGBTI tematikou“, by sa malo ponechať na jej rodičov alebo poručníkov.

38. Komisia s podporou Európskeho parlamentu a 16 členských štátov, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, zastáva názor, že vystavenie maloletých osôb obsahu znázorňujúcemu životy LGBTI osôb samo osebe ich vývinu uškodiť nemôže.

39. Na tomto mieste je potrebné vysvetliť, že maďarská právna úprava nezakazuje alebo neobmedzuje prezentáciu erotického alebo pornografického obsahu s LGBTI tematikou, ale zakazuje znázornenie bežných životov LGBTI osôb. Sporné pravidlá teda „obsah s LGBTI tematikou“ zakazujú alebo obmedzujú popri pornografickom obsahu alebo obsahu, ktorý bezdôvodne znázorňuje sexualitu alebo znázorňuje násilie.( 23 ) V záujme ochrany detí pred otvorene sexuálnym obsahom zmena právnej úpravy pridaním zákazu „obsahu s LGBTI tematikou“ nebola potrebná. Na takýto obsah sa pravidlá na ochranu maloletých osôb vzťahovali už aj pred prijatím napadnutých zmien.

B. Piaty žalobný dôvod Komisie – porušenie práv podľa Charty

45. Komisia tvrdí, že pravidlá č. 1, 3, 4, 6 a 7 porušujú zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia a sexuálnej orientácie obsiahnutý v článku 21 Charty (časť 2), slobodu prejavu a právo na informácie zaručené článkom 11 Charty (časť 3) a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života stanovené v článku 7 Charty (časť 4). Maďarsko všetky tieto tvrdenia popiera a uvádza, že jeho pravidlá slúžia na ochranu maloletých osôb. Potom, ako najprv vysvetlím, že Charta je na sporné pravidlá uplatniteľná (časť 1), budem analyzovať, či tieto pravidlá predstavujú zásah do uvedených práv. Ako ukážem, zásah, ktorý skutočne existuje, nemožno odôvodniť (časť 5), a preto zastávam názor, že tvrdenie Komisie o zásahu do ľudskej dôstojnosti by sa takisto malo prijať (časť 6).

1. Uplatniteľnosť Charty

46. Podľa článku 51 ods. 1 Charty platí, že členské štáty sú ňou viazané iba v prípade, že vykonávajú právo Únie. Ako vysvetlil Súdny dvor, znamená to, že základné práva, ktoré sú v nej zaručené, sa musia dodržiavať vždy, keď vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti práva Únie.( 26 ) Inak povedané, k porušeniu Charty zo strany Maďarska môže dôjsť iba v prípade, že napadnuté pravidlá patria do pôsobnosti článku 56 ZFEÚ a/alebo nástrojov sekundárneho práva, ktoré podľa Komisie tieto pravidlá porušujú. Pred posúdením dôvodov týkajúcich sa porušenia základných práv by som teda mala najskôr určiť, či päť sporných pravidiel patrí do pôsobnosti práva Únie.

47. To, že pravidlá č. 3, 4 a 6 patria do pôsobnosti aspoň jednej smernice, Maďarsko nespochybňuje. Pravidlá č. 1 a 7 však podľa jeho názoru do pôsobnosti práva Únie nepatria.

52. Ako tvrdí Komisia, je možné, že zákon o ochrane detí robí menej atraktívnym poskytovanie cezhraničných služieb, ako je napríklad divadelné predstavenie rozprávajúce príbeh LGBTI rodiny, ktoré sa ponúka centrám dennej starostlivosti o deti v celej Únii. Zariadenie náhradnej starostlivosti v Maďarsku rovnako nemá dôvod kupovať kreslený film obsahujúci vzdelávací materiál o rodovej identite prispôsobený pre tínedžerov, ktorý sa na požiadanie ponúka na webovom sídle poskytovateľa služieb nachádzajúceho sa v Chorvátsku. Pravidlo č. 1 teda obmedzuje cezhraničné poskytovanie služieb informačnej spoločnosti.

53. Zastávam preto názor, že pravidlo č. 1 obsiahnuté v zákone o ochrane detí sa na služby v zmysle práva Únie uplatňovať môže.

54. Pravidlo č. 7 zahrnuté v zákone o národnom verejnom vzdelávaní zakazuje popularizáciu „obsahu s LGBTI tematikou“ v rámci sexuálnej výchovy.

55. Maďarsko tvrdí, že toto pravidlo do pôsobnosti práva Únie v oblasti služieb nepatrí, pretože verejné vzdelávanie sa za službu ponúkanú za odplatu v zmysle práva Únie nepovažuje.

56. Je pravda, že podľa judikatúry sa vzdelávanie vo verejnom sektore vo všeobecnosti za poskytovanie služieb nepovažuje.( 31 ) Súdny dvor však vo viacerých rozsudkoch konštatoval, že vzdelávacie činnosti možno ako služby podľa práva Únie kvalifikovať v prípade, že sa poskytujú za odplatu a mimo striktne verejného vzdelávacieho systému financovaného štátom.( 32 ) To takisto môže platiť v prípade akejkoľvek služby poskytovanej externým hosťujúcim rečníkom alebo odborníkom, ktorý by sa mohol objaviť vo vzdelávacích inštitúciách.( 33 )

62. Podľa ustálenej línie judikatúry platí, že menej priaznivé zaobchádzanie s osobami z dôvodu zmeny pohlavia (ďalej len „transsexualizmus“)( 34 ) predstavuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia.( 35 ) Nedávny rozsudok Mousse potvrdzuje, že zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia sa vzťahuje aj na diskrimináciu z dôvodu rodovej identity, ktorá nezodpovedá biologickému pohlaviu a ktorá nezahŕňa fyzickú zmenu pohlavia (ďalej len „transrodová identita“).( 36 )

63. Na druhej strane homosexualita, na ktorú sa takisto sporné pravidlá zameriavajú, patrí pod pojem „sexuálna orientácia“.( 37 )

64. Komisia tvrdí, že diskriminácia v prejednávanej veci spočíva v rozdielnom zaobchádzaní s heterosexuálnymi a cisrodovými osobami a LGBTI osobami. Zatiaľ čo sa sporné pravidlá dotýkajú prezentácie obsahu znázorňujúceho životy homosexuálnych a iných ako cisrodových osôb maloletým osobám, prezentáciu obsahu znázorňujúceho životy heterosexuálnych a cisrodových osôb neobmedzujú. Cieľom sporných zmien je navyše podľa názoru Komisie marginalizovať LGBTI osoby v maďarskej spoločnosti.

65. Maďarsko namieta, že sporné pravidlá sa nezameriavajú na LGBTI osoby, ale ich cieľom je ochrana maloletých osôb v obmedzenom počte situácií, v ktorých ich vystavenie „obsahu s LGBTI tematikou“ nemôžu kontrolovať ich rodičia alebo poručníci.

66. Podľa judikatúry Súdneho dvora k diskriminácii nedochádza len vtedy, keď sa s osobou zaobchádza menej priaznivo než s inou osobou v porovnateľnej situácii, ale aj vtedy, keď opatrenie alebo právny predpis rozlišuje na základe zakázaného kritéria. Platí to bez ohľadu na identitu obetí dotknutých uplatňovaním takéhoto zakázaného kritéria, t. j. bez ohľadu na to, či ide o osobu patriacu k menšinovej skupine, ktorú zákaz chráni, alebo o osobu, ktorá k dotknutej skupine nepatrí.( 38 )

72. Komisia uviedla dostatočné tvrdenia na preukázanie, že napadnutá právna úprava má potenciál znevýhodniť rôznych jednotlivcov alebo skupiny, pretože je založená na zakázanom kritériu. Zákazom poskytovania obsahu s LGBTI tematikou alebo prístupu k nemu je znevýhodnený každý poskytovateľ alebo príjemca služieb. Toto obmedzenie nemá vplyv iba na LGBTI osoby, ale na fyzické a právnické osoby vo všeobecnosti.

73. Účinkom sporných zmien je navyše stigmatizácia LGBTI osôb. Pri stigmatizácii ide o situáciu, v ktorej sa príslušníkom určitej menšinovej skupiny, ako sú LGBTI osoby, prisudzujú spoločensky zavrhnutiahodné charakteristické znaky, a to len na základe ich príslušnosti alebo vnímanej príslušnosti k tejto skupine.

74. Stigmatizácia LGBTI osoby znevýhodňuje na trhu práce aj v spoločenskom živote.( 40 )

75. Súhlasím s Komisiou, že zákaz prístupu k prezentácii bežných životov LGBTI osôb z dôvodu, že sa považujú za škodlivé, je sám osebe stigmatizujúci nielen pre maloleté osoby, ale aj pre osoby dospelé.

76. Negatívne vnímanie LGBTI komunity sa navyše zhoršuje aj tým, že sa znázornenie bežných životov LGBTI osôb stavia na úroveň bezdôvodnej prezentácie sexuality a pornografie, ako aj násilia.

77. Napokon tým, že v novelizačnom zákone sa spájajú pravidlá týkajúce sa ochrany detí pred pedofíliou s pravidlami prijatými na ochranu detí pred obsahom s LGBTI tematikou, sa ešte zosilňuje stigmatizačný účinok, ktorý pravidlá vyvolávajú samy osebe.

83. Hoci môže byť pravda, že niektoré európske spoločnosti si právo LGBTI osôb na rovnosť ešte úplne neosvojili, členský štát, ktorý prijíma pravidlá odvádzajúce spoločenské prijatie rovnosti danej menšinovej skupiny od tohto cieľa, porušuje článok 21 Charty.

3. Porušenie článku 11 Charty

84. Článok 11 Charty zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci. Článok 11 ods. 2 Charty stanovuje, že sa takisto chráni sloboda a pluralita médií.

85. Podľa vysvetliviek k Charte( 45 ) práva zaručené v jej článku 11 zodpovedajú právam zaručeným v článku 10 EDĽP. Z tohto hľadiska sú konštatovania ESĽP pre judikatúru Súdneho dvora cenným zdrojom inšpirácie.

86. Súdny dvor v tejto súvislosti vysvetlil, že sloboda prejavu zahŕňa prejav prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov vrátane internetu (s využitím služieb informačnej spoločnosti).( 46 ) Takisto potvrdil, že článok 11 sa uplatňuje na všetky druhy prejavu vrátane prejavu obchodnej povahy, ktorý môže mať podobu reklamy.( 47 )

87. Touto slobodou sa nechráni len šírenie „informácií“ alebo „myšlienok“, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neškodné či neutrálne, ale aj tých, ktoré zraňujú, šokujú či znepokojujú, aby sa zaručila pluralita, tolerancia a duch otvorenosti, bez ktorých nemôže demokratická spoločnosť existovať.( 48 )

92. Ako ďalší argument na obranu svojho zásahu Maďarsko uvádza, že právo LGBTI osôb na šírenie alebo prijímanie informácií priamo dotknuté nie je, pretože pravidlá týmto osobám v prijímaní ani šírení informácií nebránia a týkajú sa len určitého obsahu, ktorý by mohol byť škodlivý pre maloleté osoby. Tento argument nie je relevantný. Cieľom článku 11 Charty je predchádzať cenzúre a uplatňuje sa na pravidlá, ktoré zakazujú alebo obmedzujú určitý obsah.

93. Zastávam preto názor, že aj keď sa napadnuté pravidlá obmedzujú len na niektoré prostriedky a spôsoby poskytovania a prijímania informácií, do slobody prejavu a práva na informácie zasahujú.

4. Porušenie článku 7 Charty

94. Článok 7 Charty zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

95. Podľa vysvetliviek k Charte práva zaručené v jej článku 7 zodpovedajú právam zaručeným v článku 8 EDĽP. Rovnako ako v prípade slobody prejavu je teda na účely výkladu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života relevantná judikatúra ESĽP.( 50 )

96. Ako uvádza Komisia vo svojej žalobe, ESĽP uznáva pojem „súkromný život“ ako široký pojem, ktorý zahŕňa fyzickú a psychickú integritu osoby vrátane jej sexuálneho života. Okrem toho zahŕňa aspekty fyzickej a sociálnej identity, ako sú rodová identifikácia, meno, sexuálna orientácia a osobné vzťahy.( 51 ) Článok 8 EDĽP takisto zaručuje právo na „súkromný spoločenský život“( 52 ), čo predstavuje právo na osobný rozvoj a možnosť nadväzovať vzťahy s inými a s vonkajším svetom.( 53 )

101. Ako som však už vysvetlila, v postupe abstraktného súdneho preskúmania stačí uviesť argumenty na podporu toho, že sporná právna úprava má potenciál vyvolať stigmatizačné účinky. Pokiaľ ide o to, prečo obsah maďarskej právnej úpravy, jej štruktúra a postup, v rámci ktorého bola prijatá, prispievajú k vytváraniu negatívnej atmosféry vo vzťahu k LGBTI osobám v Maďarsku, tvrdenia uvedené Komisiou sú dostatočné.

102. Možno uzavrieť, že súhlasím s Komisiou, že maďarská právna úprava zasahuje do súkromného života LGBTI osôb.

5. Možno zásah do základných práv odôvodniť?

103. Podľa článku 52 ods. 1 Charty možno práva, ktoré sa v nej uvádzajú, obmedziť. Akékoľvek obmedzenie musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu predmetného práva. Na to, aby boli obmedzujúce pravidlá odôvodnené, musí byť po prvé ich cieľom ochrana všeobecného záujmu uznaného Úniou alebo práv a slobôd iných. Po druhé musí byť obmedzenie primerané sledovanému cieľu.

104. Maďarsko so zreteľom na uvedené tvrdí, že zásah do základných práv je odôvodnený cieľmi napadnutej právnej úpravy – ochranou zdravého vývinu maloletých osôb a práva rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím osobným presvedčením.( 56 )

105. Maďarsko uvádza, že sledovaním týchto cieľov v skutočnosti chráni základné práva detí a rodičov obsiahnuté v Charte. Opiera sa o článok 24 ods. 2 Charty, v ktorom sa vyžaduje ochrana najlepších záujmov dieťaťa, a jej článok 14 ods. 3, v ktorom sa uvádza právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode so svojím náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.

111. Aj keď Súdny dvor Maďarsko výslovne požiadal, aby predložilo dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že samotné vystavenie „obsahu s LGBTI tematikou“ môže narušiť vývin maloletých osôb, tento členský štát iba zopakoval, že takéto potenciálne riziko existuje, pričom sa opieral o veľmi všeobecné vyjadrenia.

112. Tento štát teda vysvetlil, že riziko má pôvod v schopnosti médií presviedčať, zatiaľ čo deti a mladí dospelí majú sklon experimentovať a ešte nie sú schopní kriticky posúdiť, čo je pre nich dobré. Zároveň platí, že ak majú maloleté osoby k „obsahu s LGBTI tematikou“ prístup, rodičia môžu stratiť príležitosť rozhodnúť, kedy sú ich deti, ktoré poznajú najlepšie, pripravené byť vystavené takémuto obsahu, alebo u nich odstrániť možný zmätok.

113. Zatiaľ čo jednoznačne možno prijať, že zmätok je súčasťou dospievania, Maďarsko s výnimkou tohto všeobecného tvrdenia vôbec nevysvetlilo, prečo by vystavenie „obsahu s LGBTI tematikou“ mohlo byť pre deti mätúcejšie než vystavenie akémukoľvek inému obsahu, ktorý pre ne môže byť nový, a prečo sa za potenciálne škodlivý považuje práve „obsah s LGBTI tematikou“.

114. Môžem súhlasiť s Komisiou, že ochrana zdravého vývinu maloletých osôb by in abstracto skutočne mohla byť dôvodom vo všeobecnom záujme, ktorý by mohol odôvodniť obmedzenia určitých práv. Keďže však Maďarsko nepredložilo žiadny dôkaz o možnej ujme, ktorá by mohla vyplynúť z vystavenia maloletých osôb „obsahu s LGBTI tematikou“, o takéto odôvodnenie sa opierať nemôže.

115. Keď sa uvedené preloží do právneho jazyka proporcionality, možné sú dva závery. Po prvé možno povedať, že Maďarsko nemá prijateľný dôvod vo všeobecnom záujme, ktorým by mohlo odôvodniť svoj zásah do troch práv podľa Charty uvádzaných Komisiou. Ak je to tak, ďalšie kroky preskúmania proporcionality vykonávať netreba, pretože žiadne odôvodnenie možné nie je. Alternatívne možno potrebu chrániť zdravý vývin detí akceptovať ako abstraktnejší dôvod vo všeobecnom záujme. V takom prípade však sporné pravidlá nespĺňajú kritérium proporcionality, pretože na účely ochrany detí pred možným narušením ich telesného, duševného alebo morálneho vývinu nie sú primerané ani nevyhnutné.

121. Na účely tvrdenia, že judikatúra Omega sa uplatňuje aj vo vzťahu k ochrane zdravého vývinu maloletých osôb, sa Maďarsko opiera o nedávny rozsudok Súdneho dvora Booky.fi( 61 ), v ktorom išlo o podobný spor ako v prejednávanej veci, ktorý sa týkal klasifikácie a označovania audiovizuálnych programov s cieľom chrániť deti. Súdny dvor v danom rozsudku zopakoval svoje konštatovania z rozsudku Omega a zastával názor, že členské štáty majú pri posudzovaní potreby opatrení na ochranu detí istý priestor na voľnú úvahu, a potvrdil, že takéto posúdenie sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť.

122. Ako však tvrdila vláda Fínska, teda štátu, v ktorom mala pôvod vec Booky.fi, tento priestor na voľnú úvahu nie je neobmedzený a rozhodnutie členského štátu musí rešpektovať základné práva, napríklad zákaz diskriminačných opatrení.( 62 ) Ako sa uvádza vyššie, sporné pravidlá porušujú základné práva, čo je hlavný dôvod, prečo sa na účely ich odôvodnenia o rozsudky Omega ani Booky.fi opierať nemožno.

123. Maďarsko napokon zrejme tvrdí – odvolávajúc sa na výsledky referenda o zmenách –, že jeho obyvatelia tieto zmeny podporujú.( 63 ) Aj keby to bola pravda,( 64 ) takúto „skutočnosť“ by nebolo možné akceptovať ako odôvodnenie porušenia ustanovení týkajúcich sa vnútorného trhu a už vôbec nie základných práv. V ústavných demokraciách, ako sú tie v Únii, sú práva menšín pred neodôvodnenými rozhodnutiami väčšiny chránené.( 65 )

124. Druhým odôvodnením, ktoré Maďarsko uvádza v súvislosti so svojimi pravidlami, je potreba chrániť právo rodičov vychovávať svoje deti v súlade s vlastným presvedčením. V zásade neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa mal takýto dôvod verejného poriadku ako možné odôvodnenie odmietnuť. Rovnako ako v prípade dôvodu spočívajúceho v ochrane pred ujmou však Maďarsko nevysvetľuje, akým spôsobom sporná právna úprava tieto rodičovské práva presadzuje alebo chráni.

127. Toto právo, ktoré Charta priznáva rodičom, je však užšie než právo, ktoré Maďarsko podľa svojho tvrdenia chráni danými pravidlami. Je súčasťou ustanovenia Charty, ktoré sa týka práva na vzdelanie. Ako sa uvádza vo vysvetlivkách k Charte, článok 14 vychádza zo spoločných ústavných tradícií členských štátov a z článku 2 Dodatkového protokolu k EDĽP. ESĽP konštatoval, že právo rodičov uvedené v článku 2 druhej vete Dodatkového protokolu k EDĽP je len „doplnkom základného práva na vzdelanie“( 68 ). Právo rodičov obsiahnuté v článku 14 ods. 3 Charty teda rodičom takisto umožňuje zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode so svojím náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením iba v kontexte slobody zakladať vzdelávacie inštitúcie s rôznymi tradíciami. Maďarsko sa teda s cieľom odôvodniť porušenie základného práva na nediskrimináciu, súkromný život a informácie v rôznych oblastiach poskytovania služieb, na ktoré sa vzťahujú dané pravidlá, na toto právo podľa Charty odvolávať nemôže.

128. Z toho vyplýva, že Maďarsko sa o právo rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím osobným presvedčením nemôže opierať ani ako o dôvod vo verejnom záujme, ani ako o základné právo rodičov chránené Chartou.

129. Maďarsko v súvislosti s tvrdením Komisie týkajúcim sa porušenia článku 21 Charty uviedlo aj ďalší argument. Na účely tvrdenia, že právo rodičov zabezpečiť vzdelanie svojich detí v zhode so svojím náboženským, filozofickým alebo pedagogickým presvedčením môže odôvodniť rozdielne zaobchádzanie, sa odvoláva na rozsudok WABE( 69 ).

135. Vo vysvetlivkách sa takisto uvádza, že dôstojnosť ľudskej osoby je súčasťou podstaty iných práv priznaných v Charte, preto sa musí rešpektovať, a to aj v prípade obmedzenia týchto iných práv.

136. Podľa môjho názoru z týchto vysvetliviek vyplýva, že do ľudskej dôstojnosti je zasiahnuté vtedy, keď obmedzenia iných práv, ktoré sú jej konkretizáciou, nemožno odôvodniť.

137. Súdny dvor uznal, že o zásah do ľudskej dôstojnosti ide v prípade, že sú porušené absolútne práva, ako je zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a mučenia, ktorých porušenie nikdy nemožno odôvodniť.( 71 ) Podľa môjho názoru analogicky platí, že keď dôjde k porušeniu iných ako absolútnych základných práv, ktoré sú úzko prepojené s ľudskou dôstojnosťou, ako sú práva, o ktoré ide v prejednávanej veci, pretože zásah nebolo možné odôvodniť, takisto to musí viesť ku konštatovaniu zásahu do ľudskej dôstojnosti.

138. Keďže teda Maďarsko nedokázalo uviesť prijateľné odôvodnenie diskriminácie, obmedzení slobody prejavu a zásahu do práva na súkromný život, ktoré sú následkom jeho právnej úpravy, táto právna úprava takisto vedie k zásahu do ľudskej dôstojnosti. Zasahuje do dôstojnosti LGBTI osôb aj všetkých ostatných osôb, ktorým bráni zaobchádzať s týmito LGBTI osobami rovnako ako so zvyškom spoločnosti.

139. Preto zastávam názor, že vzhľadom na to, že Maďarsko neodôvodnilo zásah do základných práv, ktoré sú vyjadrením ľudskej dôstojnosti, pravidlá č. 1, 3, 4, 6 a 7 porušujú článok 1 Charty.

140. Možno uzavrieť, že Maďarsko prijatím pravidiel č. 1, 3, 4, 6 a 7 porušilo články 1, 7, 11 a 21 Charty.

146. Tieto tvrdenia Súdny dvor stavajú pred prvú dôležitú otázku: je článok 2 ZEÚ druhom ustanovenia, o ktoré sa možno opierať v konaní o nesplnení povinnosti? Všeobecnejšie vzniká otázka, či je porušenie hodnôt žalovateľné; môžu o takomto žalobnom návrhu vôbec rozhodovať súdy alebo ide o otázku, o ktorej sa má rozhodnúť v rámci politického postupu?

147. Ak článok 2 ZEÚ žalovateľný je, vzniká ďalšia otázka týkajúca sa kritérií, ktorými by sa mal Súdny dvor riadiť pri rozhodovaní o tom, či došlo k samostatnému porušeniu tohto článku. Účastníci tohto konania sa zhodujú, že článok 2 ZEÚ možno uplatniť iba výnimočne, keď porušenie dosahuje určitú úroveň závažnosti. V kontexte prejednávanej veci je dôležité rozlišovať situácie, v ktorých porušenia základných práv vedú aj k porušeniu článku 2 ZEÚ, a situácie, v ktorých by sa mal Súdny dvor napriek konštatovaniu porušení Charty alebo iných základných zásad práva Únie zdržať určenia, že došlo k porušeniu článku 2 ZEÚ.

148. Akademici venujú článku 2 ZEÚ veľkú pozornosť a skúmajú ho z rôznych uhlov. O všetkých otázkach, ktoré tieto akademické príspevky nastolili, v týchto návrhoch uvažovať nemôžem. Zodpovedanie dvoch kľúčových otázok uvedených vyššie, ktoré nastolili účastníci a vedľajší účastníci konania v prejednávanej veci, by malo byť dostatočné na to, aby mohol Súdny dvor rozhodnúť, či sa Maďarsko prijatím napadnutej právnej úpravy okrem iných uvádzaných porušení dopustilo aj porušenia článku 2 ZEÚ.

149. Najprv sa teda budem zaoberať žalovateľnosťou článku 2 ZEÚ. Keď nenájdem žiadne prekážky prejednania žalobného návrhu založeného na porušení článku 2 ZEÚ Súdnym dvorom za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, položím si otázku, či by Súdny dvor mal šiesty žalobný dôvod Komisie prijať. Túto záležitosť najskôr posúdim vo všeobecnosti a potom svoje konštatovania uplatním na prejednávanú vec.

a) Úloha článku 2 ZEÚ v právnom poriadku Únie

1) Ústavná identita Únie

155. Článok 2 ZEÚ vyjadruje voľbu zakladateľov Únie, pokiaľ ide o to, aký druh spoločnosti sa členské štáty zaviazali spoločne vytvoriť v rámci Únie.

156. Možno si predstaviť rôzne spoločnosti: autokracie, ktoré nie sú založené na deľbe moci; spoločnosti, v ktorých zvolená väčšina nie je obmedzená požiadavkou rešpektovania ľudských práv; spoločnosti, v ktorých nevládne právo, ale ľudia; spoločnosti, v ktorých sa s menšinami nezaobchádza rovnako a ľudská dôstojnosť je v nich vyhradená iba pre väčšinu, alebo spoločnosti, ktoré neuznávajú rovnosť žien a mužov. Takéto spoločnosti naozaj existujú a vznikajú na celom svete.

157. Vízia dobrej spoločnosti v rámci ústavy Únie je odlišná. Táto vízia je vyjadrená v článku 2 ZEÚ. Ak sa hodnoty vymenované v tomto ustanovení – úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám – vykladajú spoločne, vytvárajú obraz ústavnej demokracie, v ktorej sa rešpektujú ľudské práva .( 74 )

158. Táto voľba je vyjadrená v úvodnom ustanovení Zmlúv, a teda – ako vysvetlil Súdny dvor – predstavuje samotnú identitu Únie.( 75 ) V skratke možno povedať, že bez týchto hodnôt by už Únia nebola Úniou, aká sa stanovuje v Zmluvách.

163. Rešpektovanie hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ je teda politickou aj praktickou podmienkou existencie právneho poriadku Únie.

b) Článok 2 ZEÚ ako právne záväzné ustanovenie

164. Súdny dvor v rozsudkoch týkajúcich sa podmienenosti konštatoval, že „článok 2 ZEÚ nevyjadruje len smerovanie alebo úmysly politickej povahy , ale obsahuje hodnoty, ktoré súvisia… so samotnou identitou Únie ako spoločného právneho poriadku, pričom tieto hodnoty sú konkretizované v zásadách obsahujúcich právne záväzné povinnosti pre členské štáty“( 79 ).

165. Toto konštatovanie by sa dalo vykladať najmenej dvomi rôznymi spôsobmi. Dalo by sa povedať – čo je zrejme stanovisko Komisie, Parlamentu a členských štátov, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania –, že keďže článok 2 ZEÚ nie je len politickým vyhlásením, predstavuje ustanovenie, ktoré zahŕňa právne povinnosti pre členské štáty. Na druhej strane by sa vzhľadom na poslednú časť vety dalo tvrdiť – ako uvádza Maďarsko –, že samotný článok 2 ZEÚ povinnosti nevytvára a v záujme vytvorenia meradla na účely kontroly v rámci konania o nesplnení povinnosti na Súdnom dvore ich treba konkretizovať prostredníctvom právnych zásad.

166. Súhlasím so stanoviskom Komisie, ktoré podporuje 16 členských štátov, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, aj Parlament. Podľa môjho názoru sa isté povinnosti členským štátom naozaj ukladajú priamo na základe článku 2 ZEÚ. Navrhujem, aby Súdny dvor využil príležitosť, ktorú mu ponúka prejednávaná vec, a potvrdil takýto výklad citovaného bodu svojich rozsudkov týkajúcich sa podmienenosti . V prospech takéhoto výkladu uvediem viacero argumentov.

169. Predchádzajúce znenia Zmluvy o Európskej únii uvádzali v jej článku 6 ods. 1 namiesto hodnôt zásady: „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom“( 82 ). Pojem „hodnoty“ sa používa iba od prijatia Lisabonskej zmluvy, v rámci ktorej sa prijalo rovnaké znenie ako to, ktoré navrhol Konvent o Ústave pre Európu.( 83 ) Túto zmenu znenia nemožno vykladať ako zámer vylúčiť alebo obmedziť právnu povahu hodnôt v súčasnom článku 2 ZEÚ. Práve naopak – zo záznamov z práce Konventu o Ústave pre Európu vyplýva, že zámerom bolo v skutočnosti zaviesť viaceré právne povinnosti pre členské štáty. Predsedníctvo pri navrhovaní ustanovenia o hodnotách zdôraznilo potrebu krátkeho zoznamu základných hodnôt, ktoré majú „jasný, nekontroverzný právny základ, aby členské štáty vedeli rozlíšiť povinnosti, ktoré z nich vyplývajú“( 84 ).

170. Samotné Zmluvy( 85 ) rovnako ako Súdny dvor( 86 ) navyše používajú pojmy „hodnoty“ a „zásady/princípy“ zameniteľne.

171. V prospech výkladu v tom zmysle, že rešpektovanie hodnôt je právnou povinnosťou, hovoria aj odkazy na článok 2 ZEÚ v iných ustanoveniach Zmlúv. V článku 3 ods. 1 ZEÚ sa tak vo všeobecnosti uvádza, že cieľom Únie je presadzovať mier a svoje hodnoty, a v odseku 5 tohto článku sa stanovuje, že Únia potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty vo vzťahoch so zvyškom sveta. Význam hodnôt pri rozvíjaní vzťahov so susedmi Únie sa opakuje v článku 8 ZEÚ a povinnosť Únie uchovávať svoje hodnoty vo vonkajších vzťahoch sa ďalej rozpracúva v článku 21 ods. 2 písm. a), článku 32 a článku 42 ods. 5 ZEÚ. Článok 13 ZEÚ, ktorý je úvodným ustanovením v súvislosti s inštitúciami Únie, stanovuje, že Únia má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej hodnoty.

177. Pri vstupe do Únie sa teda nové členské štáty pripájajú aj k ústavnej voľbe dobrej spoločnosti, ktorá je vyjadrená v článku 2 ZEÚ.

178. Článok 49 ZEÚ má dva dôležité dôsledky. Po prvé vychádza z predpokladu, že štát sa rozhodne do Únie vstúpiť, pretože hodnoty podľa článku 2 ZEÚ predstavujú aj jeho ústavnú voľbu. Ako totiž uznal Súdny dvor,( 87 ) kandidátska krajina musí pred prijatím do Únie ostatné členské štáty presvedčiť, že spĺňa „politické kodanské kritériá“, ktoré odrážajú hodnoty podľa článku 2.( 88 )

179. Tento aspekt článku 49 ZEÚ Súdnemu dvoru umožnil konštatovať, že „Únia združuje štáty, ktoré slobodne a dobrovoľne pristúpili k spoločným hodnotám uvedeným v článku 2 ZEÚ, rešpektujú tieto hodnoty a zaväzujú sa ich podporovať“( 89 ).

180. Záväzok týkajúci sa hodnôt podľa článku 2 ďalej existuje počas celého trvania členstva členského štátu v Únii. Ako uviedol Súdny dvor, „dodržiavanie týchto hodnôt totiž nemožno redukovať na povinnosť, ktorú musí splniť kandidátska krajina, aby mohla vstúpiť do Únie, a od ktorej je po vstupe do Únie oslobodená“( 90 ).

181. V rozsudku Repubblika navyše Súdny dvor konštatoval, že „rešpektovanie hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ členským štátom predstavuje podmienku užívania všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania Zmlúv na tento členský štát“( 91 ).

182. Článok 49 ZEÚ uvádza záväzok členských štátov podporovať hodnoty podľa článku 2. Pre členské štáty z toho plynú dva druhy povinností: povinnosť neznižovania úrovne ochrany a povinnosť prijať opatrenia na realizáciu hodnôt podľa článku 2 ZEÚ. Obe tieto povinnosti predstavujú povinnosť členských štátov zameranú na výsledok, ako už Súdny dvor potvrdil v súvislosti s hodnotou právneho štátu.( 92 )

186. Súdny dvor by mal preto vysvetliť, že svojím konštatovaním uvedeným v bode 164 vyššie nechcel článku 2 ZEÚ odoprieť spôsobilosť ukladať členským štátom samostatné povinnosti. Členské štáty majú naopak povinnosť zachovávať a aktívne podporovať hodnoty vymenované v článku 2 ZEÚ, a to na základe daného ustanovenia v spojení s článkom 49 ZEÚ.

187. Konštatovanie citované v bode 164 vyššie by sa teda dalo preformulovať takto: „Článok 2 ZEÚ nevyjadruje len smerovanie alebo úmysly politickej povahy, ale obsahuje hodnoty, ktoré súvisia so samotnou identitou Únie ako spoločného právneho poriadku, a vyžaduje, aby ich členské štáty zachovávali a podporovali. Tieto hodnoty sú konkretizované v zásadách obsahujúcich presnejšie právne záväzné povinnosti pre členské štáty.“

188. Konštatovanie, že článok 2 ZEÚ zahŕňa právne povinnosti pre členské štáty zamerané na výsledok, ešte neznamená, že týchto povinností sa možno dovolávať pred súdom a že sú vymožiteľné. Touto otázkou sa budem zaoberať v ďalšej časti.

c) Dôvody v prospech žalovateľnosti článku 2 ZEÚ a proti nej

1) Dôvody v prospech žalovateľnosti

189. V článku 19 ods. 1 prvom pododseku ZEÚ sa vymedzuje úloha Súdneho dvora, ktorou je zabezpečenie dodržiavania práva pri výklade a uplatňovaní Zmlúv.

2) Úvahy o dôvodoch proti žalovateľnosti

i) Článok 7 ZEÚ

196. Jeden z argumentov, ktoré uviedlo Maďarsko s cieľom namietať proti právomoci Súdneho dvora konštatovať samostatné porušenie článku 2 ZEÚ, sa týkal článku 7 ZEÚ.

197. Argumentovalo, že hoci otázka porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ nie je žiadnym ustanovením Zmlúv z právomoci Súdneho dvora výslovne vylúčená, nepatrí do nej, pretože článok 7 ZEÚ priznáva výlučnú právomoc vo vzťahu k tejto otázke politickým inštitúciám.( 99 )

198. Maďarsko už podobné argumenty použilo vo veciach vedúcich k rozsudkom týkajúcim sa podmienenosti , pričom tvrdilo, že postup podľa článku 7 ZEÚ predstavuje jediný postup, ktorý inštitúciám Únie umožňuje posudzovať existenciu porušení článku 2 ZEÚ a sankcionovať ich.( 100 ) Súdny dvor vo svojich rozsudkoch v týchto veciach tieto argumenty odmietol. Konštatoval, že „na rozdiel od tvrdení Maďarska, ktoré podporuje Poľská republika, okrem postupu stanoveného v článku 7 ZEÚ mnohé iné ustanovenia Zmlúv, často konkretizované rôznymi aktmi sekundárneho práva, priznávajú inštitúciám Únie právomoc skúmať, konštatovať a v prípade potreby sankcionovať porušenia hodnôt obsiahnutých v článku 2 ZEÚ, ku ktorým dôjde v členskom štáte“( 101 ).

199. Súdny dvor už v týchto rozsudkoch konštatoval, že článok 7 ZEÚ nemožno vykladať ako ústavnú voľbu ponechať kontrolu a sankcionovanie porušení článku 2 ZEÚ výlučne na postup stanovený v článku 7 ZEÚ.

205. Po prvé už Súdny dvor konštatoval, že všeobecná povaha zásad Únie nevyhnutne nie je prekážkou ich použitia na účely súdneho preskúmania.( 105 )

206. Po druhé je výklad neurčitých pojmov pre súdy bežnou činnosťou a vzhľadom na neurčitosť, ktorá je často prítomná v prípade noriem ústavnej povahy, ide o jednu z hlavných úloh ústavných súdov.

207. To neznamená, že Súdny dvor niečo pridáva svojvoľne a vo vákuu. Ako som už vysvetlila, obsah hodnôt sa napĺňa vo viacerých konkrétnejších zásadách obsiahnutých v Zmluvách, v Charte a v ustanoveniach sekundárneho práva Únie, čo je výsledkom legislatívneho postupu a do čoho sú zapojené všetky členské štáty.( 106 ) Konkretizácia hodnôt je teda výsledkom dialógu o význame hodnôt na úrovni primárneho alebo sekundárneho práva.

208. Súdny dvor v sérii rozsudkov, ktorá sa začala rozsudkom týkajúcim sa portugalských sudcov( 107 ), konštatoval, že hodnotu právneho štátu konkretizuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ. Vo veciach, ktoré nasledovali, Súdny dvor rozpracoval podrobnejšie chápanie požiadavky nezávislosti sudcov ako požiadavky, ktorá prostredníctvom článku 19 ZEÚ a článku 47 Charty konkretizuje hodnotu právneho štátu.( 108 ) Súdny dvor podobne vykladal článok 10 ods. 1 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia funguje na základe zastupiteľskej demokracie, so zreteľom na demokraciu ako hodnotu vyjadrenú v článku 2 ZEÚ.( 109 ) Hodnota rovnosti je podobne konkretizovaná v článku 19 ZFEÚ a v nástrojoch sekundárneho práva prijatých na jeho základe.

209. To neznamená, že súdne preskúmanie musí byť založené na konkretizačnej norme a nie priamo na samotnom článku 2 ZEÚ ani že je takéto preskúmanie možné iba vtedy, keď je hodnota konkretizovaná. Ak to tak však je, Súdny dvor musí takúto konkretizáciu hodnoty vziať do úvahy a hodnotu by nemal vykladať v rozpore s týmto ustanovením.

215. Súdny dvor je ústavným súdom a základné ústavné zásady sú často zároveň politické aj právne. Keďže článok 2 ZEÚ vyjadruje voľbu ústavnej demokracie, v ktorej sa rešpektujú ľudské práva, ochrana týchto hodnôt nie je pre Súdny dvor politickým rozhodnutím, ale ústavnou úlohou.

216. Súdny dvor vo svojich rozsudkoch týkajúcich sa podmienenosti konštatoval, že Únia musí byť schopná obhajovať svoje hodnoty v medziach svojich právomocí, ktoré jej priznávajú Zmluvy.( 113 ) Zmluvy Súdnemu dvoru priznávajú právomoc vykladať ich právne ustanovenia a v rámci konania o nesplnení povinnosti súdne preskúmavať okrem iného súlad vnútroštátnej právnej úpravy s týmito právnymi ustanoveniami.

217. Žaloby o nesplnenie povinnosti predstavujú nástroje na dosahovanie cieľov právnej povahy: odhaľovanie právnych porušení v záujme ich odstránenia. To zahŕňa porušenia článku 2 ZEÚ. V prípade spoločensky citlivých a sporných otázok, ako sú práva LGBTI osôb, je rozsudok Súdneho dvora len jednou časťou riešenia zameraného na dosiahnutie rovnosti a ľudskej dôstojnosti LGBTI osôb. Právne zosúladenie si bude takisto vyžadovať isté zosúladenie spoločenských hodnôt. To však neznamená, že ak dôjde k zásahu do týchto hodnôt, Súdny dvor by ho nemal konštatovať.

218. Možno uzavrieť, že všeobecná povaha hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ nepredstavuje prekážku ich uplatnenia na Súdnom dvore na účely súdneho preskúmania vnútroštátnej právnej úpravy v konaní o nesplnení povinnosti.

iii) Národná ústavná identita

219. Maďarsko sa vo svojom vyjadrení k žalobe opiera aj o svoju národnú ústavnú identitu, ktorá sa v zmysle ústavného práva Únie musí rešpektovať na základe článku 4 ods. 2 ZEÚ.

225. Maďarsko v rámci svojich pripomienok odmieta, že by samostatné konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ popri konštatovaní porušenia základných práv alebo iných pravidiel práva Únie mohlo mať nejaký zmysluplný účel.

226. Z judikatúry jasne vyplýva, že účelom konania o nesplnení povinnosti je rozhodnúť spor medzi Komisiou a členským štátom týkajúci sa toho, či došlo k porušeniu práva Únie, a ak sa toto porušenie preukáže, motivovať členský štát, aby ho odstránil.( 116 )

227. Je preto legitímne položiť si otázku, akým spôsobom konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ popri konštatovaní porušenia konkrétnych ustanovení právnych predpisov Únie a Charty prispieva k identifikácii a ukončeniu neplnenia povinností členského štátu podľa práva Únie.

228. Podobné otázky už boli položené vo vzťahu k účelu konštatovania porušenia Charty v prípadoch, keď sa už preukázalo porušenie pravidla Zmluvy alebo sekundárneho práva Únie. Generálna advokátka Kokott v tejto súvislosti vo svojich návrhoch vo veci Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba) uviedla toto vysvetlenie: „Zistenie samostatného zásahu do základných práv… v prejednávanej veci nemá nijaké osobitné dôsledky. Dôvodnosť žaloby o nesplnenie povinnosti vyplýva už z porušení ustanovení smernice o službách a článku 49 ZFEÚ. Samostatné preskúmanie základného práva však jasnejšie vyjadruje osobitnú dôležitosť a závažnosť porušenia.“( 117 )

229. Podobná argumentácia by sa dala uplatniť aj na odôvodnenie toho, prečo Komisia môže navrhnúť samostatné konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ aj v prípade, že na preukázanie nesplnenia povinností členského štátu založených na práve Únie by postačovalo konštatovanie porušenia iných ustanovení práva Únie a Charty.

235. V prejednávanej veci podľa názoru Komisie k samostatnému porušeniu článku 2 ZEÚ došlo, pretože porušenia, ktorých sa dopustilo Maďarsko, sú „obzvlášť závažné, početné a očividné a predstavujú všeobecné a koordinované porušovanie dotknutých základných práv“( 121 ). Názor, že samostatné uplatnenie článku 2 ZEÚ si vyžaduje vysokú úroveň závažnosti porušení, zastávajú aj viaceré členské štáty, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania.

236. Maďarsko svoje stanovisko k možným kritériám na konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ neuviedlo, pretože podľa jeho názoru takéto porušenie v tomto konaní na Súdnom dvore vôbec konštatovať nemožno.

a) Popieranie hodnôt ako kritérium na konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ

237. Kritériom, ktoré vedie ku konštatovaniu porušenia článku 2 ZEÚ, podľa môjho názoru nie je počet ani závažnosť porušení základných práv či iných základných zásad práva Únie, ale popretie hodnôt podľa článku 2 ZEÚ členským štátom.

238. Na účely posúdenia, či právnu úpravu členského štátu možno tolerovať v rámci systému hodnôt Únie, je správnou otázkou, ktorú si treba položiť, v skutočnosti otázka, či členský štát prijatím danej právnej úpravy popiera jednu alebo viaceré hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ.

239. Je možné, že účastníci tohto konania kritérium závažnosti zdôrazňovali preto, že ide o jedno z dvoch kritérií použitých v článku 7 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, že daný postup sa môže začať jedine v prípade, že existuje závažné a pretrvávajúce porušenie hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ.( 122 )

246. Počet porušení pravidiel primárneho a sekundárneho práva Únie a Charty, ako aj spôsob, akým k týmto porušeniam došlo, však môžu slúžiť ako ukazovateľ toho, že príčinou týchto porušení môže byť popretie hodnôt.

247. Kritériom na konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ je teda popretie hodnoty, ktoré je hlavnou príčinou ostatných porušení práva Únie. Závažnosť a/alebo množstvo týchto iných porušení ako kritériá na konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ samy osebe jednoznačne a automaticky slúžiť nemôžu, hoci tieto prvky môžu byť dôležitou známkou popierania hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ.

b) Porušenie práv podľa Charty a ústavný dialóg

248. Jednotlivé porušenia, najmä keď sa týkajú základných práv alebo iných základných zásad práva Únie, by teda mohli byť dôležitou známkou toho, že príčina porušovania práva Únie spočíva v popieraní hodnôt. Obzvlášť to platí vtedy, keď sú tieto porušenia početné, očividné a všeobecné. Ani to však podľa môjho názoru samo osebe na konštatovanie porušenia článku 2 ZEÚ nevyhnutne nepostačuje, pretože porušenia práv podľa Charty nemusia byť súčasťou popierania hodnôt, ale ústavného dialógu Únie.

249. Prostredníctvom takéhoto dialógu sa vytvára právny poriadok Únie. Znamená to, že môžu existovať rôzne vízie toho, ako by sa mali spoločné hodnoty konkretizovať.

250. Porušenia základných práv v tejto súvislosti môžu byť po prvé dôsledkom rozdielu v spôsobe vyvažovania dvoch základných práv na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni alebo po druhé dôsledkom rozdielu v obsahu, ktorý právo Únie a vnútroštátne právo pripisujú konkrétnemu základnému právu. V oboch situáciách by teda príčina týchto porušení patrila do rámca dialógu v medziach stanovených hodnotami bez toho, aby sa popierali samotné hodnoty.

252. Príklad druhej situácie, ktorá sa týka rozdielu v tom, ako sa chápe obsah základného práva, bez toho, aby tento rozdiel predstavoval popieranie hodnôt, možno nájsť v rozsudku Max‑Planck( 127 ). Súdny dvor v danej veci konštatoval, že vnútroštátna právna úprava, ktorá pracovníkovi odníma nárok na peňažnú náhradu za dovolenku za kalendárny rok nevyčerpanú pri skončení pracovného pomeru, zasahuje do podstaty základného práva na platenú dovolenku za kalendárny rok. Znamená to, že Nemecko, o ktorého právnu úpravu išlo, porušilo článok 2 ZEÚ?( 128 ) Napriek tomu, že došlo k zásahu do podstaty základného práva, je podľa môjho názoru odpoveď záporná. Len čo tento členský štát svoju právnu úpravu zmení, porušenie bude odstránené. Nemecko tým, že v danej konkrétnej situácii chápalo nárok na dovolenku za kalendárny rok inak, než sa vykladá na úrovni Únie, nepopieralo dôležitosť práva na platenú dovolenku za kalendárny rok pre ochranu hodnôt podľa článku 2 ZEÚ.

253. Nezhody týkajúce sa obsahu základných práv alebo rozdiely pri vyvažovaní dvoch alebo viacerých základných práv by teda ku konštatovaniu porušenia článku 2 ZEÚ viesť nemali. Sú súčasťou ústavného dialógu v rámci právneho poriadku Únie, ktorý umožňuje rozličnú konkretizáciu práv.( 129 ) Tieto nezhody však nepopierajú samotné hodnoty.

254. Porušenie článku 2 ZEÚ by sa malo konštatovať iba v prípade, keď Súdny dvor dospeje k záveru, že členský štát právo podľa Charty porušuje preto, že popiera hodnotu, ktorú toto právo konkretizuje.

3. Porušenie článku 2 ZEÚ v prejednávanej veci

260. Porušenie v prejednávanej veci sa podľa môjho názoru od vyššie uvedených príkladov ústavného dialógu líši jedným významným spôsobom. V týchto príkladoch totiž odlišný výsledok vyvažovania ani odlišné chápanie obsahu základných práv neboli spôsobené popieraním dotknutých hodnôt. V prejednávanej veci naopak sporná maďarská právna úprava popiera hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ.

261. Popieranie rovnosti LGBTI osôb, na ktorom je založená napadnutá právna úprava, je hlavnou príčinou všetkých porušení v prejednávanej veci. Keby sa Maďarsko nedomnievalo, že obsah s LGBTI tematikou je škodlivý pre vývin maloletých osôb, k ostatným porušeniam by nedošlo.

262. Zastávam názor, že skutočnosť, že LGBTI osoby si v členských štátoch zaslúžia rovnaký rešpekt, nemožno napádať v rámci dialógu. Nerešpektovanie a marginalizácia skupiny v spoločnosti predstavujú „červené čiary“ stanovené hodnotami rovnosti, ľudskej dôstojnosti a rešpektovania ľudských práv.

263. Spôsob, akým sa má rovnosť LGBTI osôb dosiahnuť, sa môže líšiť a možno o ňom diskutovať, no principiálne rozhodnutie zakázať diskrimináciu z dôvodu pohlavia alebo sexuálnej orientácie je pevne zakotvené v ústavnom rámci Únie. Platí to, aj keď sú otázky týkajúce sa LGBTI osôb spoločensky citlivé. Keby sa chránený dôvod nahradil dôvodom, ktorý je menej spoločensky sporný, ako je farba pleti alebo náboženstvo, popieranie rovnosti právnou úpravou, ako je tá, o ktorú ide v prejednávanej veci, by bolo očividné.

264. Napriek citlivosti tejto otázky preto zastávam názor, že napadnutá maďarská právna úprava spĺňa kritérium popierania hodnôt na účely konštatovania porušenia článku 2 ZEÚ.

270. Po tretie porušenie práva na súkromný a rodinný život chráneného článkom 7 Charty je v ostrom kontraste s hodnotou ľudskej dôstojnosti.

271. Ľudská dôstojnosť, ktorú sporné pravidlá popierajú, nie je len základným právom, ale aj základnou hodnotou vyjadrenou v článku 2 ZEÚ. Aby som citovala svojho kolegu generálneho advokáta, „hodnota ľudskej dôstojnosti predstavuje skutočnú Grundnorm európskeho konštitucionalizmu z obdobia po druhej svetovej vojne, a to v protiklade k hrôzam totalitarizmu, ktorý popieral akúkoľvek hodnotu ľudskej dôstojnosti“( 132 ).

272. Vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete je dôležitejšie než kedykoľvek predtým pamätať na to, prečo Únia vyhlásila hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ a prečo je kľúčové tieto hodnoty potvrdzovať a chrániť.

273. Možno uzavrieť, že tieto porušenia základných práv podľa môjho názoru dokazujú významné odchýlenie sa sporných pravidiel od modelu ústavnej demokracie, v ktorej sa rešpektujú ľudské práva, vyjadreného v článku 2 ZEÚ.

274. Toto popieranie hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ je tým ťažko postihnuteľným „niečím viac“, čo Komisiu podnietilo uviesť šiesty žalobný dôvod.

275. Z vyššie uvedených dôvodov zastávam názor, že Súdny dvor by mal konštatovať, že Maďarsko prijatím novelizačného zákona, ktorým sa zaviedli pravidlá č. 1, 3, 4, 6 a 7, porušilo článok 2 ZEÚ.

1. Pravidlo č. 4

280. Článok 6a smernice o AVMS od členských štátov vyžaduje, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu telesného, duševného alebo morálneho vývinu maloletých osôb. Tieto opatrenia môžu spočívať v obmedzení času vysielania a musia byť primerané potenciálnemu škodlivému účinku programu. Ak program dodržiava pravidlá zamerané na ochranu maloletých osôb v domovskom štáte, mal by sa voľne vysielať na území všetkých ostatných členských štátov.

281. So zreteľom na tento legislatívny rámec Komisia najprv tvrdí, že pravidlo č. 4, ktoré vyžaduje zaradenie programov zahŕňajúcich „obsah s LGBTI tematikou“ do kategórie V, čo znamená, že ich možno vysielať iba od 22.00 do 5.00 hod., nemožno chápať ako pravidlo na vykonanie článku 6a smernice o AVMS, takže predstavuje obmedzenie voľného pohybu AVMS.

282. Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza po prvé to, že pravidlo č. 4 bolo prijaté na vykonanie článku 6a smernice o AVMS. Smernica neharmonizuje druhy programov, ktoré sa považujú za škodlivé pre maloleté osoby, s výnimkou požiadavky, aby obsah zobrazujúci bezdôvodné násilie a pornografiu podliehal najprísnejším opatreniam. Maďarsko tvrdí, že vzhľadom na túto minimálnu harmonizáciu patrí určenie, ktoré programy sú pre deti škodlivé, do rámca autonómie členských štátov na základe ich vlastných kultúrnych a morálnych hodnôt.

283. Ako však tvrdí Komisia, rozhodnutie o obsahu, ktorý je pre deti potenciálne škodlivý, musí byť založené na vedeckých dôkazoch o potenciálnej škodlivosti určitého obsahu.

284. Ako som už vysvetlila (bod 111 vyššie), Maďarsko o tom, že by boli programy zahŕňajúce „obsah s LGBTI tematikou“ škodlivé pre vývin maloletých osôb, žiadne takéto dôkazy nepredložilo. Okrem toho sa preukázalo (pozri časť týchto návrhov, ktorej predmetom je piaty žalobný dôvod Komisie), že takéto obmedzenie zasahuje do slobody prejavu a práva na informácie, ako aj do práva na súkromný život, je diskriminačné a v rozpore s ľudskou dôstojnosťou LGBTI osôb. Keďže všetky obmedzenia voľného pohybu služieb( 133 ) vrátane AVMS( 134 ) musia rešpektovať základné práva, nemožno akceptovať, že pravidlo č. 4 slúži na ochranu maloletých osôb.

290. Pokiaľ ide o pravidlo č. 6, Komisia tvrdí, že Maďarsko porušilo článok 6a smernice o AVMS.

291. Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe odôvodňuje svoje opatrenia ochranou maloletých osôb a práv rodičov.

292. Pravidlo č. 6 však z rovnakého dôvodu ako pravidlo č. 4 touto potrebou odôvodnené byť nemôže. Spoločne s pravidlom č. 4 je takisto v rozpore so slobodou prejavu a s právom na informácie, ako aj s právom na súkromný život LGBTI osôb a je diskriminačné z dôvodu pohlavia a sexuálnej orientácie, pretože povinnosti zaraďovania podľa neho podliehajú iba oznámenia vo verejnom záujme zahŕňajúce obsah s LGBTI tematikou a nie oznámenia, ktoré sa týkajú životov heterosexuálnych a cisrodových osôb.( 137 )

293. Pravidlo č. 6 teda predstavuje neodôvodnené obmedzenie poskytovania AVMS, ktoré je v rozpore s článkom 6a smernice o AVMS.

3. Pravidlo č. 3

294. Zatiaľ čo pravidlo č. 6 sa týka nekomerčných oznámení, pravidlo č. 3 obsiahnuté v zákone o reklame sa týka komerčných oznamov. Zakazuje sprístupňovanie reklám zahŕňajúcich „obsah s LGBTI tematikou“ maloletým osobám.

299. Zákon o reklame teda patrí do pôsobnosti smernice o AVMS a zákazom obsahu s LGBTI tematikou obmedzuje poskytovanie služieb, ktoré táto smernica upravuje. Pravidlo č. 3 rovnako, ako som už uviedla v prípade pravidiel č. 4 a 6, predstavuje neodôvodnené obmedzenie poskytovania AVMS, ktoré je v rozpore s článkom 9 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice o AVMS.

4. Pravidlo č. 5

300. Pravidlo č. 5 ukladá Mediálnej rade povinnosť požadovať od iného členského štátu, aby konal v súvislosti s porušeniami, ktorých sa dopustil poskytovateľ AVMS v právomoci daného štátu, ktorý vysiela v Maďarsku a ktorý porušil maďarské pravidlá týkajúce sa zaraďovania, pokiaľ ide o obsah s LGBTI tematikou.

301. Komisia tvrdí, že pravidlo č. 5 porušuje zásadu krajiny pôvodu vyjadrenú v článku 2 a článku 3 ods. 1 smernice o AVMS, a to tým, že zavádza mechanizmus, v rámci ktorého sa členský štát príjmu snaží uložiť členskému štátu pôvodu povinnosť zabezpečiť dodržiavanie jeho pravidiel za podmienok iných, než sú tie, ktoré sa stanovujú v smernici.

302. Článok 3 ods. 2 smernice o AVMS stanovuje možnosť dočasne sa odchýliť od povinnosti členského štátu príjmu umožniť príjem vysielania AVMS z iných členských štátov. To je možné iba v prípade, že poskytovateľ v inom členskom štáte zjavne, závažne a hrubo porušuje článok 6 ods. 1 písm. a) alebo článok 6a ods. 1 smernice o AVMS.

303. Podľa názoru Komisie, s ktorým súhlasím, však článok 3 ods. 2 nemožno vykladať v tom zmysle, že členskému štátu umožňuje vytvoriť špecifické paralelné ustanovenie vo vnútroštátnom práve s cieľom rozšíriť pôsobnosť svojich pravidiel na poskytovateľov služieb v právomoci iného členského štátu a uplatňovať hranicu na účely zásahu pod úrovňou stanovenou uvedeným článkom 3 ods. 2.

310. Maďarsko sa preto na účely odôvodnenia obmedzujúcej povahy pravidla č. 5 o článok 4 ods. 2 smernice o AVMS opierať nemôže.

311. Pravidlo č. 5 z uvedených dôvodov porušuje článok 2 a článok 3 ods. 1 smernice o AVMS.

B. Druhý žalobný dôvod Komisie

312. Komisia tvrdí, že pravidlá č. 1 a 3 obmedzujú poskytovanie služieb informačnej spoločnosti, a teda porušujú smernicu o elektronickom obchode.

313. Pravidlo č. 1 adresátom zákona o ochrane detí( 141 ) zakazuje sprístupňovať „obsah s LGBTI tematikou“ maloletým osobám. Ako som už vysvetlila, pravidlo č. 3 zakazuje sprístupňovanie „obsahu s LGBTI tematikou“ maloletým osobám v rámci komerčných oznamov. Komisia zastáva názor, že obe pravidlá obmedzujú poskytovanie služieb informačnej spoločnosti v rozpore s článkom 3 ods. 2 smernice o elektronickom obchode, ktorý členským štátom príjmu podobne ako článok 2 a článok 3 ods. 1 smernice o AVMS zakazuje stanovovať poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti z iných členských štátov obmedzenia v koordinovaných oblastiach.

1. Pravidlá č. 1 a 3 patria do koordinovaných oblastí v zmysle smernice o elektronickom obchode

319. Podľa tohto ustanovenia teda koordinované oblasti zahŕňajú aj požiadavky, ktoré členské štáty stanovujú vo vzťahu k samotným službám informačnej spoločnosti. Rovnaké ustanovenie ďalej vysvetľuje, že tieto požiadavky nemusia byť stanovené špeciálne vo vzťahu k službám informačnej spoločnosti, ale môžu byť stanovené všeobecne. Obmedzenie obsahu služby, ktorá sa môže poskytovať ako služba informačnej spoločnosti, teda patrí do koordinovaných oblastí, aj keď sa daný vnútroštátny zákon na úpravu služieb informačnej spoločnosti špeciálne nezameriava.

320. Uvedené potvrdzuje článok 2 písm. h) bod i) druhá zarážka smernice o elektronickom obchode, kde sa špecificky uvádza, že koordinované oblasti sa týkajú požiadaviek, ktoré musí poskytovateľ služieb spĺňať, pokiaľ ide okrem iného o „požiadavky týkajúce sa kvality alebo obsahu služby, vrátane tých, ktoré sa uplatňujú na reklamu…“

321. Pravidlo č. 1 aj pravidlo č. 3 vylučujú možnosť prezentovať deťom určitý obsah, ktorý môžu ponúkať poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti. Patria teda do koordinovaných oblastí.

2. Pravidlo č. 1 patrí do pôsobnosti smernice o elektronickom obchode

322. V súvislosti s pravidlom č. 1 Maďarsko tvrdí, že jeho adresáti neposkytujú služby informačnej spoločnosti ani žiadne služby v zmysle, v akom tento pojem vymedzuje právo Únie, pretože ich činnosti sa v zásade neponúkajú za odplatu. Uvádza preto, že pravidlo č. 1 do pôsobnosti smernice o elektronickom obchode nepatrí.

323. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry „slobodné poskytovanie služieb prospieva tak poskytovateľovi, ako aj príjemcovi služieb“( 145 ).

C. Tretí žalobný dôvod Komisie

329. Komisia tvrdí, že pravidlá č. 1, 3 a 7 obmedzujú aj poskytovanie iných služieb, než sú audiovizuálne služby alebo služby informačnej spoločnosti. Takéto obmedzenia by boli v rozpore s článkami 16 a 19 smernice o službách, ako aj s článkom 56 ZFEÚ.

330. Smernica o službách spoločne s článkom 56 ZFEÚ stanovuje všeobecné pravidlá, ktoré umožňujú uplatňovanie vzájomného uznávania v oblasti služieb iných než audiovizuálne služby alebo služby informačnej spoločnosti.( 148 ) Články 16 a 19 smernice o službách členským štátom zakazujú stanovovať poskytovateľom alebo príjemcom služieb obmedzenia, ktoré nie sú odôvodnené dôvodmi vo všeobecnom verejnom záujme a nie sú týmto dôvodom primerané.

1. Pravidlá č. 1 a 3

331. Je naozaj možné predstaviť si, že rovnako, ako pravidlo č. 1 obmedzuje poskytovanie audiovizuálnych služieb alebo služieb informačnej spoločnosti, obmedzuje aj poskytovanie iných druhov služieb. Na preukázanie uvedeného postačuje jeden príklad. Poskytovatelia starostlivosti o deti by boli na základe pravidla č. 1 odradení od objednania bábkového divadelného predstavenia, ktoré zobrazuje život LGBTI osôb, pretože ho nemôžu uviesť pred deťmi vo svojej starostlivosti.( 149 )

332. Keďže adresáti pravidla č. 1 nepatria do pôsobnosti pravidiel Únie ako poskytovatelia služieb, ale ako ich príjemcovia, výnimka týkajúca sa sociálnych služieb stanovená v článku 2 ods. 2 písm. j) smernice o službách nie je relevantná.

338. Vzhľadom na to, že pravidlo č. 7 nezakazuje prezentáciu „obsahu s LGBTI tematikou“, ale len jeho popularizáciu, by sa obmedzenie poskytovania služieb potenciálne mohlo odôvodniť potrebou „nestrannosti“ vo vzdelávaní. Ako som však už vysvetlila, toto pravidlo nie je neutrálne, ale priamo diskriminačné, pretože nezakazuje popularizáciu žiadneho druhu sexuálneho života alebo správania okrem sexuálneho života alebo správania LGBTI osôb.

339. Z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré som uviedla vo vzťahu k pravidlám č. 1, 3, 4, 5 a 6, pravidlo č. 7 porušuje základné práva, najmä článok 21 Charty, a preto nemôže byť odôvodnené.

340. Pravidlá č. 1, 3 a 7 teda porušujú smernicu o službách aj článok 56 ZFEÚ.

D. Štvrtý žalobný dôvod Komisie

341. Komisia tvrdí, že pravidlo č. 8 obsiahnuté v zákone o systéme registra trestov porušuje článok 10 GDPR v spojení s článkom 8 ods. 2 Charty.

342. Pravidlo č. 8 ukladá orgánom s prístupom k údajom v registri trestov povinnosť poskytnúť „oprávneným osobám“ priamy prístup k záznamom vedeným v tomto registri, ktoré sa týkajú jednotlivcov odsúdených za sexuálne trestné činy spáchané na deťoch. Pokiaľ ide o kategorizáciu „oprávnených osôb“, § 75/B ods. 3 zákona o systéme registra trestov stanovuje, že sprístupnenie údajov z registra sa povolí iba v prípade, že osoba požadujúca tieto údaje je dospelou osobou, ktorá je príbuzným osoby mladšej ako 18 rokov, vzdeláva takúto osobu, vykonáva nad ňou dohľad alebo sa o ňu stará.

346. V tomto duchu platí, že podľa článku 6 ods. 1 písm. e) GDPR je spracúvanie údajov zákonné, ak je nevyhnutné „na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci“. Článok 10 stanovuje ďalšie obmedzenia v súvislosti so spracúvaním údajov z registra trestov, ktoré sa musí vykonávať pod kontrolou orgánu verejnej moci alebo musí byť povolené právnym predpisom s primeranými zárukami.

347. Súdny dvor objasnil, že GDPR orgánom verejnej moci nezakazuje poskytovanie osobných údajov absolútne, pokiaľ toto poskytovanie slúži legitímnemu verejnému záujmu a spája sa s ním primeraná ochrana práv a slobôd dotknutých osôb.( 151 ) Článok 8 ods. 2 Charty v rovnakom duchu uvádza, že osobné údaje musia byť okrem iného spracúvané „na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom“.

348. Ochrana maloletých osôb pred tými, ktorí by im mohli spôsobiť ujmu, je nepochybne verejným záujmom s mimoriadnym významom, ktorý by teda poskytnutie osobných údajov odôvodniť mohol. Údaje z registra trestov sú zároveň veľmi citlivé a mohli by viesť k stigmatizácii. Ich poskytnutie môže významne ovplyvniť súkromný aj profesijný život jednotlivca a vyžaduje si prísne odôvodnenie a jasné právne záruky.( 152 )

349. Pri vyvažovaní týchto dvoch záujmov sa teda vnútroštátne opatrenia určené na dosahovanie cieľa ochrany maloletých osôb musia posudzovať z hľadiska požiadaviek proporcionality.

350. Maďarsko v tejto súvislosti tvrdí, že režim týkajúci sa údajov, ktorý sa zaviedol pravidlom č. 8, je odôvodnený a primeraný svojmu cieľu.

355. Po druhé hmotnoprávne podmienky prístupu nie sú vnútroštátnym právom vymedzené dostatočne presne na to, aby príslušnému orgánu umožnili skontrolovať, či je takýto prístup odôvodnený a nevyhnutný.

356. Odkazujem predovšetkým na § 75/B ods. 3 písm. b) zákona o systéme registra trestov, kde sa stanovuje, že prístup sa udelí oprávnenej osobe, ktorá sa domnieva, že prístup k údajom je nevyhnutný na špecifické účely, a ktorá by v prípade, že by sa ich snažila získať iným spôsobom, čelila zjavným ťažkostiam.

357. Pravidlo č. 8 v spojení s § 75/B ods. 3 písm. b) zákona o systéme registra trestov sa teda jednoznačne riadi iba vlastným vyhlásením a posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality namiesto príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad prístupom k záznamom vedeným v registri trestov v podstate vkladá do rúk žiadajúceho jednotlivca.

358. Vlastné vyhlásenie nevyhnutnosti je podľa môjho názoru nezlučiteľné s článkom 10 GDPR a článkom 8 Charty a umožňuje uplatňovanie podľa vlastného uváženia.

359. Podmienky stanovené pravidlom č. 8 a ďalšími ustanoveniami zákona o systéme registra trestov preto nepredstavujú dostatočné záruky na účely ustanovení GDPR a článku 8 Charty.

360. Pravidlo č. 8 teda v súlade s tvrdením Komisie porušuje článok 10 GDPR a článok 8 ods. 2 Charty.

– Maďarsko tým, že zákonom o ochrane detí zakázalo maloletým prístup k obsahu, ktorý popularizuje alebo znázorňuje rodovú identitu, ktorá nezodpovedá biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu, porušilo článok 3 ods. 2 smernice 2000/31/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), články 16 a 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, článok 56 ZFEÚ, články 1, 7, 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článok 2 ZEÚ,

– Maďarsko tým, že zákonom o reklame zakázalo maloletým prístup k reklame, ktorá popularizuje alebo znázorňuje rodovú identitu, ktorá nezodpovedá biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu, porušilo článok 9 ods. 1 písm. c) bod ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), článok 3 ods. 2 smernice 2000/31, články 16 a 19 smernice 2006/123, článok 56 ZFEÚ, články 1, 7, 11 a 21 Charty a článok 2 ZEÚ,

– Maďarsko tým, že zákonom o médiách uložilo poskytovateľom mediálnych služieb poskytujúcim lineárne mediálne služby povinnosť zaradiť do kategórie V všetky programy, ktoré sa primárne zameriavajú na popularizáciu alebo znázorňovanie rodovej identity nezodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality, a teda vysielať ich len v čase od 22.00 do 5.00 hod., a vylúčilo klasifikáciu takýchto programov ako oznámení vo verejnom záujme alebo spoločensky prospešnej reklamy, porušilo článok 6a ods. 1 smernice 2010/13, články 1, 7, 11 a 21 Charty a článok 2 ZEÚ,

1 Jazyk prednesu: angličtina.

2 A pedofil bűnelkövetőkkel szembeni szigorúbb fellépésről, valamint a gyermekek védelme érdekében egyes törvények módosításáról szóló 2021. évi LXXIX. törvény.

3 LGBTI je skratka označujúca lesby, gejov, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby, ktorú uznáva Medzinárodná asociácia lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (ILGA). Pozri https://www.ilga‑europe.org/about‑us/who‑we‑are/glossary/ (navštívené 18. februára 2025). Túto skratku používa Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), keď rozhoduje o podobných otázkach. Pozri napríklad rozsudok ESĽP, 23. januára 2023, Macatė v. Litva (CE:ECHR:2023:0123JUD006143519). Skratka sa takisto používa v judikatúre Súdneho dvora. Pozri napríklad rozsudok z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI (C‑507/18, EU:C:2020:289). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina vo veci Asociación Estatal de Entidades de Servicios de Atención a Domicilio (ASADE) (C‑436/20, EU:C:2022:77, bod 2).

4 Komisia sa opiera o články 1, 7, 11 a 21 Charty.

5 Smernica 2000/31/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399).

6 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36) (ďalej len „smernica o službách“).

11 Ustanovením § 3 novelizačného zákona sa zaviedol nový § 8 ods. 1a zákona o reklame, ktorý v súčasnosti znie takto: „Sprístupňovanie reklamy, ktorá bezdôvodne znázorňuje sexualitu alebo ktorá popularizuje či znázorňuje rodovú identitu nezodpovedajúcu biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu, osobám mladším ako [18] rokov je zakázané.“

12 Ustanovením § 9 ods. 2 novelizačného zákona sa zaviedol nový § 9 ods. 6 zákona o médiách, ktorý v súčasnosti znie takto: „Programy sa zaradia do kategórie V, ak môžu mať negatívny vplyv na telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých osôb, a to predovšetkým v dôsledku ich zamerania na násilie alebo na popularizáciu či znázorňovanie rodovej identity nezodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality alebo na priame, naturalistické alebo bezdôvodné znázorňovanie sexuality. Tieto programy sa označia ako nevhodné pre osoby mladšie ako [18] rokov.“ Dôsledkom tohto zaradenia je podľa § 10 zákona o médiách (ktorý novelizačným zákonom zmenený nebol) to, že takéto programy zaradené do kategórie V možno vysielať iba od 22.00 do 5.00 hod.

13 Ustanovením § 9 ods. 5 novelizačného zákona sa zaviedol nový § 179 ods. 2 zákona o médiách.

14 Ustanovením § 9 ods. 3 novelizačného zákona sa zaviedol nový § 32 ods. 4a zákona o médiách, ktorý v súčasnosti znie takto: „Programy sa nepovažujú za oznámenia vo verejnom záujme ani za spoločensky prospešné reklamy, ak môžu mať negatívny vplyv na telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých osôb, a to predovšetkým v dôsledku ich zamerania na bezdôvodné znázorňovanie sexuality, pornografiu, na popularizáciu či znázorňovanie rodovej identity nezodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality.“

20 Podrobnejšie úvahy k tomuto stanovisku budú nasledovať v druhej časti mojich návrhov.

21 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 1991, ERT (C‑260/89, EU:C:1991:254, body 42 až 44); zo 14. októbra 2004, Omega (C‑36/02, EU:C:2004:614, body 37 a 38 a citovaná judikatúra), a zo 4. októbra 2024, Mirin (C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 62).

22 Aj keď je náročné predstaviť si porušenie článku 2 ZEÚ, ktoré by nemalo vplyv na žiadne iné ustanovenie práva Únie, takýto scenár si predstaviť možno. V tejto súvislosti pozri ROSSI, L. S.: ‘Concretised’, ‘Flanked’, or ‘Standalone’? Some Reflections on the Application of Article 2 TEU. In: European Papers , 2025, s. 23.

23 V tejto súvislosti platí, že „obsah s LGBTI tematikou“ sa zakazuje pravidlami č. 1 a 3 spoločne s pornografickým obsahom a obsahom bezdôvodne znázorňujúcim sexualitu; pravidlom č. 4 spoločne s obsahom, ktorého ústredným prvkom je násilie alebo bezdôvodné znázorňovanie sexuality, a pravidlom č. 6 spoločne s prezentáciou pornografie a bezdôvodným znázorňovaním sexuality. Pravidlo č. 7 však zakazuje iba popularizáciu obsahu s LGBTI tematikou.

24 Komisia vo svojej žalobe citovala toto tvrdenie z odpovede Maďarska na formálnu výzvu. Pozri bod 250 žaloby Komisie.

25 Pozri napríklad rozsudok ESĽP, 21. októbra 2010, Alekseyev v. Rusko (CE:ECHR:2010:1021JUD000491607, bod 86), v ktorom daný súd vysvetlil, že neexistujú žiadne „vedecké dôkazy ani sociologické údaje…, z ktorých by vyplývalo, že samotná zmienka o homosexualite alebo otvorená verejná diskusia o spoločenskom postavení sexuálnych menšín má nepriaznivý vplyv na deti“. Pozri tiež rozsudok ESĽP, 20. júna 2017, Bayev a i. v. Rusko (CE:ECHR:2017:0620JUD006766709, bod 82), v ktorom ESĽP konštatoval, že v rozsahu, v akom boli maloleté osoby, ktoré boli svedkom kampane na podporu LGBTI osôb, vystavené myšlienkam rozmanitosti, rovnosti a tolerancie, mohlo osvojenie týchto názorov jedine napomáhať sociálnej súdržnosti, čo sa potvrdilo aj v nedávnom rozsudku ESĽP, 23. januára 2023, Macatė v. Litva (CE:ECHR:2023:0123JUD006143519, bod 211).

32 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra 1993, Wirth (C‑109/92, EU:C:1993:916, bod 17); z 11. septembra 2007, Komisia/Nemecko (C‑318/05, EU:C:2007:495, bod 69), a z 20. mája 2010, Zanotti (C‑56/09, EU:C:2010:288, bod 32).

33 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania (C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 41 a nasl.).

34 Rozdiel medzi zmenou pohlavia (transsexualizmus) a rodovou identitou odlišnou od biologického pohlavia (transrodová identita) spočíva v tom, že v prvom prípade dochádza k lekárskym alebo fyzickým zásahom, zatiaľ čo pojem „transrodový“ sa týka skôr identity než fyzických či lekárskych aspektov.

35 Rozsudky z 30. apríla 1996, P./S. (C‑13/94, EU:C:1996:170, bod 20); zo 7. januára 2004, K. B. (C‑117/01, EU:C:2004:7, bod 34); z 27. apríla 2006, Richards (C‑423/04, EU:C:2006:256, bod 24), a z 26. júna 2018, MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok) (C‑451/16, EU:C:2018:492, bod 35).

36 Rozsudok z 9. januára 2025, Mousse (C‑394/23, EU:C:2025:2, body 61 a 62).

37 Na ilustráciu prípadu diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie pozri napríklad rozsudok z 12. januára 2023, TP (Audiovizuálny editor verejnoprávnej televízie) (C‑356/21, EU:C:2023:9, bod 66).

43 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija (C‑83/14, EU:C:2015:480, body 84 a 87). Pozri tiež moje návrhy vo veci Slagelse Almennyttige Boligselskab, Afdeling Schackenborgvænge (C‑417/23, EU:C:2025:98, body 147 až 158).

44 Článok 19 ods. 1 ZFEÚ preto poskytuje právny základ na boj proti diskriminácii. Vo viacerých nástrojoch prijatých na základe tohto ustanovenia sa vysvetľuje, že ich cieľom je zaviesť zásadu rovnosti zaobchádzania. Pozri názov smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 2000, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23), a jej článok 1, v ktorom sa stanovuje: „Účelom tejto smernice je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásad[u] rovnakého zaobchádzania v členských štátoch.“ Podobná formulácia sa používa v článku 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

45 Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17.

46 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2021, VG Bild‑Kunst (C‑392/19, EU:C:2021:181, bod 49 a citovaná judikatúra).

47 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution (C‑157/14, EU:C:2015:823, bod 64 a relevantná citovaná judikatúra ESĽP), a z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr (C‑555/19, EU:C:2021:89, bod 81).

48 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia (C‑274/99 P, EU:C:2001:127, bod 39 a relevantná citovaná judikatúra ESĽP), a z 12. januára 2023, Migracijos departamentas (Dôvody prenasledovania založené na politických názoroch) (C‑280/21, EU:C:2023:13, bod 30).

55 Rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin (C‑4/23, EU:C:2024:845, bod 65). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudky z 9. januára 2025, Mousse (C‑394/23, EU:C:2025:2), a z 13. marca 2025, Deldits (C‑247/23, EU:C:2025:172, bod 47).

56 Maďarsko sa o tieto odôvodnenia opiera a vysvetľuje ich už v predbežných pripomienkach k svojmu písomnému vyjadreniu k žalobe a potom aj v súvislosti s tvrdeniami Komisie o porušení alebo obmedzení pravidiel týkajúcich sa slobody poskytovať služby. Väčšinu svojich argumentov uvádza v reakcii na prvý žalobný dôvod Komisie týkajúci sa porušenia článku 6a smernice o AVMS. O podobné tvrdenia sa však Maďarsko opiera aj na účely odôvodnenia svojich pravidiel v kontexte iných žalobných dôvodov vrátane tých, ktoré sa týkajú porušenia základných práv, pričom často jednoducho odkazuje na svoje tvrdenia uvedené v súvislosti s prvým žalobným dôvodom.

57 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2020, B. S. a C. A. [Uvádzanie kanabidiolu (CBD) na trh] (C‑663/18, EU:C:2020:938, bod 90 a citovaná judikatúra).

58 Súdny dvor v kontexte odôvodnenia opatrení Únie potvrdil, že na úpravu v oblasti ľudského zdravia je zásada predbežnej opatrnosti uplatniteľná. Pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. mája 1998, National Farmers’ Union a i. (C‑157/96, EU:C:1998:191, bod 64), a z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i. (C‑154/04 a C‑155/04, EU:C:2005:449, bod 68).

59 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2003, Monsanto Agricoltura Italia a i. (C‑236/01, EU:C:2003:431, bod 106), pričom toto konštatovanie sa opakovalo v neskoršej judikatúre, napríklad v rozsudku z 19. novembra 2020, B. S. a C. A. [Uvádzanie kanabidiolu (CBD) na trh] (C‑663/18, EU:C:2020:938, bod 90).

66 ESĽP v kontexte vyučovania islamu v rámci povinných hodín náboženstva v Turecku vysvetlil, že „rodičia vždy môžu svoje deti poučiť a poradiť im, plniť vo vzťahu k nim prirodzenú rodičovskú úlohu učiteľa alebo ich usmerniť na cestu, ktorá je v súlade s ich vlastným náboženským alebo filozofickým presvedčením“; rozsudok ESĽP, 16. septembra 2014, Mansur Yalçin a i. v. Turecko (CE:ECHR:2014:0916JUD002116311, bod 75). Pozri tiež rozsudok ESĽP, 20. júna 2017, Bayev a i. v. Rusko (CE:ECHR:2017:0620JUD006766709, body 81 a 82).

67 Komisia zastáva názor, že sporné pravidlá v skutočnosti tieto práva rodičov obmedzujú, pretože ich pripravujú o niektoré materiály, ktoré pri výchove svojich detí môžu potrebovať.

68 Rozsudok ESĽP, 25. februára 1982, Campbell a Cosans v. Spojené kráľovstvo (CE:ECLI:CE:ECHR:1982:0225JUD000751176, bod 40).

69 Rozsudok z 15. júla 2021, WABE a MH Müller Handel (C‑804/18 a C‑341/19, EU:C:2021:594).

70 Súdny dvor preto konštatoval, že keby sa tolerovala diskriminácia na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, znamenalo by to nerešpektovanie dôstojnosti a slobody, na ktoré má každá osoba právo. Pozri rozsudok z 30. apríla 1996, P./S. (C‑13/94, EU:C:1996:170, bod 22).

71 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru (C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 85); z 19. marca 2019, Jawo (C‑163/17, EU:C:2019:218, bod 78), a zo 17. októbra 2024, Ararat (C‑156/23, EU:C:2024:892, bod 36).

74 V článku 2 druhej vete ZEÚ sa takisto uvádza pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto dodatočne uvedené hodnoty by sa mohli chápať ako hodnoty nevyhnutné na dosiahnutie hodnôt vyjadrených v prvej vete. Pluralizmus je tak napríklad predpokladom demokratickej spoločnosti; tolerancia, nediskriminácia a rovnosť medzi ženami a mužmi sú predpokladom rovnosti, zatiaľ čo spravodlivosť a solidarita by sa mohli chápať ako podmienka úcty k ľudskej dôstojnosti. Niektorí akademici zastávajú názor, že medzi hodnotami vymenovanými v prvej a druhej vete by sa rozlišovať nemalo. Napríklad WOUTERS, J.: Revisiting Art. 2 TEU: A True Union of Values? In: European Papers , 2020, s. 255, na s. 258 – 259. Venovať sa úvahám o možných dôvodoch týchto dvoch viet tvoriacich článok 2 ZEÚ a rozdieloch medzi nimi v týchto návrhoch nie je potrebné. Pokiaľ ide o takéto úvahy, pozri ROSSI, L. S.: c. d., s. 1 – 24, od s. 11.

75 Rozsudky zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada (C‑156/21, EU:C:2022:97, bod 127), a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada (C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 145). Tieto rozsudky budem ďalej označovať ako „rozsudky týkajúce sa podmienenosti“.

76 Súdny dvor v stanovisku 1/17 (Dohoda CETA medzi EÚ a Kanadou) z 30. apríla 2019 (EU:C:2019:341, bod 110) konštatoval, že Únia má svoj vlastný ústavný rámec, ktorý zahŕňa hodnoty vymenované v článku 2 ZEÚ.

77 Stanovisko 2/13 (Pristúpenie Európskej únie k EDĽP) z 18. decembra 2014 (EU:C:2014:2454, bod 168); rozsudky zo 6. marca 2018, Achmea (C‑284/16, EU:C:2018:158, bod 34); z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) (C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 35), a z 29. júla 2024, Alchaster (C‑202/24, EU:C:2024:649, bod 62).

82 Zmluva o Európskej únii v znení zmien zavedených Amsterdamskou zmluvou. Pozri Zmluvu o Európskej únii (konsolidované znenie z roku 1997) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES C 340, 1997, s. 145); pozri tiež konsolidované znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ C 321E, 2006, s. 1).

83 Článok 2 ZEÚ vo svojom súčasnom znení presne reprodukuje článok I‑2 Zmluvy o Ústave pre Európu.

84 Sekretariát Európskeho konventu: Draft of Articles 1 to 16 of the Constitutional Treaty , CONV 528/03, s. 11, k dispozícii na adrese https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/committees/empl/20030219/conv528en.pdf. Pokiaľ ide o podrobný opis, pozri SPIEKER, L.: c. d., s. 43 – 47. Pozri tiež VON BOGDANDY, A.: Founding Principles. In: VON BOGDANDY, A., BAST, J. (eds.): Principles of European Constitutional Law . 2. vydanie. Oxford: Hart, 2009, 11, na s. 22.

85 Potom ako preambula Zmluvy o Európskej únii uvádza „univerzálne hodnoty nezrušiteľných a nescudziteľných práv ľudskej bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu“, následne potvrdzuje oddanosť „ princípom slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

86 Súdny dvor tak napríklad v bode 69 svojho rozsudku z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) (C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586), uvádza „hodnoty uvedené v článku 2 ZEÚ“, pričom potom v nasledujúcich bodoch 70 až 71 formuláciu mení na „zásady uvedené v článku 2 ZEÚ“ (nájdené v SPIEKER, L.: c. d., s. 41).

93 Rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika (C‑896/19, EU:C:2021:311, bod 63).

94 Napríklad rozsudky z 18. mája 2021, Asociažia „Forumul Judecătorilor din România“ a i. (C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 162); z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov) (C‑791/19, EU:C:2021:596, bod 51); z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) (C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 74), a zo 7. septembra 2023, Asociažia „Forumul Judecătorilor din România“ (C‑216/21, EU:C:2023:628, bod 69).

95 Súdny dvor už v začiatkoch zastával názor, že tento výraz znamená, že pravidlo, ktoré členský štát údajne porušil, musí obsahovať právne povinnosti pre tento štát. Pozri rozsudok z 10. júla 1980, Komisia/Spojené kráľovstvo (32/79, EU:C:1980:189, bod 11).

96 Pozri okrem iných rozsudky z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10) (C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 70 a citovaná judikatúra), alebo z 28. januára 2020, Komisia/Taliansko (Smernica o boji proti oneskoreným platbám) (C‑122/18, EU:C:2020:41, bod 64 a citovaná judikatúra). Súdny dvor zdôraznil objektívnu povahu konania o nesplnení povinnosti s cieľom vysvetliť, že motívy začatia určitého konania na strane Komisie nie sú relevantné a žalovaný štát ich nemôže použiť ako obranu. Keď Komisia uvedie, že došlo k porušeniu konkrétneho právneho ustanovenia, Súdny dvor musí zo skutkového a právneho hľadiska overiť, či je to naozaj tak, a to bez ohľadu na dôvody, z ktorých Komisia vychádza. Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba) (C‑66/18, EU:C:2020:792, bod 56).

102 Článok 269 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že v konaní o žalobe o neplatnosť podanej proti rozhodnutiu prijatému v rámci konania podľa článku 7 ZEÚ členským štátom, ktorému je dané rozhodnutie adresované, má Súdny dvor právomoc posúdiť iba to, či boli porušené procesné ustanovenia článku 7 ZEÚ, navyše nemá vplyv na právomoc Súdneho dvora v konaní o nesplnení povinnosti začatom proti členskému štátu, ktoré sa týka porušenia článku 2 ZEÚ.

103 V tejto súvislosti pozri DUBOUT, E.: Peut‑on défendre les valeurs de l’Union européenne par le droit ? In: RDLF , 2024 chron. n°80.

104 Uvedené dobre demonštrujú okolnosti, ktoré viedli k rozsudku zo 14. októbra 2004, Omega (C‑36/02, EU:C:2004:614). Hra, ktorá zahŕňala simuláciu strieľania a zabíjania ľudí v laserdrome, sa podľa nemeckého základného zákona chápala ako hra zasahujúca do ľudskej dôstojnosti, zatiaľ čo v iných členských štátoch sa zrejme rovnaká hra ako problematická z hľadiska ľudskej dôstojnosti nevnímala.

105 V rozsudku z 15. júla 2021, Nemecko/Poľsko (C‑848/19 P, EU:C:2021:598), ktorý sa týkal súdneho preskúmania aktu Únie, napríklad Nemecko tvrdilo, že zásada energetickej solidarity uvedená v článku 194 ods. 1 ZFEÚ je abstraktným a čisto politickým pojmom, a preto nemôže byť právnym kritériom, podľa ktorého by bolo možné posudzovať platnosť aktu prijatého inštitúciou Únie (pozri bod 27 daného rozsudku). Súdny dvor tento argument neprijal. Konštatoval, že abstraktná povaha zásady solidarity nebráni tomu, aby vytvárala povinnosti pre členské štáty a pre Úniu. Môže teda slúžiť ako meradlo na účely posúdenia zákonnosti opatrení členských štátov aj Únie (body 42 až 45).

112 BONNELLI, M.: Infringement Actions 2.0: How to Protect EU Values before the Court of Justice. In: European Constitutional Law Review , 2022, od s. 49.

113 Rozsudky zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada (C‑156/21, EU:C:2022:97, bod 127), a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada (C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 145).

114 Rozsudky z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i. (C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 229), a z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu) (C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 43). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Spielmann vo veci Komisia/Poľsko (Preskúmanie judikatúry Súdneho dvora ultra vires – prednosť práva Únie) (C‑448/23, EU:C:2025:165, body 90 a 93).

115 Pozri v tejto súvislosti rozsudky zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada (C‑156/21, EU:C:2022:97, bod 233), a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada (C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 265). Pozri tiež rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) (C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 72).

116 Pozri napríklad rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) (C‑213/19, EU:C:2022:167, bod 180). Súdny dvor konštatoval, že dokonca ani v prípade konania podľa článku 260 ZFEÚ nie je účelom štát potrestať, ale podnietiť porušujúci členský štát, aby vykonal rozsudok a tým odstránil nesplnenie povinnosti založenej na práve Únie. Pozri tiež rozsudok z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko (C‑304/02, EU:C:2005:444, bod 80).

123 Takisto by som chcela dodať, že neexistuje kritérium, podľa ktorého by sa určovalo, ktoré porušenie základného práva je závažné a ktoré nie.

124 Pozri v tejto súvislosti POIARES MADURO, M., MENEZES QUEIROZ, B.: A Hard Law Approach to States Systemic Violations of Article 2 of the Treaty of the European Union: Reasons and Means. In: FISHER, E., KING, J., YOUNG, A. (eds.): The Foundations and Future of Public Law: Essays in Honour of Paul Craig . Oxford: OUP, 2020, s. 363 – 380.

125 Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Centro Europa 7 (C‑380/05, EU:C:2007:505, bod 20).

126 Pokiaľ ide o príklad vyvažovania týchto dvoch práv na úrovni Únie na účely výkladu pojmu „paródia“ obsiahnutého v smernici o autorských právach [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230)], pozri rozsudok z 3. septembra 2014, Deckmyn a Vrijheidsfonds (C‑201/13, EU:C:2014:2132).

127 Rozsudok zo 6. novembra 2018, Max‑Planck‑Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften (C‑684/16, EU:C:2018:874).

128 Táto otázka, pravdaže, v danej veci položená nebola. Uvádzam ju iba na účely svojich úvah.

135 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 1991, Säger (C‑76/90, EU:C:1991:331, bod 12), a z 13. decembra 2007, Komisia/Taliansko (C‑465/05, EU:C:2007:781, bod 17).

136 Maďarsko vysvetlilo, že oznámenie vo verejnom záujme je oznámenie informácií, ktorého cieľom je pritiahnuť pozornosť verejnosti k otázke verejného záujmu, zatiaľ čo cieľom správy na zvyšovanie informovanosti nie je len pritiahnutie pozornosti, ale aj ovplyvnenie verejnosti.

137 V tejto súvislosti odkazujem na časť týchto návrhov, v ktorej sa analyzuje piaty žalobný dôvod Komisie.

138 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. februára 2018, Peugeot Deutschland (C‑132/17, EU:C:2018:85, body 27 a 28).

139 Tieto dve kritériá sa stanovujú v článku 4 ods. 2 písm. a) a b) smernice o AVMS.

140 Pozri časť B.5 v rámci druhej časti vyššie.

147 Pozri písmeno B v prvej časti vyššie, ktoré sa týka piateho žalobného dôvodu Komisie.

148 Článkom 2 ods. 2 smernice o službách sú však niektoré druhy služieb z pôsobnosti tejto smernice vylúčené.

149 Smernicou o službách alebo v prípade, že predmetná služba na základe článku 2 ods. 2 tejto smernice do jej pôsobnosti nepatrí (napríklad služba zdravotnej starostlivosti), priamo článkom 56 ZFEÚ by boli kategorizovaní ako potenciálni príjemcovia týchto služieb. Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 14. júla 2016, Promoimpresa a i. (C‑458/14 a C‑67/15, EU:C:2016:558, bod 62).

150 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. januára 2025, Mousse (C‑394/23, EU:C:2025:2, body 21 až 25 a citovaná judikatúra).

151 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2024, Endemol Shine Finland (C‑740/22, EU:C:2024:216, body 46 až 49 a citovaná judikatúra).

152 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2024, Endemol Shine Finland (C‑740/22, EU:C:2024:216, body 52 až 54 a citovaná judikatúra).