C-11/22

Est Wind Power OÜ

proti

Elering AS,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev (spravodajca), sudcovia T. von Danwitz, P. G. Xuereb, A. Kumin a I. Ziemele,

generálny advokát: A. Rantos,

Elering AS, v zastúpení: T. Järviste a V. Šipilov, vandeadvokaadid,

–

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braga da Cruz, I. Georgiopoulos a E. Randvere, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 23. marca 2023,

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie (EÚ) 2015/1589

3

Článok 29 ods. 1 nariadenia Rady (ES) 2015/1589 z 13. júla 2015 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ) stanovuje:

„Na účely uplatňovania článku 107 ods. 1 a článku 108 ZFEÚ môžu súdy členských štátov požiadať [Európsku komisiu] o zaslanie informácii, ktoré má k dispozícii, alebo o jej stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci.“

„Komisia sa domnieva, že pomoc nemá stimulačný účinok na príjemcu vo všetkých prípadoch, v ktorých sa projekt začal realizovať ešte predtým, než príjemca podal žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom. V takých prípadoch, keď príjemca začne realizovať projekt pred podaním žiadosti o pomoc, žiadna pomoc poskytnutá na daný projekt sa nebude považovať za pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.“

6

Bod 126 uvedených usmernení stanovuje:

„Počas prechodnej fázy v rokoch 2015 a 2016 by sa pomoc na najmenej 5 % plánovanej novej kapacity výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie mala poskytovať v rámci súťažného ponukového konania na základe jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií.

Od 1. januára 2017 platia tieto požiadavky:

Pomoc sa poskytuje v rámci súťažného ponukového konania na základe jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií ( 66 ), pokiaľ…

Odôvodnenia 42 až 44 rozhodnutia Komisie C(2017) 8456 final zo 6. decembra 2017 o zmenách estónskej schémy v prospech elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov a účinnej kogenerácie [štátna pomoc SA.47354 (2017/NN)] ( Ú. v. EÚ C 121, 2018, s. 7 , ďalej len „rozhodnutie z roku 2017“) znejú:

„(42)

Poznámku pod čiarou 66 [usmernení z roku 2014] možno chápať ako transpozíciu právnej zásady legitímnej dôvery a ktorá úzko súvisí s požiadavkou stimulačného účinku štátnej pomoci. V praxi to znamená, že orgány poskytujúce pomoc by za existujúcich výrobcov mali považovať tých výrobcov, ktorých projekt bol k 1. januáru 2017 v štádiu rozpracovanosti, v ktorom je veľmi pravdepodobné, že bude dokončený, a preto by sa im mala v rámci existujúcej schémy pomoci poskytnúť pomoc (legitímna dôvera). Uvedené si prinajmenšom vyžaduje, aby žiadateľ získal vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu projektu a mal zákonné právo využívať pozemok, na ktorom sa má projekt uskutočniť.

(43)

Vymedzenie pojmu ‚začatie prác‘ v bode 19 (44) [usmernení z roku 2014] poskytuje v tejto súvislosti ďalšie podrobnosti. Poznámku pod čiarou 66 [usmernení z roku 2014] by preto orgány poskytujúce pomoc mali chápať a vykladať za základe tejto skutočnosti. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že členské štáty sú naďalej zodpovedné za riadne vykonávanie opatrení pomoci prostredníctvom svojich príslušných orgánov.

(44)

na výrobu elektrickej energie z obnoviteľného zdroja s použitím výrobného zariadenia, ktorého čistý výkon nepresahuje 125 [megawattov (MW)];

…

2. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy vypláca podporu výrobcovi na jeho žiadosť:

(1)

vo výške 0,0537 eura za kilowatthodinu elektriny, ak sa elektrická energia vyrába v súlade s odsekom 1 bodom 1… vyššie;

…

(3)

pevne sa zaviazal objednať zariadenie na výstavbu výrobného závodu;

(4)

prijal akýkoľvek iný záväzok, v dôsledku ktorého je uvedený investičný projekt nezvratným, okrem nadobudnutia pozemku, na ktorom sa nachádza výrobný závod, získania povolení a prípravných prác, ktoré nie sú súčasťou záväzkov, v dôsledku ktorých sa investičný projekt stáva nezvratným.

2 3 . Ak výrobca požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy o stanovisko k dodržiavaniu podmienok uvedených v odseku 2 2 tohto paragrafu, musí mu ho poskytnúť do 90 dní od prijatia žiadosti.

…“

Obecné zastupiteľstvo obce Toila schválilo 19. januára 2016 podmienky územného plánovania pre plánovanú veternú elektráreň a EWP požiadala 4. februára 2016 o vydanie stavebného povolenia na túto veternú elektráreň. Ministerstvo obrany 20. apríla 2016 neschválilo stavebné plány tejto veternej elektrárne a uznesením z 26. apríla 2016 odmietlo obecné zastupiteľstvo obce Toila vydať stavebné povolenia, o ktoré žiadala EWP. Táto spoločnosť podala proti týmto zamietavým rozhodnutiam žaloby.

13

Dňa 29. septembra 2020 požiadala EWP na základe § 59 ods. 2 3 ELTS Elering o posúdenie zlučiteľnosti investičného projektu týkajúceho sa výstavby uvedenej veternej elektrárne s podmienkami stanovenými v tomto § 59 ods. 22.

14

Elering vo svojom stanovisku č. 22-7/2020/29-5 z 13. apríla 2021 konštatovala, že predložený projekt nespĺňa tieto podmienky najmä z dôvodu, že EWP nemožno k 31. decembru 2016 kvalifikovať ako „existujúceho výrobcu“. Ak by to tak bolo, EWP by mala nárok získať na účely výstavby plánovanej veternej elektrárne pomoc na základe existujúcej schémy pomoci.

15

Pokiaľ ide o túto poslednú podmienku, účastníci konania sa nezhodujú najmä v otázke definície pojmu „nezvratný investičný projekt“, a síce na tom, či tento pojem predpokladá vykonanie ekonomickej analýzy týkajúcej sa pomeru nákladov vynaložených na dotknutý investičný projekt k jeho celkovým nákladom, a či v prípade, že Elering považuje časť vynaložených výdavkov za prípravné práce alebo náklady, ktoré nie sú súčasťou nezvratných výdavkov, ako sú výdavky spojené s kúpou pozemkov alebo nadobudnutím práva stavby, treba ich tiež vylúčiť z celkových nákladov na tento projekt v rámci takejto ekonomickej analýzy, pokiaľ táto analýza zahŕňa porovnanie percentuálneho podielu vynaložených nákladov na celkových nákladoch na uvedený projekt.

19

Účastníci konania sa tiež nezhodujú, či žalobkyňa mala k 31. decembru 2016 vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu projektu, a či toto vnútroštátne povolenie musí byť nevyhnutne stavebným povolením, alebo či ním môže byť aj územnoplánovacia dokumentácia, ako je všeobecný alebo podrobný urbanistický plán, alebo aj zoznam návrhových podmienok, pričom táto dokumentácia alebo zoznam podľa vnútroštátneho práva predchádzajú stavebnému povoleniu.

20

EWP sa domnieva, že „začala stavebné práce“ na plánovanej veternej elektrárni, keďže do 31. decembra 2016 vybudovala stožiare veterného merača a stanicu na pripojenie tejto veternej elektrárne k rozvodni v obci Allika (Estónsko).

21

Komisia vo svojom stanovisku zo 17. januára 2020 (ďalej len „stanovisko z roku 2020“) tomuto súdu odpovedala, že odôvodnenie 42 rozhodnutia z roku 2017 sa má vykladať v tom zmysle, že sa v ňom vyžaduje, aby k 1. januáru 2017„žiadateľ získal vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu projektu a mal zákonné právo na užívanie pozemku, na ktorom sa bude projekt realizovať“. Táto inštitúcia dodala, že na to, aby sa spoločnosť mohla považovať za „existujúceho výrobcu“, a teda aby mohla využiť štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa tohto rozhodnutia, musia byť splnené tieto dve podmienky v spojení s jednou z troch alternatív uvedených v prvej vete bodu 19 (44) usmernení z roku 2014.

25

S prihliadnutím na toto stanovisko vnútroštátny súd považuje za potrebné podrobnejšie sa oboznámiť s pojmami „začatie prác“, „stavebné práce na investícii“, „akýkoľvek iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná“ a „vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu projektu“ uvedenými v bode 19 (44) usmernení z roku 2014 a odôvodnení 42 rozhodnutia z roku 2017, ako aj s požiadavkami, ktoré z týchto pojmov vyplývajú pre vnútroštátny orgán, pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti, že investičný projekt sa dokončí.

26

Tento súd sa tiež pýta, či úvahy uvedené v bodoch 61 a 68 rozsudku z 5. marca 2019, Eesti Pagar ( C‑349/17 , EU:C:2019:172 ), podľa ktorých musia byť kritériá v oblasti pomoci, ktoré majú uplatňovať príslušné vnútroštátne orgány, jasné a jednoduché, nebránia takému komplexnému ekonomickému posúdeniu v každom jednotlivom prípade.

3.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: možno pri posudzovaní štádia rozpracovanosti investičného projektu prihliadnuť na iné objektívne okolnosti, ako napríklad na prebiehajúce právne spory, ktoré bránia pokračovaniu v realizácii investičného projektu?

4.

Je v prejednávanom prípade relevantné, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 5. marca 2019, Eesti Pagar [( C‑349/17 , EU:C:2019:172 )], v bodoch 61 a 68 konštatoval, že existencia alebo neexistencia stimulačného účinku sa nemôže považovať za jasné a jednoduché kritérium, ktoré majú vnútroštátne orgány uplatniť, keďže jeho overenie by si okrem iného vyžadovalo, aby sa v jednotlivých prípadoch vykonalo komplexné ekonomické posúdenie, a preto takéto kritérium nie je v súlade s požiadavkou, aby kritériá uplatnenia výnimky boli pre vnútroštátne orgány jasné a jednoducho uplatniteľné?

5.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: majú sa právne predpisy Únie v oblasti štátnej pomoci, a predovšetkým [poznámka pod čiarou 66 usmernení z roku 2014] v spojení s bodom 19 (44) [týchto usmernení] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny orgán pri skúmaní kritéria začatia prác nie je v jednotlivom prípade povinný vykonať ekonomické posúdenie investičného projektu?

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti prvej až šiestej otázky

28

Komisia tvrdí, že vzhľadom na odpoveď, ktorú treba dať na siedmu a ôsmu otázku, sú prvá až šiesta otázka neprípustné alebo prinajmenšom irelevantné, takže nie je potrebné na ne odpovedať.

29

V prvom rade táto inštitúcia poznamenáva, že usmernenia z roku 2014 sú záväzné len voči nej a nezakladajú samostatné právne povinnosti pre členské štáty, ktoré sú viazané len rozhodnutiami, ktoré im Komisia adresuje na základe usmernení zodpovedajúcich dotknutému opatreniu. Bod 19 (44), bod 126 a poznámka pod čiarou 66 usmernení z roku 2014 preto nie sú právnymi normami, ktoré má Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallin) priamo uplatniť vo veci samej.

33

Z toho vyplýva, že usmernenia z roku 2014 nemôžu členským štátom ukladať samostatné povinnosti (rozsudok z 15. decembra 2022, Veejaam a Espo, C‑470/20 , EU:C:2022:981 , bod 32 ).

34

V súlade s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ je však rozhodnutie z roku 2017 záväzné pre Estónsku republiku, ktorej je určené.

35

Ako pritom uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, rozhodnutie z roku 2017 výslovne odkazuje na viaceré ustanovenia usmernení z roku 2014.

39

V druhom rade Komisia uvádza, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že estónske ministerstvo obrany odmietlo schváliť projekty výstavby plánovanej veternej elektrárne a že obecné zastupiteľstvo obce Toila v dôsledku toho odmietlo vydať stavebné povolenia požadované spoločnosťou EWP. Tieto okolnosti zrejme naznačujú, že pred 31. decembrom 2016 neboli k dispozícii všetky vnútroštátne povolenia potrebné na realizáciu dotknutého projektu v zmysle odôvodnenia 42 rozhodnutia z roku 2017. Preto sa zdá, že k 1. januáru 2017 nebol tento projekt v takom štádiu rozpracovanosti, aby bolo veľmi pravdepodobné, že bude dokončený a že by sa mu mala poskytnúť pomoc podľa existujúcej schémy pomoci v zmysle tohto odôvodnenia 42.

40

Takáto námietka však vychádza nielen z výkladu ustanovení práva Únie, ktorých sa týka siedma a ôsma otázka, ale aj z uplatnenia týchto ustanovení na skutkové okolnosti sporu vo veci samej, ako aj z výkladu a uplatnenia relevantných ustanovení estónskeho práva na tieto skutkové okolnosti.

41

Podľa ustálenej judikatúry konanie upravené v článku 267 ZFEÚ je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje vnútroštátnym súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na rozhodnutie vnútroštátnych sporov (rozsudok z 15. septembra 2011, Unió de Pagesos de Catalunya, C‑197/10 , EU:C:2011:590 , bod 16 a citovaná judikatúra).

O prvej a šiestej otázke, ktoré sa týkajú pojmu „začatie prác“ v zmysle bodu 19 (44) usmernení z roku 2014 v spojení s odôvodnením 42 rozhodnutia z roku 2017

45

Svojou prvou a šiestou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má bod 19 (44) usmernení z roku 2014 v spojení s odôvodnením 42 rozhodnutia z roku 2017 vykladať v tom zmysle, že pojem „začatie prác“ zahŕňa začatie akýchkoľvek stavebných prác súvisiacich s investičným projektom alebo výlučne začatie takých stavebných prác, ktoré súvisia so zariadením investičného projektu slúžiacim na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ďalej akýkoľvek záväzok, bez ohľadu na jeho povahu alebo náklady, okrem kúpy pozemkov a prípravných prác v zmysle tohto bodu 19 (44).

46

Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 8. júna 2023, Fastweb a i. (Intervaly fakturácie), C‑468/20 , EU:C:2023:447 , bod 52 , ako aj citovaná judikatúra].

47

Z tohto odôvodnenia 42 vyplýva, že orgány poskytujúce pomoc môžu považovať za „existujúcich výrobcov“ tých „výrobcov, ktorých projekt bol k 1. januáru 2017 v štádiu rozpracovanosti, v ktorom je veľmi pravdepodobné, že bude dokončený“.

51

Vzhľadom na to, že uvedené odôvodnenie 42 vyžaduje, aby sa k tomuto dátumu dotknutý projekt nachádzal v takom „štádiu rozpracovanosti“, v ktorom je „veľmi pravdepodobné, že bude dokončený“, nemožno sa domnievať, že akékoľvek začatie stavebných prác súvisiacich s investičným projektom bez ohľadu na to, o aké práce ide, spĺňa takéto kritérium.

52

Naopak, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, vyplýva z toho, že stav dotknutých prác mal byť taký, že k 1. januáru 2017 sa dotknutá investícia stala nezvratnou a že žiadateľa možno považovať za existujúceho výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov.

53

Hoci vnútroštátnemu súdu, ktorý jediný disponuje všetkými relevantnými informáciami, prináleží posúdiť, či k tomuto dátumu umožňovalo štádium rozpracovanosti stavebných prác plánovanej veternej elektrárne usúdiť, že sa javí ako veľmi pravdepodobné, že projekt výstavby tejto veternej elektrárne bude úspešne dokončený, skutočnosti, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, skôr naznačujú, že v prejednávanej veci výstavba stožiarov veterných meračov a elektrických prípojok k prenosovej sústave nepredstavovala také „začatie prác“, ktoré by umožnilo považovať EWP za „existujúceho výrobcu“ energie z obnoviteľných zdrojov, pretože takéto postavenie jej mohlo priznať len začatie stavebných prác na veterných zariadeniach na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo dokonca nezvratný záväzok týkajúci sa týchto zariadení, ktoré zrejme predstavujú najvýznamnejšiu časť investičného projektu dotknutého vo veci samej.

57

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na prvú a šiestu otázku odpovedať tak, že bod 19 (44) usmernení z roku 2014 v spojení s odôvodnením 42 rozhodnutia z roku 2017 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „začatie prác“ zahŕňa začatie stavebných prác súvisiacich so zariadením investičného projektu slúžiacim na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ďalej akýkoľvek záväzok, ktorý z hľadiska jeho povahy a nákladov priviedol dotknutý investičný projekt k 1. januáru 2017 do takého štádia rozpracovanosti, že sa javilo veľmi pravdepodobné, že bude dokončený.

O druhej, štvrtej a piatej otázke týkajúcich sa posúdenia, ktoré má vykonať príslušný vnútroštátny orgán podľa bodu 19 (44) usmernení z roku 2014 v spojení s odôvodneniami 42 až 44 rozhodnutia z roku 2017

61

Toto konštatovanie nie je vyvrátené úvahami uvedenými v bodoch 61 a 68 rozsudku z 5. marca 2019, Eesti Pagar ( C‑349/17 , EU:C:2019:172 ). Je pravda, že v týchto bodoch Súdny dvor v podstate vylúčil, aby príslušné vnútroštátne orgány vykonávali komplexné ekonomické posúdenia v každom jednotlivom prípade a obmedzil právomoc týchto orgánov na skutkové alebo formálne zistenia. Také obmedzenie však bolo konštatované, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 8 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov [107 a 108 ZFEÚ] (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ( Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3 ), ktoré sa musí uplatňovať jednotne v členských štátoch prostredníctvom jasných a jednoducho uplatniteľných kritérií. Okrem toho sa tieto úvahy týkali predpokladaného alebo skutočného stimulačného účinku dotknutej pomoci.

62

Naproti tomu v prejednávanej veci Komisia v tomto rozhodnutí s konečnou platnosťou konštatovala stimulačný účinok estónskej schémy pomoci uplatniteľnej pred zmenami uvedenými v rozhodnutí z roku 2017, takže posúdenie prislúchajúce príslušnému vnútroštátnemu orgánu sa týka výlučne existencie alebo neexistencie legitímnej dôvery žiadateľa, ktorá odôvodňuje ochranu, pokiaľ ide o získanie pomoci na základe tejto schémy pomoci. Takéto preskúmanie sa pritom musí nevyhnutne vykonať v každom jednotlivom prípade a nemožno ho považovať za preskúmanie, ktoré sa obmedzuje na čisto skutkové alebo formálne posúdenie.

63

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na druhú, štvrtú a piatu otázku odpovedať tak, že bod 19 (44) usmernení z roku 2014 v spojení s odôvodneniami 42 až 44 rozhodnutia z roku 2017 sa má vykladať v tom zmysle, že príslušný vnútroštátny orgán je na účely konštatovania „začatia prác“ v zmysle tohto bodu 19 (44) povinný v každom jednotlivom prípade vykonať analýzu štádia rozpracovanosti dotknutého investičného projektu a pravdepodobnosti, že tento projekt bude dokončený, ktorá sa nemôže obmedziť na čisto skutkové alebo formálne posúdenie a môže v závislosti od konkrétneho prípadu vyžadovať dôkladnú ekonomickú analýzu.

pojem „vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu projektu“ uvedený v tomto odôvodnení 42 sa má vykladať z hľadiska vnútroštátneho práva a v tom zmysle, že umožňuje vykonať stavebné práce súvisiace s dotknutým investičným projektom, a

–

pri posudzovaní štádia rozpracovanosti uvedeného projektu sa musí zohľadniť prebiehajúci spor, ktorý sa týka zamietnutia tohto povolenia a bráni pokračovaniu tohto projektu.

65

V tejto súvislosti z bodu 19 (44) usmernení z roku 2014 vyplýva, že „získanie povolení“ spadá pod „prípravné práce“, a teda nepredstavuje „začatie prác“ v zmysle tohto ustanovenia. Navyše odôvodnenie 42 rozhodnutia z roku 2017 jednoznačne vyžaduje, aby žiadateľ „získal vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu projektu“ a mal „zákonné právo využívať pozemok, na ktorom sa má projekt uskutočniť“.

66

Z toho vyplýva, že druh povolenia vyžadovaného podľa bodu 19 (44) usmernení z roku 2014 v spojení s odôvodnením 42 rozhodnutia z roku 2017 musí tiež umožniť domnievať sa, že k tomuto dátumu sa zdalo byť veľmi pravdepodobné, že tento projekt bude dokončený, a teda považovať žiadateľa za „existujúceho výrobcu“ energie z obnoviteľných zdrojov.

70

Ako však bolo uvedené v bode 56 tohto rozsudku, v prejednávanej veci by samotné začatie stavebných prác na zariadeniach na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo nezvratný záväzok týkajúci sa týchto zariadení umožnili považovať EWP za takéhoto výrobcu, takže požadované vnútroštátne povolenie mu malo umožniť vykonanie týchto stavebných prác.

71

Hoci vnútroštátnemu súdu, ktorý jediný disponuje všetkými relevantnými informáciami, prináleží s prihliadnutím na tieto požiadavky určiť druh vnútroštátneho povolenia, ktorým mala v prejednávanej veci EWP disponovať, informácie, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, skôr naznačujú, že podľa estónskeho práva územnoplánovacia dokumentácia sama osebe neumožňuje vykonať práce výstavby veterných zariadení, o ktoré ide vo veci samej, ale že na vykonanie týchto prác sa ešte ako konečné vnútroštátne povolenie vyžaduje získanie stavebného povolenia, takže sa zdá, že za požadované „vnútroštátne povolenie“ treba považovať tieto stavebné povolenia.

72

pojem „začatie prác“ v zmysle tohto bodu 19 (44) nevyhnutne znamená, že žiadateľ má právo využívať pozemok, na ktorom sa má dotknutý projekt uskutočniť a má vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu tohto projektu,

–

pojem „vnútroštátne povolenie potrebné na realizáciu projektu“ uvedený v tomto odôvodnení 42 sa má vykladať z hľadiska vnútroštátneho práva a v tom zmysle, že ako konečné vnútroštátne povolenie umožňuje vykonať stavebné práce súvisiace s dotknutým investičným projektom a

–

existencia sporu prebiehajúceho k 1. januáru 2017, ktorý sa týka zamietnutia tohto povolenia a bráni pokračovaniu tohto projektu, nesmie byť zohľadnená pri posudzovaní štádia rozpracovanosti uvedeného projektu k tomuto dátumu.

O trovách

pojem „začatie prác“ zahŕňa začatie stavebných prác súvisiacich so zariadením investičného projektu slúžiacim na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ďalej akýkoľvek záväzok, ktorý z hľadiska jeho povahy a nákladov priviedol dotknutý investičný projekt k 1. januáru 2017 do takého štádia rozpracovanosti, že sa javilo veľmi pravdepodobné, že bude dokončený.

2.

Bod 19 (44) oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020“ v spojení s odôvodneniami 42 až 44 rozhodnutia C(2017) 8456

sa má vykladať v tom zmysle, že:

príslušný vnútroštátny orgán je na účely konštatovania „začatia prác“ v zmysle tohto bodu 19 (44) povinný v každom jednotlivom prípade vykonať analýzu štádia rozpracovanosti dotknutého investičného projektu a pravdepodobnosti, že tento projekt bude dokončený, ktorá sa nemôže obmedziť na čisto skutkové alebo formálne posúdenie a môže v závislosti od konkrétneho prípadu vyžadovať dôkladnú ekonomickú analýzu.

3.

–

existencia sporu prebiehajúceho k 1. januáru 2017, ktorý sa týka zamietnutia tohto povolenia a bráni pokračovaniu tohto projektu, nesmie byť zohľadnená pri posudzovaní štádia rozpracovanosti uvedeného projektu k tomuto dátumu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: estónčina.