C-48/22

62022CJ0048

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 10. septembra 2024 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trhy so všeobecným vyhľadávaním a špecializovaným vyhľadávaním produktov na internete – Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) – Zneužívanie prostredníctvom pákového efektu – Hospodárska súťaž na základe kvality alebo protisúťažný postup – Priaznivejšie zobrazovanie výsledkov vlastnej služby špecializovaného vyhľadávania zo strany dominantného podniku – Potenciálne protisúťažné účinky – Príčinná súvislosť medzi zneužitím a účinkami – Dôkazné bremeno – Kontrafaktuálny scenár – Schopnosť vylúčenia – Test rovnako efektívneho konkurenta“

Vo veci C‑48/22 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. januára 2022,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení: F. Castillo de la Torre, A. Dawes, N. Khan, H. Leupold a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

ktorú v konaní podporuje:

PriceRunner International AB , so sídlom v Štokholme (Švédsko), v zastúpení: pôvodne M. Jonson, K. Ljungström, F. Norburg, P. Scherp a H. Selander, advokater, neskôr K. Ljungström, F. Norburg, P. Scherp a H. Selander, advokater,

Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV , so sídlom v Berlíne (Nemecko),

Ladenzeile GmbH , predtým Visual Meta GmbH, so sídlom v Berlíne,

BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV , predtým Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger eV, so sídlom v Berlíne,

v zastúpení: T. Höppner a P. Westerhoff, Rechtsanwälte,

Twenga SA , so sídlom v Paríži, v zastúpení: L. Godfroid, M. Gouraud a S. Hautbourg, avocats,

vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Google LLC a Alphabet Inc. sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) ( T‑612/17 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2021:763 ), ktorým tento súd zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie C(2017) 4444 final z 27. júna 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP [vec AT.39740 – Google Search (Shopping)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“) len v rozsahu, v akom v ňom Európska komisia konštatovala porušenie týchto ustanovení spoločnosťami Google a Alphabet na trinástich vnútroštátnych trhoch so všeobecným vyhľadávaním v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) na základe existencie protisúťažných účinkov na týchto trhoch a v zostávajúcej časti ich žalobu zamietol.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Vyhľadávač spoločnosti Google umožňuje získať výsledky vyhľadávania prezentované na stránkach, ktoré sa zobrazujú na obrazovkách používateľov internetu. Tieto výsledky uvedený vyhľadávač vyberá buď podľa všeobecných kritérií a bez toho, aby stránky, na ktoré tieto výsledky odkazujú, platili spoločnosti Google za zobrazenie (ďalej len „výsledky všeobecného vyhľadávania“), alebo podľa špecializovanej logiky pre konkrétny typ vykonaného vyhľadávania (ďalej len „výsledky špecializovaného vyhľadávania“). Výsledky špecializovaného vyhľadávania sa môžu prípadne zobrazovať bez konkrétneho zásahu zo strany používateľa internetu spolu s výsledkami všeobecného vyhľadávania na tej istej stránke (ďalej len „stránka alebo stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania“) alebo tiež samostatne ako odpoveď na požiadavku používateľa internetu zadanú na špecializovanej stránke vyhľadávača spoločnosti Google alebo po aktivácii zobrazovania odkazov v niektorých častiach jeho stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Google vyvinula viacero služieb špecializovaného vyhľadávania, napríklad pre aktuality, lokálne obchodné informácie a ponuky, leteckú dopravu alebo nákup produktov. V prejednávanej veci ide práve o túto poslednú kategóriu.

5

Služby špecializovaného vyhľadávania zamerané na nákup produktov (ďalej len „služby porovnávania produktov“) samy osebe nepredávajú produkty, ale porovnávajú a vyberajú ponuky internetových predajcov, ktorí ponúkajú hľadaný produkt. Podobne ako výsledky všeobecného vyhľadávania, aj výsledky špecializovaného vyhľadávania môžu byť výsledkami, niekedy označovanými ako „prirodzené“, ktoré nezávisia od platieb internetových stránok, na ktoré odkazujú, aj keď ide o stránky obchodníkov. Poradie uvádzania týchto prirodzených výsledkov na stránkach s výsledkami je tiež nezávislé od platieb.

9

Google začala poskytovať používateľom internetu službu porovnávania produktov od konca roka 2002 v Spojených štátoch a potom, približne o dva roky neskôr, postupne v niektorých krajinách v Európe. Tieto výsledky porovnávania produktov (ďalej len „výsledky pre produkty“) boli najprv poskytované prostredníctvom stránky špecializovaného vyhľadávania s názvom Froogle, odlišnej od stránky všeobecného vyhľadávania vyhľadávača, potom od roku 2003 v Spojených štátoch a od roku 2005 v niektorých krajinách Európy tiež zo stránky všeobecného vyhľadávania vyhľadávača. V tomto poslednom uvedenom prípade sa výsledky pre produkty zobrazovali zoskupené na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania v tzv. Product OneBox (ďalej len „Product OneBox“), a to pod alebo súbežne s reklamami nachádzajúcimi sa v hornej alebo bočnej časti stránky a nad výsledkami všeobecného vyhľadávania.

10

Google uvádza, že od roku 2007 zmenila spôsob zostavovania výsledkov pre produkty. Konkrétne pre svoje stránky špecializovaného vyhľadávania a špecializovaných výsledkov porovnávania produktov zmenila názov Froogle na Product Search.

11

13

V priebehu roku 2013 Google v Európe ukončila Product Universal a rozšírené textové reklamy na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Na týchto stránkach sa preto objavili už len reklamy na zoskupené produkty premenované na „Shopping Commercial Units“ alebo „Shopping Units“ (ďalej len „Shopping Units“), textové reklamy a výsledky všeobecného vyhľadávania. Používateľ internetu, ktorý klikol na reklamu nachádzajúcu sa v Shopping Unit, bol teda vždy presmerovaný na predajnú internetovú stránku inzerenta. Na stránku špecializovaného vyhľadávania a špecializovaných výsledkov porovnávania produktov spoločnosti Google, ktorá obsahuje ďalšie reklamy, sa zo stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania dostal iba vtedy, ak klikol na špecifický odkaz nachádzajúci sa na začiatku Shopping Unit alebo na odkaz prístupný z hlavného navigačného menu (záložka „Shopping“). Google súčasne s odstránením Product Universal zo svojej stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania tiež prestala zobrazovať prirodzené výsledky pre produkty na svojej stránke s výsledkami špecializovaného vyhľadávania Product Search, z ktorej sa stala stránka s názvom Google Shopping obsahujúca iba reklamy.

B. Správne konanie

14

Dňa 30. novembra 2010 Komisia začala konanie proti spoločnosti Google na základe článku 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101] a [102] ZFEÚ ( Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18 ; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

15

Dňa 14. júla 2016 Komisia začala konanie proti spoločnosti Alphabet na základe článku 2 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 a prijala doplňujúce oznámenie námietok adresované spoločnostiam Google a Alphabet.

C. Sporné rozhodnutie

19

Komisia prijala 27. júna 2017 sporné rozhodnutie.

20

V prvom rade Komisia konštatovala, že v kontexte identifikácie možného dominantného postavenia spoločnosti Google boli dotknutými trhmi vnútroštátneho charakteru jednak trh so službami všeobecného vyhľadávania na internete a jednak trh so službami porovnávania produktov na internete.

24

Presnejšie povedané správanie, ktoré Komisia označila za zdroj zneužívania, v podstate spočívalo v tom, že spoločnosť Google zobrazovala svoju službu porovnávania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania na predných pozíciách a pútavým spôsobom vo vyhradených „boxoch“ bez toho, aby táto služba podliehala jej algoritmom úprav používaným na všeobecné vyhľadávanie, ako je algoritmus zvaný „Panda“, zatiaľ čo v rovnakom čase sa konkurenčné služby porovnávania produktov mohli na týchto stránkach zobrazovať iba ako výsledky všeobecného vyhľadávania ej(odkazy modrej farby), a nikdy nie v obohatenom formáte, pričom ich pozícia bola v rámci poradia všeobecných výsledkov znížená pomocou tzv. algoritmov „úprav“. Komisia zdôraznila, že nespochybňuje ako také jednotlivé výberové kritériá zvolené spoločnosťou Google a kvalifikované ako kritériá relevantnosti, ale skutočnosť, že rovnaké kritériá umiestňovania a zobrazovania sa okrem jej služby porovnávania produktov neuplatňovali aj na konkurenčné služby porovnávania. Rovnako spresnila, že nespochybňuje samotnú propagáciu špecializovaných výsledkov porovnávania produktov, ktoré Google považovala za relevantné, ale skutočnosť, že rovnaká propagácia sa okrem jej služby porovnávania produktov neuplatňovala aj na konkurenčné služby porovnávania.

25

Po druhé v časti 7.2.2 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala hodnotu objemu návštevnosti služieb porovnávania produktov. V tejto súvislosti poznamenala, že objem návštevnosti bol v mnohých ohľadoch dôležitý pre konkurencieschopnosť služby porovnávania produktov.

28

Po piate v časti 7.3 sporného rozhodnutia Komisia vysvetlila, že predmetné postupy mali potenciálne protisúťažné účinky na trinástich vnútroštátnych trhoch so službami špecializovaného vyhľadávania zameraného na porovnávanie produktov a na trinástich vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania uvedených v bode 22 tohto rozsudku. Pokiaľ ide o trhy so službami špecializovaného vyhľadávania zameraného na porovnávania produktov, Komisia sa snažila preukázať, že predmetné postupy mohli viesť k tomu, že konkurenčné služby porovnávania produktov prestanú vykonávať svoju činnosť, že mohli mať negatívny vplyv na inovácie, a že preto mohli obmedziť možnosti spotrebiteľov získať prístup k najvýkonnejším službám. Štruktúra hospodárskej súťaže na týchto trhoch by tak bola narušená. Pokiaľ ide o trhy so službami všeobecného vyhľadávania, protisúťažné účinky predmetných postupov vyplývajú zo skutočnosti, že dodatočné zdroje generované službou porovnávania produktov spoločnosti Google z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania jej umožnili posilniť svoju službu všeobecného vyhľadávania.

29

V časti 7.4 sporného rozhodnutia Komisia odmietla tvrdenia odvolateliek smerujúce proti tejto analýze, podľa ktorých použité právne kritériá neboli správne. V časti 7.5 tohto rozhodnutia tiež odmietla odôvodnenia uvedené odvolateľkami, ktorými chceli preukázať, že predmetné postupy neboli zneužívajúce, pričom tieto odôvodnenia boli založené na tom, že uvedené postupy boli objektívne nevyhnutné, alebo na tom, že prípadné obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré so sebou prinášali, kompenzoval nárast efektívnosti v prospech spotrebiteľa.

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. septembra 2017 podala spoločnosť Google žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenia alebo zníženia výšky uloženej pokuty.

33

Uznesením predsedu deviatej komory Všeobecného súdu zo 17. decembra 2018 bolo združeniu Computer & Communications Industry Association (ďalej len „CCIA“) povolené vstúpiť do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov odvolateliek. Uzneseniami z toho istého dňa bolo Spolkovej republike Nemecko, Dozornému úradu EZVO, Európskej organizácii spotrebiteľov (BEUC), Infederation Ltd (ďalej len „Foundem“), Kelkoo SAS, Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV (ďalej len „VDZ“), Ladenzeile GmbH, predtým Visual Meta GmbH, BDZV Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV, predtým Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger eV (ďalej len „BDZV“) a Twenga SA povolené vstúpiť do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov Komisie.

34

Uznesením predsedu deviatej komory Všeobecného súdu z 11. apríla 2019 sa vyhovelo žiadosti o dôverné zaobchádzanie najmä vo vzťahu k prílohe A.1 k návrhu na začatie konania.

35

38

Všeobecný súd na úvod zdôraznil, že Google nepopiera, že má dominantné postavenie na trinástich vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania zodpovedajúcich krajinám, v prípade ktorých Komisia dospela k záveru, že Google takéto postavenie zneužila. Spresnil, že tento údaj predstavuje predpoklad, na ktorom sú založené všetky nasledujúce analýzy.

39

Všeobecný súd v prvom rade preskúmal piaty žalobný dôvod a prvú časť prvého žalobného dôvodu založené na súlade predmetných postupov s hospodárskou súťažou na základe kvality. Po prvé odmietol argumentáciu odvolateliek, podľa ktorej tieto postupy predstavujú kvalitatívne zlepšenia patriace do hospodárskej súťaže na základe kvality a nemožno ich kvalifikovať ako zneužívajúce. Po druhé odmietol argumentáciu odvolateliek, podľa ktorej Komisia vyžadovala od spoločnosti Google, aby konkurenčným službám porovnávania produktov poskytla prístup k svojim vylepšeným službám, bez splnenia podmienok určených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ). Po tretie zamietol argumentáciu odvolateliek, podľa ktorej Komisia nesprávne opísala skutkové okolnosti, pretože Google zaviedla skupiny výsledkov pre produkty s cieľom zlepšiť kvalitu svojej služby, a nie preto, aby nasmerovala návštevnosť na svoju vlastnú službu porovnávania produktov.

40

V druhom rade Všeobecný súd preskúmal druhú časť prvého žalobného dôvodu a prvú, druhú a čiastočne tretiu časť druhého žalobného dôvodu, ktoré boli založené na nediskriminačnej povahe predmetných postupov. V tejto súvislosti zamietol výhrady odvolateliek založené na tom, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že Google zvýhodňovala svoju službu porovnávania produktov zobrazovaním Product Universals a Shopping Units, ako aj výhrady založené na tom, že konkurenčné služby porovnávania produktov už boli zahrnuté v Shopping Units, takže nemohlo dôjsť k zvýhodňovaniu.

44

Všeobecný súd tak zrušil sporné rozhodnutie len v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatovala porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP zo strany spoločností Google a Alphabet na trinástich vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania v rámci EHP na základe existencie protisúťažných účinkov na týchto trhoch, pričom v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci v celom rozsahu potvrdil pokutu, ktorú Komisia odvolateľkám uložila.

III. Konanie na Súdnom dvore

45

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 22. marca 2022, Google a Alphabet/Komisia ( C‑48/22 P , EU:C:2022:207 ), bolo vo vzťahu k CCIA, Spolkovej republike Nemecko, Dozornému úradu EZVO, BEUC, spoločnostiam Foundem, Kelkoo, VDZ, Ladenzeile, BDZV a Twenga, vedľajším účastníkom konania v prvostupňovom konaní, vyhradené dôverné zaobchádzanie s prílohou 2 k odvolaniu, ktorú odvolateľky doručili do kancelárie Súdneho dvora 2. februára 2022, pričom týmto vedľajším účastníkom konania mala byť doručená len nedôverná verzia tejto prílohy.

46

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania a

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

50

PriceRunner navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

zrušil sporné rozhodnutie v celom rozsahu alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré CCIA vynaložilo.

52

Dozorný orgán EZVO navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil v rámci odvolania.

54

Foundem navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie ako neprípustné v rozsahu, v akom smeruje proti skutkovým zisteniam Všeobecného súdu, a v zostávajúcej časti ako nedôvodné, a

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila.

56

VDZ, Ladenzeile a BDZV navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol dôvody uvedené odvolateľkami,

–

potvrdil napadnutý rozsudok,

–

potvrdil sporné rozhodnutie a

Odvolateľky na podporu svojho odvolania uvádzajú štyri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd potvrdil sporné rozhodnutie, hoci nespĺňalo právne kritérium potrebné na konštatovanie existencie povinnosti poskytnúť prístup k službám porovnávania produktov. Druhý odvolací dôvod vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď potvrdil sporné rozhodnutie napriek tomu, že v tomto rozhodnutí nebolo identifikované správanie, ktoré sa odchyľuje od hospodárskej súťaže na základe kvality. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil pri preskúmaní príčinnej súvislosti medzi údajným zneužitím a pravdepodobnými účinkami. Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom posúdení Všeobecného súdu, keď konštatoval, že Komisia nemusela skúmať, či dotknuté správanie mohlo vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov.

A. O prípustnosti

60

Foundem tvrdí, že odvolanie musí byť zamietnuté ako zjavne neprípustné. V podstate uvádza, že odvolateľky sa bez toho, aby otvorene spochybnili skutkový stav zistený v napadnutom rozsudku, snažia nahradiť tento skutkový stav svojou vlastnou verziou, ktorá je v rozpore so zisteniami Všeobecného súdu. Táto zavádzajúca a skreslená prezentácia skutkových okolností sa týka každého zo štyroch odvolacích dôvodov, keďže právne argumenty uvedené na ich podporu sú založené na skutkových nepresnostiach.

61

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutočností a dôkazov teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia, C‑42/21 P , EU:C:2023:12 , bod 60 a citovaná judikatúra).

B. O veci samej

1.

O prvom odvolacom dôvode

a)

Argumentácia účastníkov konania

65

68

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 229 až 249 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že Komisia nebola povinná na účely zistenia existencie údajného zneužitia uplatniť test stanovený v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ).

69

V tejto súvislosti odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 220, 229 a 287 napadnutého rozsudku v podstate identifikoval údajné zneužitie ako porušenie povinnosti spoločnosti Google poskytnúť prístup. V bode 229 tohto rozsudku však Všeobecný súd konštatoval, že sporné postupy sa vo svojich základných prvkoch odlišovali od odmietnutia poskytnutia, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ).

70

Svojou prvou výhradou odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že v bodoch 237 až 240 napadnutého rozsudku konštatoval, že prejednávanú vec treba odlíšiť od veci týkajúcej sa odmietnutia poskytnutia, pretože sa týka „rozdielneho zaobchádzania“. Vec týkajúca sa odmietnutia poskytnutia je však len konkrétnym typom vecí týkajúcich sa rozdielneho zaobchádzania, pretože v nej ide o to, že dotknutý podnik si ponechá isté aktívum pre svoj vlastný prospech, pričom ho odmietne poskytnúť svojim konkurentom.

73

Po prvé Všeobecný súd „preformuloval“ sporné rozhodnutie, keď v bode 219 napadnutého rozsudku konštatoval, že „na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, v prejednávanej veci ide o podmienky poskytovania všeobecnej vyhľadávacej služby spoločnosťou Google prostredníctvom prístupu na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania“, pričom takéto konštatovanie sa v tomto rozhodnutí nenachádza.

74

Po druhé Všeobecný súd predmetnú vec nesprávne právne kvalifikoval, keď ju označil za vec týkajúcu sa podmienok poskytnutia. Táto vec sa totiž netýka podmienok poskytnutia, teda obchodných podmienok, za ktorých podnik, ktorý sa rozhodol dodávať inému podniku, sprístupňuje svoje výrobky alebo služby. Okrem toho predmetná infraštruktúra nie je celou stránkou s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google. Naopak, zo sporného rozhodnutia vyplýva, že „boxy“ predstavujú samostatné zariadenie s vlastnou technickou infraštruktúrou a že spoločnosti Google sa vytýka, že konkurenčným službám porovnávania produktov neposkytla k týmto „boxom“ prístup. Skutočnosť, že Google poskytla konkurenčným službám porovnávania produktov prístup k svojim všeobecným výsledkom, na tom nič nemení. Otázka v prejednávanej veci sa teda rovnako ako vo všetkých veciach súvisiacich s povinnosti poskytnutia týka práva podniku vybrať si, kto má k danému zariadeniu prístup. Za týchto podmienok je odkaz v bodoch 234 až 236 a 239 napadnutého rozsudku na judikatúru týkajúcu sa postupov stláčania cien irelevantný.

75

77

Piatou výhradou odvolateľky spochybňujú úvahy Všeobecného súdu uvedené v bode 246 napadnutého rozsudku, v ktorých konštatoval irelevantnosť nápravných opatrení uvedených v spornom rozhodnutí na účely posúdenia povahy údajného zneužitia. Komisia identifikovala len dve opatrenia zamerané na ukončenie zneužívania: Google mohla buď uzavrieť dohody s poskytovateľmi konkurenčných služieb porovnávania produktov s cieľom poskytnúť im rovnaký prístup k svojim „boxom“, aký má jej vlastná služba porovnávania produktov, alebo odstrániť zobrazenie „boxov“. Cieľom napadnutého rozhodnutia bolo teda zjavne napraviť obavy vyplývajúce z odmietnutia spoločnosti Google poskytnúť prístup k infraštruktúre, hoci v zmysle právnych predpisov bola povinná takýto prístup poskytnúť.

78

Komisia, PriceRunner, Dozorný úrad EZVO, BEUC, Foundem, Kelkoo, VDZ, Ladenzeile, BDZV a Twenga spochybňujú argumentáciu odvolateliek a tvrdia, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako neprípustný, neúčinný alebo nedôvodný. Konkrétne tento odvolací dôvod vychádza z nesprávneho predpokladu, že v spornom rozhodnutí, ako bolo potvrdené napadnutým rozsudkom, spočívalo vytýkané správanie len v tom, že Google viditeľným spôsobom zobrazovala výsledky svojej služby porovnávania produktov a odmietla poskytnúť konkurenčným službám porovnávania produktov prístup k samostatnému zariadeniu, ktoré údajne tvorili „boxy“, teda Products Universals a následne Shopping Units.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

V bodoch 230 a 231 napadnutého rozsudku Všeobecný súd spresnil, že nie každá problematika úplného alebo čiastočného prístupu, ako je tá v prejednávanej veci, nevyhnutne znamená, že sa uplatnia podmienky stanovené v tomto rozsudku, najmä, ako uviedla Komisia v spornom rozhodnutí, ak predmetný postup spočíva v autonómnom konaní, ktoré sa vo svojich podstatných prvkoch odlišuje od odmietnutia poskytnutia, hoci môže mať tie isté účinky vylúčenia.

82

V bode 235 napadnutého rozsudku Všeobecný súd poznamenal, že vo viacerých veciach, ktoré sa týkali problematiky prístupu k službe, najmä v súvislosti s praxou stláčania cien, nebolo potrebné preukazovať splnenie podmienky nevyhnutnosti. V tejto súvislosti v bode 236 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ), nemožno vyvodiť, že podmienky potrebné na preukázanie existencie zneužívajúceho odmietnutia poskytnutia sa musia nevyhnutne uplatniť v rámci posúdenia zneužívajúcej povahy správania, ktoré spočíva v tom, že poskytovanie služieb alebo predaj výrobkov bude podliehať nevýhodným podmienkam alebo podmienkam, za ktorých by kupujúci nemusel mať o ne záujem, keďže takéto správanie môže samo osebe predstavovať samostatnú formu zneužívania odlišného od odmietnutia poskytnutia.

85

V bodoch 242 až 247 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol najmä tvrdenie spoločnosti Google, podľa ktorého sporné rozhodnutie od nej v podstate vyžadovalo prevod cenného aktíva, a to priestoru určeného pre výsledky vyhľadávania. Vysvetlil, že povinnosť podniku, ktorý zneužíva dominantné postavenie, previesť aktíva, uzavrieť zmluvy alebo poskytnúť prístup k svojej službe za nediskriminačných podmienok nevyhnutne neznamená uplatnenie podmienok stanovených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ). Medzi kritériami právnej kvalifikácie zneužitia a nápravnými opatreniami, ktoré umožňujú jeho odstránenie, totiž nemôže existovať automatická súvislosť. Všeobecný súd dodal, že to, že jedným zo spôsobov ukončenia zneužívajúceho správania je umožniť konkurentom objaviť sa v „boxoch“ zobrazených v hornej časti stránky s výsledkami vyhľadávania spoločnosti Google, neznamená, že zneužívajúce postupy sú obmedzené na zobrazenie uvedených „boxov“ a že podmienky identifikácie zneužitia musia byť vymedzené len vzhľadom na tento aspekt.

87

Na účely posúdenia, či sú tieto úvahy, ako tvrdia odvolateľky, poznačené nesprávnym právnym posúdením, treba pripomenúť, že článok 102 ZFEÚ zakazuje zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Cieľom tohto článku je zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na úkor všeobecného záujmu, jednotlivých podnikov a spotrebiteľov sankcionovaním správania podnikov s dominantným postavením, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž na základe kvality, a teda môže spôsobiť priamu škodu podnikom a spotrebiteľom, alebo ktoré bráni takejto hospodárskej súťaži alebo ju narúša, a preto im môže spôsobiť nepriamu škodu (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 124 a citovaná judikatúra).

91

Konštatovanie, že dominantný podnik zneužil svoje postavenie z dôvodu, že odmietol uzavrieť zmluvu s konkurentom, má totiž za následok, že tento podnik je nútený zmluvu s týmto konkurentom uzavrieť. Takáto povinnosť pritom významne zasahuje do zmluvnej slobody a do práva podniku v dominantnom postavení vlastniť majetok, keďže podnik, hoci aj v dominantnom postavení, môže v zásade slobodne odmietnuť uzavrieť zmluvu a využívať infraštruktúru, ktorú vyvinul pre svoje vlastné potreby (rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia, C‑152/19 P , EU:C:2021:238 , bod 46 ).

92

V prejednávanej veci odvolateľky tvrdia, že napriek tomu, že Všeobecný súd v bodoch 220, 229 a 287 napadnutého rozsudku identifikoval údajné zneužitie spôsobom, ktorý preukazuje, že v skutočnosti ide o to, či Google podlieha povinnosti poskytnúť konkurenčným službám porovnávania produktov prístup k takejto infraštruktúre, tento súd v bodoch 229 a 240 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, že postupy spoločnosti Google sa vo svojich základných prvkoch odlišujú od odmietnutia prístupu, ako je to, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ), a preto sa na tieto postupy neuplatňujú podmienky stanovené týmto rozsudkom.

93

Svojou prvou a druhou výhradou odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú najmä to, že dospel k záveru, že prejednávaná vec sa týka „rozdielneho zaobchádzania“, pokiaľ ide o podmienky poskytovania služby všeobecného vyhľadávania spoločnosťou Google prostredníctvom prístupu na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania, a nie povinnosti poskytnúť prístup k samostatnému zariadeniu tvorenému „boxmi“, ktoré boli umiestňované na popredných miestach na jej stránkach s výsledkami vyhľadávania, mali obohatené funkcie zobrazovania a ich pozíciu nebolo možné znížiť algoritmami, ako je Panda.

97

Zo samotného znenia týchto bodov, ako aj zo znenia uvedených bodov v ich kontexte, a najmä z bodov 219 až 229 a 288 napadnutého rozsudku, totiž vyplýva, že spoločnosti Google sa vytýkalo, že neumožnila službám porovnávania produktov konkurujúcim jej službe porovnávania produktov získať na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania podobnú viditeľnosť, akú má jej služba porovnávania produktov, a teda nezabezpečila rovnosť zaobchádzania medzi svojou vlastnou službou porovnávania produktov a konkurenčnými službami porovnávania produktov. Konkrétne spočívalo správanie vytýkané spoločnosti Google, ako to tiež pripomenul Všeobecný súd v bodoch 187 a 261 tohto rozsudku, najmä v kombinácii dvoch postupov, a to jednak priaznivejšieho umiestnenia a zobrazenia vlastných špecializovaných výsledkov spoločnosti Google na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania, než bolo umiestnenie a zobrazenie výsledkov z konkurenčných služieb porovnávania produktov, a jednak súčasného zníženia pozície výsledkov konkurenčných služieb porovnávania produktov pomocou algoritmov úprav.

98

Okrem toho, keďže odvolateľky sa odvolávajú aj na relevantnosť nápravných opatrení stanovených v spornom rozhodnutí, stačí uviesť, že tieto opatrenia neukladali spoločnosti Google povinnosť poskytnúť prístup k „boxom“. Z bodov 71 a 221 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Komisia uložila spoločnosti Google povinnosť ukončiť vytýkané správanie, pričom zdôraznila, že ak by Google mohla splniť túto povinnosť rôznymi spôsobmi, akékoľvek vykonávacie opatrenie musí zabezpečiť, aby na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania nezaobchádzala s konkurenčnými službami porovnávania produktov „menej priaznivo“ než so svojou vlastnou službou porovnávania produktov, a že každé vykonávacie opatrenie by malo podriadiť službu porovnávania produktov spoločnosti Google „rovnakým procesom a metódam“ umiestňovania a zobrazovania, aké sa používajú pri konkurenčných službách porovnávania produktov.

102

Napokon Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 220 a 221 napadnutého rozsudku zhrnul obsah odôvodnení 662, 699 a 700 písm. c) sporného rozhodnutia, v bode 222 tohto rozsudku konštatoval, že toto rozhodnutie sa týka rovnakého prístupu služby porovnávania produktov spoločnosti Google a konkurenčných služieb porovnávania produktov na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google bez ohľadu na typy daných výsledkov (všeobecné výsledky, Product Universals alebo Shopping Units), a teda smeruje k poskytnutiu prístupu konkurenčných služieb porovnávania produktov na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google v rovnako viditeľnom umiestnení a zobrazení, aké majú služby porovnávania produktov tejto spoločnosti.

103

Je teda nesporné, že keď Všeobecný súd v bode 229 napadnutého rozsudku poznamenal, že predmetné postupy „súviseli s problematikou prístupu“, neodkazoval na prístup konkurenčných služieb porovnávania produktov k „boxom“, ale na ich prístup na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google za podmienok, ktoré nie sú diskriminačné.

104

V druhom rade Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že v bode 219 napadnutého rozsudku nahradil svojím posúdením posúdenie uvedené v spornom rozhodnutí. Opis predmetného správania, ako ho vykonal Všeobecný súd, totiž predstavuje len spôsob opisu skutočnosti, že spoločnosti Google sa vytýkalo priaznivejšie umiestnenie a zobrazenie jej služby porovnávania produktov na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google v porovnaní s konkurenčnými službami porovnávania produktov, čo je s minimálnymi zmenami v používanej formulácii viackrát uvedené v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku.

108

V štvrtom rade, ako Všeobecný súd v podstate uviedol v bodoch 223, 237 a 240 napadnutého rozsudku, Komisia v spornom rozhodnutí konštatovala, že kombináciou týchto dvoch postupov, a teda diskriminačným rozlišovaním medzi vlastnou službou porovnávania produktov spoločnosti Google a konkurenčnými službami porovnávania produktov na jej stránkach všeobecného vyhľadávania, Google využívala svoje dominantné postavenie na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb, pre ktorý sú charakteristické vysoké prekážky vstupu, na to, aby zvýhodnila svoju vlastnú službu porovnávania produktov na trhu služieb porovnávania produktov, a že toto správanie viedlo k potenciálnemu alebo skutočnému vylúčeniu hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu.

109

Vzhľadom na túto okolnosť Všeobecný súd v bodoch 229 a 240 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nebola povinná preukázať, že podmienky uvedené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ), pripomenuté v bode 89 tohto rozsudku, boli splnené na to, aby dospela k záveru o porušení na základe konštatovaných postupov, keďže tieto postupy sa svojimi základnými prvkami odlišujú od odmietnutia prístupu, ako bolo odmietnutie, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, a predstavujú samostatnú formu zneužívania prostredníctvom pákového efektu.

110

Ako však bolo pripomenuté v bode 90 tohto rozsudku, z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ), vyplýva, že uloženie podmienok uvedených v bode 41 tohto rozsudku bolo odôvodnené okolnosťami veci, v ktorej bol uvedený rozsudok vyhlásený, spočívajúcimi v odmietnutí dominantného podniku poskytnúť konkurentovi prístup k infraštruktúre, ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej činnosti, s vylúčením akéhokoľvek iného správania.

Hoci totiž takéto správanie môže predstavovať určitú formu zneužitia, ak je spôsobilé vyvolať prinajmenšom potenciálne protisúťažné účinky, či dokonca účinky vylúčenia konkurentov na dotknutých trhoch, nemožno ho považovať za analogické s jednoduchým a priamym odmietnutím umožniť konkurentovi prístup k infraštruktúre, keďže príslušný orgán pre hospodársku súťaž alebo príslušný vnútroštátny súd nemusí nútiť podnik s dominantným postavením, aby poskytol prístup k svojej infraštruktúre, pretože tento prístup už bol poskytnutý. Opatrenia, ktoré bude potrebné prijať v takomto kontexte, budú teda menej zasahujúce do zmluvnej slobody dominantného podniku a do jeho vlastníckeho práva, ako keby bol nútený poskytnúť prístup k svojej infraštruktúre, ktorú vyhradil pre potreby svojej vlastnej činnosti (rozsudky z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia, C‑152/19 P , EU:C:2021:238 , bod 51 , a z 25. marca 2021, Slovak Telekom/Komisia, C‑165/19 P , EU:C:2021:239 , bod 51 ).

113

Keďže Google, ako bolo uvedené v bodoch 105 až 107 tohto rozsudku, poskytuje konkurenčným službám porovnávania produktov prístup k svojej službe všeobecného vyhľadávania a k stránkam s výsledkami všeobecného vyhľadávania, ale tento prístup podriaďuje diskriminačným podmienkam, podmienky stanovené v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ), sa na predmetné správanie neuplatňujú.

114

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bodoch 229 a 240 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď neposúdila, či predmetné správanie spĺňa tieto podmienky.

118

Aj keby pritom tieto úvahy Všeobecného súdu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, ich analýza nie je potrebná, lebo Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že predmetné správanie nepredstavovalo odmietnutie prístupu podliehajúce podmienkam stanoveným v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ( C‑7/97 , EU:C:1998:569 ).

119

Preto treba druhú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

2) O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

120

O druhom odvolacom dôvode

a)

Argumentácia účastníkov konania

123

V druhom odvolacom dôvode, ktorý sa skladá z troch častí, odvolateľky podporované CCIA tvrdia, že ak údajným zneužitím nebolo odmietnutie poskytnutia prístupu, sporné rozhodnutie malo na účely preukázania porušenia článku 102 ZFEÚ identifikovať iný „vonkajší postup“ a preukázať, že tento postup sa odkláňal od hospodárskej súťaže na základe kvality. V tejto súvislosti, ako pripomenul Všeobecný súd najmä v bodoch 162 až 164 napadnutého rozsudku, nestačí identifikovať jednoduché rozšírenie dominantného postavenia na susedný trh prostredníctvom pákového efektu, aj keď toto rozšírenie vedie k zániku alebo marginalizácii konkurentov.

124

Vo svojej replike odvolateľky spresňujú, že hoci sa faktory, ktoré boli zohľadnené na preukázanie odchýlky od hospodárskej súťaže na základe kvality, nemusia vzťahovať len na povahu predmetného správania, musia napriek tomu umožniť kvalifikáciu tejto povahy. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tak nemôžu postačovať iba faktory sprevádzajúce toto správanie.

128

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sporné rozhodnutie neoprávnene „preformuloval“. Uviedol totiž tri dodatočné dôvody, ktoré sa v tomto rozhodnutí nenachádzali, s cieľom vyplniť medzeru vo svojom odôvodnení a vysvetliť, v čom sa predmetné správanie údajne odchýlilo od hospodárskej súťaže na základe kvality. Tieto tri dodatočné dôvody sú po prvé prísnejšie právne kritérium pre „superdominantné“ podniky (body 180, 182 a 183 napadnutého rozsudku), po druhé skutočnosť, že je abnormálne, aby Google obmedzila „rozsah [svojich] výsledkov na [svoje] vlastné“ z dôvodu, že Google je otvorená zobrazovaniu výsledkov pre všetky obsahy (body 176 až 184), a po tretie opis vytýkaného správania ako diskriminačného zaobchádzania (body 124, 237, 240, 279 a 284 až 289).

129

Odvolateľky vo svojej replike v prvom rade spochybňujú pripomienku Komisie, podľa ktorej Všeobecný súd uviedol len pre úplnosť dva z týchto dôvodov, a to dôvod týkajúci sa abnormálneho správania spoločnosti Google (body 176 až 179 napadnutého rozsudku) a dôvod týkajúci sa uplatnenia prísnejšieho právneho kritéria z dôvodu „superdominancie“ tejto spoločnosti (bod 180). V druhom rade odvolateľky odmietajú myšlienku, že tvrdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého Google zmenila svoje správanie (body 181 až 184), predstavuje len „dodatočné vysvetlenia“, ako to vníma aj Komisia.

132

V druhej výhrade odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 176 až 179 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že bolo abnormálne, aby vyhľadávacia služba zobrazovala len svoje vlastné výsledky. Spochybňujú tiež tvrdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 181 až 184 tohto rozsudku, pretože nedošlo k zmene správania spoločnosti Google, v zmysle ktorej by bol odklon od hospodárskej súťaže na základe kvality ešte zjavnejší.

133

V rámci tretej výhrady odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 71, 124, 237, 240, 279 a 284 až 288 napadnutého rozsudku nesprávne kvalifikoval správanie spoločnosti Google ako diskriminujúce.

134

Po prvé Všeobecný súd nezaujal zrozumiteľný prístup pri definovaní dvoch prvkov, s ktorými sa údajne zaobchádzalo diskriminačným spôsobom. V bode 285 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vo svojej analýze údajnej diskriminácie namietal proti rozdielnemu zaobchádzaniu s výsledkami zo strany spoločnosti Google podľa toho, či pochádzali z jej služby porovnávania produktov alebo z konkurenčných služieb porovnávania produktov. Naproti tomu v bode 575 napadnutého rozsudku pri analýze objektívneho odôvodnenia usúdil, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí snažila zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s dvoma typmi výsledkov spoločnosti Google, a to všeobecnými výsledkami a špecializovanými výsledkami.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

138

V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že Komisia preukázala, že predmetné správanie nespadalo do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

139

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 166 a 167 napadnutého rozsudku pripomenul, že Komisia pri konštatovaní porušenia článku 102 ZFEÚ nepoukázala len na postupy zahŕňajúce pákový efekt, ale usúdila, že prostredníctvom takéhoto efektu spoločnosť Google využila svoje dominantné postavenie na trhu so všeobecným vyhľadávaním, aby zvýhodnila svoju službu porovnávania produktov na trhu so špecializovaným vyhľadávaním porovnávania produktov tým, že zlepšila umiestnenie a zobrazenie svojej služby porovnávania produktov a jej výsledkov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania v porovnaní so službami konkurenčných služieb porovnávania produktov.

142

V bode 174 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdila, že dôležitosť návštevnosti spoločnosti Google pochádzajúcej z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania a jej skutočne nenahraditeľná povaha predstavovali vzhľadom na dané okolnosti pripomenuté v bodoch 168 až 173 tohto rozsudku relevantné okolnosti, ktoré môžu charakterizovať existenciu postupov nespadajúcich do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

143

V bode 175 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa neobmedzila len na konštatovanie existencie pákového efektu a právne kvalifikovala postupy spoločnosti Google, ktoré tento efekt sprevádzali, pričom vychádzala z relevantných kritérií. Konštatoval preto, že za predpokladu, že Komisia presvedčivo preukázala zvýhodňovanie a jeho účinky identifikované vzhľadom na osobitné okolnosti dotknutých trhov, čo bolo predmetom následného preskúmania Všeobecným súdom, Komisia správne usúdila, že toto zvýhodňovanie sa odkláňa od hospodárskej súťaže na základe kvality.

144

V bode 189 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dodal, že tento záver nevyvracajú tvrdenia CCIA, podľa ktorých neexistencia jasného právneho testu uvedeného v spornom rozhodnutí porušuje zásadu právnej istoty. V tejto súvislosti v bode 195 tohto rozsudku uviedol, že je pravda, že odôvodnenie 341 tohto rozhodnutia vysvetľuje dôvody, pre ktoré sa dotknuté postupy odchyľovali od hospodárskej súťaže na základe kvality, pričom v podstate poukázal na to, že tieto postupy jednak odklonili návštevnosť, a jednak mohli mať protisúťažné účinky. Týmto odôvodnením vnímaným samostatne teda Komisia zrejme vyvodila z existencie účinkov vylúčenia vyplývajúcich z týchto postupov, že uvedené postupy sa odchyľujú od hospodárskej súťaže na základe kvality.

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky v podstate vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 175 a 197 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že tri osobitné okolnosti uvedené v bodoch 169 až 174 a 196 tohto rozsudku boli relevantné na určenie, či predmetné správanie patrilo do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

i) O prípustnosti

148

Komisia tvrdí, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je neprípustná. Odvolateľky totiž nemôžu po prvýkrát pred Súdnym dvorom tvrdiť, že tieto tri okolnosti uvedené v časti 7.2 sporného rozhodnutia sa týkali možnosti, že predmetné správanie môže obmedziť hospodársku súťaž, a nie toho, že nepatrí do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

149

Na účely rozhodnutia o námietke neprípustnosti, ktorú takto vzniesla Komisia, treba uviesť, že odvolateľky touto prvou časťou druhého odvolacieho dôvodu spochybňujú časť odpovede Všeobecného súdu na piaty žalobný dôvod v prvostupňovom konaní, ktorá je uvedená v bodoch 169 až 175 a 197 napadnutého rozsudku.

153

Okrem toho odvolací dôvod sa musí pod hrozbou neprípustnosti zamerať nie na zrušenie rozhodnutia napadnutého v prvostupňovom konaní, ale rozsudku Všeobecného súdu, ktorého zrušenie sa navrhuje, pričom musí obsahovať argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je tento rozsudok poznačený. Odvolateľ má tak právo podať odvolanie, v rámci ktorého uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P , EU:C:2022:50 , bod 77 , ako aj citovaná judikatúra).

154

V prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tvrdenia odvolateliek formulované v rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu úzko súvisia s piatym žalobným dôvodom uvedeným v žalobe na prvom stupni, ktorý spochybňoval konštatovania uvedené na základe odôvodnenia 341 sporného rozhodnutia, podľa ktorých predmetné postupy nespadajú do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality, pričom v rozsahu, v akom majú preukázať, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol v bodoch 175 a 197 napadnutého rozsudku, že Komisia z právneho hľadiska kvalifikovala predmetné postupy spoločnosti Google, ktoré sprevádzali pákový efekt, pričom vychádzala z relevantných kritérií, predstavujú rozšírenie tohto dôvodu, a nie nový odvolací dôvod, ktorý bol po prvýkrát uvedený v rámci odvolania.

155

Odvolateľky sa okrem toho neobmedzujú na opakovanie tvrdení uvedených v prvostupňovom konaní, ale tvrdia, že Všeobecný súd sa v odpovedi na tieto tvrdenia dopustil v napadnutom rozsudku nesprávneho právneho posúdenia. Z toho vyplýva, ako uvádza Komisia, že hoci je časť argumentácie odvolateliek prednesená po prvýkrát pred Súdnym dvorom, nič to nemení na tom, že táto časť vyplýva zo samotného napadnutého rozsudku.

Rovnako v bodoch 195 až 197 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že Komisia nevyvodila zneužitie prostredníctvom pákového efektu z existencie účinkov vylúčenia vyplývajúcich z týchto postupov, ale založila svoju analýzu jednak na skutočnostiach, ktoré boli z hľadiska práva hospodárskej súťaže podozrivé, najmä na neodôvodnenom rozdielnom zaobchádzaní, a jednak na relevantných osobitných okolnostiach týkajúcich sa povahy infraštruktúry, ktorá viedla k tomuto rozdielnemu zaobchádzaniu, čo jej skutočne umožnilo dospieť k záveru o existencii porušenia článku 102 ZFEÚ.

159

Pokiaľ ide o osobitné okolnosti, na ktoré Komisia poukázala v spornom rozhodnutí a ktoré sú uvedené v bodoch 169 až 173 napadnutého rozsudku, prvá z nich sa týkala dôležitosti návštevnosti generovanej všeobecným vyhľadávačom spoločnosti Google pre služby porovnávania produktov. Všeobecný súd najmä uviedol, že Komisia vysvetlila, že táto návštevnosť umožňovala využívať pozitívne sieťové vplyvy, keďže čím viac používatelia internetu navštevovali službu porovnávania produktov, tým väčšia bola jej relevantnosť a užitočnosť a viac obchodníkov bolo naklonených ju využívať. Dodal, že strata tejto návštevnosti mohla viesť k bludnému kruhu a v konečnom dôsledku k odchodu z trhu.

160

Druhou okolnosťou bolo správanie používateľov pri vyhľadávaní na internete. Všeobecný súd najmä uviedol, že Komisia spresnila, že títo používatelia sa vo všeobecnosti sústreďujú na prvé tri až prvých päť výsledkov vyhľadávania a venujú len malú alebo žiadnu pozornosť ďalším výsledkom, a najmä tým, ktoré nasledujú pod okamžite viditeľnou časťou obrazovky, a že majú tendenciu predpokladať, že najrelevantnejšie výsledky sú tie najviac viditeľné, a to bez ohľadu na ich skutočnú relevantnosť.

164

Cieľom článku 102 ZFEÚ nie je ani zabrániť podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu alebo na viacerých trhoch, ani zabezpečiť, aby konkurenčné podniky, ktoré sú menej efektívne ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu. Naopak, hospodárska súťaž založená na kvalite zo svojej podstaty môže viesť k zániku alebo marginalizácii konkurenčných podnikov, ktoré sú menej efektívne, a teda menej zaujímavé pre spotrebiteľov najmä z pohľadu cien, výroby, výberu, kvality alebo inovácií (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 126 a 127 , ako aj citovaná judikatúra).

165

Na to, aby bolo možné v danom prípade dospieť k záveru, že určité správanie treba považovať za „zneužívanie dominantného postavenia“ v zmysle článku 102 ZFEÚ, je v zásade potrebné preukázať, že toto správanie má v dôsledku použitia prostriedkov odlišných od tých, ktorými sa riadi hospodárska súťaž medzi podnikmi na základe kvality, skutočný alebo potenciálny účinok spočívajúci v obmedzení tejto hospodárskej súťaže vylúčením rovnako efektívnych konkurenčných podnikov z relevantného trhu alebo trhov alebo znemožnením ich rozvoja na týchto trhoch, pričom môže ísť o trhy, na ktorých existuje dominantné postavenie, ale aj o súvisiace alebo susedné trhy, na ktorých môže toto správanie vyvolať skutočné alebo potenciálne účinky (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 129 a citovaná judikatúra).

166

Toto preukázanie, ktoré môže zahŕňať použitie rôznych analytických štruktúr v závislosti od druhu správania, o ktoré ide v danej veci, sa však musí v každom prípade vykonať na základe posúdenia všetkých relevantných skutkových okolností, či už sa týkajú samotného správania, relevantného trhu či trhov alebo fungovania hospodárskej súťaže na nich. Okrem toho cieľom tohto preukázania musí byť na základe presnej a konkrétnej analýzy a dôkazov potvrdiť, že uvedené správanie má prinajmenšom schopnosť vyvolať účinky spočívajúce vo vylúčení konkurentov z trhu (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 130 a citovaná judikatúra).

170

Presnejšie, na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, sa tieto okolnosti netýkajú len účinkov predmetných postupov alebo skutočností, ktoré tieto postupy len sprevádzajú, ale, ako uviedol Všeobecný súd v bode 174 napadnutého rozsudku, môžu charakterizovať existenciu postupov, ktoré nepatria do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

171

Uvedené okolnosti boli totiž relevantné pre právnu kvalifikáciu predmetných postupov – a to na jednej strane priaznivejšieho umiestnenia a zobrazenia vlastných špecializovaných výsledkov Google na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania v porovnaní s výsledkami konkurenčných služieb porovnávania produktov a na druhej strane súčasného zníženia pozície výsledkov konkurenčných služieb porovnávania produktov pomocou algoritmov úprav –, keďže umožnili umiestniť tieto postupy do kontextu oboch dotknutých trhov a fungovania hospodárskej súťaže na týchto trhoch, a mohli tak preukázať, že potenciálne účinky vylúčenia na odberateľskom trhu, konkrétne na trhu služieb špecializovaného vyhľadávania zameraného na porovnávanie produktov, a úspech služby porovnávania produktov spoločnosti Google na tomto trhu od zavedenia týchto postupov uvedených v spornom rozhodnutí, neboli spôsobené kvalitou tejto služby, ale uvedenými postupmi v spojení so zistenými osobitnými okolnosťami.

172

Všeobecný súd teda v žiadnom prípade nezamieňal analýzu dotknutého správania na účely určenia, či sa odchyľuje od hospodárskej súťaže na základe kvality, s analýzou účinkov tohto správania. Naopak, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 143 svojich návrhov, z úvah uvedených v bodoch 168 až 175 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd starostlivo preskúmal otázku, či Komisia mohla v spornom rozhodnutí, bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, usúdiť, že sporné postupy, a nielen ich účinky, mohli byť právne kvalifikované ako postupy, ktoré sa odchyľujú od hospodárskej súťaže na základe kvality.

V rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že pokiaľ ide o odklon od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, zohľadnil prvky odôvodnenia, ktoré neboli uvedené v spornom rozhodnutí, a nahradil tak odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Tieto doplňujúce prvky odôvodnenia sa týkali po prvé prísnejšieho kritéria právneho posúdenia „superdominantných“ podnikov (body 180, 182 a 183 napadnutého rozsudku), po druhé posúdenia, podľa ktorého vzhľadom na v zásade otvorenú infraštruktúru vyhľadávača Google skutočnosť, že niektoré vlastné výsledky jej špecializovaného vyhľadávania sú zvýhodnené v porovnaní s konkurenčnými výsledkami vyhľadávania, predstavuje abnormalitu (body 176 až 184), a po tretie posúdenia, podľa ktorého bolo predmetné správanie diskriminačné (body 71, 124, 237, 240, 279 a 284 až 289).

176

V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že tieto doplňujúce prvky odôvodnenia sú v každom prípade z právneho hľadiska nesprávne.

177

V prvom rade treba preskúmať argumentáciu odvolateliek, ktorou v druhej časti druhého odvolacieho dôvodu tvrdia, že kvalifikácia vytýkaného správania ako diskriminačného zaobchádzania nie je uvedená v spornom rozhodnutí, a ktorou v tretej časti tohto dôvodu uvádzajú, že táto kvalifikácia je v každom prípade nesprávna.

178

Na druhej strane z bodov 237, 240, 279, 284 až 289 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal kvalifikáciu predmetného správania zo strany Komisie. V uvedených bodoch 237 a 240 tak Všeobecný súd, opierajúc sa o sporné rozhodnutie, v podstate potvrdil posúdenie Komisie, podľa ktorého predmetné postupy, ktoré sa prejavovali pozitívnou diskrimináciou pri zaobchádzaní s výsledkami služby porovnávania produktov spoločnosti Google, boli samostatnou formou zneužívania prostredníctvom pákového efektu z ovládaného trhu, ktorý sa vyznačoval vysokými prekážkami vstupu, konkrétne trhu so službami všeobecného vyhľadávania. Okrem toho v uvedených bodoch 279 a 284 až 289 Všeobecný súd preskúmal rozdielne zaobchádzanie konštatované Komisiou, najmä pokiaľ ide o umiestnenie a zobrazovanie Product Universals, aby overil, či Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru o existencii diskriminácie. Bod 316 napadnutého rozsudku patrí do časti tohto rozsudku venovanej tomuto preskúmaniu, pokiaľ ide o Shopping Units.

181

Z týchto bodov, na ktoré odvolateľky poukazujú a uvádzajú ich oddelene od ostatných bodov časti odôvodnenia Všeobecného súdu, do ktorej patria, tak jasne vyplýva, že Všeobecný súd založil svoje odôvodnenie na spornom rozhodnutí a potvrdil kvalifikáciu Komisie, pričom nedoplnil novú kvalifikáciu, ktorá v tomto rozhodnutí nemala oporu.

182

Po druhé treba preskúmať, či sa Všeobecný súd, ako tvrdia odvolateľky, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval existenciu diskriminácie bez toho, aby preukázal, že spoločnosť Google pristúpila k svojvoľnému rozdielnemu zaobchádzaniu.

186

Je dôležité spresniť, že dominantný podnik, ktorý zaobchádza so svojimi výrobkami alebo službami priaznivejšie ako s výrobkami a službami svojich konkurentov, nemožno vo všeobecnosti považovať za podnik správajúci sa bez ohľadu na okolnosti prípadu spôsobom, ktorým sa odchyľuje od hospodárskej súťaže na základe kvality.

187

V prejednávanej veci sa však Všeobecný súd tým, že potvrdil analýzu Komisie, neobmedzil na konštatovanie existencie takéhoto priaznivejšieho zaobchádzania zo strany spoločnosti Google, pokiaľ ide o jej vlastnú službu porovnávania produktov, ale konštatoval, že vzhľadom na vlastnosti dodávateľského trhu a zistené osobitné okolnosti bolo predmetné správanie spolu so svojimi dvoma zložkami, teda zvýraznením vlastných výsledkov a znížením pozície výsledkov konkurenčných prevádzkovateľov, diskriminačné a nespadalo do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

188

Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateliek, ktorou v podstate poukazujú na neschopnosť spoločnosti Google zobrazovať špecializované výsledky tretích osôb, ktoré majú rovnakú spoľahlivosť a kvalitu ako jej vlastné výsledky, treba ju zamietnuť na základe judikatúry pripomenutej v bode 61 tohto rozsudku, keďže odvolateľky ňou spochybňujú posúdenie skutkových okolností Všeobecným súdom bez toho, aby namietali skreslenie.

192

Preto definícia predmetu diskriminácie v napadnutom rozsudku nie je nezrozumiteľná a Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že predmetné správanie možno kvalifikovať ako diskriminačné a že nespadá do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

193

Za týchto podmienok treba zamietnuť argumentáciu odvolateliek v druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, podľa ktorej sa kvalifikácia vytýkaného správania ako diskriminačného zaobchádzania v spornom rozhodnutí nenachádzala, a v tretej časti druhého odvolacieho dôvodu, podľa ktorej táto kvalifikácia bola v každom prípade nesprávna.

194

V druhom rade odvolateľky v druhej časti druhého odvolacieho dôvodu tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 176 až 184 napadnutého rozsudku uviedol ďalšie dve doplňujúce úvahy, ktoré neboli uvedené v spornom rozhodnutí, a to jednak prísnejšie kritérium právneho posúdenia pre „superdominantné“ podniky a jednak to, že vzhľadom na v zásade otvorenú infraštruktúru vyhľadávača spoločnosti Google bola skutočnosť, že niektoré výsledky špecializovaného vyhľadávania spoločnosti Google boli zvýhodnené v porovnaní s konkurenčnými výsledkami vyhľadávania, abnormálna. V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že tieto úvahy sú v každom prípade nedôvodné.

198

Okrem toho, ako vyplýva z bodu 192 tohto rozsudku, tieto úvahy neboli nevyhnutné na potvrdenie posúdenia, podľa ktorého sa predmetné správanie mohlo z právneho hľadiska považovať za správanie, ktoré nespadá do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

199

Preto treba výhrady odvolateliek uvedené v druhej a tretej časti druhého odvolacieho dôvodu, ktorými kritizujú body 176 až 184 napadnutého rozsudku, zamietnuť ako neúčinné, a teda zamietnuť tieto dve časti v celom rozsahu.

200

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody sa musí druhý odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

a)

O prípustnosti

203

BEUC, VDZ, Ladenzeile a BDZV tvrdia, že tretí odvolací dôvod je neprípustný. Podľa nich sa ním odvolateľky snažia spochybniť posúdenie dôkazov Všeobecným súdom, najmä dvoch kontrafaktuálnych scenárov, ktoré predložili počas správneho konania, alebo sa obmedzujú na zopakovanie tvrdení, ktoré už boli uvedené pred Všeobecným súdom. Komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, zas tvrdí, že posúdenie týchto kontrafaktuálnych scenárov Všeobecným súdom s konečnou platnosťou vyplýva z bodov 369 až 376 napadnutého rozsudku, pričom odvolateľky nepredniesli tejto súvislosti nijaké tvrdenie o skreslení.

204

Vo svojej replike odvolateľky tvrdia, že tretí odvolací dôvod je prípustný. Spresňujú, že výhrady, ktoré uvádzajú v rámci tohto odvolacieho dôvodu, sa týkajú toho, že Všeobecný súd nesprávne vyhodnotil právny koncept kontrafaktuálnej analýzy v osobitnom kontexte správania zahŕňajúceho viaceré postupy, ktorých kombinovaný účinok narúša hospodársku súťaž na základe kvality, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

208

V prejednávanej veci sa pritom odvolateľky neobmedzujú len na opakovanie tvrdení uvedených v prvostupňovom konaní, ale uvádzajú, že Všeobecný súd sa v odpovedi na tieto tvrdenia dopustil v napadnutom rozsudku nesprávneho právneho posúdenia.

209

Z uvedeného vyplýva, že tretí odvolací dôvod je prípustný.

b)

O veci samej

212

V druhej výhrade odvolateľky tvrdia, že bez ohľadu na otázku, či boli účinky predmetného správania skutočné alebo potenciálne, akékoľvek ich posúdenie si vyžadovalo, aby Komisia vykonala kontrafaktuálnu analýzu, keďže takáto analýza je neoddeliteľnou súčasťou konceptu príčinná súvislosť.

213

V tejto súvislosti odvolateľky v prvom rade uvádzajú, že súd Únie opakovane potvrdil potrebu, aby Komisia vykonala kontrafaktuálnu analýzu v kontexte článku 101 ZFEÚ, takže neexistuje nijaký rozumný dôvod pre odlišný prístup v kontexte článku 102 ZFEÚ.

214

V druhom rade odvolateľky tvrdia, že bod 21 oznámenia o usmernení o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku [102 ZFEÚ] na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu ( Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7 ) potvrdzuje, že údajné zneužívanie by sa vo všeobecnosti malo posudzovať na základe vhodného kontrafaktuálneho scenára.

Odvolateľky vo svojej replike spochybňujú tvrdenie Komisie, že ich výhrady sú neúčinné. V odpovedi na argumentáciu Komisie týkajúcu sa po prvé nespochybneného zvýšenia návštevnosti služby porovnávania produktov spoločnosti Google, na ktorej je tiež založené konštatovanie protisúťažných účinkov predmetného správania, po druhé nadbytočnej povahy bodov 377 a 378 napadnutého rozsudku a po tretie nespochybňovanej povahy vplyvu algoritmov triedenia všeobecných výsledkov spoločnosti Google na návštevnosť, ktorú Všeobecný súd konštatoval v bode 393 tohto rozsudku, odvolateľky predovšetkým uvádzajú, že pokiaľ bolo konštatované, že predmetné správanie spôsobilo tak pokles, ako aj zvýšenie návštevnosti, spochybnenie poklesu stačí na to, aby bolo považované za neplatné aj konštatovanie zvýšenia. Odvolateľky ďalej spochybňujú, že dôvody uvedené Všeobecným súdom v bodoch 377 až 379 toho istého rozsudku boli formulované pre úplnosť, a tvrdia, že tieto dôvody obsahujú skutočnosti nevyhnutné na odôvodnenie. Odvolateľky napokon tvrdia, že práve bod 393 napadnutého rozsudku je súčasťou pochybenia, na ktoré sa poukazuje v odvolaní, pretože preukazuje, že Všeobecný súd nepripísal pokles návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov predmetnému správaniu ako kombinácii dvoch postupov, ale len ako jednému z týchto postupov, a to použitiu algoritmov triedenia všeobecných výsledkov.

217

Komisia, PriceRunner, Dozorný úrad EZVO, BEUC, Kelkoo, VDZ, Ladenzeile, BDZV a Twenga spochybňujú argumentáciu odvolateliek a tvrdia, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je neúčinná alebo v každom prípade nedôvodná.

Naopak, v časti 7.3 sporného rozhodnutia Komisia vykonala analýzu účinkov predmetného správania, ktoré kvalifikovala ako potenciálne protisúťažné účinky spôsobilé ovplyvniť konkurenčnú štruktúru dotknutých trhov. Ako bolo uvedené v bode 451 napadnutého rozsudku, tieto potenciálne účinky spočívali v riziku, že konkurenčné služby porovnávania produktov ukončia svoju činnosť, ako aj v negatívnom vplyve na inovácie a možnosť spotrebiteľov získať prístup k najvýkonnejším službám.

221

224

V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že táto príčinná súvislosť patrí medzi podstatné základné prvky porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré musí Komisia preukázať v súlade so všeobecnými pravidlami dokazovania pripomenutými najmä v bodoch 132 až 134 napadnutého rozsudku. Komisii teda prináleží predložiť dôkazy, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Na druhej strane je na podniku, ktorý sa bráni proti zisteniu takéhoto porušenia, aby predložil dôkaz, že tomuto dôvodu obrany treba vyhovieť.

225

Bod 382 napadnutého rozsudku, ktorý odvolateľky nespochybnili, dopĺňa odôvodnenie Všeobecného súdu v tejto súvislosti a uvádza kritériá, ktorými sa musí riadiť preskúmanie príčinnej súvislosti. Uvádza sa v ňom, že na určenie skutočných alebo potenciálnych účinkov postupov, ktoré skúma, sa Komisia môže oprieť o informácie získané pozorovaním skutočného vývoja trhu alebo trhov, ktorých sa tieto postupy týkajú. Ak sa zistí korelácia medzi týmito postupmi a zmenou hospodárskej súťaže na týchto trhoch, môžu byť doplňujúce informácie, ktoré môžu zahŕňať napríklad hodnotenia účastníkov trhu, ich dodávateľov, ich zákazníkov, profesijných združení alebo spotrebiteľov, spôsobilé preukázať príčinnú súvislosť medzi predmetným správaním a vývojom na trhu.

226

Práve z týchto kritérií analýzy vychádzal Všeobecný súd v bodoch 383 až 393 tohto rozsudku pri konkrétnom preskúmaní príčinnej súvislosti medzi predmetným správaním a poklesom návštevnosti väčšiny konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, pričom po uskutočnení tohto preskúmania v bode 394 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisia preukázala, že dotknuté postupy viedli k poklesu návštevnosti takmer všetkých konkurenčných služieb porovnávania produktov pochádzajúcej zo všeobecného vyhľadávania.

230

Preto treba na druhú výhradu v rozsahu, v akom sa týka odôvodnenia Všeobecného súdu v súvislosti s rozložením dôkazného bremena a užitočnosti kontrafaktuálnej analýzy v rámci dôkazov relevantných z hľadiska článku 102 ZFEÚ, zamietnuť ako nedôvodnú.

231

V rozsahu, v akom sa táto výhrada týka bodov 377 a 378 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd v nich konštatoval, že identifikácia spoľahlivého kontrafaktuálneho scenára na účely analýzy účinkov údajných protisúťažných postupov na trhu môže byť v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, neistou, či dokonca nemožnou snahou, a že na preukázanie porušenia článku 102 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o účinky postupov na hospodársku súťaž, Komisia nemôže byť povinná systematicky vytvárať takýto kontrafaktuálny scenár.

232

Tieto body napadnutého rozsudku majú, ako uviedla generálna advokátka v bode 171 svojich návrhov, len doplňujúcu povahu najmä vo vzťahu k bodom 372 až 376 napadnutého rozsudku, takže kritiku odvolateliek v tejto súvislosti treba zamietnuť ako neúčinnú.

235

V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky spochybňujú právnu kvalifikáciu vykonanú v bodoch 374, 376 a 525 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka otázky, čo podľa Všeobecného súdu predstavuje správny kontrafaktuálny scenár, ak zneužitie zahŕňa „kombináciu“ dvoch postupov. Podľa odvolateliek sa Všeobecný súd tým, že rozhodol, že v takejto situácii musí kontrafaktuálny scenár zohľadniť účinky oboch predmetných postupov, a to tak účinky propagácie služby porovnávania produktov spoločnosti Google prostredníctvom „boxov“, ako aj účinky uplatnenia algoritmov úprav a zníženia pozície konkurenčných služieb porovnávania produktov vo všeobecných výsledkoch, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

236

V rámci prvej výhrady odvolateľky tvrdia, že vzhľadom na to, že každý z týchto dvoch postupov je, ako uznal Všeobecný súd v bode 373 napadnutého rozsudku, sám osebe dovolený, kontrafaktuálny scenár, ktorý odstraňuje jeden z týchto postupov, najmä zobrazenie „boxov“, predstavuje vhodný scenár, pretože vytvára situáciu bez kombinácie oboch postupov, a teda bez údajného zneužitia. Na druhej strane odstránenie oboch postupov pri stanovení kontrafaktuálneho scenára, ktoré uprednostnil Všeobecný súd v bode 376 tohto rozsudku, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na vytvorenie situácie bez údajne zneužívajúcej kombinácie a zamenilo by účinky dovoleného správania s účinkami protiprávneho správania.

237

239

Komisia, PriceRunner, Dozorný úrad EZVO, BEUC, Foundem, Kelkoo, VDZ, Ladenzeile, BDZV a Twenga spochybňujú argumentáciu odvolateliek ako neúčinnú alebo v každom prípade nedôvodnú.

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

240

Body 374, 376 a 525 napadnutého rozsudku, spochybnené v rámci druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu, sa týkajú posúdenia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o to, čo predstavuje kontrafaktuálnu analýzu umožňujúcu pochopiť účinky správania pozostávajúceho z kombinácie dvoch postupov, z ktorých každý je sám osebe dovolený.

241

Ako totiž uviedla generálna advokátka v bodoch 179 a 180 svojich návrhov, oba dotknuté postupy len vo vzájomnej kombinácii ovplyvnili správanie užívateľov do takej miery, že návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google bola v rozsahu konštatovanom Komisiou presmerovaná v prospech jej vlastnej služby porovnávania produktov na úkor konkurenčných služieb porovnávania produktov. Toto presmerovanie návštevnosti sa teda zakladalo tak na preferenčnom umiestnení a zobrazení výsledkov vyhľadávania služby porovnávania produktov spoločnosti Google v „boxoch“, ako aj na súbežnom znížení pozície prostredníctvom algoritmov úprav a na menej atraktívnom zobrazení výsledkov vyhľadávania konkurenčných služieb porovnávania produktov, v dôsledku čoho tieto výsledky unikli pozornosti užívateľov.

245

Preto vzhľadom na to, že nárast návštevnosti v prospech výsledkov vyhľadávania služby porovnávania produktov spoločnosti Google a pokles návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania, teda faktory, na ktorých sú založené potenciálne protisúťažné účinky predmetného správania, vyplývali zo spoločného uplatnenia oboch predmetných postupov, vhodný kontrafaktuálny scenár mal tiež umožniť preskúmať pravdepodobný vývoj trhu v prípade neexistencie oboch týchto postupov a nielen v prípade neexistencie jedného z nich.

246

Za týchto podmienok tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 373 napadnutého rozsudku pripustil, že nijaký z týchto postupov samostatne nedáva dôvod na námietky v oblasti hospodárskej súťaže, nemôže oslabiť odôvodnenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 374, 376 a 525 napadnutého rozsudku, spochybnené v rámci druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

250

Kritiku uvádzanú odvolateľkami na podporu tejto časti treba preto zamietnuť ako neúčinnú.

251

Tretí odvolací dôvod preto treba zamietnuť v celom rozsahu.

4.

O štvrtom odvolacom dôvode

Na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky v prvom rade uvádzajú, že Všeobecný súd v bode 538 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že uplatnenie kritéria rovnako efektívneho konkurenta nie je odôvodnené v iných veciach, než sú veci týkajúce sa cenových postupov. Všeobecný súd si tým zamenil formálne kritérium ceny nákladov rovnako efektívneho konkurenta, ktorého uplatňovanie nie je vždy nevyhnutné, so všeobecnou zásadou, ktorá vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, najmä z bodu 21 rozsudku z 27. marca 2012, Post Danmark ( C‑209/10 , EU:C:2012:172 ), a z bodov 133 a 134 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), podľa ktorej cieľom článku 102 ZFEÚ nie je chrániť menej efektívne podniky. Uplatniteľnosť tejto zásady je pritom nezávislá od toho, či údajné zneužitie má alebo nemá cenovú povahu, takže je vždy potrebné preskúmať, či dotknuté správanie môže vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov, najmä ak toto správanie prináša inováciu výrobkov a vedie k zlepšeniu výberu a kvality ponuky pre spotrebiteľov.

254

V druhom rade odvolateľky kritizujú bod 539 napadnutého rozsudku a vytýkajú Všeobecnému súdu, že konštatoval, že nebolo relevantné preskúmať, či skutoční konkurenti spoločnosti Google boli rovnako efektívni ako Google, pretože v judikatúre uvedenej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku Súdny dvor odkazoval na hypotetického konkurenta. Podľa odvolateliek sa však Komisia nepokúsila posúdiť efektívnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov, či už hypotetických alebo skutočných, a obmedzila sa na uvedenie účinkov predmetného správania na skutočných konkurentov bez toho, aby preskúmala ich efektívnosť. Nedostatky odôvodnenia Všeobecného súdu sú ešte zjavnejšie pri čítaní odôvodnenia uvedeného v bode 391 napadnutého rozsudku, podľa ktorého lepšia kvalita obchodných platforiem predstavuje „možné vysvetlenie“ poklesu týchto služieb porovnávania.

258

Odvolateľky tiež tvrdia, že v prejednávanej veci mala Komisia uplatniť rovnaký filter ako v prípade zneužívania založeného na cenách, pretože podobne ako v prípade nízkej ceny, ktorú nemožno samu osebe považovať za okolnosť narušujúcu hospodársku súťaž, kombinácia dvoch dovolených postupov nemohla túto hospodárska súťaž poškodiť, najmä preto, že oba tieto postupy zlepšovali kvalitu služieb ponúkaných spotrebiteľom a Google nepostupovala podľa stratégie, ktorá by bola v rozpore s hospodárskou súťažou. Podobne ako v prípade zníženia cien, aj zvýšenie kvality a inovácie sú súčasťou hospodárskej súťaže, ktorá funguje správne.

259

Komisia, PriceRunner, Dozorný úrad EZVO, BEUC, Foundem, Kelkoo, VDZ, Ladenzeile, BDZV a Twenga spochybňujú argumentáciu odvolateliek a tvrdia, že štvrtý odvolací dôvod je neprípustný alebo nedôvodný.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

263

Pokiaľ ide o otázku, či z článku 102 ZFEÚ vyplýva systematická povinnosť Komisie preskúmať efektívnosť skutočných alebo hypotetických konkurentov podniku v dominantnom postavení, z judikatúry Súdneho dvora citovanej v bodoch 163 až 167 tohto rozsudku vyplýva, že cieľom tohto článku nepochybne nie je zabezpečiť, aby konkurenti, ktorí sú menej efektívni ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu.

264

To však neznamená, že podmienkou akéhokoľvek konštatovania porušenia z hľadiska tohto ustanovenia je preukázanie, že dotknuté správanie môže vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta.

265

Posúdenie schopnosti predmetného správania vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta, ktoré uvádza Google ako zásadu, na ktorej je založené uplatnenie článku 102 ZFEÚ, sa zdá byť relevantné najmä vtedy, keď podnik v dominantnom postavení v priebehu správneho konania tvrdil a predložil dôkazy, že jeho správanie nemôže obmedziť hospodársku súťaž, a najmä vyvolať vytýkané účinky vylúčenia z trhu. V takom prípade je Komisia nielen povinná analyzovať význam dominantného postavenia podniku na relevantnom trhu, ale je tiež povinná posúdiť prípadnú existenciu stratégie zameranej na vylúčenie prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 138 a 139 ).

269

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol jednak, že takýto test nemá kogentnú povahu v rámci uplatnenia článku 102 ZFEÚ, a jednak, že za okolností prejednávanej veci by tento test nebol relevantný.

270

To znamená, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla BEUC.

271

Keďže sa nevyhovelo žiadnemu odvolaciemu dôvodu, treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

V súlade s článkom 140 ods. 3 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní Súdny dvor môže rozhodnúť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

275

Z článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku vyplýva, že ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, možno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania na Súdnom dvore. Ak sa vedľajší účastník na konaní zúčastnil, Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník bude znášať svoje vlastné trovy konania.

276

Keďže Komisia v prejednávanej veci navrhla zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania a tieto nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich, aby znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania vynaložené Komisiou, s výnimkou trov konania, ktoré vznikli Komisii z dôvodu vstupu CCIA do konania ako vedľajšieho účastníka, a ktoré znáša CCIA.

277

3.

Computer & Communications Industry Association znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii z dôvodu jeho vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka konania.

4.

PriceRunner International AB, Dozorný úrad EZVO, Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC), Infederation Ltd, Kelkoo SAS, Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV, Ladenzeile GmbH, BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV a Twenga SA znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.